Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-42-2016.pdf
PDF · 127.28 KB
No categories available
24Csp/42/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., IČO: 24785199, so sídlom Hradec Králové, Československé armády 954/7, Česká republika, právne zastúpeného JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, Ul. Svornosti 43, Bratislava proti žalovanému: P. Dubničkovi, nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. T., štátnemu občanovi SR, o zaplatenie XX.XXX,XX B. s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 12.850,98 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 12.850,98 Eur od 4.6.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38,86%.
odôvodnenie:
1. Žalobca požiadal súd, aby žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu XX.XXX,XX B. s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy XX.XXX,XX B. od X.X.XXXX do zaplatenia. N. odôvodnil tým, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrel dňa XX.XX.XXXX žalovaný so X. sporiteľňou, a.s., poskytla X. sporiteľňa, a.s. (ďalej aj „X., a.s.“) žalovanému úver v sume XX.XXX Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhrádzať spolu s dohodnutým úrokom v sadzbe XX,XX % ročne v XXX mesačných splátkach vo výške XXX,XX Eur, vždy k 17. dňu v mesiaci. Celkové náklady spojené s úverom predstavovali uhradiť XX.XXX,XX B. a to do XX.XX.XXXX a celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť činila XX.XXX,XX Eur. Úver bol vyčerpaný v plnej výške. Žalovaný porušil svoje povinnosti podľa zmluvy, omeškal sa s úhradou splátok. SLSP, a.s. vyzvala žalovaného k úhrade s upozornením na možnosť predčasného zosplatnenia úveru, no keďže žalovaný omeškané splátky nevyrovnal, SLSP, a.s. dňa 3.6.2015 žalovanému písomne oznámila, že na základe čl. 8.1. písm. a) všeobecných obchodných podmienok vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru a žiada o okamžité splatenie úveru. Pôvodný veriteľ pohľadávku zo zmluvy postúpil žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX s tým, že o postúpení pohľadávky postupca upovedomil žalovaného oznámením zo dňa X.XX.XXXX. Do dňa postúpenia pohľadávky žalovaný titulom úveru uhradil sumu X.XXX,XX Eur. Pohľadávka ku dňu podania žaloby predstavovala istinu vo výške XX.XXX,XX Eur, zmluvný úrok vo výške X.XXX,XX Eur, zmluvný úrok z omeškania vo výške XXX,XX Eur, zákonný úrok z omeškania odo dňa zosplatnenia do postúpenia vo výške XXX,XX Eur, poplatky v sume XX,XX Eur. Napriek predžalobnej výzve žalobcu žalovaný žalobcovi neuhradil žiadnu sumu dlhu. Preto sa žalobca obrátil na súd.
2. Žalobca na výzvu súdu v písomnom podaní zo dňa X.X.XXXX uviedol, že žalovaný titulom úveru uhradil celkovú sumu X.XXX,XX Eur, pričom z úhrad žalovaného bola započítaná suma vo výške 160,64
Eur na istinu pohľadávky, suma vo výške XXX,XX Eur na poplatky za správu úveru a za upomienky, suma vo výške X.XXX,XX B. na riadny úrok, suma X,XX B. na úroky z omeškania. T., že uplatnená suma sa skladá z istiny vo výške XX.XXX,XX Eur, zmluvného úroku vo výške X.XXX,XX Eur, ktorý predstavuje neuhradený zmluvný úrok od prvého čerpania úveru t.j. od XX.XX.XXXX do zosplatnenia úveru dňa 3.6.2015, ďalej z úrokov z omeškania vo výške XXX,XX Eur počítaného z neuhradených splátok z úveru od prvého omeškania klienta, ktoré nastalo dňa XX.X.XXXX, keď žalovaný neuhradil splátku v plnej výške a od tej doby sa žalovaný dostával do omeškania opakovane. V zmluve bola dojednaná fixná úroková sadzba XX,XX% ročne pre zmluvný úrok, a vo výške 8% ročne pre úrok z omeškania.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Súd žalobu doručil žalovanému postupom podľa § 116 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zverejnením na úradnej tabuli súdu, pretože napriek vykonanému šetreniu prostredníctvom príslušných úradov sa nepodarilo zistiť adresu skutočného pobytu žalovaného.
