Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cb-105-2017.pdf
PDF · 105.59 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/105/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: L. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom O. XXX/XX, XXX XX X. U., do 6.5.2017 podnikajúci ako podnikateľ fyzická osoba, pod obchodným menom Ján Bartek, s miestom podnikania 044 15 Vyšná Myšľa 310, IČO: 432 383 43, právne zastúpeného: JUDr. Ľubomír Hudák, advokát, so sídlom Mierová 87, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Prvá oddlžovacia s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa 323/13, 010 01 Žilina, IČO: 46 501 584, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 2.000,- EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobou zo dňa 4.5.2015 /č.l. 1/, ktorá súdu doručená dňa 9.5.2017 žalobca navrhol, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 2.000,- EUR spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 19.4.2017 až do zaplatenia. Na odôvodnenie žalovanej peňažnej pohľadávky poukázal žalobca na skutočnosť, že dňa 12.4.2017 na základe faktúry č. 20170004 splatnej 18.4.2017 fakturoval žalovanému sumu za finančné poradenstvo vo výške 2.000,- EUR. Žalobca na základe dohody so žalovaným vykonával pre žalovaného finančné poradenstvo /manažéra predaja/, a to od januára do marca 2017. Zo strany žalovaného došlo k uhradeniu na základe dohody za mesiace január a február 2017, avšak za mesiac marec 2017 žalovaný dlžnú sumu nezaplatil. Na jej zaplatenie bol žalovaný viackrát ústne, telefonicky, aj písomne vyzývaný, avšak svoj záväzok si nesplnil.
2. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením. Na odôvodnenie odporu žalovaný uviedol, že faktúra predložená žalobcom a pohľadávka ňou vyúčtovaná je neoprávnená, pretože si žalovaný u žalobcu na mesiac marec 2017 žiadne služby neobjednal a predmetnú faktúru vo svojom účtovníctve neeviduje. Žalovaný reagoval na výzvu žalobcu zo dňa 25.4.2017, ktorou bol vyzvaný na zaplatenie spornej faktúry samostatným listom, v ktorom uviedol, že si u žalobcu žiadne služby neobjednal, a teda svoj záväzok voči žalobcovi neeviduje. Na konci mesiaca február 2017 došlo medzi žalobcom a žalovaným k ústnej dohode o ukončení spolupráce, následkom čoho prestal žalovaný evidovať žalobcu ako obchodného zástupcu. Na základe toho považuje žalovaný faktúru vystavenú žalobcom na sumu 2.000,- EUR za neoprávnenú. Zo strany žalobcu nedošlo za mesiac marec 2017 ku poskytnutiu žiadnych služieb v prospech žalovaného, pričom žalobca bližšie neuviedol, aké finančné poradenstvo mal v mesiaci marec 2017 pre žalovaného vykonávať.
3. Na vznesenú procesnú obranu reagoval žalobca písomným vyjadrením z 19.12.2017, ktoré bolo súdu doručené 21.12.2017. Uviedol, že vyjadrenia žalovaného v jeho odpore považuje za účelové a v rozpore so skutkovým stavom. Poprel skutočnosť dohody o ukončení spolupráce medzi žalobcom a žalovaným v mesiaci február 2017 a uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k ústnej dohode o ukončení spolupráce ku dňu 31.3.2017. Poukázal na zoznam podriadených v rámci práce žalobcu za mesiac marec 2017, ktorý dôkaz svedčí o tom, že žalobca vykonával svoju činnosť manažéra predaja pre žalovaného aj v mesiaci marec 2017. Na tomto zozname je uvedené konkrétne meno podriadeného, kto volal a žalobcov výkon práce v mesiaci marec 2017, teda čo vykonával pre žalovaného. Pre prípad potreby navrhol žalobca ako dôkaz predvolať jednotlivých pracovníkov za účelom potvrdenia vyššie uvedeného. Rovnako poukázal na popis práce žalobcu ako manažéra a zmluvu na tento výkon práce. Ďalej poukázal na Zmluvu o nájme bytu v Bratislave za mesiac marec 2017, ktorý byt bol prenajatý za účelom práce žalobcu pre žalovaného v danom regióne. Tvrdenia žalobcu preukazujú aj provízne listy, v ktorých je zoznam zmlúv, ktoré žalobca uzatvoril pre žalovaného v Bratislave v mesiaci marec 2017. V províznych listoch je presne uvedené číslo zmluvy a meno klienta, pričom žalobca navrhol toto ako dôkaz vyžiadať od protistrany /č.l. 67/. Ďalej žalobca poukázal na prihlásenie sa do manažérskeho programu žalovaného s názvom LEVEL, čo taktiež preukazuje výkon práce žalobcu pre žalovaného v období mesiaca marec 2017. Do tohto programu mal prístup len ten, kto vykonával práce a činnosť pre žalovaného. Tento prístup bol žalobcovi odobratý po ukončení práce pre žalovaného. Nakoniec predložil žalobca Dohodu o zverení motorového vozidla do užívania od žalovaného pre žalobcu na výkon práce zo dňa 29.6.2016 a doklad o odovzdaní zvereného motorového vozidla z 23.3.2017, čo svedčí o tom, že žalobca vykonával práce pre žalovaného aj v mesiaci marec 2017. Dôvodnosť podaného návrhu preukazuje žalobca výpoveďou žalobcu, žalovaného, prípadných svedkov a predložením listinných dôkazov.
