Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-164-2015.pdf
PDF · 161.32 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/164/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v sporovej veci žalobcu: Q. K., N.. XX.X.XXXX, C. A. M. B., K.. N. XXX/XXX, proti žalovanému: PROFI Credit Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku t a k t o
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e Rozhodcovský rozsudok zo dňa 11.12.2014, sp. zn. 134/08/13-nR vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava v konaní pred rozhodcom JUDr. Tamarou Piškovou, ktorým bola účastníkovi rozhodcovského konania Jana Kleinová, nar. 14.8.1966, trvale bytom Kpt. Nálepku 941/110, 059 21 Svit, uložená povinnosť uhradiť sumu 1.748,43 € s príslušenstvom, a to zmluvnou pokutou vo výške 0,065% denne, a úrok z omeškania vo výške 1,775% ročne: zo sumy 64,29 € od 21.8.2012 do 6.9.2012, zo sumy 63,83 € od 21.10.2012 do 11.11.2012, zo sumy 63,00 € od 21.11.2012 do 9.12.2012, zo sumy 62,29 € od 21.12.2012 do 9.1.2013, zo sumy 62,29 € od 21.1.2013 do 19.2.2013, zo sumy 59,48 € od 21.2.2013 do 21.3.2013, zo sumy 64,29 € od 21.3.2013 do 21.3.2013, zo sumy 59,48 € od 22.3.2013 do 22.8.2013, zo sumy 38,72 € od 23.8.2013 do 23.9.2013, zo sumy 21,84 € od 24.9.2013 do 20.10.2013, zo sumy 4,96 € od 21.10.2013 do 19.11.2013, zo sumy 64,29 € od 21.4.2013 do 19.11.2013, zo sumy 54,78 € od 20.11.2013 do 21.1.2014, zo sumy 40,31 € od 22.1.2014 do 12.2.2014, zo sumy 25,84 € od 13.2.2014 do 18.3.2014, zo sumy 16,19 € od 19.3.2014 do 15.4.2014, zo sumy 6,54 € od 16.4.2014 do 20.5.2014, zo sumy 64,29 € od 21.5.2013 do 20.5.2014, zo sumy 61,18 € od 21.5.2014 do 17.6.2014, zo sumy 51,53 € od 18.6.2014 do 15.7.2014, zo sumy 41,88 € od 16.7.2014 do 18.8.2014, zo sumy 32,80 € od 19.8.2014 do 16.9.2014, zo sumy 22,70 € od 17.9.2014 do 14.10.2014, zo sumy 12,60 € od 15.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 64,29 € od 21.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.671,54 € od 24.6.2013 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.200,- € odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.200,- € len 8,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.748,43 € do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania 49,79 €, trovy právneho zastúpenia 320,91 €, a to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
II. Žalobkyni n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.1.2015 domáhala voči žalovanému zrušenia tuzemského Rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o. pod sp. zn. 134/08/13-nR dňa 11.12.2014. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 26.10.2011 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300043159, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.200,- €, pričom sa žalobkyňa zaviazala splácať
úver v 42 mesačných splátkach vo výške 64,29 €. V Rozhodcovskej zmluve, ktorá tvorí v rámci kontextu zmluvy súčasť zmluvy o revolvingovom úvere, bolo v Rozhodcovskej doložke dohodnuté, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s porušením, skončením, či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní, alebo rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: 1. Slovenský arbitrážny súd zriadených Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom v Bratislave, Krížna 56, 2. Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria Legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom v Banskej Bystrici, Zvolenská cesta 3, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Na základe skutočnosti, že žalobkyňa si povinnosti zmluvy riadne neplnila, stal sa dlh v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere splatný vcelku. Nakoľko si žalobkyňa neplnila dôsledne povinnosti podal žalovaný žalobcu zo dňa 13.8.2013 o zaplatenie sumy 1.923,89 € s prísl. a rozhodcovský súd na základe vykonaných dôkazov vzal za preukázané, že si žalobca (v tomto konaní žalovaný) uplatnil nárok v súlade so zmluvou o revolvingovom úvere, dostatočne ho preukázal a v rámci odôvodnenia rozsudku súd uviedol, že v súvislosti s dojednanými sankciami suma týchto sankcií môže na prvý pohľad vyznieť ako neprimerane vysoká, tieto bez ďalšieho nepovažuje za dojednané v rozpore s dobrými mravmi, resp. za neprimerané okolnostiam prípadu. Podľa čl. 15 rokovacieho poriadku Rozhodcovským rozsudkom pod sp. zn. 134/0813-nR Rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému sumu vo výške 1.748,43 € s prísl., a to zmluvnou pokutou vo výške 0,065% denne, a úrok z omeškania vo výške 1,775% ročne: zo sumy 64,29 € od 21.8.2012 do 6.9.2012, zo sumy 63,83 € od 21.10.2012 do 11.11.2012, zo sumy 63,00 € od 21.11.2012 do 9.12.2012, zo sumy 62,29 € od 21.12.2012 do 9.1.2013, zo sumy 62,29 € od 21.1.2013 do 19.2.2013, zo sumy 59,48 € od 21.2.2013 do 21.3.2013, zo sumy 64,29 € od 21.3.2013 do 21.3.2013, zo sumy 59,48 € od 22.3.2013 do 22.8.2013, zo sumy 38,72 € od 23.8.2013 do 23.9.2013, zo sumy 21,84 € od 24.9.2013 do 20.10.2013, zo sumy 4,96 € od 21.10.2013 do 19.11.2013, zo sumy 64,29 € od 21.4.2013 do 19.11.2013, zo sumy 54,78 € od 20.11.2013 do 21.1.2014, zo sumy 40,31 € od 22.1.2014 do 12.2.2014, zo sumy 25,84 € od 13.2.2014 do 18.3.2014, zo sumy 16,19 € od 19.3.2014 do 15.4.2014, zo sumy 6,54 € od 16.4.2014 do 20.5.2014, zo sumy 64,29 € od 21.5.2013 do 20.5.2014, zo sumy 61,18 € od 21.5.2014 do 17.6.2014, zo sumy 51,53 € od 18.6.2014 do 15.7.2014, zo sumy 41,88 € od 16.7.2014 do 18.8.2014, zo sumy 32,80 € od 19.8.2014 do 16.9.2014, zo sumy 22,70 € od 17.9.2014 do 14.10.2014, zo sumy 12,60 € od 15.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 64,29 € od 21.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.671,54 € od 24.6.2013 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.200,- € odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.200,- € len 8,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.748,43 € do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania 49,79 €, trovy právneho zastúpenia 320,91 €, a to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
2. Žalobkyňa uviedla, že tento Rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa 30.12.2014. 3. Žalobkyňa má za to, že rozhodcovské konanie trpí vadou absencie právomoci Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. z dôvodu, že 1. Rozhodcovská zmluva je podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako neurčený právny úkon neplatná, 2. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve je podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka, 3. Žalobkyňa nemala možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné podľa ust. § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, a teda žalobkyňa zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní popiera platnosť rozhodcovskej doložky.