4. Vec bola prejednaná podľa § 180 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Strany boli na pojednávanie riadne a včas predvolané, o odročenie pojednávania nežiadali.
5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom povereného zamestnanca žalovaného, oboznámením zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, štandardných európskych informácii o spotrebiteľom úvere, všeobecných obchodných podmienok X., a.s. (ďalej aj „Q.“), prehľadu transakcií na úvere, výzvy X., a.s. zo dňa XX.X.XXXX s fotokópiou neprevzatej zásielky, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa X.X.XXXX s fotokópiou neprevzatej zásielky od žalovaného, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX, výňatku z jej prílohy č. 1, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa X.XX.XXXX, predžalobnej výzvy zo dňa XX.X.XXXX, poštového podacieho hárku zo dňa XX.X.XXXX, výpisu z obchodného registra ohľadom žalobcu, písomného podania žalobcu, zostavy prehľadu nad úverom, správ o pobyte žalovaného, a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Žalovaný ako dlžník uzavrel dňa XX.XX.XXXX so Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa Slovenská sporiteľňa, a.s. zaviazala poskytnúť dlžníkovi spotrebný úver vo výške XX.XXX Eur, a dlžník sa zaviazal úver vrátiť veriteľovi s úrokmi pri úrokovej sadzbe vo výške XX,XX% ročne v pravidelných mesačných splátkach od XX.X.XXXX vo výške XXX,XX B. mesačne, zročných vždy do XX. dňa v mesiaci, pričom konečná splatnosť úveru bola dňa XX.XX.XXXX. Ročná percentuálna miera nákladov je uvedená vo výške XX,XX %, priemerná hodnota H. vo výške XX,XX%. I. čiastka spojená s úverom je uvedená vo výške XX.XXX,XX B.. N. sa zaviazal banke uhradiť spracovateľský poplatok v sume XXX Eur, a hradiť poplatok za správu úveru vo výške X,XX Eur mesačne a poplatok za poistenie k úveru vo výške X,XX Eur mesačne. V zmluve je žalovaný označený jeho menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a adresou trvalého pobytu. F. čl. G. bodu 3 sú súčasťou úverovej zmluvy všeobecné obchodné podmienky účinné od X.X.XXXX, s ktorými sa dlžník oboznámil a zaviazal sa ich dodržiavať. Podľa čl. 7.6.1 VOP ak dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta, ak je klient v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako tri mesiace, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú určí banka v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Podľa čl. 10.3. VOP Pri doručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní, a to aj vtedy ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená.
7. SLSP, a.s. výzvou zo dňa XX.X.XXXX vyzvala žalovaného , aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy uhradil banke omeškané splátky ku dňu XX.X.XXXX vo výške X.XXX,XX Eur titulom úverovej zmluvy, a upozornila žalovaného na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru. Z oznámenia SLSP, a.s. o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru adresovaného žalovanému zo dňa X.X.XXXX bolo zistené, že SLSP, a.s. úver ku dňu X.X.XXXX na základe všeobecných obchodných podmienok zosplatnila pre porušenie zmluvy žalovaným. Z fotokópie neprevzatej zásielky od žalovaného vyplýva , že banka oznámenie zaslala žalovanému dňa X.X.XXXX poštou na adresu jeho pobytu uvedenú v zmluve o úvere, no vrátila sa banke neprevzatá v odbernej lehote.
8. Dňa XX.X.XXXX uzavrela spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok. V F. č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok je ako predmet postúpenia uvedená aj pohľadávka voči žalovanému v celkovej výške XX.XXX,XX B., ktorá vznikla zo zmluvy č. XXXXXXXXXX. F. pohľadávky oznámil pôvodný veriteľ žalovanému listom zo dňa X.XX.XXXX.
