Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/23/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v spore žalobcov: 1.)A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., 2.) E. B., nar. X.X.XXXX, C. XXX/X, XXX XX D., zast. AK JUDr. Gelatka, s. r. o., Námestie SNP 17/17, 015 01 Rajec, IČO: 46 633 154, proti žalovanému: F. G., nar: 10.3.1968, C. X/XX, XXX XX D., zast. LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096, o zaplatenie 619,03 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 164,20 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 26.1.2021 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

Žalobcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 46 %.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 26.3.2021 sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali voči žalovanej zaplatenia 619,03 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 26.1.2021 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia 1/ a 2/ sú manželia a dňa 01.05.2019 v postavení podnájomníkov uzatvorili Zmluvu o podnájme bytu so žalovanou. Predmetom podnájmu bol byt č. 70 nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné č. XXX E. D.. Podnájomný vzťah trval do 30.9.2020 nakoľko žalobcovia 1/ 2/ si prenajali na bývanie inú nehnuteľnosť - byt č. 48 nachádzajúci sa na C. H. I. XXX. Žalobkyňa 1/ ústne požiadala žalovanú o vrátenie preplatku vyplývajúceho z vyúčtovania platieb spojených s užívaním bytu č. 70, na čo žalovaná nereagovala. Následne bola žalovaná vyzvaná na vrátenie preplatku vo výške 226,65 eur prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 18.11.2020, ktorý prevzala dňa 24.11.2020. Po doručení výzvy žalovaná požiadala o stretnutie s advokátom JUDr. Bohuslavom Gelatkom, na ktorom mu odovzdala doklady týkajúce sa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu od OSBD Žilina za rok 2019, vyúčtovania za elektrinu a plyn. Z vyúčtovaní vyplynuli nasledovné preplatky a nedoplatky: Žilina za rok 2018 - preplatok 242,73 eur, Žilina za rok 2019 - preplatok 91,89 eur, elektrina (08.08.2018 - 08.08.2019) - preplatok 30,77 eur, elektrina (09.08.2019 - 09.08.2020) - preplatok 15,02 eur, plyn (19.10.2018 - 12.10.2019) - nedoplatok 42,70 eur, plyn (13.10.2019 - 27.10.2020) - nedoplatok 18,68 eur, čo sumárne predstavuje 242,73 eur + 91,89 eur + 30,77 eur + 15,02 eur - 42,70 eur

- 18,68 eur = 319,03 eur (preplatok). Žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie preplatku vo výške 319,03 eur listom zo dňa 11.01.2021, ktorý prevzala dňa 15.01.2021. V zmysle 14.3 Zmluvy o podnájme bytu zo dňa

01.05.2019, ktorej platnosť skončila dňa 31.12.2019, zaplatili žalobcovia 1/ a 2/ žalovanej do depozitu sumu vo výške 300,- eur, a to v hotovosti k jej rukám pri podpise zmluvy, čo žalovaná potvrdila podpisom zmluvy. Z čl. 7.2 zmluvy vyplýva, že žalovaná je povinná vrátiť depozit žalobcom po vyúčtovaní platieb spojených s užívaním predmetu nájmu, pričom žalovaná mala právo odpočítať z depozitu prípadné nedoplatky. Ako však vyplynulo zo žalovanou predložených dokladov, žalobcovia nemali nedoplatok ale preplatok, preto nebol dôvod akúkoľvek čiastku z depozitu odpočítavať, resp. depozit ej zadržiavať, preto žalobcovia žalovanú zároveň vyzvali aj na vrátenie depozitu vo výške 300,- eur. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu LALINSKY ADVOKÁT, s.r.o. navrhla, že uhradí zo žalovanej sumy 619,03 eur iba sumu 300,- eur, a to z dôvodu údajného dlžného podnájomného, neskorého vypratania bytu a spôsobenej škody. Žalobcovia v celom rozsahu odmietajú tvrdenia žalovanej o tom, že jej nezaplatili podnájomné, neskoro vypratali byt a spôsobili škodu, naďalej trvajú na úhrade čiastky 619,03 eur. Žalovaná doposiaľ nešpecifikovala, za aké obdobie je údajne nezaplatené podnájomné a nepredložila žiaden dôkaz o spôsobenej škode a ani ju nevyčíslila, pričom keď sa žalobcovia z bytu vysťahovali, odovzdali ho žalovanej a tá nemala žiadne výhrady voči stavu bytu.

