Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40Pc-5-2016.pdf
PDF · 120.47 KB
Case nature
Area
Subarea
40Pc/5/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
40Pc/5/2016-317
1416208621
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci navrhovateľky: R. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. H. 4, XXX XX L., zastúpená JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 30 850 436, a matky navrhovateľky: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. H. 4, XXX XX L., zastúpená JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou so sídlom Zámocká 18, 811 01 Bratislava, IČO: 42 254 396, o určenie výživného, takto
rozhodol:
I. Matka navrhovateľky je p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 350 eur mesačne splatným vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc dňom 23.09.2016.
II. Splatné výživné za obdobie od 23.09.2016 do 17.04.2018 vo výške 3 843,33 eura súd povoľuje matke navrhovateľky splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 200 eur splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.
III. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 23.09.2016 domáhala (po pripustení zmeny návrhu na pojednávaní konanom dňa 14.11.2017), aby súd uložil jej matke povinnosť prispievať jej na výživu výživným vo výške 540 eur. Uviedla, že je študentkou Univerzity Komenského v Bratislave na Filozofickej fakulte v 3. ročníku denného štúdia. Rodičia sú rozvedení, pôvodne bývala s matkou, momentálne žije s otcom v spoločnej domácnosti, ktorý hradí všetky náklady spojené s chodom domácnosti, so zabezpečovaním jej potrieb a jej štúdiom. Matka jej pôvodne na výživu prispievala podľa písomnej dohody zo septembra 2015 vo výške 300 eur mesačne, v máji 2016 svojvoľne znížila výšku na 250 eur mesačne a v septembri 2016 jej poslala iba 100 eur s odôvodnením, že sa o ňu navrhovateľka nezaujíma. Poukázala na to, že príjem jej matky v roku 2014 bol 2 900 eur v čistom, príjem jej otca je 2 200 eur v čistom. Ona nemá žiadne finančné príjmy ani iný majetok, pričom má diagnostikovanú epilepsiu, čím je sťažená jej možnosť získať študentskú brigádu. Pokiaľ ide o jej výdavky uviedla, že na stravu je to 220 eur, električenka 15 eur, ošatenie 120 eur, školské poplatky, učebnice a školské pomôcky 80 eur, telefón 25 eur, wifi 15 eur, lieky 20 eur, kozmetika a drogéria 60 eur, voľno časové aktivity 150
eur, poplatky za bývanie a energie 100 eur, starostlivosť o psa 120 eur, školné na rok 2016/2017 na Filozofickej fakulte 1 400 eur.
2. Matka navrhovateľky vo vyjadrení k návrhu uviedla, že po rozvode bývala navrhovateľka do septembra 2015 striedavo u otca a u nej. V spoločnej domácnosti s ňou bývala spolu s navrhovateľkou aj sestra navrhovateľky, maloletá Z. F.. Po maturite navrhovateľka začala v septembri 2013 študovať na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Uvedené štúdium skončila bez ukončenia čo i len prvého ročníka. V septembri 2014 začala navrhovateľka študovať na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, od 01.09.2016 je študentkou 3. ročníka 1. stupňa. Z dôvodu, že navrhovateľka prekročila štandardnú dĺžku štúdia (vzhľadom na predchádzajúce nedokončené štúdium na inej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave), bola povinná zaplatiť školné za akademický rok 2016/2017 vo výške 1 400 eur. V septembri 2015, po tom, čo otec zaplatil navrhovateľke tetovanie a kúpil jej psa, odišla navrhovateľka definitívne bývať k svojmu otcovi. Poukázala na to, že otec navrhovateľky vždy prezentoval a aj prezentuje rasistické názory, netají sympatie k názorom a činnostiam politickej strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko. Rovnaký postoj k týmto otázkam má aj navrhovateľka. Po odchode navrhovateľky zo spoločnej domácnosti s matkou navštevovala navrhovateľka matku veľmi