9. Poverený zamestnanec žalobcu na pojednávaní žiadal žalobe vyhovieť, a uviedol, že od podania žaloby žalobcovi neuhradil žiadnu čiastku dlhu.
10. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy /ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“/ Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. j/, k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: písm. j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
11. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi SLSP, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o splátkovom úvere podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Uvedená zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že obdobné zmluvy veriteľ uzatváral s dlžníkmi vo viacerých prípadoch, a z textu predmetnej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok SLSP, a.s., ktoré boli vopred pripravené týmto veriteľom, nepochybne vyplýva, že spotrebitelia, teda žalovaní obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnili. Predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi SLSP, a.s. a žalovaným ako spotrebiteľom, čo vyplýva aj z označenia žalovaného ako zmluvnej strany v texte zmluvy a z vyjadrenia žalovaného, že úver použil na vyplatenie dlhov v rodine. Zmluva je uzavretá v zákonom stanovenej písomnej forme. Ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľom úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere a spotrebitelia sa zaviazali spoločne a nerozdielne tieto prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 14.400 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať veriteľovi s dohodnutým úrokom v pravidelných mesačných splátkach podľa podmienok v zmluve. Žalobca uplatnil proti žalovanému neuhradený zostatok tohto úveru.
12. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia uvedenej pohľadávky od žalovaného, pretože z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX a výňatku z prílohy č. 1 k tejto zmluve bolo preukázané, že žalobca v zmysle § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka nadobudol pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy od pôvodného veriteľa SLSP, a.s.. Ďalej mal súd za preukázané , že pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok vyzvala banka v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách žalovaného na splnenie zosplatneného dlhu zo zmluvy a to oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 4.6.2015, ktoré ako vyplýva z fotokópie neprevzatej zásielky odoslala doporučenou poštou žalovanému dňa X.X.XXXX a z prehľadu transakcií na úvere bolo preukázané, že v tom čase bol žalovaný v omeškaní s úhradou splátok úveru evidovaných veriteľom presahujúcom XX kalendárnych dní. Boli tým naplnené podmienky vyžadované § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách pre platné postúpenie pohľadávky banky na tretiu osobu.
13.1. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme spĺňala prísne obsahové náležitosti. V zmluve absentujú údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluve je uvedená celková výška mesačnej splátky a počet splátok, čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. Zákon jednoznačne vyžaduje, aby zmluva už v čase jej uzavretia
mala predpísané náležitosti. Spotrebiteľ má právo na uvedenie splátok istiny spotrebiteľského úveru ako aj splátok úrokov a poplatkov. Nutnosť špecifikovať splátky takýmto spôsobom bola už viackrát súdmi judikovaná (napr. v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo 19/2012 zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. XSžo/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX, rozsudok O. súdu v S. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudky O. súdu v Trenčíne sp. zn. XXCo/XX/XXXX, XCo/XXX/XXXX, XCo/XXX/XXXX, rozsudok O. súdu v S. zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. XXCo XXX/XXXX, rozsudok O. súdu v W. W. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX). X. sa k tejto ustálenej súdnej praxi prikláňa. Jednoznačné údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania. Na takomto výklade citovaného zákonného ustanovenia súdy zotrvali, ako je to zrejmé z novšej judikatúry (napr. rozsudky Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. XCo XXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX, sp. zn. XXCo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XCo XX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX). Pokiaľ tieto náležitosti budú uvedené v zmluve pre spotrebiteľa to má význam z hľadiska toho, že bude vopred informovaný o stave splatenia úveru čo do istiny, a čo do úrokov a poplatkov ku konkrétnemu dátumu v budúcnosti, ku ktorému by sa spotrebiteľ rozhodol predčasne splatiť úver, pretože ak spotrebiteľ využije toto právo, je povinný zaplatiť úroky len do predčasného splatenia úveru.