V konaní vydal upomínací súd dňa 12.04.2021 platobný rozkaz pod sp. zn.: , ktorým vyhovel žalobe. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, ktorý odôvodnila tým, že neuznáva žalobcami uplatnený nárok, a to ani čo do dôvodu ani do výšky. Žalobcami vymáhaná suma 619,03 eur má pozostávať z preplatku na nákladoch spojených s užívaním bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome so súp. č. XXX v D., ktorý bol predmetom podnájomného vzťahu medzi žalobcami a žalovanou spolu vo výške 319,03eur, ako aj z depozitu vo výške 300 eur, ktorý žalobcovia zložili k rukám žalovanej pri podpise Zmluvy o podnájme bytu zo dňa 01.05.2019. Žalovaná odmieta žalobcami uplatnený nárok na vrátenie sumy 319,03eur z titulu preplatkov za služby spojené s užívaním bytu. Nárok na preplatky za služby spojené s užívaním bytu prislúcha žalovanej, keďže preplatky vznikali z dôvodu, že žalovaná pri zmene výšky mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu zmenila výšku pravidelného mesačného platobného príkazu na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu nastaveného z jej bankového účtu až s viacmesačným časovým oneskorením. Uvedené potvrdzuje vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie roku 2019. Z priloženého predpisu mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu zo dňa 16.05.2019 vyplýva, že od 01.07.2019 mala žalovaná platiť OSBD Žilina čiastku 121,42eur ako mesačnú zálohovú úhradu za užívanie bytu a služieb spojených s jeho užívaním. Z hlavného vyúčtovania platieb za obdobie 01.01.2019 - 31.12.2019 v časti informácie o platbách je zrejmé, že žalovaná realizovala jednotlivé úhrady v pôvodnej výške 145,00 eur aj po znížení výšky mesačnej zálohovej úhrady od 01.07.2019, a to až do novembra 2019. K zmene výšky pravidelného mesačného platobného príkazu z účtu žalovanej došlo až v období december 2019. Dôvodom vzniku preplatku za obdobie 01.01.2019 - 31.12.2019 tak bola výlučne oneskorená zmena výšky mesačného platobného príkazu z bankového účtu žalovanej. Keďže žalovaná nedopatrením zaplatila zo svojho účtu vyššiu sumu, ako mala, bol jej vrátený preplatok vo výške 91,89eur po odpočítaní nedoplatku vo výške 32,95eur. Žalovaná poukázala, že na základe uvedených skutočností žalovanej nie je zrejmé, z akého titulu žalobcovia požadujú vrátenie preplatku za služby spojené s užívaním bytu, keďže tento prislúcha žalovanej, nakoľko uhradila OSBD Žilina omylom viac, ako bolo stanovené predpisom mesačnej zálohovej úhrady za služby spojené s užívaním bytu.

Tiež žalovaná poukázala na tvrdenie žalobcov 1/ a 2/, že podnájomný vzťah medzi žalobcami a žalovanou trval do 30.09.2020, keďže požiadali žalovanú, aby im umožnila byt užívať ešte niekoľko dní po 30.09.2020 z dôvodu, že byt do ktorého sa žalobcovia po skončení podnájomného vzťahu so žalovanou sťahovali, t. j. byt č. XX nachádzajúci sa v bytovom dome so súp. č. XXX J. C. H. E. D., si vyžadoval stavebné úpravy. Na preukázanie tohto tvrdenia poukázala na predloženú SMS komunikáciu medzi žalobkyňou 1/ a žalovanou, z ktorej jednoznačne vyplýva, že dňa 07.10.2020 žalobkyňa 1/ požiadala žalovanú o umožnenie ďalšieho zotrvania v byte, keďže do bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome so súp. č. XXX, ktorý žalobcom prenajala A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/ XX,XXX XX D., nebolo možné nasťahovať sa, nakoľko podľa slov žalobkyne 1/ bol byt zanedbaný a museli ho celý maľovať. V ďalšej SMS správe zo dňa 22.10.2020 žalobkyňa vyslovene potvrdila, že na základe vlastného rozhodnutia žalovanej byt užívali „doteraz". Z uvedených SMS správ jednoznačne vyplýva, že žalobcovia byt fakticky užívali aj po 30.09.2020, preto nemožno považovať tvrdenie žalobcov, že podnájomný vzťah trval do 30.09.2020, za pravdivé. Žalobcovia byt vypratali až 13.10.2020, z čoho vyplýva, že žalovanej vznikol nárok na zaplatenie pomernej časti podnájomného za obdobie od

01.10.2020 do 13.10.2020. t. j. 13 dní, čo pri mesačnom podnájomnom vo výške 300.00eur predstavuje čiastku 125.81eur. Tiež uviedla, že žalobcovia v období od 01.01.2019 do 31.07.2019 žalovanej neplatili podnájomné a dlhujú spolu sumu 2.100,00 eur, avšak počas pojednávania pre nedostatok dôkazov a skutkových tvrdení od tejto obrany upustili.