sporadicky, a to aj napriek tomu, že matka navrhovateľku kontaktovala za účelom osobného stretnutia. Matka je navrhovateľke nápomocná aj v situáciách ako návšteva u lekára, resp. zajednanie termínu u lekára, v súčasnosti však navrhovateľka navštevuje, resp. kontaktuje matku výlučné zo zištných dôvodov, keď niečo potrebuje. Okrem chýbajúcej komunikácie zo strany navrhovateľky je problémom i neúctivé správanie sa navrhovateľky voči matke. Spôsob komunikácie navrhovateľky s matkou je nevhodný, neslušný a arogantný. Navrhovateľka sa nevhodné správa aj k rodinným príslušníkom matky a k svojej sestre. Navrhovateľka neprejavuje o matku žiadny záujem, kontaktuje ju iba v súvislosti s platením výživného. Poukázala na to, že takéto správanie navrhovateľky je v rozpore s dobrými mravmi v dôsledku čoho je neprijateľné, aby ako matka plnila navrhovateľke výživné. Napriek tomu je ochotná platiť navrhovateľke výživné v sume 100 eur mesačne tak, ako to robí i v súčasnosti. Ak sa správanie navrhovateľky voči nej zlepší, je ochotná platiť navrhovateľka aj viac. Poukázala tiež na to, že je zamestnaná v spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, kde za obdobie od 12/2015 do 11/2016 predstavoval jej priemerný mesačný príjem sumu 3 276,99 eura. Uviedla, že má vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére Z. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorá jej bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti, na výživu ktorej prispieva otec vo výške 250 eur. Všetky mimoriadne, jednorazové výdavky dcéry Z. hradí ona sama, nakoľko otec sa o ňu vôbec nezaujíma. Ďalej uviedla, že jej mesačné výdavky sú vo výške 1 580 eur, pričom ide o mesačné výdavky na bývanie v sume 492 eur (správa domu 86 eur, ZSE 113 eur, SPP 51 eur, SIPO 5 eur, internet 16 eur, káblovka 21 eur, nájomné 200 eur), výdavky na jej stravu a stravu maloletej dcéry Z. v sume 350 eur mesačne, mesačné výdavky na maloletú dcéru Z. v sume 365 eur (školská jedáleň 30 eur, angličtina 65 eur, ošatenie, obuv 30 eur, električenka 12 eur, školské poplatky, učebnice, školské pomôcky, olympiády 30 eur, výlety zo školy 60 eur, telefón 23 eur, lieky, zdravotné potreby 30 eur, drogéria, kozmetika 40 eur, vreckové 45 eur), výdavky na telefón priemerne vo výške 23 eur, na ošatenie a obuv približne 30 eur, lieky vo výške 30 eur, drogéria vo výške 40 eur, pohonné hmoty 120 eur. Poukázala tiež na to, že dcéra Z. má psa, na ktorého mesačné výdavky predstavujú sumu 30 eur (krmivo, veterinár, očkovanie). Výdavkom je tiež výživné na navrhovateľku v súčasnosti vo výške 100 eur.
3. Navrhovateľka poukázala na to, že vzťah s matkou je veľmi zložitý, pričom matka svojim nevhodným správaním sama zapríčinila nepravidelnosť stretávania sa s ňou. Odmalička bola na matku silno citovo naviazaná, bola nadaným dieťaťom, neskôr sa u nej začali prejavovať problémy s komunikáciou, správaním, sociálnou vyspelosťou a adaptáciou na prostredie, diagnostikovali jej aspergerov syndróm a zároveň trpí epilepsiou. Matka ju však pravidelne kritizuje bez toho, aby sa hlbšie zaujímala o jej záujmy, čo vedie k tomu, že minimálne vyhľadáva prítomnosť matky. V čase manželskej krízy matky s otcom sa odsťahovala spolu s mladšou sestrou a s matkou do prenajatého bytu. Už v tom čase pretrvávali nezhodli medzi ňou a matkou. Okrem toho matka ju pri každej jednej malej hádke posielala preč z bytu, vyhrážala sa jej, že ju vyhodí a nie raz ju posielala priamo k otcovi. Toto všetko spôsobilo, že bola nútená sa presťahovať naspať k otcovi. Poprela, že by otec propagoval rasistické názory a že by prechovával sympatie k názorom a činnostiam politickej strany Kotleba - ĽSNS a rovnako ani ju nevedie nijakým spôsobom k tejto strane. Poukázala tiež na to, že matka jej po tom, čo odišla bývať k otcovi, zobrala psa, hoci vedela o jej silnom citovom pute k nemu.