13.2. Ďalej súd zistil, že zmluva o úvere obsahuje nesprávnu výšku celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom, ktorá musí byť v zmysle § 9 ods. 1 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v zmluve o úvere uvedená. V zmluve o úvere je uvedené, že s úverom je spojená celková čiastka XX.XXX,XX Eur, čo je nesprávny údaj, keďže pri XXX splátkach úveru vo výške XXX,XX Eur správna výška celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť predstavuje XX.XXX,XX Eur, teda vyššiu sumu ako je uvedená v zmluve o úvere. K tejto sume je navyše potrebné pripočítať spracovateľský poplatok v sume XXX Eur, ktorý bol žalovaný podľa zmluvy o úvere povinný zaplatiť veriteľovi jednorazovo. Podľa § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z.z. sa celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Spotrebiteľ má právo na to, aby bol vopred informovaný o celkovom rozsahu svojho záväzku zo zmluvy o úvere, a pokiaľ je tento údaj uvedený v zmluve v nižšej sume, môže to pôsobiť klamlivo na spotrebiteľa v tom smere, že jeho záväzok je nižší. Uvedenie tohto údaja v zmluve o úvere v nesprávnej výške má rovnaký následok, ako keby tam uvedený vôbec nebol.
13.3. Súdu je známy rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa X.XX.XXXX sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Birovej, ktorým boli vykladané ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS (ďalej len "Smernica"). Súdny dvor Európskej únie rozhodol tak, že 1. Článok 10 ods. 1 a 2 Smernice v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že :- Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči,- nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice. 2. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. 3. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. 4. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc vykladať zákony členského štátu; toto oprávnenie má súd členského štátu. V danom prípade je zrejmé, že povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú inak upravené v Smernici a inak v zákone č. 129/2010 Z.z.. Kým článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice stanovuje, že Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia, ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Pri tejto rozdielnej úprave vnútroštátneho práva a Smernice súd skúmal, či do úvahy prichádza priamy účinok smernice. Priama aplikácia smernice prichádza do úvahy len v sporoch, kde je odporcom členský štát resp. akýkoľvek orgán konajúci v jeho mene, čo opakovane judikoval Súdny dvor európskej únie (prípady Marshall,C-152/84, Faccini Dori, C-91/92 a Pfeiffer, C-397/01). Priame použitie smernice je teda neprípustné v tomto súdnom konaní, kde žalobcom je súkromná právnická osoba a žalovaným fyzická osoba. Smernici nemožno priznať ani nepriamy účinok v podobe eurokonformného výkladu zákona, teda interpretácie vnútroštátneho práva vo svetle znenia a účelu smernice. Cieľom eurokonformného výkladu zákona je najmä vyplniť medzery vnútroštátneho právneho predpisu samotnými ustanoveniami smernice. V posudzovanej veci možno za použitia jazykového, logického ale aj teleologického výkladu dospieť iba k jednému záveru, a síce, že v zákone č. 129/2010 Z.z. náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovené jednoznačne, a to rozdielne od ustanovení Smernice, nad rámec Smernice. Zákonodarca sa teda od ustanovení smernice odchýlil, a zákon č. 129/2010 Z.z. schválil v takom znení s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, čo vyplýva z dôvodovej správy k tomuto zákonu. Ustanovenia § 9 ods. 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. nadobudli účinnosť 11.6.2010, a súdy už viac rokov konštantne judikovali, že v prípade absencie vymedzených zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Akýkoľvek eurokonformný výklad predmetných zákonných ustanovení by bol potom v priamom rozpore so zákonom, nahrádzal by výslovné znenie zákona, čo je neprípustné, pretože by sa jednalo o výklad contra legem. Takýto výklad by bol zároveň v rozpore aj s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a výrazne by narušil princíp právnej istoty vyjadrený v čl. 2 ods. 1, 2 CSP. Aj súdny dvor spresnil, že zásada eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva má určité obmedzenia. Povinnosť vnútroštátneho súdu prihliadať na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je teda obmedzená všeobecnými zásadami práva a nemôže slúžiť ako základ na výklad vnútroštátneho práva contra legem (rozsudky z 15. apríla 2008, Impact, C- 268/06, Zb.s. I-2483, bod 100, a Dominguez). Z týchto dôvodov už Krajský súd v Trenčíne v rozsudkoch č.k. 5Co/92/2017-63 zo dňa 20.9.2017, sp. zn. 4Co 120/2017 zo dňa 25.10.2017, sp. zn. 27Co 136/2017 zo dňa XX.XX.XXXX tiež uzavrel, že napriek rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa X.XX.XXXX sp. zn. C-42/15, po konštatovaní neprípustnosti priameho účinku Smernice v spore medzi jednotlivcami a aj po zohľadnení eurokonformného výkladu, súd nemôže tolerovať absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré predpisuje zákon č. 129/2010 Z.z. a z toho dôvodu je treba považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Zo všetkých uvedených dôvodov sa súd nemôže prikloniť k uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa XX.X.XXXX, v zmysle ktorého vychádzajúc z právnych záverov vyjadrených v citovanom rozsudku X. dvora Európskej únie najvyšší súd dospel k záveru, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné interpretovať tak , že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Takáto interpretácia citovaného zákonného ustanovenia by odporovala zákazu eurokonformného výkladu contra legem, princípu právnej istoty, princípu zákazu retroaktivity.