4. Na pojednávaní dňa 17.4.2018 zotrvali stany na svojich vyjadreniach. Žalobca doplnil tvrdenia tak, že pôsobil pre žalovaného ako oddlžovací špecialista a následne ho p. V. požiadal, aby robil pre žalovaného aj manažéra. V marci 2017 pôsobil ako manažér, bol jednak v Bratislave a bol aj po pobočkách na Slovensku. Skutočnosť, že v mesiaci marec 2017 bol v Bratislave, dokladá provízny list, tak ako je v spise na č.l. 77. Na dva dni mal v mesiaci marec i prenajatý byt v Bratislave. Skutočnosť, že pôsobil u žalovaného ako finančný manažér, doložil žalobca na pojednávaní interným oznamom z 3.11.2016, ktorým bol ustanovený do tejto pozície. Rovnako predložil aktualizovaný zoznam podriadených osôb, ktorý svedčí o realizácii konkrétneho druhu a počtu úkonov žalobcu pre žalovaného v mesiaci marec 2017. Uviedol, že stretnutie vo X., ktoré označil žalovaný v rámci procesnej obrany, sa oproti tvrdeniu žalovaného, že sa toto uskutočnilo vo februári 2017, uskutočnilo v apríli 2017, o čom predložil zoznam subjektov, ktoré sa tohto stretnutia zúčastnili a na tomto stretnutí došlo k dohode o ukončení spolupráce ku koncu marca 2017. Žalovaný zopakoval svoje tvrdenie, podľa ktorého ako obchodný manažér vykonávajúci aj finančné poradenstvo, pôsobil žalobca pre žalovaného do konca mesiaca február 2017. Následne vykonával určité činnosti pre žalovaného, činil to ako oddlžovací špecialista, takže odplata za realizáciu finančného poradenstva nie je uplatnená dôvodne. V mesiaci marec 2017 mohol žalobca vykonávať pre žalovaného činnosti ako oddlžovací špecialista a v tej súvislosti mu v mesiaci marec 2017 bolo ponechané k dispozícii aj vozidlo a poskytnutý prenájom. Cestou štatutárneho zástupcu žalovaného, žalovaný na pojednávaní dňa 17.4.2018 potvrdil, že ku stretnutiu vo X. nedošlo vo februári 2017, ako pôvodne tvrdil, ale v mesiaci apríl 2017 a žalobca s jeho manželkou bolo na toto stretnutie zavolaní už len za účelom ukončenia, resp. rozlúčenia sa so spolupracovníkmi. Všetky podlžnosti žalovaný voči žalobcovi splnil a doručenie faktúry, ktorá je predmetom sporu, žalovaného prekvapilo. Žalobca na pojednávaní 17.4.2018 zdôraznil, že za činnosti žalobcu ako oddlžovacieho špecialistu realizované v marci 2017 mu bola odplata za toto plnenie uhradená. Strany sporu a právny zástupca žalobcu boli na pojednávaní dňa 17.4.2018 poučení o zákonnej koncentrácii konania podľa § 154 CSP, pričom ešte pred týmto poučením žalovaný uviedol, že netrvá na vykonaní dôkazu výsluchom svedkov označených v jeho podaní z 21.2.2018 a po poučení podľa § 154 CSP právny zástupca žalobcu a žalobca uviedli, že nemajú žiadne prostriedky procesného útoku a zamestnanec žalovaného a štatutárny zástupca žalovaného uviedli, že nemajú ďalšie prostriedky procesnej obrany. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, oboznámením listinných dôkazov: plnou mocou zo dňa 12.9.2015 /č.l. 3/, dokladom s názvom „Manažér predaja“ podľa č.l. 8 až 13 a rovnako podľa č.l. 113 až 118, výpisom z prihlásenia do programu LEVEL podľa č.l. 14 až 30, ako aj podľa č.l. 80 až 111, zoznamom podriadených osôb podľa č.l. 68 až 74, ako aj 141 až 147, detailom hosťa archív z č.l. 148 až 149 zo dňa 3.4.2018, Náplňou práce HOT LINE podľa č.l. 150, dokladom označeným ako „Manažér divízie východ“ L. V. od 1.8.2016 z č.l. 112, dohodou o zverení motorového vozidla do užívania zo dňa
29.6.2016 a dokladom - odovzdanie motorového vozidla z užívania podľa č.l. 122 až 123 z 23.3.2017, interným oznamom z 3.11.2016 a celým spisovým materiálom.
5. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka: Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
6. Podľa § 269 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
7. Podľa Článku 8 CSP /Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP/: Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
8. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
9. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP: Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
10. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
11. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
13. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.
14. Medzi stranami v konaní boli nesporné nasledovné skutkové okolnosti: Skutočnosť existencie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, v rámci ktorého boli vystavené listinné dôkazy s obsahom, ako vyplýva z ich písomného vyhotovenia, a to konkrétne: plná moc z 12.9.2015 /č.l. 3/, doklad „Manažér predaja“ /č.l. 8 až 13, 113 až 118/, vystavenie a obsah dokladu „Manažér divízie východ“ /č.l. 112/, vystavenie a obsah interného oznamu z 3.11.2016 /č.l. 139 až 140/, vystavenie a obsah náplne práce HOT LINE /č.l. 150/, komunikácia žalobcu v programe LEVEL v mesiaci marec 2017 /č.l. 14 až 30, 80 až 111/, vystavenie dokladov, ktoré sú v spise na č.l. 68 až 74 a 141 až 147 a žalovaným boli označované ako zoznamy podriadených osôb v mesiaci marec 2017, uzatvorenie a obsah Zmluvy o krátkodobom nájme bytu na T. X, X. V. medzi p. R.V. I. a žalobcom zo dňa 14.3.2017 /č.l. 75/ a výpoveď tejto zmluvy k 30.4.2017 zo dňa 15.3.2017 učinená žalovaným /č.l. 78/, vystavenie a obsah prehľadu provízie za marec 2017 /č.l. 77/, uzatvorenie a obsah Dohody o zverení motorového vozidla do užívania
z 29.6.2016 /č.l. 119 až 121/ a odovzdanie motorového vozidla z užívania dňa 29.6.2016 žalobcom žalovanému dňa 23.3.2017 /č.l. 122 až 123/. Z uvedených medzi stranami nesporných skutkových okolností, u ktorých zároveň neexistoval dôvod pochybovať o ich pravdivosti, súd ako zo základu podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP vychádzal.