4. Matka navrhovateľky spochybnila tvrdené výdavky navrhovateľky, ktoré považovala za prehnané a umelo navýšené. Čo sa týka odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti uviedla, že dôvodom bolo to, že jej odmietla zaplatiť tetovanie a chcela ju ako rodič usmerňovať v jej ďalšom živote, čo sa navrhovateľke nepáčilo. Od času, kedy sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti, sa vzťah navrhovateľky k nej vystupňoval do neslušnej, arogantnej a nevhodnej komunikácie a neúctivého správania zo strany navrhovateľky.
5. Na pojednávaní konanom dňa 14.11.2017 navrhovateľka poukázala na to, že v súčasnosti študuje aj na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v prvom ročníku denného štúdia, pričom trpí aspergerovým syndrómom a je ťažké sa popri náročnom štúdiu s touto diagnózou zamestnať.
6. Matka navrhovateľky poukázala na to, že ide už o tretie vysokoškolské štúdium navrhovateľky, pričom ani jedno doposiaľ nebolo ukončené. Mala za to, že je povinnosťou navrhovateľky platiť si školné, keďže ide o nadštandardnú dĺžku štúdia.
7. Na pojednávaní konanom dňa 18.01.2018 navrhovateľka poukázala na to, že sa jej zvýšili výdavky na telefón, ktoré momentálne predstavujú 70 eur. Na právnickej fakulte platí 900 eur, ktoré bolo rovnako rozdelené do dvoch splátok. Toto jej hradí otec, tak ako aj všetky ostatné výdavky, s výnimkou 180 eur, ktoré jej platí v súčasnosti matka ako výživné.
8. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:
8.1. Navrhovateľka je študentkou 3. ročníka 1. stupňa denného štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a zároveň študuje aj na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v 1. ročníku 1. stupňa denného štúdia. Uvedené nebolo v konaní sporné. Matka navrhovateľky a otec navrhovateľky sú rozvedení (rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25/250/2014-38 zo dňa 15.04.2015, právoplatným dňa 30.04.2015), matka navrhovateľky žije s mladšou dcérou Z., navrhovateľka žije s otcom. Matka navrhovateľky sa dohodou o výživnom zo dňa 08.09.2015 (č.l. 12 spisu) dohodla s navrhovateľkou na platení výživného v sume 300 eur mesačne. Neskôr z dôvodu zmeny v správaní a komunikácii navrhovateľky k matke, došlo zo strany matky k jednostrannému zníženiu výživného na sumu 250 eur, potom 100 eur a v súčasnosti 180 eur, pričom od septembra 2016 do apríla 2018 zaplatila matka na výživnom spolu sumu 2 900 eur, čo nebolo v konaní sporné. Matka navrhovateľky je zamestnaná v spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, pričom za obdobie 12/2015 až 11/2016 predstavovala jej čistá priemerná mesačná mzda sumu 3 276,99 eura (č.l. 35 spisu), a za obdobie 05/2017 až 10/2017 sumu 2 394,07 eura, čo nebolo v konaní sporné. Rovnako nebolo sporné, že mzdu vo výške 2 394,07 eura poberá až do súčasnosti. Výdavky matky navrhovateľky sú vo výške 1 580 eur mesačne, pričom ide o mesačné výdavky na bývanie v sume 492 eur (správa domu 86 eur, ZSE 113 eur, SPP 51 eur, SIPO 5 eur, internet 16 eur, káblovka 21 eur, nájomné 200 eur), výdavky na stravu matky navrhovateľky a stravu maloletej dcéry Z. v sume 350 eur mesačne, mesačné výdavky na maloletú dcéru Z. v sume 365 eur (školská jedáleň 30 eur, angličtina 65 eur, ošatenie, obuv 30 eur, električenka 12 eur, školské poplatky, učebnice, školské pomôcky, olympiády 30 eur, výlety zo školy 60 eur, telefón 23 eur, lieky, zdravotné potreby 30 eur, drogéria, kozmetika 40 eur, vreckové 45 eur), výdavky na telefón matky navrhovateľky vo výške 23 eur, na ošatenie a obuv 30 eur, lieky vo výške 30 eur, drogéria vo výške 40 eur, pohonné hmoty 120 eur, výdavky na psa 30 eur mesačne. Uvedené výdavky neboli v zásade spochybňované, navyše boli preukázané predloženými listinnými dôkazmi (č.l. 36-39, 44-55 spisu). Matka navrhovateľky uzatvorila dňa 10.03.2017 zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie (č.l. 284-288 spisu), v zmysle ktorej sa zaviazala platiť splátky úveru vo výške 