Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Ek/80/2017

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených: 1/ K. C., nar. XX.XX.XXXX, T. XX, XXX XX D., 2/ C. C., nar. XX.XX.XXXX, T. XX, XXX XX D., obaja právne zast. A.. Petrom Bartošom, advokátom so sídlom AK Kollárovo námestie 9, 811 06 Bratislava - Staré Mesto, proti povinným: 1/ R. O., nar. XX.XX.XXXX, D. Otrokovce XXX, XXX XX D. X., 2/ T. O., nar. XX.XX.XXXX, D. X. XXX, XXX XX D. X., o vymoženie 10 660,- Eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávnených 1/ a 2/ proti uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 33Ek/80/2017 zo dňa 09.11.2017, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného 1/ a oprávneného 2/ z a m i e t a .

odôvodnenie:

1/ Oprávnení sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.08.2017 domáhali vykonania exekúcie voči povinným na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku vydaného ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom ROYAL DEVELOPMENT -RSRD, zzpo, sp. zn. RD/49/2017 zo dňa 29.05.2017.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 09.11.2017 uznesenie, ktorým zamietol návrh oprávnených na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v rozpore s Exekučným poriadkom, na základe nespôsobilého exekučného titulu. Rozhodca, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal, nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať, nakoľko nebola preukázaná existencia rozhodcovskej zmluvy/ rozhodcovskej doložky. Oprávnení a povinní medzi sebou uzavreli zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej súčasťou nebola rozhodcovská doložka. Vôľa oprávnených rozhodnúť prípadný spor pred rozhodcom Ing. Milošom Valachom vyplývala len z Pokusov o zmier (zo dňa 15.03.2017), bez písomného prejavu vôle povinných (či už listinnou formou alebo elektronickými prostriedkami), že súhlasia s konaním pred rozhodcom. V danom prípade teda nešlo o dvojstranný právny úkon a nevznikla písomná rozhodcovská zmluva/doložka tak ako to predpokladá § 4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). V rozhodcovskom spise, ktorý bol súdu predložený, sa nenachádza ani vyhlásenie zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom, ani žalobná odpoveď povinných, v ktorej by nenamietali existenciu rozhodcovskej zmluvy/ doložky. Nedošlo tak ani k vzniku rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 6 a 7 ZoRK. Predmetný rozhodcovsky rozsudok zo dňa 29.05.2017, vydaný ustanoveným rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neexistujúcej rozhodcovskej doložky, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titulu podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku.

3/ Proti uvedenému uzneseniu bola dňa 13.11.2017 súdu doručená sťažnosť oprávneného, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vo veci vydať poverenie na vykonanie exekúcie. V sťažnosti uviedol, že konanie vyššieho súdneho úradníka je právne nepreskúmateľné a svojvoľné. Je v dogmatickom rozpore s Exekučným poriadkom, Civilným sporovým poriadkom, zákonom č. 244/2002 Z.z. (ďalej len „ZoRK“) a vo svojom princípe aj s čl. 2 Ústavy SR. Vyšší súdny úradník si vytvoril hypotézu, že medzi oprávnenými a povinnými nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, nakoľko táto nemôže

vzniknúť pasívnym správaním účastníka rozhodcovského konania. Taktiež vyšší súdny úradník podrobil rozhodcovské konanie meritórnemu prieskumu, svoju právomoc posudzovať exekučný titul odvodil z ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a/ ods. 4 Exekučného poriadku.

4/ Zrušením celého obsahu bývalého ustanovenia § 45 ZoRK od 01.01.2015 bolo zrušené akékoľvek právo exekučného súdu na meritórne posudzovanie rozhodcovského rozsudku, vrátane posudzovania či bola alebo nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný v nespotrebiteľskej veci podľa ZoRK v znení platnom od 01.01.2015.