4. Rozhodcovská zmluva určujúca právomoc súdu príslušného na konanie je podľa názoru žalobkyne neurčitá, pretože neobsahuje špecifikáciu sporov, na ktoré sa má vzťahovať. V uvedenej zmluve sa uvádza, že má sa uplatniť na akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o RÚ s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o RÚ, pričom v rámci uvedenej rozhodcovskej zmluvy nejasne určená zmluva o RÚ nie je špecifikovaná. Vychádzajúc z toho, teda právny úkon obsiahnutý v rozhodcovskej zmluve je neurčitý, a v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka neplatný Žalobkyňa je tiež toho názoru, že úver, ktorý jej bol poskytnutý zo strany žalovaného je bezpochybne spotrebiteľským úverom, pričom rozhodcovská zmluva nebola ňou ako spotrebiteľkou osobitne individuálne dojednaná, čo vyplýva aj z predtlačenej
formy, do ktorej sa nevypisuje ani špecifikácia úverovej zmluvy, na vzťahy, ktorej sa má rozhodcovská zmluva vzťahovať. Rozhodcovská zmluva v danom prípade predstavuje kompaktný, vopred pripravený celok upravujúci riešenie sporov vyplývajúcich pravdepodobne zo Zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník tak svojím podpisom mohol rozhodcovskú zmluvu akceptovať, akceptácia zmluvy tvorila podmienku poskytnutia úveru, alebo rozhodcovskú zmluvu spolu s úverom odmietnuť. Rozhodcovskú zmluvu teda žalobkyňa považuje za absolútne neplatnú v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská zmluva síce dáva možnosť výberu medzi rozhodcovským súdom a súdom všeobecným, avšak len v tom prípade, pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient - dlžník, spotrebiteľ, čím spôsobuje narušenie rovnováhy zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa sa stotožňuje s názorom prezentovaným v ustálenej súdnej praxi, že predmetnou rozhodcovskou zmluvou reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, a že žalovaný od počiatku sledoval súvislosti s koncipovaním rozhodcovskej zmluvy to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý si vyberie sám, a to na súde, ktorý sa nachádza v mieste vzdialenom od trvalého pobytu spotrebiteľa za účelom reálneho sťaženia uplatnenia jeho práv. Žalobkyňa sa domáha zrušenia tuzemského Rozhodcovského rozsudku aj v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. j) Zákona o rozhodcovskom konaní z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
5. Žalobkyňa má za to, že samotný procesný postup rozhodcovského súdu znevýhodňuje spotrebiteľa ako slabšiu stranu, a vzbudzuje pochybnosti aj o jeho objektívnosti vzhľadom na fakt, že ho vybral žalovaný. Uvedené procesné pravidlá rozhodcovského súdu, ktoré podstatným spôsobom znevýhodňujú povinného ako spotrebiteľa, žalobkyňa vidí v čl. 15 Rozhodcovského poriadku, a teda postup, keď rozhodcovský súd rozhodol v skrátenom konaní (de facto vydal platobný rozkaz s odôvodnením), pričom však lehota na podanie žalobnej odpovede bola určená 10 dní, čo je iba 2/3 lehoty na podanie odporu podľa O.s.p., a podmienkou na žalobnú odpoveď je zaplatenie sumy 24,89 €, pričom pri podaní odporu voči platobnému rozkazu podľa O.s.p. je spotrebiteľ v súlade s ust. § 4 ods. 2 písm. a) Zákona č. 71/92 Zb. od súdneho poplatku oslobodený.
6. Žalobkyňa zároveň považuje ustanovenia podľa čl. 14 bod 14.1. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré upravujú nárok na zmluvnú pokutu za neprijateľnú podmienku, a teda neplatné ustanovenie zmluvy, jednak z dôvodu, že zmluvnú pokuta vo výške 0,065% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, z ktorej je povinný v omeškaní, považuje za neprimerane vysokú, a taktiež z dôvodu, že s odvolaním sa na ust. § 4 ods. 5 Zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, nemôže veriteľ od spotrebiteľa požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. V Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.10.2011 nie je uvedený nárok veriteľa na zmluvnú pokutu, a taktiež ani jej výška, ktorá je uvedená v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluvné dojednania však majú slúžiť k tomu, aby nebolo nutné v každej zmluve prepisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru. Nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malými písmenami písanej forme zmluvný partner skryl pre spotrebiteľa dojednania, ktoré sú pre neho nevýhodné, o ktorých predpokladá, že môžu jeho pozornosti uniknúť. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/201/2012, podľa ktorého nárok uplatnený žalobcom pred rozhodcovským súdom nemá v uplatnenom rozsahu oporu v občiansko-právnej úprave týkajúcej sa najmä ochrany spotrebiteľa.