632,63 eura v počte splátok 252. Otec navrhovateľky je zamestnaný v spoločnosti Gratex Services, a.s. so sídlom Galvaniho C, Bratislava, pričom za obdobie 04/2016 až 03/2017 predstavovala jeho čistá priemerná mesačná mzda sumu 2 477,58 eura (č.l. 117 spisu), a za obdobie 04/2017 až 10/2017 predstavovala jeho hrubá priemerná mesačná mzda sumu 3 713,60 eura (č.l. 217 spisu). Výdavky otca navrhovateľky sú vo výške 1 982,23 eura mesačne, pričom ide o životné poistenie 46,80 eura, poistka na auto 62,93 eura, výživné na maloletú dcéru Z. v sume 250 eur, spotrebný úver 78 eur, hypotéka ČSOB 623,78 eura, elektrina na rodinný dom 24 eur, elektrina na byt v B. L. 7,99 eura, plyn 10 eur, internet 9,90 eura, bytové družstvo 100,12 eura, hypotéka 1 Tatrabanka 254,80 eura, hypotéka 2 Tatrabanka 513,91 eura. K ďalším mesačným výdavkom otca navrhovateľky (spoločne s výdavkami navrhovateľky) patria výdavky na stravu v sume 450 eur, drogéria v sume 100 eur, benzín v sume 100 eur, odevy v sume 100 eur, lieky v sume 40 eur. K mesačným výdavkom, ktoré platí otec
výlučne za navrhovateľku patrí mobil navrhovateľky v sume 25 eur (v súčasnosti 70 eur), vreckové pre navrhovateľku v sume 100 eur, výdavky na psa navrhovateľky v sume 120 eur, električenka pre navrhovateľku v sume 13 eur. K ročným výdavkom otca navrhovateľky patria leasing v sume 4 369,56 eura, poistka na byt v sume 78,77 eura, poistka na dom v sume 127,72 eura. K jednorazovým výdavkom, ktoré zaplatil otec za navrhovateľku, patria školné v sume 1 400 eur, splatenie dlhu na kreditnej karte navrhovateľky v sume 420 eur a splatenie pôžičky navrhovateľky v sume 500 eur. Uvedené výdavky vyplývajú z predložených listinných dôkazov (č.l. 13-20, 112, 116, 119-127, 129-190, 222-223 spisu). Otec navrhovateľky je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. P., obec P., okres G. R., a to rodinného domu so súp. č. XXX na parcele č. XXX/XXX a pozemkov parc. č. XXX/XXX o výmere XXX m2, č. XXX/XXX o výmere X m2, č. XXX/XXX o výmere X m2, č. XXX/ XXX o výmere XXX m2. Taktiež je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. P., obec P., okres G. R., a to pozemkov parc. č. XXX/X o výmere X XXX m2, č. XXX/ XX o výmere X XXX m2, č. XXX/XX o výmere X XXX mX, č. XXX/XXX o výmere 2 092 m2 (č.l. 289-323 spisu). K majetkovým pomerom matky a otca navrhovateľky treba zahrnúť aj majetok, ktorý je v súčasnosti predmetom vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva a ktorý bol vyporiadaný zatiaľ neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 7C/305/2014-548 zo dňa 06.11.2017 tak, že do výlučného vlastníctva otca navrhovateľky bol prikázaný 1-izbový byt č. 30 na 6. poschodí bytového domu na P. ul. XX v L. zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, okres L., obec: L. - m.č. R. H., k.ú. R. H., súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX a XXXX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a pozemkoch v hodnote 60 000 eur, 3-izbový byt č. XX na 2. poschodí bytového domu na ul. Y. H. X v L. zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, okres L. IV, obec: L. - m.č. B. L., k.ú. B. L., súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX/XX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a pozemku v hodnote 160 000 eur, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/XXXXXX na nebytovom priestore č. XX-X, kotolňa, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, okres L. IV, obec: L. - m.č. B. L., k.ú. B. L., nachádzajúci sa v suteréne bytového domu na ul. Y. H. 2, 4, X v L., súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX/ XX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a pozemku, osobné motorové vozidlo v hodnote 4 000 eur, zostatky na účtoch v sume spolu 2 605,45 eura, záväzky (zostatky na úveroch) v sume spolu 101 111 eura, pričom mu bola uložená povinnosť zaplatiť matke navrhovateľky sumu 36 911,55 eura ako finančné vyrovnanie na vyporiadavanom majetku.