13.4. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru, doby a rozsahu úveru. Súd ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. účinné v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyložil tak, že zákon sankcionuje úver tým, že je bezúročný a bez poplatkov vtedy, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme neobsahuje náležitosti stanovené v § 9 zákona. Účelom zákona č. 129/2010 Z.z., jeho ustanovení je vyrovnávanie faktickej nerovnováhy v právnom vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kde dodávateľ je odborníkom, ktorý pripravuje text zmluvných ustanovení a spotrebiteľ je v slabšom postavení pri uzatváraní zmluvy. S cieľom dosiahnutia dôslednej a účinnej ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa zákon určuje, že zmluva musí v
písomnej forme obsahovať stanovené podstatné náležitosti a v prípade pochybenia veriteľa, ktorý zodpovedá za to, že zmluva má zákonne náležitosti nasledujú pre neho primerané a odrádzajúce sankcie v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V tomto zmysle treba vykladať aj ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z podstatných náležitostí vymenovaných v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. K rovnakému záveru dospeli aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 9Co/31/2016 zo dňa 18.2.2016 a Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. 5Co/363/2016-115 zo dňa 19.4.2017. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z.z. sankcionuje absenciu vyššie uvedených náležitostí v zmluve tak, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
14. Podľa § 150 ods. 1 CSP Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 132 ods. 1 CSP má žalobca povinnosť už v žalobe označiť dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností. Z citovaných ustanovení vyplývajú procesné bremena strany, a to bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, pričom v rámci bremena tvrdenia zákon ukladá strane povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti, ktorých okruh je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Ak účastník neunesie bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno, prejaví sa to na výsledku sporu negatívne voči tomuto účastníkovi. Podľa § 150 ods. 2 CSP môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia za účelom zistenia podstatných a rozhodujúcich skutočností.
15. Z predloženého prehľadu transakcií na úvere vyplýva, že od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX uhradil žalovaný splátkami titulom úveru celkovú sumu X.XXX,XX Eur. Úhrady žalovaného boli započítané vo výške XXX,XX Eur na istinu pohľadávky, vo výške X.XXX,XX Eur na zmluvný riadny úrok, vo výške 364,78 Eur na poplatky za správu úveru , na poplatky za upomienky, vo výške 1,76 Eur na úroky z omeškania. Z tvrdení žalobcu v žalobe a v jeho podaní zo dňa 13.2.2018 ďalej vyplýva, že uplatnená suma sa skladá aj zo zmluvného úroku z omeškania vo výške 229,22 Eur, vyčísleného z omeškaných splátok od prvého dňa omeškania 18.1.2013, a zákonného úroku z omeškania vo výške 175,54 Eur, vyčísleného odo dňa zosplatnenia do postúpenia pohľadávky. Žalobca napriek výzve súdu podľa § 150 ods. 2 CSP nešpecifikoval úrok z omeškania (na ktorý započítal časť úhrad žalovaného v sume 1,76 Eur a ktorý si uplatnil vo vyčíslenej výške 229,22 Eur a 175,54 Eur), keďže žalobca neuviedol, z akých súm, v akej sadzbe, za aké obdobie (od - do) bol tento úrok z omeškania vypočítaný. Tieto chýbajúce tvrdenia žalobcu nemožno nahradiť predložením listín, prehľadu transakcií na úvere. Súd nemôže nahrádzať nedostatok skutkových tvrdení žalobcu tým, že z výsledkov dokazovania bude vyvodzovať skutkové tvrdenia o nárokoch žalobcu. Žalobca teda neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom úrokov z omeškania, na ktoré započítal časť úhrad žalovaného a ohľadom úroku z omeškania uplatneného vo vyčíslenej výške 229,22 Eur a 175,54 Eur. Aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn. 6Co 1127/2015 zo dňa 20.12.2016 konštatoval, že súd nie je povinný v sporovom konaní sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy a nie je povinný po nich pátrať, pretože bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno zaťažuje sporovú stranu.
