Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12C-204-2016.pdf
PDF · 71.3 KB
No categories available
12C/204/2016
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: E. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. X. Y. XXX, proti žalovanému: Združenie urbaristov a pasienkového hospodárstva, Ruská Nová Ves - pozemkové spoločenstvo, so sídlom Janka Borodáča 13, Prešov, 080 01, IČO: 31950027, v konaní právne zastúpený JUDr. Vladimírom Milasom advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 13, 080 01, o zaplatenie 1.024,80 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14. 6. 2016 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1.024,80 EUR spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 23. 4. 2006 do zaplatenia, v lehote do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.
2. Podaním doručeným súdu dňa 29. 3. 2018 zobral žalobca žalobu o zaplatenie sumy 1.024,80 EUR s príslušenstvom späť. Keďže tým istým podaním žalobca uvádzal, že žiada štatutárnu zástupkyňu žalovaného, aby zaslala všetku dokumentáciou do 7 dní, čo sa týka 353 ľudí, ktorým boli vyplatené finančné prostriedky a na základe tejto dokumentácie avizoval, že bude žaloba doplnená do pojednávania o rozpis, ako mali byť správne vyplatené dividendy za roky 2014, 2015, 2016, 2017 s tým, že bude upravená aj výška nároku vyplatenia dividend žalobcovi, súd na pojednávaní konanom
dňa 17. 4. 2018 žiadal o ústne vysvetlenie žalobcu, čo sa týka späťvzatia žaloby, tento uviedol, že v podstate mal záujem o zaplatenie sumy 3.178 EUR, ako rozšíril žalobu (ktorej rozšírenie súd nepripustil) a preto zobral žalobu o zaplatenie sumy 1.024,80 EUR späť.
3. Tu je potrebné uviesť, že pôvodnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14. 6. 2016 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy titulom dividend, o ktorých bolo rozhodnuté na valnom zhromaždení žalovaného dňa 23. 4. 2006, následne však rôznymi podaniami uvádzal, že sa domáha svojho nároku titulom zaplatenia dividend za roky 2014 až 2017, čo je úplne rozdielny skutkový základ.
4. V civilnom sporovom konaní žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení.
5. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti, ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena.
6. Žalobný (procesný) nárok sa vo všeobecnosti skladá z dvoch zložiek. Tou prvou je substancovanie relevantných skutkových okolností (skutkového deja), z ktorých žalobca vyvodzuje ohrozenie alebo porušene svojho subjektívneho práva materiálnej povahy, substancovať, teda pravdivo a úplne opísať rozhodujúce okolnosti skutkového žalobného deja, tvorí jednu zo základných procesných povinnosti žalobcu. Druhou zložkou žalobného nároku je tzv. žalobný návrh, aj ako petit žaloby. V žalobnom návrhu sa konkretizuje návrh žalobcu na poskytnutie petitórnej ochrany špecifickým spôsobom zodpovedajúcim skutkovému žalobnému deju.
7. Pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca má zrozumiteľne opísať okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový dej. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byt' jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Judikatúra za rozhodujúce považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého svoj nárok a v akom rozsahu uplatňuje, ktorý jeho individualizáciu špecifikuje, teda u určí predmet konania po skutkovej stránke.
8. V danej právnej veci žalobca od podania žaloby v ďalších podaniach opakovane uvádzal nové a iné skutkové okolnosti, na základe ktorých rozširoval návrh alebo ho menil a menil najmä tvrdenia, z ktorých mal nárok vyplynúť. Predmet konania bol tým neurčitý a to viedlo k tomu, že nebolo možné ustáliť, čo chce, aby bolo predmetom konania a tým ani neumožňoval žalovanej strane sa procesne brániť, a už vôbec nie, viesť hospodárne konanie súdom.
9. Z týchto dôvodov súd nepripustil zmeny žalôb (uznesenia boli vyhlásené na pojednávaní), ktorých sa žalobca domáhal a na uvedené rozhodnutie z dôvodu zlej procesnej taktiky ani nevyčkal a zobral žalobu v celom rozsahu späť.
10. Pokiaľ ide o vyjadrenia žalobcu, ktorým chcel odvolať späťvzatie žaloby, tu súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 8. 2010, sp. z n. 6Sžo/372/2009, ktorý uviedol, že: „Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t. j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája.“ Riadiac sa touto judikatúrou, nie je možné už pripustiť odvolanie späťvzatia návrhu.
11. Podľa § 144 <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523144'&ucin-k-dni='18.12.2017'> zákona č. 160/2015 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.'&ucin-k-dni='18.12.2017'> Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
12. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
13. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
14. Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci vzal žalobca svoju žalobu voči žalovanému v celom rozsahu späť, súd konanie zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení a vyjadreného právneho záveru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
15. Žalovaný so zastavením konania súhlasil.
16. Podľa § 256 ods. 1, 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
17. Žalobca nepreukázal pri späťvzatí žaloby, že by procesne zavinil žalovaný jeho procesný úkon späťvzatia a preto súd považuje zodpovednosť na strane žalobcu za zavinenie zastavenie konania, čím vznikol nárok na náhradu trov konania na strane žalovanej.
18. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP a náhradu trov konania priznal žalovanému ako protistrane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania v zmysle ust. § 256 ods.1 CSP, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.