Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Csp-8-2021.pdf
PDF · 84.95 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/8/2021
Uznesenie
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Danuše Tichá s.r.o., so sídlom Bratislava, Nám. Martinu Benku 6, IČO: 52 058 310, proti žalovanej: L. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. C. XX, zastúpená advokátom JUDr. Dávidom Matyšákom, EMBA, LL.M, so sídlom Bratislava - Staré mesto, Mudroňova 75, o zaplatenie 12 231,83 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Žalobcovi - KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, v r a c i a súdny poplatok vo výške 656,80 eura, po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom Slovenská pošta, a.s. - prevádzkovateľ systému, so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra 30. 12. 2021 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 12 231,83 eura spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 26. 01. 2019 došlo k poistnej udalosti - dopravnej nehode, ktorú zavinil vodič motorového vozidla posteného u žalobcu. Uvedenú poistnú udalosť žalobca likvidoval pod PU č. 9566830389 v prospech poškodenej T. Q. a na účet autoservisu uhradil poistné plnenie vo výške 12 231,83 eura. Vyplatením poistného plnenia poškodenej prešlo na žalobcu právo na náhradu trov voči žalovanej. Poukázal na § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z. Z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o PZP“), v zmysle ktorého má poisťovateľ proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4. Žalovaná bola povinná žalobcovi uhradiť sumu 12 231,83 eura ako regresný nárok žalobcu, pretože nepristavila vozidlo k obhliadke žalobcom, a to ani na výzvu žalobcu, žalobca vyzval žalovanú na úhradu žalovanej sumy, žalovaná túto neuhradila ani len z časti, a to aj napriek tomu, že jej písomné výzvy boli doručené. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na úroky z omeškania podľa § 517 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo len „OZ“).
2. K žalobe pripojil fotokópiu Poistnej zmluvy z 14. 02. 2019, Oznámenie škodovej udalosti poisteným z 28. 01. 2019, Uplatnenie nároku na náhradu škody z 21. 02. 2019, Oznámenie o poistnom plnení z 31. 05. 2019, Výzva k riešeniu škodovej udalosti č. 9566830389 z 29. 04. 2019, Výzva na zaplatenie náhrady poistného plnenia alebo jeho časti z 15. 07. 2019 s doručenkou, Výzva na zaplatenie náhrady poistného plnenia alebo jeho časti z 16. 09. 2019 s doručenkou a Osvedčenie registrácie pre daň z pridanej hodnoty splnomocneného zástupcu žalobcu.
3. Okresný súd Nitra vydal platobný rozkaz č. 14Csp/8/2021-35 z 28. januára 2022, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu sumu 12 231,83 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od 24. 08. 2019 do zaplatenia alebo v tej istenej lehote podať odpor s vecným odôvodnením na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Ďalším výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 663,50 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 715,22 eura na účet právneho zástupcu žalobcu.
4. Proti platobnému rozkazu podala v zákonnej lehote žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že mala záujem nadobudnúť vlastnícke právo k osobnému motorovému vozidlu Peugeot Partner, VIN: V dňa 14. 02. 2018, preto na pobočke žalobcu chcela uzavrieť Zmluvu o povinnom zmluvnom poistení skôr, ako vlastníctvo nadobudne. Vozidlo vedela identifikovať podľa továrenského označenia a VIN čísla karosérie, EČV mala doplniť po prepise vlastníctva na príslušnom inšpektoráte. Poistná zmluva bola uzavretá pod č. XXXXXXXXXX dňa 14. 02. 2018. Po uzavretí zmluvy vtedajší vlastník odmietol previezť vlastnícke právo na žalovanú, preto nikdy nenadobudla vlastnícke právo k motorovému vozidlu a nikdy nebola evidovaná ako vlastníčka alebo držiteľka motorového vozidla. V čase poistnej udalosti z 26. 01. 2019 bola vlastníkom motorového vozidla spoločnosť TechNick, s.r.o., so sídlom Bratislava, Lachova 4, IČO: 35 821 264, čo vyplýva zo záznamu o dopravnej nehode z 26. 01. 