5/ Vyšší súdny úradník podľa neho nesprávne posúdil možnosť vzniku rozhodcovskej zmluvy. Podľa § 4 ZoRK v znení platnom od 01.01.2015 táto môže vzniknúť od jej uzatvorenia v osobitnej zmluve až po tiché (tacitné) uzatvorenie a to aj v prípade, ak žalovaný v rozhodcovskom konaní je úplne nečinný, alebo si dokonca ani nepreberá zásielky z rozhodcovského súdu. ZoRK v ust. § 21 ods. 2 uvádza, že žalovaný môže vzniesť najneskôr pri prvom úkone vo veci samej námietku rozhodcovskej zmluvy. Ak takúto námietku nevznesie, vzniká tacitné uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy prejavom vôle podľa § 4 ods. 7 ZoRK. Oprávnení na okraj uviedli, že takýto princíp uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy nečinnosťou žalovaného platil aj pred prijatím novely ZoRK pred rokom 2015. To dokazuje napr. uznesenie NS SR, sp. zn. 6ECdo 7/2013. Od 01.01.2015 je takéto kogentné znenie už uvedené priamo v ZoRK a jeho výkladových pravidlách.

6/ V konkrétnom rozhodcovskom konaní, RD/49/2017 si obaja povinní (žalovaní v rozhodcovskom konaní) riadne prevzali oznámenie o začatí rozhodcovského konania dňa 19.04.2017. Tiež si prevzali rozhodcovský rozsudok dňa 31.05.2017 (ktorý ani nenapadli na kauzálne príslušnom súde). Povinní nepodali žiadnu žalobnú odpoveď s námietkou právomoci. Tým vznikla medzi žalobcami a žalovanými rozhodcovská zmluva konkludentne (tacitne) podľa § 21 ods. 2 v nadväznosti na § 4 ods. 7 ZoRK. Základná rozhodcovská zmluva medzi žalobcami a žalovanými vznikla podľa § 4 ods. 3 písm. a/ a § 4 v obsahu Výzvy z 15.03.2017. Žalovaní voči nej neprejavili žiaden prejav vôle. Rozhodcovská zmluva vznikla aj podľa § 21 ods. 1 ZoRK tým, že rozhodcovský súd žalobu neodmietol a vysporiadal sa so svojou právomocou. Exekučný súd je takýmto rozhodnutím rozhodcovského súdu od 01.01.2015 plne viazaný a táto vec je pre exekučný súd už vecou rozhodnutou bez akejkoľvek možnosti zo strany exekučného súdu robiť v tomto meritórne posudzovanie. Rozhodcovský rozsudok je záväzný aj pre všetky orgány, to znamená aj pre exekučný súd (§ 44 ods. 2 ZoRK). Exekučný poriadok v ustanovení § 200 uvádza, že exekučné konanie sa riadi zákonom č, 160/2015 Z.z. CSP, kde v § 2 sa uvádza, že podľa tohto zákona sa nepostupuje, ak iný zákon neustanovuje inak. Tento iný zákon je ZoRK, ktorého kogentné znenie má preto prednosť pred Exekučným poriadkom a CSP.

7/ K samotnému spôsobu uzavretia rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 7 ZoRK oprávnení ešte uviedli, že od 01.01.2015 je možné platne uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu aj tak, že žalovaný v rozhodcovskom konaní nenamietne jej existenciu a takéto konanie sa považuje za platné uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Právo namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu podlieha preklúzii. Tak isto podlieha preklúzii aj možnosť napadnúť pozitívne rozhodcovské uznesenie o právomoci vydané podľa § 21 ods. 4 ZoRK námietkou na súde v lehote 30 dní. Nepodaním takejto námietky na kauzálne príslušný súd zaniká akékoľvek právo žalovaného (povinného) napádať v budúcnosti platnosť rozhodcovskej zmluvy. Na podporu svojich tvrdení poukázali aj na komentár Beckovej edície k ZoRK (Gyarfáš/Števček a kolektív). Ďalej uviedli, že podľa dôvodovej správy k ZoRK sa v nespotrebiteľskej arbitráži posilňuje úloha strán na úkor súdnej ingerencie. Účastníci konania musia v prvom rade chrániť svoje práva prostredníctvom žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Naopak, v spotrebiteľskej arbitráži sa právna úprava presúva do osobitného zákona.