7. Žalobkyňa ďalej poukázala aj na kategóriu dobrých mravov, keď uviedla, že všetky podstatné stránky zmluvy sú zamerané a formulované tak, aby sa ich prostredníctvom dosiahol na jednej strane sociálne nepriaznivý a spoločensky nežiaduci účel tým, že sa využije hmotná núdza spotrebiteľa, a na druhej strane sa dosiahne rýchly a neprimeraný majetkový prospech. Ide o exemplárny prípad amorálneho, antisociálneho a antihumánneho správania sa podnikateľského subjektu v súkromnoprávnych vzťahoch, a teda je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Teda menované ustanovenia zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere svedčia o tom, že sú svojim obsahom a účelom v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a teda sú absolútne neplatné, navyše sú v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
8. Žalobkyňa zároveň spolu s návrhom na rozhodnutie vo veci samej predložila súdu aj Návrh na vydanie uznesenia, ktorým by súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
9. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení priložila k návrhu aj listinné dôkazy, a to Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300043159 zo dňa 26.10.2011, Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit Slovakia, s.r.o., Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.10.2011, Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.10.2011, Žalobu o zaplatenie pohľadávky vo výške 1.923,89 € s prísl., ktorú podal ako žalobca spoločnosť Profi Credit Slovakia, s.r.o. proti Jane Kleinovej, nar. 14.8.1966 na Rozhodcovskom súde Slovak arbitration court, s.r.o. dňa 13.8.2013, Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. sp. zn. 134/08/13-nR zo dňa 11.12.2014.
10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 14.8.2015 a navrhol, aby súd žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol, a súčasne zaviazal žalobkyňu na náhradu trov právneho zastúpenia. Žalovaný poukázal na to, že tvrdenie žalobkyne o tom, že rozhodcovská zmluva je neurčitá, je vecne nesprávne, pretože pri akomkoľvek použití výkladových pravidiel obsiahnutých v § 35 Občianskeho zákonníka je nepochybné, že Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX odkazuje na Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300043159. Rozsah sporov, na ktoré sa vzťahuje rozhodcovská zmluva priamo definuje Zákon o rozhodcovskom konaní, a to v § 3 ods. 1 Zák. č. 244/2002 Z. z., pričom umožňuje, aby predmetom rozhodcovského konania boli všetky spory zo zmluvného vzťahu. Žalovaný ďalej namietal tvrdenia žalobkyne o tom, že rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne individuálne vyjednaná, čo vyplýva z jej predtlačenej formy. Žalovaný uviedol, že pojem individuálny v pomeroch spotrebiteľského práva znamená nielen reálnu možnosť spotrebiteľa určitú podmienku formulačne ovplyvniť, ale predovšetkým možnosť spotrebiteľa dosiahnuť, že takáto podmienka sa nestane súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby to zmenilo jeho postavenie oproti tomuto stavu, ak by podmienku prijal. Možnosť dodatočného odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy sa z pohľadu definovania pojmu individuálny javí ako základný fakt. Rozhodcovská zmluva totiž nevznikla za stavu, kedy by spotrebiteľ nemal informáciu, že ju prijať nemusí. Táto informácia sa uvádzala hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy, teda je možné konštatovať informovanosť na strane spotrebiteľa. Naviac v danom čase bol informovaný o tom, čo uzavretie danej zmluvy má za následok. Pre rozhodovanie o prijatí rozhodcovskej zmluvy je podstatné: a) prehlásenie veriteľa, že existencia rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou vzniku úverovej zmluvy, informovanie o tom, čo rozhodcovské konanie je. Existencia rozhodcovskej zmluvy neskončila ani následne, kedy si spotrebiteľ v lehote 14 dní mohol uzavretie rozhodcovskej zmluvy dodatočne prehodnotiť. Žalobca ako spotrebiteľ, ako osoba v primeranom rozsahu obozretná a rozhľadená, mala právo zrušiť rozhodcovskú zmluvu aj dodatočne. O tomto práve bola žalobkyňa informovaná transparentným spôsobom, kedy priamo nad podpisovou doložkou sa v bode 7. rozhodcovskej zmluvy nachádzalo ustanovenie o tomto oprávnení. Rozhodcovská zmluva nemusela vôbec vzniknúť alebo trvať, a to bez vplyvu trvanie Zmluvy o revolvingovom úvere. Mohla zaniknúť jednostranným úkonom povinného bez toho, aby túto skutočnosť a jeho dôsledky mohol žalovaný vôbec ovplyvniť. Ak žalovaný nemôže ovplyvniť ani vznik rozhodcovskej zmluvy, ale ani jej trvanie, potom je logické, že rozhodcovská zmluva nemohla byť z jeho strany považovaná za podmienku pre vznik úverového vzťahu. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení odkázal na súdne rozhodnutia, a to Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31.1.2014, ktorými boli posudzované rozhodcovské zmluvy v tom zmysle, ako argumentoval žalovaný už vyššie. Ďalej žalovaný poukázal na to, že samotný Zákon o rozhodcovskom konaní nemá žiadne ustanovenie, ktoré by obmedzovalo stály rozhodcovský súd upraviť postup a priebeh rozhodcovského konania, tak ako je uvedený v rokovacom poriadku rozhodcovského súdu. Pokiaľ rozhodcovský súd v rokovacom poriadku ustanoví, resp. sa strany v rozhodcovskej zmluve dohodnú na postupe, ktorý je aj iným zákonom, na ktorého použitie Zákon o rozhodcovskom konaní výslovne odkazuje - v tomto prípade O.s.p. upravený a predvídaný, potom takýto postup nie je v rozpore so Zákonom o rozhodcovskom konaní, poukázal na § 25 ods. 10 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu, a tiež § 30 ods. 10 Rokovacieho poriadku. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline uznesenie pod sp. zn. 1CoE/25/2014 zo dňa 25.3.2014, v ktorom sa uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu tým, že rozhodcovský súd rozhodol podľa vlastného rokovacieho poriadku za tam uvedených podmienok v tzv. zrýchlenom konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie rozhodcovského rozsudku, neporušil práva žalovaného (v tomto konaní povinného), keďže tento mohol zaslaním žalobnej odpovede dosiahnuť zrušenie tohto rozsudku, a vykonanie nového rozhodcovského konania, čo rozhodcovský súd výslovne uviedol v odôvodnení predmetného rozhodcovského rozsudku. Možnosť podať žalobnú odpoveď (o čom bol žalovaný v
rozhodcovskom rozsudku poučený), ktorej účinkom je zrušenie rozhodcovského rozsudku, považuje odvolací súd za dostatočný prostriedok na uplatnenie všetkých tých práv žalovaného, ktoré by mohol uplatniť aj vtedy, ak by rozhodcovské konanie prebehlo štandardným spôsobom.
