Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24P-321-2017.pdf
PDF · 93.02 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/321/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, Sládkovičova 3 ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: T. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., U. XXX/X, t.č. bytom T. Z., D. XX a Z. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 11P/263/2007-33 zo dňa 30.07.2007 tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Z. C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 49,79 eura (1.500,-Sk) na sumu 90,- eur mesačne počnúc dňom 01.10.2017, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné otca za čas od 01.10.2017 do 30.04.2018 činí sumu 281,47 eura, ktorú sumu súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa sa svojím písomným návrhom zo dňa 22.9.2017, podaným na tunajší súd dňa 26.9.2017 domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Z. zo sumy 49,79 eura na sumu 150 eur mesačne od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že posledné zvýšenie výživného bolo v roku 2007. Toto výživné platí otec nepravidelne, dlžnú sumu musí súdne vymáhať. Situácia sa v priebehu 10 rokov zmenila, suma výživného 49,79 eura nepostačuje. Čím je dieťa staršie, tým má väčšie potreby a náklady sa zvyšujú. Ako samoživiteľka rodiny nezvláda finančne pokrývať tieto náklady a finančne jej pomáhajú rodičia. (1)
Matka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu. Asi pred šiestimi rokmi prišla o zamestnanie, vtedy mala priateľa zo T. Z., ktorý tam mal stabilnú prácu a preto sa rozhodla, že aj so synom pôjdu bývať do T. Z.. Tam bývali v podnájme. V septembri pred dvomi rokmi sa s priateľom rozišli. Teraz býva v podnájme sama so synom, kde platí spolu s energiami 330 eur mesačne. Jej súčasný príjem je od 420 do 520 eur. Syn navštevuje 1. ročník Strednej odbornej školy obchodu a služieb v T. Z.. Za školské potreby a pomôcky ročne zaplatí 30 eur, stravu v škole má za 20 eur. Syn navštevuje basketbalový krúžok, kde sa platí euro za vstup, chodí tri krát do týždňa, no nie vždy si to môže dovoliť. Syn videl otca naposledy pred dvomi rokmi v F., kedy ho otec ani nespoznal. Syn nosí okuliare, teraz potrebuje nové, nevychádza jej to finančne, tie čo má ho už tlačia, preto ich ani poriadne
nenosí. Ortopéd mu odporučil riadne topánky, no nemá na to, aby mu kúpila nové. Aj oblečenie synovi musí neustále zašívať, plátať, nové má iba vtedy, keď ho kúpia jej rodičia. (2) Matka v konečnom návrhu žiadala zvýšiť výživné od októbra 2017 na sumu 150 eur mesačne. (3)
Otec vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že je schopný platiť maximálne 60 eur mesačne. Od roku 2008 je ženatý, bývajú v rodinnom dome, ktorý kupoval ešte v roku 2003, je to starý dom, ktorý vyžadoval rekonštrukciu. Vtedy si bral hypotéku na 30 rokov a asi 3 roky dozadu bral ďalšiu na rekonštrukciu strechy. Táto je na 10 rokov. Starú hypotéku spláca po 147 eur a novú po 274 eur a 248 eur. Manželka je zamestnaná s príjmom do 400 eur, pričom cestovné mesačne činí 60 až 70 eur. Z jeho manželstva pochádzajú dve deti F. a F., F. navštevuje 2. ročník ZŠ, F. MŠ. Obe deti musia voziť do školy 2 km do vedľajšej dediny, keďže v ich obci nie je ani škola, ani škôlka. Čo sa týka jeho podnikania, tak príjmy mal 8.706 eur ročne, z toho si uplatňuje 60% paušálne výdavky. Skutočné výdavky sú 63,84 eura zdravotná poisťovňa a 151,16 eura Sociálna poisťovňa. Keď pracuje mimo obce, tak má výdavky na naftu a občas na náradie. Dcéra F. navštevuje tanečnú, kde sa platí polročne 22 eur, syn F. začal chodiť na hokej, kde za sezónu platia poplatok 110 eur. F. vozí do Q. K. raz do týždňa. Finančne im pomáhajú rodičia, aj svokrovci. Teraz si požičal peniaze aj od kamaráta. Všetko by bolo lepšie, keby syn chcel chodiť za ním. Keď chodil ku nemu, mal u neho všetko čo potreboval, aj oblečenie, všetko mu dával. (4) Otec v konečnom návrhu žiadal, aby súd zvýšil výživné maximálne na 60 eur, doteraz platil 49,79 eura. (5)
Na pojednávanie sa nedostavil kolízny opatrovník, doručenie predvolania mal riadne vykázané. Preto súd pojednával podľa § 31 Zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok) v jeho neprítomnosti. (6)