15. Žalobca v konaní uplatnil právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky, ktorú vymedzil ako odplatu za finančné poradenstvo vo výške 2.000,- EUR, keď na základe dohody so žalovaným vykonával pre žalovaného finančné poradenstvo /manažéra predaja/ od januára do marca 2017, pričom žalovaná pohľadávka má zodpovedať odplate za túto činnosť žalobcu pre žalovaného v mesiaci marec 2017. Z takto skutkovo vymedzeného práva pre žalobcu v konaní vyplývala jeho dôkazná povinnosť preukázať základ a výšku žalovanej pohľadávky, a teda že v mesiaci marec 2013 vykonal pre žalovaného činnosť finančného poradenstva /manažéra predaja/ a za takto zrealizované plnenie mu vzniklo právo na zaplatenie odplaty vo výške 2.000,- EUR. Dôkazná povinnosť žalobcu v tomto prípade zahŕňala okrem preukázania základu takto vymedzenej pohľadávky i jej konkrétne uplatnenú výšku. Z vykonaného dokazovania oboznámením listinných dôkazov /plnou mocou podľa č.l. 3, dokladom „Manažér predaja“ podľa č.l. 8-13, 113-118, listinným dôkazom o prihlásení do programu LEVEL podľa č.l. 14-30, 80-111, zoznamami podriadených podľa č.l. 68-74, 141-147, prehľadom provízie za marec 2017 podľa č.l. 77, dokladom „Manažér divízie východ“ podľa č.l. 112 a Náplňou práce HOT LINE podľa č.l. 150, Dohodou o zverení motorového vozidla do užívania podľa č.l. 119 až 121 a dokladom o odovzdaní tohto vozidla, ako aj Zmluvou o krátkodobom nájme bytu zo dňa 14.3.2017 v spojení s výpoveďou tejto zmluvy podľa č.l. 75, 78/, ktoré listinné dôkazy vyhodnotil súd podľa § 191 ods. 1 CSP vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným v mesiaci marec 2017 existoval právny vzťah, v rámci ktorého žalobca vykonával pre žalovaného činnosť predstavovanú komunikáciou s podriadenými, ako vyplýva zo zoznamov podriadených, ktoré sú súčasťou spisu na č.l.68-74,141-147, uzatvoril zmluvy s tretími osobami, ako vyplýva z prehľadu provízie podľa č.l. 77 za mesiac marec 2017 a komunikoval v rámci programu LEVEL v čase a v rozsahu, ako vyplýva z č.l. 14-30, 80-111. Pri takomto rozsahu a druhu žalobcom pre žalovaného v mesiaci marec 2017 zrealizovaného plnenia na jednej strane a pri zohľadnení skutkového vymedzenia žalovanej pohľadávky ako práva na odplatu za činnosť žalobcu ako činnosť finančného poradenstva /manažéra predaja/, bolo potrebné vychádzať z preukázaného obsahu zmluvného vzťahu medzi stranami, pokiaľ ide o dojednanie vymedzenia činnosť žalobcu, a to činnosti finančného poradenstva /manažéra predaja/, nakoľko za práve takto skutkovo vymedzené plnenie žalobca v konaní uplatnil odplatu. Vo vzťahu k vymedzeniu obsahu činnosti žalobcu pre žalovaného - finančného poradenstva, listinné dôkazy produkované stranami v tomto konaní /doklad „Manažér predaja“ podľa č.l. 8 až 13 a podľa č.l. 113 až 118, interný oznam podľa č.l. 139 - 140 ako aj podľa dokladu Náplň práce HOT LINE podľa č.l. 150/, žiadnu konkretizáciu neuvádzajú. Z povahy veci však činnosť finančného poradenstva nesporne zahŕňa úkony komunikácie žalobcu s tretími subjektmi, vyhľadávanie záujemcov o plnenie žalovaného, vyhodnocovanie zamerané na dosiahnutie optimálnych, resp. výhodných výsledkov pre žalovaného. Na tomto mieste odôvodnenia súd ťažiskovo v nadväznosti na procesnú obranu žalovaného, ktorý v rámci nej namietal, že by žalobca vykonal pre žalovaného v mesiaci marec 2017 činnosť finančného poradenstva konštatuje, že z vykonaného dokazovania jednoznačne a spoľahlivo nevyplýva /pričom dôkazná povinnosť vo vzťahu k tomuto ťažila žalobcu/, že by súčasťou dojednanej činnosti finančného poradenstva žalobcu pre žalovaného bolo i samotné uzatváranie zmlúv s tretími osobami. Pokiaľ ide o činnosť manažéra predaja, tu už z preukázaného obsahu zmluvného vzťahu medzi stranami, a to konkrétne z listinného dôkazu „Manažér predaja“ podľa č.l. 8 až 13, ako aj podľa č.l. 113 až 118 jednoznačne vyplýva písomné zadefinovanie obsahu tejto pozície z hľadiska činností, ktoré bol žalobca pre žalovaného povinný vykonávať. Konkrétne si v rámci toho zmluvné strany dohodli činnosti identifikované ich presným vymedzením v bode 5 dokladu „Manažér predaja“ /pričom činnosť uzatvárania zmlúv tu uvedená nie je/. Pri takomto zmluvnými stranami dojednanom obsahu činnosti žalobcu pre žalovaného ako manažéra predaja spĺňa na základe vyhodnotenia súdu kvalitu dôkazu o realizácii takéhoto druhu činnosti