11. Žalovaný si uplatnil zmluvnú pokutu spolu s úrokom z omeškania vo výške 25,50% ročne (zmluvná pokuta 0,065% denne, t. j. 23,725% ročne + 1,775% úrok ročne, t. j. sankcie spolu 25,50% ročne). Žalovaný uplatnil základnú úrokovú sadzbu ECB platnú v deň omeškania s úhradou zosplatneného záväzku vo výške 0,5%. Žalovaný uvádza, že zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere (kde je uvedené aj ustanovenie o zmluvnej pokute), nepredstavujú samostatný dokument oddelený od zmluvy o revolvingovom úvere. Z textu zmluvy, konkrétne z bodu 13. vyplýva, že zmluvné dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ale sú súčasťou zmluvy aj z hľadiska technického vyhotovenia danej zmluvy. Podľa bodu 13. Zmluvy o revolvingovom úvere riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti / zmluvy, všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania (na zadnej strane tejto žiadosti / zmluvy). Keďže listina ( v tomto prípade zmluva vrátané zmluvných dojednaní) je podpísaná, potom je zachovaná písomná forma aj pre dojednanie o zmluvnej pokute.
12. Pokiaľ ide o zhoršenie postavenia spotrebiteľa vzhľadom na miesto rozhodcovského konania, žalovaný uvádza, že rozhodcovské konanie je ex lege v zásade písomné. Ani v konaní pred všeobecným súdom sa nevychádza striktne z princípu dostupnosti súdu. Miesto rozhodcovského konania je objektívne dosažiteľné, t. j. spotrebiteľ má objektívnu možnosť sa do neho dostať. Žalovaný ďalej namietal, že rozhodnutia súdov, na ktoré poukazovala žalobkyňa skutkovo a právne nesúvisia s prejednávanou vecou, pretože sa zaoberajú možnosťou / oprávnením exekučného súdu skúmať rozhodcovskú doložku ex offo v rámci vydania poverenia a súčasne skúmanie rozhodcovských doložiek / zmluvy je obsahovo úplne odlišné, ako rozhodcovská zmluva, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu v prejednávanej veci.
13. Žalovaný navrhol, aby žalobkyni bola uložená povinnosť predložiť zoznam všetkých úverových vzťahov aj s inými subjektmi, pretože v konaní musí byť preukázané, že žalobca konal ako priemerný spotrebiteľ, resp. je možné mu poskytnúť ochranu, len v rozsahu patriaceho primeranému spotrebiteľovi mu poskytnúť ochranu, len v rozsahu patriaceho primeranému spotrebiteľovi. Zároveň však musí byť pozitívne vylúčené, že nekonal spôsobom, ktorý odporuje v podstate ochrany spotrebiteľa.
14. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobkyňa podala túto žalobu bez právneho zastúpenia, pričom obsahuje citácia a aplikovanie právnych predpisov na daný skutkový stav, odkazy na Judikatúru ESD a ustanovenia Zmluvy o revolvingovom úvere Rozhodcovskej zmluvy atď., preto pokiaľ sa žalobkyňa dokázala oboznámiť s pravidlami rozhodcovského konania s právnymi predpismi, ako aj so zmluvnou dokumentáciou v zákonom stanovej lehote na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, mohla tak urobiť aj pred uzavretím zmluvy, resp. potom, čo jej bola zmluvná dokumentácia doručená, a mala v mieste svojho domova 14 dní dostatočný časový priestor na podrobne oboznámenie sa s dokumentáciou ako aj pravidlami rozhodcovského konania. Skutočnosť, že tak neurobila, by mala byť posúdená ako ľahkovážny prístup k vstupovaniu do zmluvného vzťahu.
15. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení priložil k tomuto vyjadreniu aj uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31.1.2014, Rozhodcovskú zmluvu č. 8200037318 s menom dlžníka Q. A. zo dňa 18.4.2011, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013, Rozhodcovskú zmluvu č. 8200036132 zo dňa 19.1.2011, kde dlžníkom je X. W., uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013 a Rozhodcovskú zmluvu č. 8200035742 zo dňa 13.1.2011, kde dlžníkom je A. Š..
16. Súd vyzval žalovaného výzvou zo dňa 30.11.2015, aby súdu oznámil, či bol podaný návrh na vykonanie exekúcie proti žalobkyni na základe Rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o. pod sp. zn. 134/08/13-nR, načo žalovaný súdu podaním doručeným dňa 30.5.2016, oznámil, že návrh na vykonanie exekúcie voči žalobkyni na základe tohto rozhodcovského rozsudku nebol podaný.
17. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 13.3.2017 a uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich doterajších vyjadrení uvedených v žalobe, a so skutočnosťami
uvádzanými žalovaným sa nestotožňuje. Poukázala aj na to, že spotrebiteľ, ktorý príde za žalovaným s cieľom uzatvoriť zmluvu o úvere, a ktorý často ani nemá žiadnu vedomosť o rozhodcovských súdoch, a je mu predložená rozhodcovská zmluva, je nútený spraviť v neprimeranom krátkom čase kvalifikované rozhodnutie o tom, ktorý orgán bude v budúcnosti v prípade vzniku sporu kompetentný o tomto spore rozhodnúť. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovej zmluvy je potom potrebné toto považovať v celosti za neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že rozhodcovská zmluva má individuálny charakter, zahŕňa spôsob svojho vzniku a konštituovania, má žalobkyňa za to, že v tomto smere neboli zatiaľ zo strany žalovaného doložené žiadne relevantné listinné dôkazy podporujúce záver o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy. Individuálne dojednanie je také, kde spotrebiteľ má reálnu možnosť ho neprijať a odmietnuť, hoci ho pripravil dodávateľ. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy, neodôvodňuje záver, že žalovaný preukázal jej osobitné vyjednanie. Za individuálne dojednanie nemôže súd považovať ani okolnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá na samostatnom papieri, a jednak ani to, že v zmluve je uvedené, že žalobca má právo do 14 dní odstúpiť od zmluvy, resp. vôbec ju nemusí podpísať. Vo vzťahu k možnosti danej žalobcovi odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy je potrebné dodať, že odstúpiť možno len od platne uzatvorenej zmluvy. Ak je teda zmluva absolútne neplatná, odstúpenie od zmluvy neprichádza do úvahy. Zároveň od spotrebiteľa nemožno spravodlivo žiadať, aby využil svoje právo na odstúpenie od zmluvy, ktorej uzavretie ani primárne nesledoval, ak nerozumie obsahu tejto zmluvy pre neposkytnutie dostatočného vysvetlenia zo strany dodávateľa, a navyše ju uzavrel v čase, keď medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nebol spor.
18. Žalobkyňa doručila súdu dňa 15.1.2018 podanie, v ktorom poukázala na to, že rozhodcovský rozsudok, ktorým bola zaviazaná na zaplatenie dlžnej sumy žalovanému je v rozpore so zákonom, keďže zmluva o revolvingovom úvere je pre absenciu obligatórnych záležitosti v zmysle § 9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bezúročná a bez poplatkov, zmluvná pokuta vo výške 0,065% denne je neplatná. Ďalej poukázala na to, že dohoda o poskytovaní služieb závisí od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože bez uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu by dohoda o poskytovaní služieb nemala význam. Keďže žalovaný nezahrnul do celkovej čiastky spotrebiteľského úveru celkovú odmenu podľa dohody o poskytovaní služieb, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru, čo má za následok nesprávny výpočet RPMN. Dohoda o poskytovaní služieb je uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, pretože na jej základe sú spotrebiteľovi vnútené služby, o ktoré vôbec nepožiadal, a ide o záväzok spotrebiteľa zaplatiť za niečo, čo mu ani nebolo dodané. Ďalej poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/39/2016 zo dňa 24.2.2016.
19. Žalobkyňa poukázala na to, že pri Zmluve o revolvingovom úvere v bode 5. údaje o požadovanom revolvingovom úvere (vyplňte) predstavuje v podstate návrh na uzavretie zmluvy, a následne bod 6. údaje o schválenom revolvingovom úvere (nevypĺňajte), predstavuje prijatie návrhu. Vzhľadom na to, že v bode 5., ktorý predstavuje návrh na uzavretie zmluvy je rozdielny údaj o požadovanej výške RPMN ako v bode 6., ktorý predstavuje prijatie návrhu, prijatie návrhu zo strany žalovaného s inými podstatnými náležitosťami zmluvy predstavuje nový návrh na uzavretie zmluvy, ku ktorému však žalobca nepristúpil. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníka - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX predstavuje jednostranný úkon žalovaného , ktorý žalobca nepodpísal, nedošlo tak k platnému uzavretiu zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu. Rozdielny údaj o RPMN má za následok neplatnosť zmluvy o úvere v časti RPMN. Rozhodcovskú zmluvu podpísala žalobkyňa skôr ako žalovaný, a už iba tento argument preukazuje, že žalobkyni nebol vysvetlený význam podpísania rozhodcovskej zmluvy, neboli jej vysvetlené dôsledky uzavretia uzavretia rozhodcovskej zmluvy, a jednoznačne z toho vyplýva, že rozhodcovská zmluva nebola dojednaná individuálne, a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Navrhla, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
20. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil ani žalobca, ani jeho právny žalobca, a ani žalovaná, pričom predvolanie na pojednávanie im bolo riadne doručené. Žalobkyňa ako aj právny zástupca žalovaného ospravedlnili svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní a súhlasili s tým, aby súd pojednával aj v ich neprítomnosti, preto súd pojednával podľa § 180 CSP, aj v neprítomnosti žalobkyne a žalovaného.
21. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými do spisu žalobkyňou ako aj žalovaným a zistil tento skutkový stav:
22. Zo žiadosti o poskytnutie Revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere č. zmluvy 8300043159 súd zistil, že žalobkyňa požiadala žalovaného o poskytnutie o revolvingového úveru vo výške 1.200,- €. Táto žiadosť / zmluva je datovaná dňom 24.10.2011 v Poprade, kedy ju podpísala žalobkyňa, a v Bratislave dňa 26.10.2011, kedy ju podpísal žalovaný. V tejto žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru sa v bode 5. uvádzajú údaje o požadovanom revolvingovom úvere v eurách, pričom mesačná splátka sa tu uvádza vo výške 64,29 €, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 2.700,18 €, predpokladaná RPMN za úver 70,00%, ročná úroková sadzba úveru 70,00%, priemerná RPMN za úver v percentách 45,11, poskytnutá čiastka revolvingu 632,61 €, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu 1.542,90 €, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,31%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,20%, a to na účel rekonštrukciu nehnuteľnosti.