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, daňové priznanie otca, potvrdenie o príjme manželky otca, rodné listy maloletých detí otca, doklady k výdavkom za bývanie a výdavkom na deti, potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o poberaní prídavkov na dieťa matkou, potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie o platbe nájomného, rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č.k. 11P/263/2007-33 zo dňa 30.7.2017, dohodu rodičov o úprave styku, pripojený spis OS Lučenec sp. zn. 11P/300/2010 a zistil tento skutkový stav: (7) Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 11P/263/2007-33 zo dňa 30.7.2007 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na maloletého Z. C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 600 Sk na sumu 1.500 Sk mesačne od 1.6.2007. V tom čase dosahoval otec podľa svojho vyjadrenia príjem cca. 10.000 Sk netto mesačne (331,94 eura). V uvedenom období otec podnikal na základe živnostenského oprávnenia 4 mesiace. Matka maloletého bola nezamestnaná, poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 4.450 Sk (147,72 eura) a prídavky na dieťa 540 Sk (17,93 eura). Maloletý navštevoval v tom čase MŠ. (8) V súčasnej dobe býva matka spolu s maloletým Z. v podnájme, za ktorý mesačne uhrádza poplatok 330 eur vrátane energií. Maloletý navštevuje 1. ročník Strednej odbornej školy obchodu a služieb v T. Z., odbor kuchár. Matka uhrádza maloletému v uvedenej škole mesačne poplatok za obedy 20 eur a ročne za školské potreby a pomôcky 30 eur. Maloletý navštevuje basketbalový krúžok cca. tri krát do týždňa, za jeden vstup platí euro. Mobilný telefón synovi dobíja za 6 eur, no nie vždy jej to finančne vyjde. Maloletý má zvýšené výdavky v súvislosti s tým, že nosí dioptrické okuliare, podľa vyjadrenia matky nemá finančné prostriedky na to, aby maloletému kúpila za 50 eur nové. Maloletý by mal tiež nosiť ortopedickú obuv, z nedostatku finančných prostriedkov mu túto ale matka nedokáže zakúpiť. Maloletý sa so svojim otcom nestretáva. Matka je zamestnaná v spoločnosti MGS Game s.r.o., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 485,80 eura. Podľa vyjadrenia matky jej finančne pomáhajú so zabezpečovaním potrieb pre dieťa aj jej rodičia. (9) Otec uzatvoril v roku XXXX manželstvo s Z. rod. E.. Z ich manželstva pochádzajú dve maloleté deti F. C., nar. XX.XX.XXXX a F. C., nar. X.X.XXXX. Otec býva spolu so svojou novou rodinou v rodinnom dome, ktorý je v jeho vlastníctve. Tento kupoval ešte v roku 2003. Pri kúpe nehnuteľnosti si bral na tieto účely hypotéku, ktorú aj naďalej spláca vo výške 147 eur mesačne. Nakoľko sa jedná o starší rodinný dom, vyžadoval rekonštrukciu. Na rekonštrukciu strechy si bral úver pred tromi rokmi, ktorý spláca mesačne po 274 a 248 eur mesačne. Podľa vyjadrenia otca strecha stála 30.000 eur. Manželka otca je zamestnaná s príjmom do 400 eur mesačne netto. Do práce dochádza 20 km denne, cestovné náklady na uvedené sú od 60 do 70 eur mesačne. Otec vlastní osobné motorové vozidlo rok výroby 1998. Dcéra otca F. navštevuje 2. ročník ZŠ, poplatky za školský klub sú 8 eur, obedy spolu s desiatou 27 eur mesačne. Maloletá navštevuje tanečný krúžok, kde sa polročne platí 22 eur. Syn otca F. navštevuje MŠ, kde sú mesačné poplatky za stravu 24,50 eura. Maloletý navštevuje hokejový klub v Q. K., poplatok
za sezónu činí 110 eur. Na hokej ho otec vozieva jeden krát do týždňa. Otec obe deti denne vozí do vedľajšej obce, nakoľko v ich obci nie je zriadená ani MŠ ani ZŠ. Podľa daňového priznania za rok 2017 dosiahol otec v uvedenom roku celkové príjmy 8.706,55 eura (725,55 eura mesačne), pričom výdavky si uplatnil paušálne vo výške 6.708,93 eura. Podľa vyjadrenia otca jeho skutočné mesačné výdavky v súvislosti s podnikaním sú odvody do zdravotnej poisťovne vo výške 63,84 eura a do Sociálnej poisťovne vo výške 151,16 eura. Ďalšie výdavky mu vznikajú, keď vykonáva prácu mimo miesta bydliska, na dopravu a tiež príležitostne na kúpu náradia. V rodinnom dome, v ktorom otec so svojou rodinou žije, mesačne uhrádzajú inkaso vo výške 187,64 eura, polročne poplatok za vodu 50,46 eura a ročne poistenie nehnuteľnosti 70 eur. Podľa vyjadrenia otca im finančne pomáhajú jeho rodičia, svokrovci a peniaze má požičané aj od kamaráta. S maloletým Z. sa nestretáva už dlhšiu dobu, okrem výživného, ktoré platí vo výške 49,79 eura mesačne, na maloletého žiadnym iným spôsobom neprispieva a to ani pri príležitosti sviatkov dieťaťa. (10)
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine ( zák. č. 36/2005 Z.z. ), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (11)
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (12)
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (13)
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (14)
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (15)
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (16)
Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (17)