8/ Okrem toho, že od 01.01.2015 bolo zrušené oprávnenie exekučného súdu uvedené v § 45 ZoRK, takisto stratili platnosť všetky súdne rozhodnutia, ktoré svoju právnu vetu opierali o text § 45 ZoRK v znení platnom do 31.12.2014. Exekučný poriadok v znení platnom od 01.04.2017 v žiadnej časti nepredpokladá akékoľvek iné nakladanie s rozhodcovským rozhodnutím, ako je nakladanie s rozhodnutím štátneho súdu. Práve naopak, ZoRK v ustanovení § 44 ods. 2 nariaďuje exekučnému súdu povoliť vykonanie exekúcie bez možnosti akéhokoľvek zasahovania zo strany exekučného súdu do práv oprávneného. Ide o logický a pochopiteľný princíp reciprocity pri exekúcii a priradenia rovnakej hodnoty rozhodnutia rozhodcovského súdu (v nespotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) a rozhodnutia štátneho súdu. Iný postup exekučného súdu je preto neprijateľný a logicky sa rovná tomu istému, akoby

chcel exekučný súd preskúmavať právoplatný a vykonateľný rozsudok všeobecného súdu. Exekučný súd nesmie skúmať, či rozhodcovský rozsudok vykazuje niektorú z vád, ktoré sú dôvodom na zrušenie na základe námietky účastníka (teda dôvody vymenované v § 40 ods. 1 písm. a/ ZoRK. Nesmie preskúmavať existenciu rozhodcovskej zmluvy (s výnimkou non-arbitrability), ako ani prekročenie právomoci rozhodcovského súdu (opäť s výnimkou objektívnej non-arbitrability). Takisto nie je oprávnený preskúmavať procesné vady rozhodcovského konania, ktoré účastník mohol uplatniť žalobou.

9/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „EP“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

10/ Podľa § 200 EP na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

11/ Podľa § 250 ods. 1 ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12/ Podľa § 53 ods. 1 prvá veta EP súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného.

13/ Podľa § 53 ods. 3 písm. a/ EP súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

14/ Podľa § 53 ods. 4 prvá veta EP súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.

15/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca konštatoval, že bola podaná včas, no vyhodnotil ju ako nedôvodnú.

16/ Oprávnení žiadali vykonať exekúciu na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcovským súdom, pričom tvrdili, že exekučný súd nemal zákonný dôvod na spochybňovanie exekučného titulu. Najpodstatnejšou námietkou v sťažnosti bola zmena právnej úpravy ZoRK účinná od 01.01.2015, na základe ktorej bolo ustanovenie § 45, v zmysle ktorého mohol dovtedy exekučný súd preskúmavať rozhodcovské rozhodnutie, zrušené. Mali za to, že preskúmavať rozhodcovský rozsudok, resp. zrušiť ho môže už len všeobecný súd v rámci konania podľa § 40 ZoRK. Zrušením ustanovenia § 45 ZoRK zároveň stratili platnosť všetky judikáty, ktoré svoju právnu vetu opierali o text uvedeného ustanovenia. Vzhľadom na to, že k úprave ZoRK účinnej od 01.01.2015 v podstate nejestvuje ustálená judikatúra slovenských súdov a nepoukazovali na ňu ani oprávnení, pričom komentár k zákonu nemožno považovať za prameň práva, súd sa s oprávnenosťou exekučného súdu posúdiť právomoc rozhodcovského súdu vysporiadal nasledovne.

17/ Aj keď citované ustanovenie (§ 45) bolo z textu zákona vypustené, exekučný súd nemôže ignorovať fakt, že exekučný titul vydal orgán bez právomoci. Ide o všeobecný postup, ktorý súd uplatňuje pri všetkých exekučných tituloch, bez ohľadu na to, kto je ich pôvodcom. Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov na poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom, ktorý na to mal právomoc, či je vykonateľné po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní, či je exekúcia navrhovaná v takom rozsahu, ktorý stačí k uspokojeniu oprávneného a či vymáhané právo nie je prekludované. Exekučný súd je povinný návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, ak už pri postupe podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