23. V bode 6. tejto Žiadosti / Zmluvy o schválenom revolvingovom úvere v eurách, sa uvádza, že poskytnutá čiastka úveru úverový limit je 1.200,- €. Splatnosť úveru 12/20, mesačná splátka vrátane úrokov 64,29%, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru 2.700,18 €, RPMN za úver 65,47%, ročná úroková sadzba úveru 70,00%, priemerná RPMN za úver 45,11%, poskytnutá čiastka revolvingu 632,61 €, celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť, t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu 1.542,96 €. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,48%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,20%, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9,50%. Súčasťou tejto zmluvy boli Zmluvné dojednania zmluvy o Revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit Slovakia, s.r.o., ktoré však neboli osobitne podpísané žalobkyňou, a v rámci týchto zmluvných dojednaní je upravená aj zmluvná pokuta, a to v bode 14. s názvom Sankcie.
24. Z Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX súd zistil, že táto bola uzatvorená podľa § 3 Zák. č. 244/2002 Z.z., kedy veriteľ Profi Credit Slovakia s.r.o. s dlžníčkou Q. K. uzatvorili túto Rozhodcovskú zmluvu tým spôsobom, že žalobkyňa ju podpísala dňa 24.10.2011 v Poprade, a spoločnosť Profi Credit Slovakia s.r.o. dňa 26.10.2011 v Bratislave. V bode 5. tejto zmluvy sa uvádza, že akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ budú riešené v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov, a to Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria Legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. V bode 4. tejto zmluvy sa uvádza, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty. V bode 2. tejto zmluvy sa uvádza, že veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Ďalej súd zistil, že žalobkyňa, keďže si neplnila svoje zmluvné povinnosti podal žalovaný ako žalobca žalobu na rozhodcovský súd Slovak arbitration court, s.r.o. v Bratislave, Krížna 56 voči žalobkyni v rozhodcovskom konaní žalovanej o zaplatenie pohľadávky vo výške 1.923,89 € s prísl.
25. Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., rozhodcom JUDr. C. W. vydal dňa 11.12.2014 Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 134/08/13-nR, ktorým zaviazal Q. K., nar. XX.X.XXXX, na zaplatenie sumy 1.748,43 € s príslušenstvom, a to zmluvnou pokutou vo výške 0,065% denne, a úrok z omeškania vo výške 1,775% ročne: zo sumy 64,29 € od 21.8.2012 do 6.9.2012, zo sumy 63,83 € od 21.10.2012 do 11.11.2012, zo sumy 63,00 € od 21.11.2012 do 9.12.2012, zo sumy 62,29 € od 21.12.2012 do 9.1.2013, zo sumy 62,29 € od 21.1.2013 do 19.2.2013, zo sumy 59,48 € od 21.2.2013 do 21.3.2013, zo sumy 64,29 € od 21.3.2013 do 21.3.2013, zo sumy 59,48 € od 22.3.2013 do 22.8.2013, zo sumy 38,72 € od 23.8.2013 do 23.9.2013, zo sumy 21,84 € od 24.9.2013 do 20.10.2013, zo sumy 4,96 € od 21.10.2013 do 19.11.2013, zo sumy 64,29 € od 21.4.2013 do 19.11.2013, zo sumy 54,78 € od 20.11.2013 do 21.1.2014, zo sumy 40,31 € od 22.1.2014 do 12.2.2014, zo sumy 25,84 € od 13.2.2014 do 18.3.2014,
zo sumy 16,19 € od 19.3.2014 do 15.4.2014, zo sumy 6,54 € od 16.4.2014 do 20.5.2014, zo sumy 64,29 € od 21.5.2013 do 20.5.2014, zo sumy 61,18 € od 21.5.2014 do 17.6.2014, zo sumy 51,53 € od 18.6.2014 do 15.7.2014, zo sumy 41,88 € od 16.7.2014 do 18.8.2014, zo sumy 32,80 € od 19.8.2014 do 16.9.2014, zo sumy 22,70 € od 17.9.2014 do 14.10.2014, zo sumy 12,60 € od 15.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 64,29 € od 21.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.671,54 € od 24.6.2013 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.200,- € odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.200,- € len 8,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.748,43 € do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania 49,79 €, trovy právneho zastúpenia 320,91 €. V prevyšujúcej časti rozhodcovský súd konanie zastavil. Z odôvodnenia tohto rozhodcovského rozsudku vyplýva, že Zmluva o revolvingovom úvere bola vyhodnotená ako platná, obsahujúca všetky zákonné obsahové náležitosti, pričom bolo tiež vyhodnotené, že v zmluve stanovená odplata definovaná ako RPMN podstatne neprevýšila pri úvere odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch s prihliadnutím na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti na finančnom trhu v SR sledovanom Ministerstvom financií SR. Z tohto dôvodu nemožno odplatu (úroky, vyjadrenú v tvorbe RPMN požadovanú žalobcom považovať za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi). Ďalej sa v tomto rozsudku uvádza, že žalovaný - Jana Kleinová, neplnila včas a riadne splátky úveru a dostala sa do omeškania, z úveru a úrokov splatila v čase podania žaloby na rozhodcovský súd len sumu 776,29 €, hoci bola povinná zaplatiť už 2.700,18 €. Bola teda povinná žalobcovi zaplatiť nezaplatený zostatok úveru jednorázovo, nie v splátkach, nakoľko si Profi Credi Slovakia, s.r.o. uplatnil k 23.6.2013 sankciu straty výhody splátok. Žaloba bola preto v časti istiny vyhodnotená ako v celom rozsahu skutkovo a právne dôvodná, a bola uložená Jane Kleinovej povinnosť zaplatiť Profi Credi Slovakia, s.r.o. dlhovaný zostatok úveru po zohľadnení vykonaných platieb. Ďalej sa v tomto rozsudku uvádza, že žalobcovi bola priznaná aj požadovaná zmluvná pokuta a aj úrok z omeškania, nakoľko ich celková výška nepresahuje zákonné obmedzenie, a preto je v súlade so zákonom.
26. Z vyjadrenia žalobkyne v žalobe súd zistil, že táto prevzala rozhodcovský rozsudok dňa 30.12.2014, a žaloba bola podaná na súd 12.1.2015, pričom na pošte bola zásielka podaná dňa 9.1.2015.