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný z časti dôvodne, pretože od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa. K zmene pomerov došlo jednak vývojom životných nákladov ako aj okolnosťami na strane oprávneného dieťaťa, ktoré je o viac ako 10 rokov staršie a navštevuje už 1. ročník strednej školy. Maloletý je vo veku blízkom plnoletosti a preto by mal mať zabezpečené zo strany rodičov nielen potreby slúžiace na uspokojovanie jeho základných životných potrieb ale aj ďalších potrieb, ktoré slúžia k jeho celkovému zdravému duševnému a telesnému rozvoju. Z časti zvýšené výdavky súvisia aj so zdravotným stavom dieťaťa (okuliare, ortopedická obuv). Matka v čase poslednej úpravy výživného poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 147,72 eura. V súčasnej dobe dosahuje u svojho zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem 485,80 eura. Zmena pomerov na strane matky tejto umožňuje v súčasnej dobe prispievať na maloletého vyššou sumou ako tomu bolo v čase poslednej úpravy výživného, avšak z dôvodu zabezpečenia bývania nielen pre seba ale aj pre maloletého Z. sú tieto možnosti matky značne obmedzené, nakoľko mesačne musí uhrádzať za podnájom sumu 330 eur. (18) Zmena pomerov na strane otca spočíva v tom, že tento uzatvoril manželstvo a pribudli mu ďalšie dve vyživovacie povinnosti. U otca prišlo ale k zvýšeniu jeho príjmu, nakoľko v čase poslednej úpravy
výživného dosahoval po odrátaní výdavkov súvisiacich s podnikaním priemerný čistý mesačný príjem 331,94 eura. V súčasnej dobe je jeho priemerný mesačný hrubý príjem 725,55 eura. Z uvedenej sumy otec mesačne uhrádza odvody do poisťovní spolu vo výške 215 eur. Čistý mesačný príjem otca je v súčasnej dobe vo výške 510,55 eura. Výdavky, ktoré otec uviedol a to iba na úhradu úverov, podstatne prevyšujú príjem, ktorý tento dosahuje. Napriek tomu je životná úroveň otca a jeho rodiny primeraná a dokonca je schopný platiť maloletému F. polročný poplatok za hokej vo výške 110 eur, pričom maloletý je momentálne iba vo veku 6 rokov. Tiež umožňuje ďalšiemu svojmu dieťaťu venovať sa svojim záľubám a to návšteve tanečnej školy za poplatok 22 eur polročne. Podľa vyjadrenia otca im finančné prostriedky poskytujú rodičia jeho manželky, ale aj jeho rodičia. Pokiaľ otec dokáže zabezpečovať finančné prostriedky na zvyšovanie životnej úrovne maloletých detí, ktoré pochádzajú z jeho súčasného manželstva, je morálnou povinnosťou otca zabezpečiť aspoň približne rovnakú životnú úroveň a podmienky aj pre svoje ďalšie dieťa, ktoré s ním nežije v jednej domácnosti. Z doterajšieho konania matky maloletého Z. je zrejmé, že táto sa snažila počas posledných desiatich rokov zabezpečovať potreby dieťaťa bez výraznej finančnej pomoci otca a to až do nástupu maloletého na strednú školu. Výživné, ktoré doposiaľ uhrádzal otec činí pri 30 dňovom mesiaci na deň sumu 1,66 eura. Z uvedeného je zrejmé, že výživným zo strany otca boli potreby maloletého Z. doteraz zabezpečované iba v nepatrnej miere. Je pravdou, že otcovi pribudli vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom, avšak zmena pomerov na strane maloletého Z. vyžadovala zvýšenie vyživovacej povinnosti otca tak, aby výživné bolo primerané veku a odôvodneným potrebám tohto dieťaťa. Súd preto nevyhovel v plnom rozsahu návrhu matky s prihliadnutím k ďalším vyživovacím povinnostiam otca a zvýšil výživné iba na sumu 90 eur mesačne. Takto upravené výživné je v súčasnej dobe primerané možnostiam a schopnostiam oboch rodičov ako aj veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Výživným zo strany otca spolu s primeraným výživným zo strany matky a prídavkami na dieťa, ktoré matka poberá, tak bude maloletému zabezpečená dôstojná životná úroveň. Pokiaľ otec dokáže pravidelne mesačne uhrádzať z príjmov, ktoré dosahuje spolu s manželkou, všetky výdavky tak, ako ich uvádzal na pojednávaní, plus každodenné potreby a stravu pre celú rodinu, musí byť v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na 17 ročného syna sumou 90 eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť súd otcovi zvýšil od nasledujúceho mesiaca, v ktorom matka na tunajší súd návrh podávala, pretože už v tom čase existovali vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujúce zvýšenie výživného. (19) Zvýšením výživného zo sumy 49,79 eura na sumu 90 eur od októbra 2017 otcovi vzniklo zameškané výživné vo výške 281,47 eura (90 - 49,79 = 40,21 x 7 mesiacov), ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur v zmysle ustanovenia v zmysle § 232 ods. 3 a 4 CSP s prihliadnutím k jeho súčasným príjmom, výdavkom ako aj výške zameškaného výživného. (20)
Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. (21)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.