žalobcu pre žalovaného v mesiaci marec 2017 listinný dôkaz, a to zoznam podriadených osôb podľa č.l. 68 až 74 a č.l. 141 až 147. Úkony identifikované v obsahu týchto listinných dôkazov jednoznačne spadajú do vecného vymedzenia dojednania zmluvných strán o obsahu činnosti manažéra predaja, ako vyplýva z vyššie označenej časti dokladu „Manažér predaja“ podľa č.l. 8-13, ako aj podľa č.l. 113-118. Pokiaľ ide o listinný dôkaz Náplň práce HOT LINE podľa č.l. 150, i vo vzťahu k tomuto listinnému dôkazu súd konštatuje vecnú súvislosť s realizáciou plnenia žalobcu pre žalovaného ako manažéra predaja, avšak zároveň konštatuje absenciu časovej súvislosti s obdobím relevantným v prejednávanej veci, a to v mesiaci marec 2017, nakoľko zo samotného tohto dôkazu nevyplýva výkon týchto činností žalobcom pre žalovaného v mesiaci
marec 2017. Na tomto mieste odôvodnenia považuje súd za významné zdôrazniť, že žalovaný v súlade s úpravou § 151 ods. 1, 2 CSP efektívne nepoprel, a tým efektívne nespochybnil listinné dôkazy - zoznamy podriadených osôb, tak ako sú identifikované vyššie, v nadväznosti na čo súd jeho obranu o nepreukázaní základu žalovanej pohľadávky, teda o tom, že si činnosť manažéra predaja žalovaný u žalobcu pre mesiac marec 2017 neobjednal, a že žalobca takúto činnosť pre žalovaného v mesiaci marec 2017 čo do jej realizácie nepreukázal, hodnotí ako nedôvodnú a uvedenými listinnými dôkazmi
- zoznamami podriadených osôb vyvrátenú. V nadväznosti na to súd konštatuje, že žalobca preukázal základ uplatnenej pohľadávky predstavovaný zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným ako platnou a účinnou zmluvou podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka i v mesiaci marec 2017. V právnej rovine súd vychádza z úpravy § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka pri hodnotení zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným práve vzhľadom na dojednaný predmet plnenia, ktorý zahŕňal okrem finančného poradenstva a realizácie činnosti manažéra predaja i úkony, ktoré vyplývajú z písomnej plnej moci z 12.9.2015, a teda samotné uzatváranie zmlúv o správe záväzkov a objednávkové formuláre. V každom sporovom konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky je dôkaznou povinnosťou strany sporu
- žalobcu, preukázať okrem základu žalovanej pohľadávky i skutkovú a právnu dôvodnosť uplatnenej konkrétnej výšky žalovanej pohľadávky. No a práve vo vzťahu k uplatnenej výške žalovanej pohľadávky si žalobca v tomto konaní svoju dôkaznú povinnosť riadne nesplnil. Z preukázaného obsahu zmluvného vzťahu medzi stranami nevyplýva písomná a z vykonaného dokazovania nevyplýva ani ústna cenová dohoda zmluvných strán vo vzťahu k odplate za činnosť žalobcu realizovanú ako činnosť finančného poradenstva /manažéra predaja/, s dopadom na relevantné obdobie, teda mesiac marec 2017, ktorá by mohla byť spoľahlivým základom pre záver súdu o vzniku práva žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 2.000,- EUR za mesiac marec 2017. Tento záver nie je možné spoľahlivo a jednoznačne založiť len na obsahu listinného dôkazu „Manažér predaja“ /č.l. 8-13, 113-118/, ktorý vo svojom obsahu, a to v bodoch 10, 11, 12, 13 a 14 podľa č.l. 11 a 12 je dohodu zmluvných strán o iných častiach obsahu zmluvy, ako je dohoda o cene za činnosť žalobcu - finančné poradenstvo /manažér predaja/ a ani na základe listinného dôkazu „Manažér divízie východ“ podľa č.l. 112, ktorý listinný dôkaz nemá časovú súvislosť vo vzťahu k predmetu sporu, nakoľko sa vzťahuje výlučne na obdobie od 1.5.2016 do 31.12.2016, ako vyplýva z jeho obsahu. Rovnako nie je možné spoľahlivo a jednoznačne založiť záver o dôvodnosti uplatnenej výšky žalovanej pohľadávky ani na listinnom dôkaze - prehľade provízie za marec 2017 podľa č.l. 77, nakoľko v tomto prípade ide o doklad, ktorý sa viaže k inému druhu činnosti dojednanej medzi žalobcom a žalovaným, než finančné poradenstvo /manažér predaja/. Z listinných dôkazov „Manažér predaja“, „Manažér divízie východ“ a prehľad provízie za marec 2017 a ani na základe ostatných výsledkov vykonaného dokazovania nie je možné, a to ani po ich vyhodnotení podľa § 191 ods. 1 CSP skonštatovať dôvodnosť uplatnenej výšky žalovanej pohľadávky. V nadväznosti na to súd na základe záveru o nepreukázaní výšky žalovanej pohľadávky rozhodol o zamietnutí žaloby v celom rozsahu.