Žalovaná poukázala aj na dohodu v článku V. ods. 5.3 Zmluvy o podnájme bytu zo dňa 01.05.2019 podľa ktorého „Podnájomník sa zaväzuje, že závady a poškodenia, ktoré v predmete podnájmu alebo na vybavení spôsobí sám alebo tí, ktorým do predmetu podnájmu podnájomník umožní vstup, odstráni. Ak sa tak nestane, má nájomca právo po predchádzajúcom upozornení podnájomníkov závady a poškodenia odstrániť a požadovať od podnájomníka náhradu a. žalobcovia počas trvania podnájomného vzťahu so žalovanou poškodili elektrické rozvody v byte ako aj zvonček do bytu. Keďže opravu zvončeka nezabezpečili žalobcovia, a týmto konaním porušili citovaný odsek 5.3 Zmluvy o podnájme bytu zo dňa 01.05.2019, musela žalovaná kúpiť nový zvonček na vlastné náklady v sume 20,50 eur a okrem toho žalobcovia bez predchádzajúceho súhlasu žalovanej odstránili z bytu garnižu, čo žalobkyňa 1/ aj potvrdila v SMS správe zo dňa 22.10.2020. v ktorej uviedla, že garnižu vyhodila, a tým žalovanej spôsobili ďalšiu škodu. Žalovaná si preto musela zaobstarať novú garnižu, za ktorú zaplatila 121,44eur, čo preukazovala faktúrou č. zo dňa 23.04.2021 vystavenou stolárom L. L., IČO: 40 280 641, s miestom podnikania Partizánska 999/71, 015 01 Rajec. Nakoniec poukázala, že funkciou depozitu zloženého pri vzniku nájomného vzťahuje zabezpečenie pravidelného platenia nájomného tak, ako sa uvádza v článku IV. ods. 4.3 samotnej Zmluvy o podnájme bytu zo dňa 01.05.2019. Zároveň depozit vo všeobecnosti slúži aj na sanáciu prípadných škôd, ktoré nájomca, resp. podnájomník spôsobí počas trvania nájomného vzťahu na predmete nájmu, pričom žalovanej vznikol voči žalobcom nárok na náhradu dlžného nájomného za obdobie od 01.01.2019 do 31.07.2019 ako aj za obdobie 01.10.2020 až 13.10.2020 a zároveň aj nárok na náhradu škody spôsobenej odstránením garniže z bytu ako aj poškodením elektrických rozvodov a zvončeka do bytu, ktorých opravu musela žalovaná zabezpečiť na vlastné náklady.

Žalobcovia 1/, 2/ v replike k vyjadreniu žalovanej uviedli, že v čase, keď sme prevzali byt od žalovanej, bol tento byt nespôsobilý na riadne užívanie, preto ho museli svojpomocne vymaľovať, ostierkovať stenu i vymeniť garnižu. Všetky tieto opravy sme robili s vedomím a so súhlasom žalovanej, pričom im vynaložené náklady ani prácu nezaplatila ani neposkytla zľavu na nájomnom. Nakoľko garniža bola stará, nemohli ju ďalej používať a boli nútení vyhodiť ju ako odpad. Tvrdenia žalovanej, že jej byt údajne poškodili odmietli ako nepravdivé, nepreukázané a účelové s cieľom vyhnúť sa úhrade našej pohľadávky. Roporovali sumu za odstránenú garnižu, ktorá nezodpovdá sume 121,44 eur, kedy sa pravdopodobne jedná o fiktívnu faktúru, nakoľko cena 121,44 eur absolútne nezodpovedá hodnote jednej garniže. Tiež odmietli tvrdenie o poškodení domového telefónu. Keď žalovaná prebrala byt v októbri 2020, nemala žiadne výhrady ani pripomienky k jeho stavu, preto ani nespísali preberací protokol. Nový telefón bol zakúpený dňa 20.04.2021, po siedmych mesiacoch, čo sa odsťahovali.