8.2. Výsluchom matky navrhovateľky súd zistil, že keď sa rozviedla s manželom, tak sa s navrhovateľkou a jej sestrou odsťahovali do prenajatého bytu, a to aj na popud navrhovateľky, ktorá chcela aby sa rozviedla s manželom. Byt bol malý a navrhovateľka bola neprispôsobivá, mala problém sa prispôsobiť svojej sestre, tiež bol problém v tom, že jej nechcela zaplatiť tetovanie a kúpiť psa pitbulla, ktorého chcela, hoci už mali pudlíka. Preto sa navrhovateľka rozhodla, že sa odsťahuje k otcovi. Vtedy sa s navrhovateľkou dohodli na platení výživného 300 eur mesačne. Po odsťahovaní navrhovateľky sa jej správanie zmenilo, začala sa stretávať s rôznymi neonacistickými skupinami, začala dávať rôzne nevhodné komentáre na Facebook, jej komunikácia voči nej ako matke sa obmedzila iba na platenie výživného a kontaktovala ju iba vtedy keď niečo potrebovala. Keď navrhovateľka dostala čo potrebovala, tak sa opäť správala tak, ako keby ju nepoznala. Čo sa týka platenia výživného, postupne znižovala tú sumu z dôvodu, že nesúhlasila s jej správaním, nesúhlasila, že sa stretáva s nevhodnými ľuďmi, že peniaze používa na cigarety a že sa jej ozve iba vtedy, keď potrebuje zaplatiť výživné.
8.3. Výsluchom navrhovateľky súd zistil, že matka sa jej ozve len na narodeniny. Keď navrhovateľka príde k nej na návštevu tak sa to vždy skončí zle, vždy sa pohádajú, matka jej vyčíta, že sa odsťahovala k otcovi. Keď s matkou bývala v jednom byte, tak s ňou mala dobrý vzťah, a to aj s matkinou matkou, kým ju matka proti nej nepoštvala. Príčinou zhoršenia vzťahu s matkou bolo to, že keď ešte bývala s matkou, tak jej vadilo, že chodila k otcovi, pričom ona ju tam nielen že posielala, ale raz sa jej aj vyhrážala, že má ísť k nemu bývať. Pod vplyvom týchto udalostí sa odsťahovala k otcovi, čo bolo okolo marca alebo apríla 2015. Potom ju matka volala naspäť, ale ona už nechcela ísť. Chvíľu žili tak, že chodila na mesiac k matke a na mesiac k otcovi. Dohodli sa, že jej matka bude platiť výživné 300 eur. Potom to ale prestalo fungovať, lebo matka ju začala obviňovať, že sa od otca odsťahovala kvôli nej. Zobrala jej psa, a po tejto udalosti, keď jej ho odmietla vrátiť, tak sa ich vzťah pokazil a prestali sa kontaktovať.
8.4. Výsluchom otca navrhovateľky K. F. súd zistil, že po rozvode bývali obe dcéry s matkou, po pár mesiacoch mu navrhovateľka povedala, že už nechce bývať s matkou, že ju týra. Potom navrhovateľka chodila bývať striedavo k matke a k nemu, avšak keď jej matka zobrala psa, tak sa úplne zlomila a
odvtedy už ostala bývať u neho. Odvtedy sú vzťahy navrhovateľky a matky zlé. Čo sa týka jeho príjmu uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti GRATEX SERVICES, a.s., jeho príjem je stabilný, nedošlo k žiadnej zmene, pri jeho výdavkoch došlo k zmene čo sa týka mobilného telefónu navrhovateľky, kde už neplatí 20 eur, ale 70 eur.
8.5. Výsluchom sestry navrhovateľky Z. F. súd zistil, že navrhovateľka sa so všetkými členmi rodiny odjakživa hádala, aj keď sa presťahovali zo B. L. do R. H., čo bolo asi pred 4 rokmi a potom aj následne keď sa presťahovali do Z.. keďže ten byt bol menší a začali si zavadzať. Hádky sa vtedy ešte viac zintenzívnili, napr. keď navrhovateľka nechcela upratovať a matka sa nahnevala. Keď sa tie rozpory začali zintenzívňovať, tak sa navrhovateľka nahnevala a odišla k otcovi. Najprv to bolo na striedačku a potom odišla natrvalo. V súčasti sa s navrhovateľkou nestretávajú, ona za nimi nechodí, ozve sa iba keď niečo potrebuje.
9. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
9.1. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine") plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9.2. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
9.3. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
9.4. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
10. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka sa v súčasnosti pripravuje na svoje budúce povolanie štúdiom na vysokej škole, čím boli splnené predpoklady pre trvanie vyživovacej povinnosti rodičov k nej. Matka navrhovateľky namietala, že navrhovateľka sa k nej správa neslušne, arogantne, kontaktuje ju iba keď niečo potrebuje a v súvislosti s platením výživného, v dôsledku čoho považovala v rozpore s dobrými mravmi, aby jej platila výživné. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ustanovenie § 75 ods. 2 zákona o rodine síce umožňuje nepriznať oprávnenému výživné, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, toto ustanovenie však treba vykladať reštriktívne. Dobré mravy predstavujú súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčili určitú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Na to, aby súd nepriznal oprávnenému výživné z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, by muselo byť v konaní nevyhnutne preukázané, že oprávnený sa voči svojmu rodičovi (alebo inej osobe výživou povinnej) správa natoľko negatívnym (závadným) spôsobom, že toto správanie čo do rozsahu a intenzity sa dostáva do kolízie s dobrými mravmi, resp. že s ohľadom na dobré mravy (v spoločnosti) je zásadne neprijateľné, aby takejto výživou oprávnenej osobe bolo výživné priznané. V tejto súvislosti súd na podporu argumentačnej presvedčivosti uvedeného záveru poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Ústí nad Labem zo dňa 24.04.2006, sp. zn. 10Co 976/2005 v zmysle ktorého „...aby byly osvědčeny podmínky pro nepřiznání (odepření) výživného dítěti pro rozpor s dobrými mravy ve smyslu § 96 odst. 2 zák. o rodině, by bylo nezbytné v řízení prokázat, že výživou oprávněné dítě (u nezletilého dítěte by takové úvahy bylo možné odvozovat nejdříve snad při dosažení patnáctého roku jeho věku, kdy se s dosažením této věkové hranice dítěti rozšiřuje okruh práv a povinností i v oblasti pracovněprávních vztahů, trestněprávních vztahů atd.) se vůči svému rodiči, resp. osobě povinné výživou chová natolik negativním (závadným) způsobem, že toto chování co do rozsahu a intenzity koliduje s dobrými mravy, resp. že z důvodu poměření s dobrými mravy (ve společnosti) je zásadně nepřijatelné, aby takovému (nevhodně se chovajícímu dítěti) bylo výživné nadále poskytováno, resp. přiznáno. Jinak řečeno, muselo by se jednat o natolik závadné chování, kdy by např. dítě v určitém rozsahu či s určitou intenzitou projevovalo zjevnou neúctu ke svému rodiči (osobě povinné výživou), bylo by k němu např. vulgární, resp. chovalo se k němu takovým způsobem, jenž by byl naprosto neslučitelný
se shora vyloženými dobrými mravy ve společnosti. Takové skutečnosti však v řízení před okresním souodem zjišteny nebyly, jakkoliv je zřejmé, že vztahy mezi účastníky jsou dlouhodobě a vážně narušeny a že minimálně i z písemných podaní žalované je zjevná její citová apatie k (žalobci), který je pouze považován za „osobu povinnou výživou.". Tunajší súd v zhode s uvedeným konštatuje, že v konaní nebolo preukázané také negatívne správanie navrhovateľky k svojej matke, ktoré by z hľadiska rozsahu a intenzity bolo nezlučiteľné s dobrými mravmi a odôvodňovalo by nepriznanie výživného navrhovateľke voči svojej matke z tohto dôvodu. Súd pritom nespochybňuje, že vzťahy medzi navrhovateľkou a jej matkou sú narušené (ako to vyplýva aj z priloženej e-mailovej komunikácie na č.l. 74-96, 224, 234, 235, 300-303 spisu), komunikácia medzi nimi však nie je takého charakteru, že by ju bolo možné označiť za vyslovene vulgárnu, resp. nezlučiteľnú s dobrými mravmi. Ani skutočnosť, že navrhovateľka kontaktuje svojou matku v