Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-51-2017.pdf
PDF · 94.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4Csp/51/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou, v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Hradec Králové, Československé armády 954/7, Česká republika, IČO: 24785199, zastúpeného JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom so sídlom Bratislava, Ul. Svornosti 43 proti žalovanému O. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E.Q., O. C. XXXX/XXB, o zaplatenie sumy 481,60 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 172 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 172 € od 17.12.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 135,96 € zastavuje.
III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa ako právny nástupca Endepro, s.r.o. v likvidácii (do 3.4.2018 vystupoval pod obchodným menom Provident Financial, s.r.o.) podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 481,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 481,60 € od 17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Sumu 481,60 € špecifikoval ako zostatok istiny zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 221,44 €, neuhradenú sumu zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 135,96 € a zostatok poplatku za garantovanú službu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 124,20 €. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.11.2013 jeho právny predchodca uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 360 €. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok po 8,07 €. Prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, t. j. 12.5.2013 a posledná splátka bola splatná 22.1.2015. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady spojené s úverom vo výške 124,20 € zahŕňajúce zmluvný úrok a poplatok za garantovanú službu. V ten istý deň bola uzatvorená so žalovaným aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať za poplatok klientovi službu, ktorá spočívala najmä vo výberu splátok priamo v mieste bydliska klienta, alebo v inom mieste podľa určenia klienta, a to prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa. Žalovaný sa za túto službu zaviazal uhradiť sumu 185,40 €, ktorá bola priamo úmerná počtu splátok tak, aby pokryla náklady pohonných hmôt a čas obchodného zástupcu, a to v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok po 3,09 € s rovnakou splatnosťou ako v prípade splátok úveru. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť, predstavovala sumu 669,60 €, pričom žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu uhradil sumu 188 €.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
3. V prejednávanej veci súd vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože bolo možné vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, keďže ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné (žalovaný vo vyjadrení k žalobe nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu) a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 € (§ 297 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len "CSP"/). Podľa § 219 ods. 3 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd dňa 6.4.2018 na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluvy o zabezpečení splátok úveru, výpisu splátok a úhrad, zmluvy o postúpení pohľadávok vrátane prílohy, oznámenia o postúpení pohľadávok, podacieho hárku k zmluve o postúpení pohľadávok, predžalobnej výzvy, podacieho hárku k predžalobnej výzve, výpisu z obchodného registra žalobcu, späťvzatia žalobcu a zistil, že právny predchodca žalobcu Endepro, s.r.o. v likvidácii (do 3.4.2018 vystupoval pod obchodným menom Provident Financial, s.r.o.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli 28.11.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky v sume 360 €, ktoré sa zaviazal žalovaný splatiť spolu s úrokom a poplatkom za garantovanú službu v sume 124,20 € v 60 týždenných splátkach po 8,07 €, t. j. celkovo sumu 484,20 €. V zmluve boli ďalej uvedené nasledovné údaje: ročná úroková sadzba: 22,38 %, RPMN: 70,38 %, priemerná hodnota RPMN: 45,94 %, celkové náklady spotrebiteľa: 124,20 €, termín konečnej splatnosti: 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy.
5. Zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru súd zistil, že táto bola uzavretá tiež 28.11.2013 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Na základe nej sa právny predchodca žalobcu zaviazal počas platnosti zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru v mieste trvalého pobytu žalovaného alebo na inom mieste určenom na základe predchádzajúcej vzájomnej dohody zmluvných strán a v jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spôsobom dohodnutým v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Na druhej strane sa žalovaný zaviazal zaplatiť poskytovateľovi odmenu v celkovej výške 185,40 €, a to v pravidelných 60- tich týždenných splátkach vo výške 3,09 €. Splatnosť splátok odmeny bola dohodnutá so splatnosťou pri preberaní splátok úveru v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa článku II. zmluvy o zabezpečení splátok úveru táto zmluva je uzavretá na dobu neurčitú a zaniká písomnou dohodou zmluvných strán, splnením záväzkov zmluvných strán v plnom rozsahu alebo zánikom platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorého splátky sú predmetom služby.
6. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu celkovo sumu 188 €. Po postúpení pohľadávky priamo žalobcovi žalovaný neuhradil žiadnu sumu.
7. Podľa § 2 písm. a/, písm. b/ a písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch") na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
8. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a j/ zákon o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
9. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
10. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 517 ods. 1 prvej vety, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len "nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Podaním zo dňa 28.3.2018 vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 135,96 €, preto súd v súlade s § 145 ods. 2 CSP v tejto časti konanie zastavil. Predmetom konania tak zostalo zaplatenie sumy 345,64 € pozostávajúcej z istiny zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 221,44 €, zostatku poplatku za garantovanú službu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 124,20 € a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 221,44 € od 17.12.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
14. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobcu vo zvyšnej časti bola podaná dôvodne, aj keď nie v celom rozsahu. Súd vychádzal z toho, že dňa 28.11.2013 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka (o zmluvu o úver podľa Obchodného zákonníka nejde z dôvodu, že jej predmetom bolo priame poskytnutie peňazí žalovanému, nie záväzok veriteľa poskytnúť mu peňažné prostriedky na požiadanie). Zároveň súd vyhodnotil predmetnú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere upravenú v zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality. Predmetná zmluva má taktiež charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka, keďže žalobca zmluvu uzatváral v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je v nej identifikovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Zo zmluvy nevyplýva a žalobca v konaní ani netvrdil opak. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd za preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávok vrátane prílohy.
15. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 ustanovuje náležitosti, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať, pričom neuvedenie vybraných z nich (zrejme tých najpodstatnejších) ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/ sankcionuje tým, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd po oboznámení sa s obsahom zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zistil, že v nej chýba náležitosť stanovená v § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Súd má za to, že termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť v zmluve presne určený konkrétnym dátumom, pretože ak zákonodarca ako vyslovenú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvádza určenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (a to popri ďalšej náležitosti- údaju o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), tak nie je prípustné, aby sa spotrebiteľ k tomuto údaju sám dopracovával výkladom a výpočtom.
16. V zmluve bol taktiež uvedený nesprávny údaj o RPMN, čo má rovnaký následok, ako keby RPMN nebola v zmluve uvedená. Zmluva o zabezpečení splátok úveru bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v rovnaký deň ako zmluva o spotrebiteľskom úvere. Z tejto zmluvy je zrejmé, že bola uzavretá výlučne v súvislosti so spotrebiteľským úverom, na zánik ktorej, resp. na splnenie záväzkov z ktorej bol viazaný aj zánik tejto zmluvy, teda nejde o samostatnú zmluvu, ale o zmluvu závislú (§ 52a ods. 2 OZ). Je to zvýraznené okrem iného aj tým, že odmena za poskytnutie služieb
podľa tejto zmluvy bola splatná v mesačných splátkach zhodných s mesačnými splátkami zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Cena za "preberanie peňažnej hotovosti v mieste trvalého pobytu zákazníka" predstavuje viac ako 51 % poskytnutého úveru (istiny úveru). Dojednaná výška odmeny je neprimeraná nielen voči tomu, čo malo byť predmetom plnenia podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ale aj vo vzťahu k poskytnutému úveru. Táto dohoda je preto prinajmenšom právnym úkonom v rozpore s dobrými mravmi, pretože skutočným účelom predmetnej zmluvy je takýmto spôsobom (budiacim na prvý pohľad zdanie, že ide o samostatný zmluvný vzťah nepodmieňujúci uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere) navýšiť odplatu za poskytnutý úver. Týmto spôsobom dochádza z jeho strany aj k obchádzaniu zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto tento právny úkon možno aj z tohto dôvodu považovať za neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch striktne vyžaduje, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená popri ďalších náležitostiach celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Odmena dojednaná v zmluve o zabezpečení splátok úveru nepochybne predstavuje ďalšie poplatky spojené s poskytnutím úveru, ktoré sú účelovo sústredené do inej zmluvy. Takýmto spôsobom žalobca dosiahol aj to, že uvedená odmena, keďže nie je odplatou, ale odmenou za poskytnutie služieb podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru, sa nezapočítavala ani do výpočtu RPNM v zmluve o spotrebiteľských úveroch, z čoho vyplýva, že tento údaj povinne vyžadovaný v zmluve o spotrebiteľskom úvere pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nemohol byť uvedený v správnej výške.
17. Na to, aby sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, postačuje absencia čo i len jednej z náležitostí uvedených v § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na to, že súd zistil absenciu hneď dvoch z podstatných náležitostí, z dôvodu hospodárnosti konania sa existenciou ďalších náležitostí v zmluve už nezaoberal.
18. Vzhľadom na to, že úver poskytnutý žalovanému sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi len rozdiel medzi reálne poskytnutými peňažnými prostriedkami v sume 360 € a sumou peňažných prostriedkov, ktoré žalovaný žalobcovi, resp. právnemu predchodcovi žalobcu už vrátil. Žalovaný uhradil žalobcovi celkovo na obe zmluvy sumu 188 €. Na zaplatenie dlhu žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 360 € súd započítal všetky platby žalovaného, a to nielen tie, ktoré boli žalobcom započítané ako úhrady na úver, ale aj tie, ktoré boli uvedené ako úhrady na "zabezpečenie splátok úveru", a to z dôvodu, že zmluva o zabezpečení splátok úveru uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je neplatná.
19. Z uvedených dôvodov súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 172 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z uvedenej sumy súd s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v žalovanej výške 5,05 % zo sumy 172 € od 17.12.2016 do zaplatenia.
20. Žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 135,96 € pred prvým pojednávaním vo veci späť, preto súd konanie v tejto časti podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil. Súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol potrebný, pretože k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie.
21. Súd žalobu zamietol v časti prevyšujúcej sumu 172 €. Zvyšnú časť žalovaného nároku súd nemohol priznať žalobcovi z dôvodu, že poskytnutý úver považoval ako bezúročný a bez poplatkov.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v prejednávanej veci mal žalobca i žalovaný približne rovnaký úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.