18/ Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať

aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať. Exekučný súd nemôže akceptovať rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, teda „rozhodnutie“ nevykonateľné, majúce účinky paktu. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby neexistoval. Súd nesúhlasil ani s názorom oprávnených, že by s rozhodcovským rozsudkom nakladal inak ako s rozhodnutiami všeobecných súdov. Ak by napr. trestný rozkaz vydala iná osoba ako zákonný sudca (vydal by ho napr. súdny úradník), takisto by také rozhodnutie nemohlo byť spôsobilým exekučným titulom, aj keď ide o rozhodnutie súdu. Rovnako by súd nemohol vydať poverenie na podklade rozsudku všeobecného súdu, vo výroku ktorého by súd napr. povolil vklad vlastníckeho práva, prípadne by notársku zápisnicu vydal iný subjekt ako notár. Iným príkladom, keď exekučný súd posudzuje okrem iných náležitostí aj právomoc orgánu, ktorý ho vydal, je napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 31.03.2011, sp. zn. 7Cdo 23/2011, R 50/2012. Uvedené rozhodnutie sa týkalo platobného výmeru ako exekučného titulu a najvyšší súd uviedol, že predpokladom na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Ide o predpoklad, na ktorý súd prihliada z úradnej povinnosti. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o nulitný právny akt. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby neexistoval. Nulitnými právnymi aktmi sú aj platobné výmery vydané v danej veci správcom konkurznej podstaty zaniknutej zdravotnej poisťovne, na základe ktorých oprávnený navrhol vykonať exekúciu. Keďže absentoval exekučný titul bol výkon rozhodnutia (exekúcia) neprípustný a súdy exekúciu zastavili v súlade so zákonom.

19/ Z ustanovenia § 21 ods. 2 ZoRK, na ktoré oprávnení poukazovali, nevyplýva, že otázku právomoci už nemožno skúmať v exekučnom konaní. Účastník rozhodcovského konania nesmie byť negatívne dotknutý rozhodcovským rozhodnutím, ak s jeho vydaním formou rozhodcovskej zmluvy alebo doložky dopredu nesúhlasil, a to ani vtedy, ak bol v priebehu rozhodcovského konania pasívny a námietku nedostatku právomoci rozhodcu nenamietol (obdobná právna úprava rozhodcovského konania je v Českej republike, kde najvyššie súdne autority už vo viacerých rozhodnutiach vyslovili uvedený právny názor, napr. NS ČR, sp. zn. 31Cdo 958/2012 z 10.07.2013, ÚS ČR sp. zn II. ÚS 3406/10 z 14.03.2013). ZoRK výslovne nevylučuje, aby otázka (nedostatku) právomoci rozhodcu bola skúmaná aj v exekučnom konaní (konkrétne to nevyplýva ani z ustanovenia § 40 ani § 44 ods. 2 ZoRK ako to uviedli oprávnení). V posudzovanej veci preto exekučný súd bol v zmysle § 53 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený a povinný preskúmavať všetky atribúty exekučného titulu, najmä jeho vykonateľnosť, predpokladom ktorej okrem iného je, že bol vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc.

20/ Podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá bola uvedená ústavným zákonom č. 23/1991 Zb., nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon. Právo na zákonného sudcu uvedené v citovanom článku možno primerane použiť aj na rozhodcovské konanie. Rozhodcovské konanie predstavuje odklon od klasického súdneho konania, proti výsledku ktorého existujú iba veľmi obmedzené možnosti súdneho prieskumu. Ak v rozhodcovskom konaní nebolo rozhodnuté na základe dohody účastníkov ustanoveným rozhodcom, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania. Na rozdiel od právomoci všeobecných súdov, ktorá je daná zákonom, v prípade rozhodcovských súdov, môže byť ich právomoc založená jedine rozhodcovskou zmluvou/doložkou. Nakoľko ide o dvojstranný právny úkon, musí byť prejavená zhodná vôľa oboch zmluvných strán, že chcú danú zmluvu uzavrieť a teda s obsahom zmluvy súhlasia.

21/ Exekučný súd pri skúmaní existencie rozhodcovskej zmluvy (doložky) neposudzoval vecnú správnosť rozsudku rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Možno preto uzavrieť, že v rámci exekučného konania bol (všeobecný, resp. exekučný) súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (rozhodnutie, sp zn. IV. ÚS 78/2011). V prejednávanej veci súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zistil, že exekúcia nemôže byť nariadená, nakoľko sa jej vykonanie navrhuje na základe nespôsobilého exekučného titulu.