K vyprataniu bytu uviedli, že predložené správy sú vytrhnuté z kontextu, napr. v správe zo dňa 22.10.2020 formulácia, že bývali v byte „doteraz" neznamená, že v byte bývali do 22.10.2020. Pred uplynutím platnosti druhej zmluvy o podnájme bytu, t.j. pred dňom 31.12.2019 žalovanú požiadali, že v byte chcú bývať aj naďalej, s čím ona súhlasila, avšak uviedla, aby si postupne hľadali iný byt, nakoľko ho zrejme bude potrebovať pre seba. Byt sa im podarilo nájsť v septembri 2020. Žalovaná po celý čas vedela, že si hľadajú iný byt, akceptovala to, a tak naďalej bývali v byte s jej súhlasom. Po odsťahovaní sa z bytu žalobkyňa požiadala žalovanú o vrátenie preplatku a depozitu, čo ona odmietla s tým, že v byte bývali v roku 2020 proti jej vôli. Rozporovali aj tvrdenie, že nezaplatili podnájomné vo výške 2.100 eur za obdobie od 01.01.2019 do 31.07.2019, t.j. za sedem mesiacov, pretože by im žalovaná nepredložila na podpis druhú zmluvu, pretože v byte žalobcovia bývali od 01.04.2018 do 30.06.2019 na základe prvej zmluvy o podnájme bytu zo dňa 01.04.2018, následne od 01.05.2019 do 31.12.2019 na základe druhej zmluvy o podnájme bytu zo dňa 01.05.2019 a napokon od 01.01.2020 až do odsťahovania sa bez uzatvorenia ďalšej písomnej zmluvy. Obrana žalovanej je nelogická, pretože ak by jej boli dlžní 2.100 eur, určite by ich nenechala v byte bývať, ale by od zmluvy odstúpila a domáhala sa vypratania bytu i zaplatenia dlžnej čiastky.

Duplikou žalovaná uviedla, že žalobcovia odstránenie garniže nekonzultovali vopred so žalovanou, ale konali z vlastnej iniciatívy a bez vedomia žalovanej. Podľa Zmluvy o podnájme bytu zo dňa 01.05.2019 podnájomníci sa so stavom predmetu podnájmu oboznámili a v stave bez závad ho preberajú do svojho užívania, a to vrátane hnuteľných vecí tvoriacich vybavenie bytu, pričom podľa bodu 6.4. zmluvy po skončení podnájmu sa podnájomníci zaväzujú odovzdať predmet podnájmu nájomcovi v stave, v akom ho prevzali, teda žalobcovia sa so stavom bytu a hnuteľných vecí tvoriacich jeho vybavenie vopred oboznámili a byt prevzali v stave bez závad do užívania. Tvrdenia žalobcov o nespôsobilosti bytu na riadne užívanie po jeho prevzatí od žalovanej sú preto v rozpore s cit, odsekom 6.1. Zmluvy zo dňa 01.05.2019. ktorú žalobcovia podpísali. Pokiaľ žalobcovia mali záujem v priebehu podnájomného vzťahu opraviť garnižu, mohli tak urobiť buď na vlastné náklady v rámci bežnej údržby a opravy predmetu podnájmu v zmysle odseku 5.1. Zmluvy zo dňa 01.05.2019 alebo potrebu opravy oznámiť žalovanej bez zbytočného odkladu, najneskôr do 24 hodín podľa odseku 5.2. Zmluvy zo dňa 01.05.2019. Žalobcovia však postupovali tak, že garnižu svojvoľne bez súhlasu žalovanej vyhodili ako odpad a počas trvania doby podnájmu používali svoju vlastnú garnižu. Svojím konaním žalobcovia porušili povinnosť ustanovenú v odseku 6.4. zmluvy zo dňa 01.05.2019, keď žalovanej po skončení podnájmu vrátili byt bez garníže, teda neodovzdali žalovanej predmet podnájmu v stave, v akom ho prevzali.

Ak žalobcovia 1/, 2/ spochybňujú náklady na garnižu preukázané faktúrou č. zo dňa 23.04.2021 vystavenú stolárom L. L., IČO: 40 280 641, s miestom podnikania M. XXX/XX, XXX XX D. vo vzťahu k cene za výrobu a montáž garniže uvádzajú, že „cena štandardnej garniže o dĺžke 2,5 m je cca 10 eur", cena 10 eur za výrobu a montáž garniže sa už na prvý pohľad javí ako neadekvátna, niekoľkonásobne podhodnotená a nezodpovedá ani trhovej cene za garnižu, ktorá nie je vyrobená na zákazku. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 17.05.2021 zároveň popierajú poškodenie zvončeku do bytu, ktorý musela žalovaná nahradiť novým zvončekom na vlastné náklady. Výšku škody spôsobenej poškodením zvončeku žalovaná riadne preukázala pokladničným dokladom o úhrade zo dňa 20.04.2021.