2019. Dodala, že jej od uzavretia zmluvy nikdy nebola doručená žiadna výzva žalobcu. Z textácie zmluvy vyplýva, že žalovaná mala vôľu uzavrieť PZP k osobnému vozidlu v jej výlučnom vlastníctve, nie vo vlastníctve tretej osoby. Zmluvu považuje za absolútne neplatný právny úkon poukazujúc pritom na § 34, § 35 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, 2 a § 39 Občianskeho zákonníka, a to pre rozpor s dobrými mravmi, pretože bola v čase uzavretia zmluvy uvedená do omylu žalobcom, že poistnú zmluvu môže uzavrieť aj pred nadobudnutím vlastníctva. Nikdy nemala záujem uzavrieť zmluvu v prospech tretej osoby, ktorou je spoločnosť TechNick, s.r.o., ktorá je vlastníkom motorového vozidla. S uvedenou spoločnosťou nemala nikdy žiaden vzťah, preto nemala dôvod pre ňu uzatvárať poistenie z pozície poistníka pre uvedenú spoločnosť ako pre poisteného. Ako dôvod neplatnosti poistnej zmluvy považuje aj absenciu EČV vozidla, čo je v rozpore s § 6 ods. 1 Zákona PZP. S poukazom na § 10 ods. 2 a § 12 ods. 2 písm. g/ Zákona o PZP žalobca nie je oprávnený uplatňovať žalobný nárok voči nej. Ak žalobca bude považovať zmluvu za platnú, potom žalovaným má byť spoločnosť TechNick, s.r.o. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo záznamu o dopravnej nehode z 26. 01. 2019, kde je v časti údajoch o „vozidle A“ uvedený TechNick, s.r.o., ako držiteľ motorového vozidla. Vzhľadom k uvedenému má žalobca podľa § 10 ods. 2 Zákona o PZP dopytovať uvedenú spoločnosť. Zdôraznila, že predmetné vozidlo nemala nikdy v držbe a nemohla nikdy splniť ani požiadavku žalobcu. Vzhľadom k uvedenému nie je pasívne legitimovaná na uplatňovanie nároku podľa § 12 ods. 2 písm. g/ Zákona o PZP. Vzhľadom k uvedenému navrhla žalobu zamietnuť a žalovanej priznať náhradu trov konania v celom rozsahu.
5. V priebehu konania žalobca podaním doručeným súdu dňa 12. 04. 2022 zobral žalobu v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil. O trovách konania žiadal rozhodnúť tak, že žiadnej zo strán sporu sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že až z podaného odporu sa dozvedel, že neprišlo k prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu na žalovanú. Žalovaná nikdy žalobcu nežiadala o storno alebo o zrušenie uzavretej poistnej zmluvy. Poistná zmluva zanikla až 14. 03. 2019 z dôvodu nezaplatenia poisteného. Zdôraznil, že zo Zákona o PZP povinnosť uzavrieť zmluvu o PZP nie je viazaná na vlastnícke právo ani na faktického držiteľa motorového vozidla. Poznamenal, že podľa § 6 ods. 3 Zákona o PZP je poisťovateľ na návrh poistníka povinný zmluvu uzavrieť. Dodal, že X. G. označil žalovanú ako poistníka/poistenú pre PZP, čo vyplýva aj zo Záznamu o dopravnej nehode predloženého žalovanou. Žalobca si vyžiadal správu polície k dopravnej nehode a 28. 02. 2019 bolo žalobcovi z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, KDI, Odbor dopravných nehôd, oznámené (potvrdené), že žalovaná bola účastníkom predmetnej dopravnej nehody. Vzhľadom k uvedenému objektívne nemohol vedieť skutočnosti, ktoré žalovaná tvrdila až v odpore, a preto si uplatnil regresný nárok voči žalovanej. Žalovaná až k odporu pripojila ako dôkaz Potvrdenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, KDI, z 10. 02. 2022, z ktorého vyplýva, že žalovaná nie je a ani nebola držiteľom sporného motorového vozidla. Uvedené skutočnosti primäli žalobcu upustiť od vymáhania regresného nároku voči žalovanej. Poznamenal ale, že tvrdenie, že žiadna výzva žalobcu žalovanej nebola doručená je účelové, pretože sa zasielali na adresu uvedenú žalovanou a tieto sa vracali ako neprevzaté v odbernej lehote. Bolo na ťarchu žalovanej, aby žalobcovi bezodkladne oznámila skutočnosť, že nikdy nebola vlastníkom sporného vozidla, ani ho
nikdy nemala v držbe a nemá vôľu zotrvať na uzavretom poistení. Ak by uviedla tieto skutočnosti skôr, mohol si žalobca včas uplatnil svoje nároky voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov, resp. vinníkovi X. G.. Uvedený nárok je v danom čase už premlčaný. Zdôraznil, že žalovaná a pán G. sú zrejme v blízkom vzťahu a nekonanie žalovanej ochránilo vinníka predmetnej nehody. Záverom dodal, že náklady, ktoré mu vznikli v predmetnom konaní boli vyvolané priamo žalovanou, ktorá rozhodné skutočnosti neuviedla skôr, čím vyvolala súdny spor, v dôsledku čoho sú náklady spojené s právnym zastúpením vynaložené účelne. S poukazom na uvedené skutočnosti vzal žalobca žalobu späť a o trovách navrhol rozhodnúť tak, že žiadnej zo strán nebude priznaný nárok na ich náhradu, a to s poukazom na okolnosti už popísané, ktoré predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.