27. Podľa § 40 ods. 1 Zákona č.244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak c/ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, g/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), j/ pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Podľa ods. 2, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
28. Podľa § 41 ods. 1 veta prvá zákona č.244/2002 Z. z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
29. Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ Zákona č.335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, tento zákon upravuje spotrebiteľské rozhodcovské konanie. Podľa ods. 4 na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný predpis, (2) len ak to tento zákon výslovne ustanovuje. (2) Zákon č.244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
30. Podľa § 45 ods. 1 písm. e/ zákona č.335/2014 Z. z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.
31. Podľa § 47 ods. 1 cit. zákona ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov
spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
32. Podľa § 73 ods. 1 cit. zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Podľa ods. 2 na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 1. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté. Podľa ods. 3 rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
33. Podľa ust. § 243d ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. - Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona ( t.j. do 31.3.2015
- pozn. súdu). Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
34. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
35. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. r) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia , ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
36. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
37. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne na zrušenie rozhodcovského rozsudku je podaný dôvodne.
38. Vzhľadom k tomu, že od 1. januára 2015 nadobudol účinnosť zákon č.335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, tak podľa § 73 ods. 1 cit. zákona sa na posúdenie sporu musel použiť zákon č.335/2014 Z. z. , avšak trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1.1.2015 sa museli použiť predpisy účinné do 31.12.2014 a teda podľa § 41 ods. 1 zákona č.244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2014 žalobca žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku mohol podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku z 11.12.2014. Tento bol žalobkyni doručený 30.12.2014, tak žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná na pošte dňa 9.1.2015 bola podaná v lehote.
39. Žalobkyňa sa v návrhu na začatie konania zároveň domáhala, aby súd odložil vykonateľnosť Rozhodcovského rozsudku sp. zn. 134/08/13 - nR vydaného Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
40. Podľa ust. § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
41. S poukazom na cit. ust v odseku 40. tohto rozsudku a tiež na ust. § 243d ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z., súd dospel k záveru, že nie je dôvod na to, aby rozhodoval o odklade vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku, nakoľko v zákonnej 3-mesačnej lehote návrh na vykonanie exekúcie voči žalobkyni žalovaný nepodal a na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
42. Žalobkyňa vo svojej žalobe napadla platnosť rozhodcovskej zmluvy a preto sa súd sústredil pri svojom rozhodovaní predovšetkým na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 26.10.2011, pretože v prípade neplatnosti tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy by existoval dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 47 ods. 1 s poukazom na § 45 ods. 1 písm. e) zákona č.335/2014 Z. z. .
43. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný v celom rozsahu. Súd dospel k záveru, že sú tu dôvody, ktoré majú za následok to, že rozhodcovský rozsudok zo dňa 11.12.2014 rozhodcovského súdu Slovenský arbitrážny súd, zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. pod sp. zn. 134/08/13-nR musel súd zrušiť. Žalobkyňa so žalovaným uzavreli dňa 26.10.2011 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a tiež Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX dňa 26.10.2011. Súd po preskúmaní Rozhodcovskej zmluvy z 26.10.2011 mal za to, že nebola uzavretá platne, nebola uzavretá ani v rovnaký deň, pretože žalobkyňa túto rozhodcovskú zmluvu podpísala 2 dni predtým ako žalovaný, a teda je zrejmé, že nemohla ovplyvniť obsah tejto rozhodcovskej zmluvy. Podľa názoru súdu takto koncipovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a to v neprospech spotrebiteľa a to napriek tomu, že bola v danom prípade uzavretá na samostatnej listine a teda na prvý pohľad sa môže javiť ako individuálne dojednaná. Podľa názoru súdu však nielenže nebola dojednaná individuálne ale bola uzavretá v čase zníženej bdelosti žalovanej ako spotrebiteľky, ktorej motiváciou bolo uzavrieť úverovú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že jej vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú zmluvu mohla byť podstatne ovplyvnená. Vzhľadom na podstatu úverového plnenia oprávneného (veriteľa- dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku, bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu. Predmetná rozhodcovská zmluva v článku 5 obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd potom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na rozhodcovský súd. Súdu je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že práve dodávateľ (v tomto prípade žalovaný) je ten, ktorý si uplatňuje nároky z úverových zmlúv podaním žaloby na rozhodcovskom súde v dôsledku čoho fakticky odníma právo spotrebiteľovi domáhať sa svojich práv zaručených článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na všeobecnom súde. Z toho dôvodu dospel súd k záveru, že dojednanie takejto zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľné a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z rozhodcovskej zmluvy vôbec nevyplýva, v akom rozsahu bola žalobkyňa ako spotrebiteľ poučená o následkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a žalobkyňa nemala reálnu možnosť obsah rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. V spotrebiteľských veciach zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodcovského procesu s ohľadom na ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany v konaní a uvedené vyplýva aj z obsahu rozhodcovského rozsudku, keď žalobkyňa nebola žiadnym spôsobom upovedomená o podaní žaloby na rozhodcovskom súde a nebola jej daná žiadna možnosť vyjadriť sa k nej a po niekoľkých dňoch od podania žaloby vydal rozhodcovský súd rozsudok bez toho, aby sa bližšie zaoberal neprimeranosťou sankcii z dôvodu neuhrádzania splátok úveru. Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy spôsobuje, že súd má právo zrušiť rozhodcovský rozsudok podľa § 47 ods.1 zákona č.335/2014 Z.z.. a preto súd rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku v celom rozsahu tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku, pretože ak je rozhodcovská zmluva neplatná, tak rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodovať o uplatnenom nároku žalovaného. Žalovaný síce poukazoval na niektoré rozhodnutia súdov ohľadom platnosti rozhodcovskej zmluvy, avšak súd sa oboznámil aj s ďalšími rozhodnutiami súdov druhého stupňa, ktoré majú na otázku platnosti rozhodcovskej zmluvy opačný názor a vzhľadom na spôsob uzavretia zmluvy o úvere ako aj rozhodcovskej zmluvy a prístup k žalobkyni ako spotrebiteľovi vychádzal pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej zmluvy z tých rozhodnutí súdov, ktoré mali na otázku platnosti rozhodcovskej zmluvy opačný názor (uznesenia KS v Nitre sp. zn. 25CoE/189/2014 zo dňa 29.1.2015 a .zn. 15CoE/492/2014 zo dňa 30.1.2015).