K užívaní bytu žalobcami do 13.10.2020 žalovaná opätovne poukázala na SMS správy z ktorých nepochybne vyplýva, že žalovaná umožnila žalobcom na základe ich žiadosti byt užívať aj po 30.09.2020. V SMS zo dňa 07.10.2020 žalobkyňa uviedla: „DOBRYDENp SIMKOVA PROSÍM VASPROSÍM ZOHĽADNILA BY STE N AM NIAKY DEN BYT BOL ZANEDBANÝ MUSÍME CELY MAĽOVAŤ NEMÔŽEME DO TAKÉHO SA NASŤAHOVAŤ". Predmetná SMS správa potvrdzuje, že do 07.10.2020 žalobcovia užívali byt a zároveň v tento deň požiadali žalovanú o možnosť zotrvania v byte niekoľko ďalších dní, čo im žalovaná umožnila. Žalobcovia byt skutočne vypratali až dňa 13.10.2020 a z tohto dôvodu žalovanej vznikol nárok na zaplatenie pomernej časti podnájomného za obdobie od 01.10.2020 do 13.10.2020. t. i. 13 dní, čo pri mesačnom podnájomnom vo výške 300 eur predstavuje čiastku 125,81 eur. Na preukázanie skutočnosti navrhla vykonať výsluchy svedkov N. K., nar, 13.12.1977, trvalé bytom C. XXX/X, XXX XX D. - blízky známy žalovanej a O. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom K. XXXX, XXX XX D. - murár, ktorý mal vykonávať stavebné práce v byte v čase, kedy žalobcovia byt ešte užívali, a to aj po 30.09.2020.

K nároku na vrátenie preplatku za služby spojené s užívaním bytu spolu vo výške 319,03 eur opätovne zdôraznila, že preplatky vznikali z dôvodu, že žalovaná pri zmene výšky mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu zmenila výšku pravidelného mesačného platobného príkazu na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu nastaveného z jej bankového účtu až s viacmesačným časovým oneskorením. K odvolávke na e-mail právneho zástupcu žalovanej zo dňa 21.01.2021, z ktorého má údajne vyplývať, že žalovaná nespochybňuje svoju povinnosť vrátiť depozit vo výške 300 eur žalobcom žalovaná uviedla, že je síce pravdou, že medzi právnym zástupcom žalobcov a právnym zástupcom žalovanej prebiehala pred podaním žaloby e-mailová komunikácia, ktorú samy žalobcovia priložili k návrhu na vydanie platobného rozkazu, avšak išlo iba o nezáväzné mimosúdne rokovania právnych zástupcov strán sporu. Právnym zástupcom žalovanej navrhovaná úhrada sumy 300eur predstavovala návrh na uzavretie mimosúdnej dohody, čo v žiadnom prípade neznamená, že týmto návrhom žalovaná uznala oprávnenosť nároku žalobcov na vrátenie depozitu.

Súd na prejednanie sporu vytýčil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavili žalobcovia, ktorý neúčasť ospravedlnili. Súd preto spor prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

Žalovaná zotrvala na skutkových tvrdeniach uvedených v odpore a vyjadrení k žalobe. Na otázku súdu uviedla, že žalobcovia uzavreli s ňou zmluvu o podnájme už 1.4.2018. V zmluve bola dohodnutá výška platby za podnájom 300 eur za mesiac, obdobne ako v zmluve z 1.5.2019 a fakticky s ňou bola totožná. Depozit žalovaní 1/, 2/ platili len v roku 2018. Protokol pri odovzdaní bytu dňa 13.10.2020 spísaný nebol.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a výsluchom svedka.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa , nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak.

Podľa , ak nájomca dá vec do podnájmu v rozpore so zmluvou, prenajímateľ má právo odstúpiť od zmluvy.