prevažnej miere iba vtedy, keď niečo potrebuje a v súvislosti s platením výživného, neodôvodňuje kvalifikovať takéto správanie navrhovateľky ako správanie v rozpore s dobrými mravmi odôvodňujúce nepriznanie výživného. To platí o to viac, že navrhovateľka trpí aspergerovým syndrómom, ktorý sa prejavuje problémami v interpersonálnych kontaktoch, v sociálnych interakciách, v komunikácii a správaní s deficitom v regulácii sebahodnotenia (viď. lekárska správa zo dňa 08.02.20018). Súd zastáva názor, že vzhľadom na uvedené je potrebné aj zo strany matky prispôsobiť správanie k navrhovateľke a neprenášať vinu za súčasnú úroveň a kvalitu vzťahov medzi nimi iba na vrub navrhovateľky. Tak ako vo väčšine prípadov, aj v tomto nesú svoj podiel viny na charaktere vzájomného vzťahu obidve strany (v konaní nebolo preukázané, že by výlučne jedna strana zapríčinila zhoršenie vzájomného vzťahu navrhovateľky a matky). Zo všetkých uvedených dôvodov preto súd nevidel dôvod pre nepriznanie výživného navrhovateľke z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. V ďalšom konaní sa preto súd zaoberal tým, aká výška výživného je primeraná schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov vo väzbe na odôvodnené potreby navrhovateľky. Po vyhodnotení všetkých relevantných okolností pritom dospel k záveru, že práve suma 350 eur mesačne zodpovedá uvedeným kritériám. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že príjmové pomery matky navrhovateľky (v období 12/2015 až 11/2016 predstavovala jej čistá priemerná mesačná mzda sumu 3 276,99 eura a v období 05/2017 až 10/2017 sumu 2 394,07 eura, pričom v konaní nebolo sporné, že takúto mzdu poberá až do súčasnosti) jej umožňujú platiť navrhovateľke výživné v uvedenej výške bez výraznejšieho obmedzenia jej výdavkov (deklarovaných vo výške 1 580 eur) a pri zachovaní jej (vyššieho) životného štandardu. Pokiaľ matka navrhovateľky argumentovala, že dňa 10.03.2017 uzatvorila zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie, v zmysle ktorej sa zaviazala platiť splátky úveru vo výške 632,63 eura v počte splátok 252, čím sa zvýšia jej výdavky, tak súd poukazuje na to, že ku dňu rozhodovania súdu matka navrhovateľky ešte splátky úveru v uvedenej výške neplatí (ako to sama uviedla v podaní zo dňa 20.02.2018 - č.l. 281 spisu), pričom aj po ich zohľadnení zastáva súd názor, že umožnia matke platiť priznané výživné bez výraznejšieho obmedzenia jej životného štandardu. Navyše súd poukazuje na to, že v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 7C/305/2014-548 zo dňa 06.11.2017 (zatiaľ neprávoplatného) jej má byť zo strany bývalého manžela (otca navrhovateľky) vyplatená suma 36 911,55 eura ako finančné vyrovnanie z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd tiež poukazuje na to, že v zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby navrhovateľky, súd poukazuje na to, že navrhovateľka je vo veku 23 rokov, študuje na dvoch vysokých školách v dennej forme, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Čo sa týka námietky matky navrhovateľky, že ide už o tretie vysokoškolské štúdium (prvým bolo štúdium na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v septembri 2013, ktoré navrhovateľka nedokončila), pričom ani jedno doposiaľ nebolo ukončené, z dôvodu ktorého je povinnosťou navrhovateľky platiť si školné, keďže ide o nadštandardnú dĺžku štúdia, súd uvádza, že štúdium navrhovateľky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave predstavuje v poradí druhé vysokoškolské štúdium, ktoré doposiaľ trvá a tento rok by malo byť riadne ukončené. Skutočnosť, že prvé vysokoškolské štúdium nebolo riadne ukončené, nepredstavuje dôvod, pre ktorý by súd nemal ako výdavok navrhovateľky zohľadniť aj školné na Filozofickej fakulte z dôvodu prekročenia štandardnej dĺžky štúdia. To by prichádzalo do úvahy snáď v prípade, keby sa preukázalo, že navrhovateľka pravidelne mení študijné odbory bez ich riadneho ukončenia. Za situácie, že navrhovateľka neukončila riadne iba jedno (prvé) vysokoškolské štúdium, nevidel súd dôvod, aby jej rodičia (matka) prestali prispievať na ďalšie vysokoškolské štúdium, v ktorom riadne pokračuje. Jedným zo zmyslov a účelov poskytovania výživného zo strany rodiča je umožniť dieťaťu dosiahnuť čo najvyšší stupeň vzdelania, a tým mu dať možnosť získať v budúcnosti čo najlepšie vyhliadky pre jeho uplatnenie sa v spoločnosti a začlenenie sa do pracovného procesu. Príprava na budúce povolanie pritom predstavuje vo svojej podstate spoločensky akceptovateľnú alternatívu k výkonu pracovnej činnosti a výživné sa dieťaťu poskytuje predovšetkým z toho dôvodu, že sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Rodičia sú totiž zodpovední za všestranný rozvoj svojich detí, z čoho vyplýva,
že sú tiež povinní dbať na to, aby dieťa našlo zdroj svojej obživy práve v takom odbore, pre ktorý má schopnosti a nadanie, a v ktorom sa môže náležite uplatniť. Súd sa zároveň stotožnil s tým, že vzhľadom na diagnostikovanú epilepsiu a aspergerov syndrómom sú sťažené možnosti navrhovateľky privyrobiť si popri štúdiu na dvoch vysokých školách brigádou. Súd však neuznal výdavky navrhovateľky v celom rozsahu (ktoré navrhovateľka vyčíslila na sumu 1 041,66 eura mesačne), keďže ich považoval v takejto výške za neúmerné vo vzťahu k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov. Navyše niektoré z nich (ako napr. voľnočasové aktivity vo výške 150 eur) navrhovateľka žiadnym spôsobom nešpecifikovala a nepreukázala. Pokiaľ ide o náklady na psa navrhovateľky, súd zastáva názor, že aj tieto možno zahrnúť k odôvodneným potrebám navrhovateľky, keďže majetkové pomery matky navrhovateľky umožňujú uspokojovať aj tieto potreby navrhovateľky (v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že aj matka navrhovateľky si v rámci svojich výdavkov uplatnila výdavky na psa mladšej dcéry Z.), nie však vo výške 120 eur, ktorú považoval súd za neúmerne vysokú. Rovnako deklarovaný výdavok navrhovateľky na telefón vo výške 70 eur mesačne považoval súd za neprimeraný (aj vo väzbe na výdavok matky na telefón vo výške 23 eur). Súd preto po zohľadnení schopností, možností a majetkových pomerov na strane oboch rodičov navrhovateľky (kde súd zohľadnil aj majetok, ktorý je v súčasnosti predmetom vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva a ktorý bol vyporiadaný zatiaľ neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 7C/305/2014-548 zo dňa 06.11.2017, ako aj majetok vo výlučnom vlastníctve otca navrhovateľky /nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX a č. XXX v k.ú. P./) dospel k záveru, že suma výživného 350 eur mesačne je primeraná a pokryje všetky odôvodnené potreby navrhovateľky bez toho, aby bola akýmkoľvek spôsobom obmedzená, resp. ohrozená jej výživa. Súd preto vo zvyšnej časti (navrhovateľka požadovala výživné vo výške 540 eur mesačne) návrh zamietol.
11. Splatné výživné za obdobie od podania návrhu na súd (23.09.2016) do vyhlásenia rozsudku (17.04.2018) súd stanovil na sumu 3 843,33 eura, keď výživné v sume 350 eur vynásobil 19 mesiacmi a pripočítal pomernú časť výživného za mesiac september 2016 (za 8 dní) v sume 93,33 eura, spolu 6 743,33 eura, od čoho odpočítal výživné zaplatené matkou navrhovateľky za uvedené obdobie v sume 2 900 eur (čo nebolo v konaní sporné). Súd povolil matke navrhovateľky v súlade s § 232 ods. 4 C.s.p. splácať splatné výživné v pravidelných mesačných splátkach vo výške 200 eur splatných spolu s bežným výživným, keď mal za to, že uloženie povinnosti matke navrhovateľky zaplatiť splatné výživné naraz by bolo pre ňu neprimerane prísne. Súd má zároveň za to, že navrhovateľka nebude takýmto rozhodnutím na svojich právach žiadnym výraznejším spôsobom dotknutá, a to zvlášť za situácie, keď v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky splatného výživného matkou navrhovateľky riadne a včas, nastane splatnosť celej zvyšnej časti splatného výživného.
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2016 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).