16. Keďže žalovanému bol vyplatený úver v sume 14.400 Eur a z tvrdenia žalobcu potvrdeného prehľadom transakcií na úvere, aj vyjadrením žalovaného bolo preukázané , že žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu titulom úveru splátky v úhrnnej sume 1.549,02 Eur, všetky tieto úhrady žalovaného bolo potrebné započítať na istinu úveru, keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ohľadom úroku z omeškania uplatneného za obdobie pred zosplatnením úveru, dlh žalovaného ku dňu vyhlásenia rozsudku potom predstavoval čiastku 12.850,98 Eur /14.400 Eur - 1.549,02 Eur /.
17. Z listín bolo preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru a omeškanie trvalo viac ako tri mesiace, a v dôsledku tejto skutočnosti právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo žiadať splatenie celého čerpaného úveru , ktoré právo bolo zakotvené v čl. 7.6.1 písm. a / VOP v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu toto právo využil a úver predčasne zosplatnil ku dňu 3.6.2015 a vyzval žalovaného na úhradu zosplatneného dlhu do 15 dní od doručenia oznámenia o mimoriadnej splatnosti. Žalovaný stratil výhodu splátok a vznikla mu povinnosť zaplatiť veriteľovi pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú určila banka v oznámení o mimoriadnej
splatnosti. Z uvedeného vyplýva, že od nasledujúceho dňa po zosplatnení úveru, t.j. od 4.6.2015 je žalovaný v omeškaní so zaplatením zostatku úveru. Úrok z omeškania za obdobie od prvého dňa omeškania prináleží v zmysle § 3 ods. 1 v spojení s prechodným ustanovením § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 4.6.2015 bola vo výške 0,05%. Preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 12.850,98 Eur od 4.6.2015 do zaplatenia. Žalobca si však uplatnil nárok na úrok z omeškania od uvedeného dátumu v nižšej sadzbe, t.j. v sadzbe 5,05 %, a keďže sa jedná o návrhové konanie, a nejde o konanie o nároku, pri ktorom vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu z osobitného predpisu, súd nemohol v zmysle § 216 ods. 1 CSP prekročiť žalobný návrh, a preto žalobcovi túto zákonnú sankciu v uplatnenej sadzbe aj priznal.
18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd za použitia citovaných ustanovení právnych predpisov výrokom I. zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi neuhradený peňažný dlh zo zmluvy o úvere v sume 12.850,98 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12.850,98 Eur od 4.6.2015 do zaplatenia a výrokom II. vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.
19. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerene rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 18.190,91 Eur, pričom súd jeho žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 12.850,98 Eur, a preto úspech žalobcu predstavuje 70,65 %. Žaloba bola zamietnutá v časti o zaplatenie 5.339,93 Eur, čo predstavuje úspech žalovaného a nárok žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu 29,35%. Prevažne úspešný žalobca má za použitia zásady úspechu potom podľa § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 CSP právo proti žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 41,30% /70,65%
- 29,35%/ . Preto súd výrokom III. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,30%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.