Svedok N. K., priateľ žalovanej s ktorou žije v spoločnej domácnosti uviedol, že žalovaná s ním žila v jeho byte a mali voľný jej byt. Nevie ako sa to B. dozvedela, ale žalovanej, jeho priateľke stále vyvolávala, či by ju tam nenechali bývať. Prišli k nim, podpísali zmluvu ktorú našli na internete. Aby na tom neškodovali, tak preplatky, o ktoré žiadala žalobkyňa vyškrtli, akurát sa dohodli, že im vrátia nedoplatky. Hoci tam mali bývať len dvaja, tak nakoniec tam bývali aj so synom. Už po dvoch týždňoch od nasťahovania sa im zmluva nepáčila, že je zlá. Uviedol, že si byt premaľovali podľa ich predstáv a že sa na nich sťažovali susedia, že tam robia bodrel. Zmluva bola na rok. Chceli, aby sa vysťahovali, ale oni tvrdili, že nemajú kde ísť. Tak im tam umožnili bývať aj naďalej. Pretože si chceli byt prerobiť, chceli, aby odtiaľ žalobcovia odišli, ale trvalo to asi rok. Podľa dohody mali odísť do konca septembra, ale bývali tam ďalších 13 dní navyše, ktoré im nezaplatili. Na to majú svedka murára, ktorý mal ísť byt prerábať, trikrát ho presunuli a nastúpil až po 13tom, keď oni odišli. Až keď vlastne odtiaľ úplne odišli, začala sa im žalobkyňa vyhrážať, že kto jej vráti preplatok, a že keď jej ho nedajú, že ich dá na súd. Zobrala si garnižu, pokazili zvonček a nejakú elektriku. Nájom platili až vtedy, keď im povedal, že na nich zavolá policajtov, ale len do septembra, ale 13 dní určite nezaplatili. Keď odchádzali vie, že bol poškodený telefón, teda zvonček, určite chýbala garniža, ešte tam opravovali nejakú elektriku. Na zmluvu dali 300 eur preto, aby v tom bola aj elektrika, kúrenie a všetko. Preplatky boli preto, pretože tam celú zimu predtým nikto nebýval. Ona ich vlastne žiadala až dva roky po tom, ako sa odtiaľ odsťahovala.

Súd návrh na výsluch svedka O. A. zamietol, nakoľko pre posúdenie nároku ho nepovažoval za podstatný za stavu zistených rozhodných skutočností.

Podľa zmluvy o podnájme bytu z 1.5.2019 žalovaná bola nájomníčkou bytu v kat. úz. D., obec Rajec, zapísanom na LV. č. XXXX ako byt č. 70 vo vchode č. 2 na 2. podlaží domu na 2 p domu súp č. XXX nachádzajúceho sa na pozemku pare. CKN č. 1040/25-zastavané plochy a nádvoria, ktorý pozostával z dvoch obytných miestností a príslušenstva bytu, ktoré tvorí kuchyňa, loggia, kúpeľňa, WC, chodba. Celková výmera podlahovej plochy bytu je 49 m2. Nájomníčka prenechala zmluvou o podnájme podnájomníkom byt na dobu určitú a to od 01.05.2019 do 31.12.2019 s možnosťou ďalšieho predĺženia podnájmu. Žalovaní ako podnájomníci sa zaviazali platiť nájomcovi mesačné podnájomné vo výške 300 EUR najneskôr do 20-teho dňa kalendárneho mesiaca k rukám nájomcu. Strany sa dohodli, že podnájomník na zabezpečenie pravidelného platenia podnájomného a platieb spojených s užívaním predmetu podnájmu zloží u nájomcu do depozitu sumu vo výške 300 EUR v hotovosti k rukám nájomcu pri podpise tejto zmluvy. V prípade neuhradenia podnájomného či platieb spojených s užívaním predmetu podnájmu v lehote vyššie uvedenej má nájomca právo uspokojiť svoj nárok na zaplatenie podnájomného zo sumy založenej ako depozit. Použitie depozitu na vykrytie podnájomného sa nepovažuje za úhradu podnájomného podľa tejto zmluvy. Strany sa dohodli, že náklady spojené s bežnou údržbou a opravy predmetu podnájmu súvisiace s jeho užívaním si zabezpečí podnájomník na vlastné náklady. Ak sa podnájomník nepostará o včasné vykonanie opráv a bežnú údržbu predmetu podnájmu, má nájomca právo tak urobiť po predchádzajúcom upozornení podnájomníkov na svoje náklady sám a požadovať od neho náhradu. Podnájomníci sa zaviazali, že závady a poškodenia, ktoré v predmete podnájmu alebo na vybavení spôsobia, tieto odstránia. Ak sa tak nestane, má nájomca právo po predchádzajúcom upozornení podnájomníkov závady a poškodenia odstrániť a požadovať od podnájomníka náhradu.