22/ V predloženom rozhodcovskom rozsudku vydanom ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom, Royal Development - RSRD, zzpo, so sídlom Suľany 243,951 25 Hruboňovo, na podklade ktorého oprávnený navrhoval vykonanie exekúcie, sa uvádza, že rozhodcovský súd svoju právomoc odvodil

podľa § 4 ods. 3 ZoRK z Pokusov o zmier z 15.03.2017 s rozhodcovskou doložkou. Zároveň rozhodcovská zmluva medzi žalobcom a žalovaným vznikla aj podľa § 4 ods. 7 ZoRK.

23/ Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná (§ 4 ods. 2 ZoRK). Písomná forma je zachovaná aj vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila (§ 4 ods. 3 ZoRK). V danom prípade medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah, a to na základe písomnej Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 14.05.2014. Zmluva neobsahovala ani zmienku o tom, že by sa prípadný spor mal riešiť pred rozhodcom. Návrh, že spor medzi nimi bude rozhodnutý rozhodcom, oprávnení, resp. ich právny zástupca neštandardným spôsobom zakomponoval až do Pokusu o zmier zo dňa 15.03.2017. Podľa uvedeného Pokusu o zmier, boli povinní vyzvaní neodkladne do 5 dní vrátiť požičanú sumu a v prípade neuhradenia dlžnej sumy sa oprávnení vyjadrili, že sa obrátia na mediátora/rozhodcu Ing. Miloša Valacha, Suľany 243, 921 25 Hruboňovo. Oprávnení sami vybrali osobu, ktorá mala spor vyriešiť, pričom z takto formulovanej výzvy nevyplývalo jednoznačne, či sa mal spor rozhodnúť pred rozhodcom alebo mediátorom. Bez ohľadu na tento fakt, nebolo možné takúto výzvu považovať za rozhodcovskú zmluvu ani rozhodcovskú doložku. V oboch prípadoch ide totiž o dvojstranný právny úkon, pričom Pokus o zmier bol jednostranným právnym úkonom urobený oprávnenými, adresovaný povinným. Dohoda (rozhodcovská zmluva) by sa považovala za uzavretú, ak by vyjadrenie súhlasu adresáta (povinného) bez výhrad došlo včas navrhovateľovi (oprávnenému). Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu (rozsudok NS SR 3Cdo 233/2008). Ak by teda povinní odoslali oprávneným listinu (hoci aj elektronickou formou), ktorá by obsahovala ich prejav vôle - výslovný súhlas s návrhom oprávnených rozhodnúť prípadné spory pred rozhodcom, v takom prípade by bolo možné považovať rozhodcovskú doložku (zmluvu) za uzavretú v písomnej forme na základe ich vzájomnej komunikácie. V tomto prípade však išlo o jednostranný návrh oprávnených, pričom k akceptácii tohto návrhu zo strany povinných nedošlo nijakým spôsobom, neuvádzajú to oprávnení a nevyplýva to ani z predloženého rozhodcovského spisu. Na základe uvedeného potom súd konštatoval, že nedošlo k uzavretiu písomnej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky v zmysle ust. § 4 ods. 3 ZoRK.