44. Súd posudzoval aj druhý dôvod namietaný žalobcom na zrušenie rozhodcovských rozsudkov podľa ust. § 45 ods. 1 písm. j) zák. č. 335/2014 Z. z., teda pre porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a aj tento súd zhodnotil ako dôvodný, a to najmä s ohľadom na obsah úverových zmlúv, úverové podmienky, ako aj absenciu skutočnej aplikácie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa rozhodcovským súdom. O spotrebiteľskom postavení žalobkyne nemá pochybnosti všeobecný súd, rovnako ako rozhodcovský súd. Ten síce svojím rozhodcom rozhodoval o predmetnom úvere v zmysle hore citovaných právnych predpisov, a teda formálne sa zaoberal uplatneným nárokom aj z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa. Od 02.04.2010 až do 31.5.2014 odplatu za poskytnutý spotrebiteľský úver reguloval Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 6, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Rozhodcovský súd vo svojom rozsudku nijako nešpecifikoval, aká bola v čase uzavretia predmetnej zmluvy situácia na finančnom trhu, tj. aké boli úrokové sadzby úverov, poskytovaných spotrebiteľom za obdobných podmienok ako u žalobkyne. Celkom zrejme tak neaplikoval správne kritériá pre posúdenie toho, či odplata za poskytnutý úver je primeraná, príp. či podstatnou mierou prevyšuje obvyklú hladinu úrokovej miery za obdobné úvery. Zo štatistických údajov Národnej banky Slovenska napr. vyplýva, že úroky za úvery bánk, poskytnuté v roku 2011 ako spotrebiteľské, na obdobie od 1 do 5 rokov, boli v hodnote 10,68%. Ročná úroková sadzba, ktorá bola dohodnutá, resp. schválená v Zmluve o revolvingovom úvere, na základe žiadosti žalobkyne, bola stanovená na 70% ročne, čo je ročná úroková sadzba, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje priemerné ročné úrokové sadzby obchodných bánk poskytované spotrebiteľom v danom období pre spotrebiteľské úvery splatnosť od 1 do 5 rokov. Rovnako z toho odvíjajúca sa aj ročná percentuálna miera nákladov úveru vo výške 65,47%, resp. priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy o revolvingovom úvere 45,11% prevyšuje RPMN obdobných spotrebiteľských úveroch niekoľkonásobne. Takéto dojednanie je v rozpore s dobrými mravmi, a teda takýto úver je možné tým pádom považovať za bezúročný a bez poplatkov, keďže úroková sadzba je v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, ktorú si taktiež žalovaný uplatnil voči žalobkyni, dojednanie o zmluvnej pokute rovnako tak súd považoval za neplatne dojednané, nakoľko zmluvná pokuta nebola dohodnutá individuálne, nebola stanovená v zmluve o revolvingovom úvere, a žalobkyňa sa chtiac-nechtiac v rámci zmluvných dojednaní, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy zaviazala aj na zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade, že nesplní svoj záväzok zo zmluvy, a to splácať predmetný dlh v pravidelných mesačných splátkach stanovených v zmluve na sumu 64,29 € x 42 mesačných splátok. Tvrdenia žalovaného, že to, že zmluvná pokuta bola zahrnutá v týchto zmluvných dojednaniach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy možno považovať za individuálne dojednanú zmluvnú pokutu, pretože bola uzatvorená v rámci zmluvy, odporujú už rozsiahlej judikatúre súdov k tejto problematike. Je jednoznačné, že zmluvná pokuta musí byť dojednaná tak, aby obe zmluvné strany vedeli toto dojednanie ovplyvniť, a rovnako tak, aby toto dojednanie o zmluvnej pokute platilo pre obe strany rovnako, resp. aby obe strany v prípade nesplnenia svojich záväzkov boli nejakým spôsobom pokutované, pretože v opačnom prípade je tu nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán, čo v danom prípade jednoznačne takto je, pretože zmluvnú pokutu podľa zmluvy o úvere, resp. zmluvných dojednaní bola povinná v prípade nesplnenia zmluvných povinností platiť iba žalobkyňa, nie však žalovaný. Rovnako tak konštatovanie v rozhodcovskom rozsudku, že zmluva o úvere neobsahuje neprijateľné podmienky, resp, že nie je v rozpore s dobrými mravmi, a že žalovaný prihliadal na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku a objem poskytnutých peňažných prostriedkov sa taktiež nezakladajú na pravde, nakoľko zo žiadnych listinných dôkazov tieto skutočnosti nevyplývajú. Z tohto pohľadu súdu nezostávalo než konštatovať, že rozhodcovský súd neaplikoval správne predpisy spotrebiteľského práva a je tu daný
dôvod na zrušenie jeho rozhodcovského rozsudku, preto rozhodol tak ako je to uvedené v I. výroku tohto rozsudku.
45. Po právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení rozhodcovských rozsudkov môže podľa § 47 ods. 1 zákona č.335/2014 Z. z. súd pokračovať v konaní na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
46. Žalobkyňa je oslobodená od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm.za/ Zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a jej návrhu bolo vyhovené, preto súd v samostatnom uznesení podľa § 2 ods. 2 cit. zákona zaviaže žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol takto:
47. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
48. Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
49. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
50. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, a vznikol jej tým nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Nakoľko súd nemal za preukázané, že by žalobkyni v tomto konaní vznikli nejaké trovy, nakoľko je oslobodená zo zákona a nepreukázala, že jej vznikli trovy právneho zastúpenia, preto súd rozhodol tak, že žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).