Suma zloženého depozitu a splnenie tejto povinnosti žalobcami nebolo sporné.

Sporné nebolo ani vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu žalovanej. Pri úhradách za plyn období od 19.10.2018 do 12.10.2019) vznikol nedoplatok 42,70 eur, pri úhradách za obdobie od 13.10.2019 do 27.10.2020 vznikol nedoplatok 18,68 eur, podľa poštových poukazov na výplatu vznikol od Východoslovenskej energetiky a.s. preplatok za elektrine poukázaný k 21.8.2020 za obdobie 08.08.2018 - 08.08.2019 preplatok 30,77 eur, k 21.8.2020 za obdobie 09.08.2019 - 09.08.2020 - preplatok 15,02 eur. Podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu OSBD Žilina za obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2019 vznikol preplatok 91,89 eur pri úhrade predpísaných zálohy vo výške 1.592,16 eur a skutočnom náklade 1.625,11 eur a stave preplatku na konte 124,84 eur (stav z predchádzajúceho obdobia), čo fakticky za rok 2019 predstavuje súhrnný nedoplatok 32,95 eur, podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu OSBD Žilina za obdobie od 1.1.2018 do 31.12.2018 vznikol pri predpísaných zálohách 1633,92 eur a nákladoch 1.407,27 eur preplatok 226,65 eur.

Podľa skutkového odôvodnenia žaloby sa nárok žalobcov odvíja od zmluvy o podnájme bytu z 01.05.2019, teda žalobcovia nárok skutkovo neodôvodňujú nárokom vyplývajúcim z podnájomného vzťahu, ktorý podľa tvrdenia žalovanej mal trvať od 1.4.2018. Žalobcovia tiež neuviedli žiadny stav meračov energií pri vstupe do podnájomného vzťahu, aby bolo vôbec možné tvrdiť, že vznikol preplatok ich pričinením, teda úsporou bežných nákladov v byte. Bez takýchto skutkových tvrdení nie je možné tvrdiť ani určiť, že preplatok v roku 2018 vznikol práve užívaním bytu žalobcami v období od 1.4.2018 do 31.12.2018. Nakoľko v roku 2019 vznikol nedoplatok, preplatok je vykázaný len pre vznik preplatku na účte, nárok za rok 2018 podľa skutkového odôvodnenia žaloby nebol uplatnený (ani dokonca preukazovaný), súd celý nárok žalobcov považuje za absolútne neodôvodnený čo i len z matematického hľadiska.

Podnájomný vzťah je vzťahom akcesorickým, t. j. je odvodený od hlavného vzťahu – nájomnej zmluvy. Rozsah práv podnájomcu preto nesmie prekročiť rozsah práv, ktoré vyplývajú pre nájomcu. Nie je však vylúčené, aby odplata za užívanie veci podnájomcom presahovala výšku nájomného, ktoré platí nájomca. Uzavretím zmluvy o podnájme nevzniká právny vzťah medzi prenajímateľom a podnájomcom. Voči prenajímateľovi ostáva i naďalej zaviazaný nájomca, ktorý bude zodpovedný aj za také vady a poškodenia predmetu nájmu, ktoré spôsobí podnájomca. Rovnako vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom z dodaných služieb spojených s užívaním bytu, ich úhrad, sa nedotýka podnájomníkov.

Je vecou nájomcu v akom rozsahu si stanový úhradu za podnájom bytu či jeho časti, pretože prenajímateľovi zodpovedá výhradne on a len nájomca má právo na prípadný preplatok. Podnájomcovi môže vzniknúť právo na vrátenie preplatku voči nájomcovi len vtedy, ak by si vyslovene a platne dohodol s nájomcom úhradu služieb spojených s užívaním bytu vo väzbe na vyúčtovanie dodávky služieb, pričom takúto skutočnosť súd v konaní nezistil. Strany si dohodli mesačnú úhradu za podnájom bez viazanosti na rozsah dodávky služieb spojených s nájmom, ich vyúčtovaním, teda súd z uzavretej zmluvy nezistil žiaden nárok, ktorý by im mohol zo vzájomného zmluvného vzťahu v prípade preplatku pre nájomcu vzniknúť.