24/ Rozhodcovská zmluva môže byť podľa ZoRK uzavretá aj inými spôsobmi ako písomnou formou. Oprávnení (ich právny zástupca) a rozhodca v rozhodcovskom rozsudku mali na mysli tiché uzavretie rozhodcovskej zmluvy uvedené v § 4 ods. 7 ZoRK. Podľa neho sa rozhodcovská zmluva považuje za písomne uzavretú aj v prípade, ak sa jej existencie v rozhodcovskej žalobe dovoláva žalobca a žalovaný jej neexistenciu v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu nenamietne. Takýto postup uzavretia rozhodcovskej zmluvy ale vyžaduje aktívnu účasť povinných (žalovaných) v rozhodcovskom konaní, ktorí majú žalobnú odpoveď doručiť rozhodcovskému súdu. Uvedené možno vyvodiť aj zo znenia ustanovenia § 30 ods. 2 a 3 ZoRK, v zmysle ktorého nečinnosť žalovanej strany má len tie následky, že rozhodcovský súd pokračuje v rozhodcovskom konaní bez toho, aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu (v prípade neoznámenia žalobnej odpovede) a rozhodcovský súd môže vydať rozhodcovský rozsudok na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené (ak sa účastník nedostaví na ústne pojednávanie alebo nepredloží listiny alebo predmety). Zo spisu rozhodcovského súdu bolo zistené, že povinní sa konania pred rozhodcovským súdom vôbec nezúčastnili, rozhodcovskému súdu nedoručili žiadnu žalobnú odpoveď. Rozhodca následne vydal rozhodcovský rozsudok, v ktorom uzavrel, že rozhodcovská zmluva medzi účastníkmi vznikla jednak podľa § 4 ods. 3 ako aj § 4 ods. 7 ZoRK. Exekučný súd uvádza, že zo zákona nemožno vyvodiť, že by pasivita a nečinnosť žalovaného v rozhodcovskom konaní mala za následok podrobenie sa právomoci rozhodcu; takýto následok by bolo možné spájať jedine so správaním žalovaného, ktorý by bol aktívny pri prejednávaní sporu, bez toho, že by najneskôr pri svojom prvom úkone vo veci samej neexistenciu rozhodcovskej doložky namietol. Vzhľadom na uvedené, že povinní sa nezúčastňovali konania a nevzniesli námietku neexistencie rozhodcovskej zmluvy alebo nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, resp. vôbec rozhodcovskému súdu nedoručili žalobnú odpoveď, nemohlo dôjsť k vzniku rozhodcovskej zmluvy tak ako to uvádza § 4 ods. 7 ZoRK. Povinní tak písomne ani iným spôsobom rozhodcovskú zmluvu s oprávnenými neuzavreli.

25/ Pokiaľ ide o námietku, že rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZoRK pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, uvádza sudca nasledovné: podľa § 35 prvá veta ZoRK doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Doslovné znenie uvedeného ustanovenia svedčí o tom, že účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd je - napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku - súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Podľa názoru súdu ani ustanovenie § 44 ods. 2 ZoRK, podľa ktorého tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných predpisov, nezabraňuje exekučnému súdu skúmať náležitosti exekučného titulu. Exekučný súd nie je bezvýhradne viazaný doložkou vykonateľnosti (platí pri všetkých exekučných tituloch) a v prípade, že titul je nulitným právnym aktom, potom nemôže nadobudnúť ani právoplatnosť ani vykonateľnosť. Aj v prípade, že účastník napadne rozhodcovský rozsudok na všeobecnom súde, nestráca takýto rozsudok právoplatnosť a aj napriek tomu nie je pre všeobecný súd záväzný.

26/ Práve preto, že rozhodcovský súd nepredstavuje mocenský orgán, ktorý je výrazom nedobrovoľného podriadenia sa moci ako prejavu zákonom zakázanej svojpomoci v demokratickom štáte, resp. štátneho monopolu donútenia, a nejde o demokraticky legitimovaný, normatívne ukotvený orgán verejnej moci ako súčasť permanentnosti výkonu moci, ale súkromnoprávny orgán, platia pre neho určité pravidlá. Rozhodcovský súd môže byť ustanovený len vôľou strán ad hoc a nemožno ho stotožňovať so všeobecným súdom. Jeho právomoc nie je delegovanou zvrchovanou mocou štátu, ale je založená práve vôľou strán vyjadrenou v rozhodcovskej zmluve, resp. doložke. Ak už aj strany vôbec doložku písomne neuzavrú, ZoRK umožňuje jej uzavretie v prípade (aktívnej) účasti žalovaného v rozhodcovskom konaní - súhlasom do zápisnice pred rozhodcom (§ 4 ods. 6 ZoRK) alebo doručením žalobnej odpovede rozhodcovskému súdu, v ktorej neexistenciu rozhodcovskej zmluvy nenamietne (§ 4 ods. 7 ZoRK). Len tak môže byť právomoc súkromnoprávneho orgánu daná, v opačnom prípade by mohol akýkoľvek subjekt vydať rozhodnutie a prezentovať ho ako exekučný titul. Exekučný súd by neposudzovaním materiálnej a formálnej vykonateľnosti (teda aj toho, či bol exekučný titul vydaný orgánom vybaveným na to právomocou) takého titulu, poskytol právnu ochranu bez splnenia podmienok, ktoré sú na exekučný titul ustanoveniami Exekučného poriadku kladené. Aj v rozhodcovskom konaní je nevyhnutné dodržiavať zásady spravodlivosti a zákonnosti.