16. Pre úplnosť odôvodnenia súd ďalej uvádza, že pokiaľ ide o listinný dôkaz - prihlásenie do programu LEVEL podľa č.l. 14-30, 80-111, z tohto listinného dôkazu nie je možné uzavrieť, že by preukazoval realizáciu činnosti finančného poradenstva alebo manažéra predaja v mesiaci marec 2017, nakoľko v ňom absentuje vecné vymedzenie realizovaných úkonov a je u neho naplnená len časová väzba na mesiac marec 2017, čo súd pri absencii vecnej súvislosti s výkonom činnosti finančného poradenstva alebo manažéra predaja, hodnotí ako nepostačujúce pre záver o tom, že tento listinný dôkaz preukazuje druh a rozsah činnosti žalobcu pre žalovaného - finančného poradenstva alebo manažéra predaja, odôvodňujúcu konkrétnu výšku žalovanej pohľadávky. Rovnako listinné dôkazy - interný oznam z 3.11.2016 podľa č.l. 139-140 a listinný dôkaz „Manažér divízie východ“ podľa č.l. 8-13, 113-118 sú listinnými dôkazmi, ktoré súd hodnotí rovnako ako dôkazy, ktoré realizáciu druhu a rozsahu plnenia žalobcu pre žalovaného, za ktoré plnenie by vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie odplaty v konkrétne uplatnenej výške 2.000,- EUR z dôvodu absencie ich väzby na relevantné obdobie, teda mesiac marec 2017 nepreukazujú. Osobitne k listinnému dokladu označenému ako prehľad provízie za marec 2017 podľa č.l. 77 súd uvádza, že pri vyššie uvedenom zohľadnení vecného vymedzenia žalovanej pohľadávky ako práva na zaplatenie odplaty za činnosť finančného poradenstva /manažéra predaja/ a zmluvne zadefinovaného obsahu tejto činnosti medzi žalobcom a žalovaným nie je možné skonštatovať, že by právo na zaplatenie odplaty za činnosť finančného poradenstva /manažéra predaja/ za marec 2017 vo výške 2.000,- EUR bolo týmto listinným dôkazom /prehľadom provízie za marec 2017 podľa č.l. 77/ preukázané, a to ani v spojení s nepriamymi dôkazmi produkovanými žalobcom, a to Dohodou o zverení motorového vozidla do užívania z 29.6.2016 v spojení s dokladom o odovzdaní motorového vozidla z užívania /č.l. 119 až 121, 122 až 123/ a so Zmluvou o krátkodobom nájme bytu na T. X, X. V. zo dňa 14.3.2017 v spojení s výpoveďou tejto zmluvy zo dňa 15.3.2017 /č.l. 75, 78/. Vymedzenie
činnosti finančného poradenstva alebo manažéra predaja, ako vyplýva z preukázaného obsahu zmluvy, samotné uzatváranie zmlúv žalovaným s tretími osobami nezahŕňa. Pokiaľ i žalobca v mesiaci marec 2017 v rámci činnosti realizovanej pre žalovaného uzatvoril s tretími osobami zmluvy, ako o tom má svedčiť prehľad provízie za marec 2017, súd na základe vykonaného dokazovania konštatuje, že išlo o činnosti mimo rámca finančného poradenstva /manažéra predaja/, konkrétne išlo o činnosti žalobcu, kde konal na základe plnej moci udelenej mu žalovaným zo dňa 12.9.2013, ako vyplýva z č.l. 3, a teda realizoval inú časť predmetu zmluvy uzatvorenej so žalovaným, než bol dojednaný výkon finančného poradenstva /manažéra predaja/, práve za ktoré činnosti finančného poradenstva /manažéra predaja/ žalobca v konaní odplatu uplatňoval.
17. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, v nadväznosti na čo je stranou sporu v tomto konaní úspešnou v celom rozsahu žalovaný, ktorému súd voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 CSP. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).