Vo vzťahu k obrane žalovanej za poškodenie domového vrátnika (interného telefónu) a garniže súd nemal preukázaný vznik škody, resp. jej rozsah, u domového vrátnika ani poškodenie zavinením žalobcov. Nebolo sporné, že žalobcovia demontovali garnižu, avšak súd nemal preukázanú jej hodnotu. Obdobne nemal preukázanú výšku škody so zohľadnením hodnoty pôvodného aparátu domového vrátnika. Hodnotu veci nemožno automaticky stotožniť s hodnotou náhrady, najmä ak sa nejedná o totožnú vec a to aj z hľadiska veku a rozsahu či doby užívania, čo súd v konaní preukázané nemal. Žalovaná nedokázala preukázať hodnotu pôvodných vecí, ktoré naviac boli súčasťou bytu, teda až do odkúpenia bytu vo vlastníctve prenajímateľa. Nárok žalovanej z ich poškodenia či zničenia (odcudzenia) by pri nájomnom vzťahu vznikol len vtedy, kedy by voči nájomcovi takýto nárok uplatnil prenajímateľ, alebo by sa jednalo o odstránenie škody spôsobenej prenajímateľovi. Súd preto takýto nárok obrany žalovanej nepovažoval za dôvodný.

Vo vzťahu k nároku na úhradu pomernej časti odplaty za užívanie bytu súd vychádzal z nároku žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože žalobcovia užívali byt od 1.10. do 13.10.2020 bez toho, aby za užívanie bytu zaplatili. Doby vypratania bytu mal súd preukázanú najmä z výpovede svedka, ktorá podporuje skutkové tvrdenia žalovanej a údaje z elektronickej komunikácie SMS z 07.10.2020 v ktorej uviedla, že „DOBRYDENp SIMKOVA PROSÍM VASPROSÍM ZOHĽADNILA BY STE N AM NIAKY DEN BYT BOL ZANEDBANÝ MUSÍME CELY MAĽOVAŤ NEMÔŽEME DO TAKÉHO SA NASŤAHOVAŤ" a so SMS zo dňa 22.10.2020, v ktorej sa vyjadrila k užívaniu bytu doposiaľ. Tvrdenie žalovanej k rozsahu užívaniu bytu žalobcami korešpondovalo aj so skutkovými tvrdeniami zistenými z výpovede svedka a rovnako s elektronickou komunikáciou samotnej žalobkyne.

Pokiaľ žalobcovia 1/ a 2/ poukazovali na nájomnú zmluvu zo dňa 01.10.2020 uzatvorenú s prenajímateľkou A. B., ktorá má preukazovať, že byť vypratali včas a nie až 13.10.2020, ako to tvrdí žalobkyňa, uvedený dôkaz preukazuje len existenciu práva užívať aj iný byt, ktorý podľa svedeckej výpovede a elektronickej komunikácie si museli vymaľovať.

Žalobcovia úhradu za obdobie užívania bytu od 01.10.2020 do 13.10.2020. t. j. 13 dní nepreukázali, dokonca ani netvrdili, že teda žalovanej vznikol pomerný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k predchádzajúcej dohodnutej odplaty vo výške 300eur /31 dní * 13 = 125,80 eur, teda súd obranu žalovanej v tomto rozsahu považoval za dôvodnú.

Súd ustálil, že žalovaná bola povinná po ukončení podnájomného vzťahu vydať „depozit“ vo výške 300 eur, ibaže by jej vznikol nárok na započítanie oprávnených pohľadávok. Takouto pohľadávkou je podľa názoru súdu aj nárok na pomernú časť za užívanie bytu za obdobie od 01.10.2020 do 13.10.2020 vo výške 125,80 eur, ktorú si žalovaná v rámci obrany započítala. Súd preto ustálil povinnosť žalovanej vydať žalobcovi rozdiel z medzi sumou 300 eur a pohľadávkou 125,80 eur, teda sumu 164,20 eur.

Z dôvodu omeškania žalovanej s vrátením sumy 164,20 eur, a to aj po výzve doručenej 15.1.2021 s poskytnutou 10 dňovou dobou na splnenie povinnosti, súd zaviazal žalovanú podľa Obč. zák. aj na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 164,20 eur vo výške určenej podľa nar. vl. č. , t.j. s 5 % ročným úrokom z omeškania od 26.1.2021 do zaplatenia.

Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Nakoľko v spore bol úspech žalobcov v rozsahu 27%, žalovanej v rozsahu 73%, súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu pomeru rozdielu, teda žalobcov 1/ 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 46%.

O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. (ďalej len „“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).