27/ Nakoľko je teda predložený rozhodcovský rozsudok vydaný orgánom, ktorý na jeho vydanie nemal právomoc, teda v zmysle vyššie uvedeného nulitný právny akt, je potom nespôsobilý byť podkladom na výkon exekúcie. Takýto titul je v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku (vykonateľný exekučný titul v zmysle 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku) a preto bolo namieste návrh na vykonanie exekúcie z dôvodu rozporu exekučného titul so zákonom v celom rozsahu zamietnuť.

28/ Na záver súd ešte uvádza, že v posudzovanom prípade na strane povinných nevystupovali podnikateľské subjekty, u ktorých možno očakávať určitú zvýšenú opatrnosť, ale boli to fyzické osoby, ktoré si požičali peňažné prostriedky od osôb, ktoré síce taktiež sú fyzickými osobami, ale súd má vedomosť (konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 33Ek 43/2017), že peniaze požičali (resp. požičal oprávnený 1/) už aj v inom prípade inej osobe. Je teda zrejmé, že oprávnený 1/ má skúsenosti s poskytovaním finančných prostriedkov tretím osobám a ich následným vymáhaním. Aj v uvedenom prípade súdu predložil ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok vydaný tým istým rozhodcom na podklade obdobných skutkových okolností (rozhodca právomoc založil na výzve oprávneného uvedenej v Pokuse o zmier, resp. § 4 ods. 7 ZoRK).

29/ Znenie ZoRK v poslednom období prešlo viacerými zmenami. Medzi poslednými je novela týkajúca sa zriaďovania stálych rozhodcovských súdov (§ 12 ZoRK). Pred účinnosťou zákona č. 336/2014 Z.z. mohla stály rozhodcovský súd zriadiť akákoľvek právnická osoba. Po novele účinnej od 01.01.2017 zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu môže byť len národný športový zväz alebo komora zriadená zákonom. Podľa dôvodovej správy k uvedenej novele mala táto zmena viesť k obmedzovaniu vzniku konfliktu záujmov medzi zriaďovateľom a požiadavkou na nestranné a spravodlivé riešenie sporov. Zákonodarca sa podľa dôvodovej správy snažil zamedziť tomu, aby bol stály rozhodcovský súd zriadený za účelom generovania zisku pre svojho zriaďovateľa, čo zrejme mohlo spôsobiť

absenciu nestrannosti pri rozhodovaní sporov, ktorých účastníkmi sú strany, ktoré generujú podstatnú časť sporovej agendy konkrétneho rozhodcovského súdu. Aj keď sa teda novela nedotkla ad hoc rozhodcov (ktorý rozhodoval v tomto konkrétnom spore), možno mať pri tomto rozhodcovi pochybnosti o nestrannosti, nielen pre to, že si ho vždy vyberie strana, ktorej právnym zástupcom je právny zástupca oprávnených (teda ten istý právny zástupca vystupuje na strane žalobcov v rozhodcovských konaniach pred tým istým ad hoc rozhodcom aj v mnohých iných prípadoch), ale aj z dôvodu, že menovaný rozhodca uvedie všetky možné spôsoby uzavretia rozhodcovskej zmluvy uvedené v ZoRK (najmä ak sú závažné pochybnosti o jej písomnej existencii), aby takpovediac „napasoval“ svoju právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Vo svetle týchto súvislostí sa zároveň vytráca zmysel a odlišnosť ad hoc rozhodcu ako príležitostného rozhodcu pri porovnaní so stálym rozhodcovským súdom.

30/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 1 zamietol sťažnosť oprávneného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka č.k. 33Ek/80/2017 zo dňa 09.11.2017.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.