Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Csp/100/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: O. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, H., zastúpeného JUDr. Michalom Antalom, advokátom, so sídlom Hlavná 13, Trnava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Dňa 27.4.2017 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzatvorených medzi stranami sporu dňa 26.11.2008 (Ďalej aj len „Dohoda“) a nariadenia neodkladného opatrenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.11.2008 so žalovaným uzatvoril Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, v ktorej je v čl. 7 zakomponovaná i dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Listom zo dňa 6.10.2016 žalovaný zaslal zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, na základe čoho zrážky začali byť aj reálne vykonávané. Podľa názoru žalobcu je dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v Zmluve o úvere absolútne neplatná, keďže sama o sebe predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, je v rozpore so všeobecne uznávanou praxou ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany, v rozpore s dobrými mravmi a nespĺňa ani formálne zákonné predpoklady na svoju platnosť. Napádanou dohodou o zrážkach zo mzdy žalovaný žalobcovi vopred vnútil aj iný úkon než iba ten, ktorý bol vo sfére záujmu žalobcu, pričom na túto skutočnosť nebol žalobca v čase podpisu zmluvy nijako upozornený. V súvislosti s tým poukázal žalobca na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle na jeho strane s touto dohodou o zrážkach zo mzdy. Predmetná dohoda neprimerane zvýhodňuje žalovaného ako dodávateľa, nakoľko žalovaný cestou zrážok zo mzdy môže a aj sa snaží od žalobcu vymôcť aj také nároky, ktoré by mu všeobecný súd nikdy nepriznal, pričom poukázal na to, že si požičal sumu 1.659,70 eur, no žalovaný sa prostredníctvom zrážok zo mzdy ku dňu 19.5.2016 domáha od žalobcu zaplatenia sumy 8.489,23 eur, t.j. viac ako 5-násobku istiny. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej dohody zakladá žalobca na skutočnosti, že žalovaný začal reálne zrážky zo mzdy na základe napadnutej dohody aj realizovať, čím bez právneho dôvodu zasahuje do majetkovej sféry žalobcu, pričom zamestnávateľ žalobcu bude musieť rešpektujúc dohodu vykonávať zrážky a žalovaný sa tak na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje. Keďže z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, keďže zrážky zo mzdy sú reálne vykonávané, požiadal žalobca zároveň do právoplatného skončenia veci o nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Súd uznesením č.k. 27Csp/100/2017-17 zo dňa 11.5.2017 nariadil neodkladné opatrenie a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 26.11.2008 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.6.2017.

4. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že až po 8 rokoch od uzatvorenia zmluvy má žalobca výhrady voči uzatvorenej Dohode o zrážkach zo mzdy. Nepreukázal, že by od počiatku nevedel o tom, že spolu s zmluvou o revolvingovom úvere súčasne uzatváral Dohodu o zrážkach zo mzdy, nepreukázal, že s ňou nesúhlasil, mal voči nej výhrady a pod. Poprel neurčitosť vymedzenia pohľadávky, ako aj výšku zrážok v Dohode o zrážkach zo mzdy. K svojmu vyjadreniu pripojil prehľad úhrad žalobcu z titulu úverovej zmluvy.

5. Žalobca požiadal o pripustenie zmeny petitu, ktorú súd pripustil uznesením č.k. 27Csp/100/2017-37 zo dňa 8.8.2017 v znení tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

6. Súd pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorý sa písomne ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v svojej neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu navrhnutom stranami sporu, oboznámením sa so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu a obsahom listinných dôkazov predložených so žalobou a predloženým prehľadom úhrad žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav.

7. Zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 26.11.2008 medzi stranami vyplýva, že žalobcovi bol žalovaným poskytnutý spotrebiteľský revolvingový úver vo výške 1.659,69 €, splatných v 48 mesačných splátkach po 82,35 €, celkové náklady spotrebiteľa 2.293,30 €. Bod 5. vypĺňal žalobca a následne bod 6. vyplnil žalovaný.

8. Súčasťou Zmluvy je v čl. 7 dohoda o zrážkach zo mzdy, podpisom žiadosti o poskytnutie revolvingu uzatvorili strany Dohodu o zrážkach zo mzdy, pohľadávka je tvorená úverom vo výške uvedenej v bode 6, ďalej prípadnými revolvingami a príslušenstvom. Súčasťou pohľadávky sú i zmluvné pokuty a náklady rozhodcovského/ súdneho konania. Na základe predloženia Dohody je zamestnávateľ povinný vykonávať v prospech veriteľa zrážky zo mzdy minimálne vo výške uvedenej v bode 6. Zrážky budú vykonávané až do doby oznámenia veriteľa, že sú jeho pohľadávky splatené.

9. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 6.10.2016 adresovaných zamestnávateľovi žalobcu vyplýva, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu na uspokojenie pohľadávky žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 8.489,23 € k 19.5.2016. Z pripojených výplatných pások žalobcu za obdobie od 10/2016 do 2/2017 je zrejmé, že zamestnávateľ vykonával exekučné zrážky.

10. Zamestnávateľ žalobcu dňa 23.3.2017 oznámil žalobcovi, že až po predložení neodkladného opatrenia môže pozastaviť vykonávanie zrážok zo mzdy.

11. Z predloženého prehľadu úhrad žalobcu súd zistil, že z titulu úverovej zmluvy žalovaný vyplatil žalobcovi sumu 1.659,70 € a žalobca splatil celkom 2.184,52 €, zostáva doplatiť 1.768,28 €. Žalobca zaplatil v lehote splatnosti len prvé dve splátky po 82,35 € (11.12.2008 a 13.1.2009). Ďalších 6 splátok zaplatil zrážkami zo mzdy od 7.11.2014 do 9.4.2015 a potom začal splácať opäť až zrážkami zo mzdy od 3.11.2016 do 4.5.2017.

12. Podľa § 551 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

13. Súd uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

14. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

15. Žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ uplatnil svoje právo a požiadal zamestnávateľa žalobcu o realizáciu zrážok zo mzdy, pričom zrážky boli vykonávané. Bez určenia, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy, by právne postavenie žalobcu ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené jeho právo na disponovanie so svojou mzdou.

16. Dohoda o zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a môže by uzavretá skôr, ako došlo k vzniku omeškania, teda možno touto dohodou zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá sa stane zročnou v budúcnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy však musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., t. j. musí byť urobený tejto úkon slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a to pod následkom neplatnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí pritom obsahovať označenie veriteľa a dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, ako aj výšku dohodnutých zrážok.

17. Súd po preskúmaní Zmluvy o úvere, ktorej súčasťou je v čl. 7. Dohoda o zrážkach zo mzdy dospel k záveru, že zmluva má formulárový charakter, pričom obsah Dohody o zrážkach zo mzdy nemohol žiadnym spôsobom žalovaný ovplyvniť, nakoľko sa nachádza na druhej strane žiadosti o uzatvorenie revolvingovej zmluvy, bez možnosti spotrebiteľa akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť do jej znenia.

18. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému obísť právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z unijného práva ako aj právneho poriadku SR, nakoľko na základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu by sa vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby boli nároky žalovaného uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom, pričom ten si mohol uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený alebo nie. Z Dohode nie je presne špecifikovaná pohľadávka, je určená len odkazom na čl. 6 a zároveň môže byť zvýšená o zmluvné pokuty, náklady súdneho/rozhodcovského konania a pod. teda je neurčitá. Neobsahuje presné označenie platiteľa mzdy a ani výšku splátky ako základnú náležitosť takéhoto právneho úkonu, a preto je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná. Z celého konania žalovaného tak vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo, aby vylúčil zo súdneho prieskumu uplatňovanú pohľadávku voči žalobcovi. Na žiadosť žalovaného začal zamestnávateľa žalobcu výkon zrážok zo mzdy na celkovú sumu 8.489,23 € pričom dlh bol vyčíslený ku dňu 19.5.2016. Uplatnená pohľadávka žalovaného je pritom v rozpore s prehľadom úhrad žalobcu, ktorý predložil sám žalovaný a z ktorého

je zrejmé, že žalobca zaplatil 2.184,52 € a zostáva mu doplatiť 1.768,28 €, t.j. celkový evidovaný dlh žalobcu z titulu úverovej zmluvy ku dňu 4.5.2017 (poslednej evidovanej zaplatenej splátky žalobcu) je 3.952,80 €. Žalovaný sa predloženou žiadosťou o vykonanie zrážok zo mzdy však domáhal zaplatenia sumy 8.489,23 €, t.j. o 4.536,43 € viac.

19. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy z dôvodu, že takýto právny úkon bol v rozpore zo zákonom a neobsahoval všetky zákonné náležitosti a zároveň obsahoval neprijateľné podmienky, ktoré boli žalobcovi ako slabšej strane vnútené žalovaným pri podpise žiadosti o poskytnutie úveru. Žalovaný svojim postupom obchádza zákon a zároveň je jeho konanie aj v rozpore s dobrými mravmi. Naviac sa predložením Dohody o zrážkach domáhal zaplatenia premlčanej pohľadávky (úver bol splatný v celosti 19.12.2012 a dohodu predložil zamestnávateľovi 6.10.2016), pričom žalobca sa proti takémuto postupu žalovaného nemohol brániť vznesením námietky premlčania.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).