6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie disponovať s predmetom konania a doručil súdu späťvzatie žaloby, ktorým vzal žalobu späť v celom rozsahu, a to ešte v štádiu konania pred predbežným prejednaním sporu, resp. pred nariadením prvého pojednávania. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním, súd nežiadal súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby a konanie v celom rozsahu zastavil.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Súd pri rozhodovaní o trovách konania v situácii, kedy došlo k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia žaloby, skúmal procesnú zodpovednosť na oboch stranách sporu. Súd je toho názoru, že v danom prípade z čisto procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalobca doručením späťvzatia žaloby z dôvodu, že sa z podaného odporu žalovanej preukázala skutočnosť, že v konaní nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovanej. Neprišlo Teda k späťvzatiu žaloby z dôvodu, že by žalovaná plnila to, čo žalobca žalobou žiadal, ale pre nedostatok podmienok konania. Súd však na strane druhej považuje za potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že žalobca nemal možnosť sa o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej objektívne dozvedieť skôr, pretože táto bola pasívna, nereagovala na výzvy žalobcu pred podaním žaloby, nepreberala si doručované poštové zásielky, a teda svojou nečinnosťou pred podaním žaloby neoznámila žalobcovi skutočnosti rozhodné pre posúdenie dôvodnosti uplatňovania regresného nároku voči nej a následne aj pre podanie žaloby na súd a pre meritum veci. Navyše listinné dôkazy, ktoré mal žalobca v súvislosti so škodovou udalosťou nasvedčovali tomu, že regresný nárok je dôvodné si uplatňovať voči žalovanej. Skutočnosti, ktoré žalovaná uvádzala prvýkrát až v podanom odpore mala možnosť uviesť už skôr, čím vyvolala súdny spor v predmetnej veci a vznik ďalších trov na strane žalobcu. Vzhľadom k tomu žalobca legitímne reagoval na skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, ktoré značia, že by bol viedol zjavne bezúspešný spor.
13. Na strane druhej nemožno konštatovať, že by žalovaná splnila to, čo žalobca od nej žalobou žiadal, teda že by z čisto procesného hľadiska zodpovedala za zastavenie konania ona. Žalovaná si uplatnila nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tieto jej však súd nepriznal práve z dôvodu, že svojou nečinnosťou vyvolala súdny spor, pričom ak by riadne preberala poštové zásielky žalobcu a oznámila by mu skutočnosti podstatné pre posúdenie a uplatňovanie regresného nároku, neprišlo by k podaniu žaloby a začatiu súdneho sporu ani k vzniku trov na strane žalobcu ani na strane žalovanej. Uvedené skutočnosti súd považuje za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú, že súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žalovanej, ktorej by bol inak nárok na náhradu trov konania patril, keďže žalobca síce čisto z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, avšak žalovaná na strane druhej svojou
nečinnosťou zodpovedá za zavinenie súdneho sporu vzhľadom k svojmu postoju, ktorý pred začatím súdneho konania zvolila. V dôsledku uvedeného súd nepovažuje nárok žalovanej na náhradu trov konania za opodstatnený. Takéto rozhodnutie o trovách konania považuje súd s ohľadom na výnimočné okolnosti danej veci za zákonné a spravodlivé. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol s poukazom na § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
14. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.
15. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
16. O vrátení súdneho poplatku súd rozhodol podľa § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb., keďže k späťvzatiu žaloby došlo ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej a vrátil žalobcovi ním zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 663,50 eura, krátený o 6,70 eura cestou prevádzkovateľa systému, a teda mu vracia poplatok vo výške 656,80 eura.
17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako uviedol vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. a II. je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra (§ 362 ods. 1 CSP).
Proti výroku III. nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP s poukazom na § 357 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)