Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_10C-318-2015.pdf
PDF · 93.71 KB
No categories available
10C/318/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobcu: I. R., W.. XX.X.XXXX, L. XXX/XX, J., zastúpený: JUDr. Jana Kompišová - advokátka, Jakubovo nám. 9, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, za účasti intervenienta: H. H., W.. X.X.XXXX, Q. L. Č.. XXXX, zastúpená: JUDr. Jana Kompišová - advokátka, Jakubovo nám. č. 9, Bratislava, o žaloba o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd návrh na prerušenie konania zamieta.
III. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania , ktorú sumu určenú samostatným uznesením je povinný zaplatiť žalobca žalovanému do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou na tunajší súd prostredníctvom svojej právnej zástupkyne si uplatnil 30. marca 2015 zaplatenie ušlého zisku vo výške 42 360,96,-Eur, zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 16 000,-Eur, náhradu nákladov spojených s predbežným prerokovaním nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 656,94,-Eur a uplatnil si náhradu trov konania. 2. Žalobu žalobca skutkovo vymedzil tak, že na tunajšom súde sa proti nemu viedlo exekučné konanie od roku 1997 do roku 2014 na základe platobného rozkazu sp. zn. X C. XXX/XXXX A. XX. L. XXXX. Počas tejto doby žalobca nemohol disponovať svojim majetkom. Vo svojom okolí pôsobil ako neplatič, neseriózna osoba. V čase začatia exekúcie žalobca bol vo veku 25 rokov. Žil u svojej mamy v malom trojizbovom byte. Nachádzal sa v trvalom strese v dôsledku čoho sa mu poškodil trojklanný nerv. Takmer tri mesiace mal zdeformovanú tvár. Musel byť hospitalizovaný v nemocnici. Na základe tejto skutočnosti mu vznikla škoda , a to ušlý zisk a nemajetková ujma. Pri výpočte ušlého zisku žalobca vychádzal z inkasu minimálnej mzdy od januára 1998 do januára 2014, čo predstavuje 16 rokov, t. j. 220,63 x 12 mesiacov x 16 rokov = 42 360,96,-Eur. Nemajetkovú ujmu vypočítal ako 16 rokov neefektívnej činnosti tunajšieho súdu á 1 000,-Eur = 16 000,-Eur. Žalobca dal do pozornosti výrazný a ťažko reparovateľný moment masívneho poškodenia jeho dobrého mena, povesti, osobnej integrity, moment dlhoročného stresu, pocity frustrácie, ako aj stratu dôvery, teda jedná sa o morálnu ujmu. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca podal sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky / ďalej len ústavný súd /, ktorý jeho sťažnosti vyhovel a na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podal návrh na predbežné prerokovanie podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z . z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, avšak bezvýsledne. 3. Právne žalobca vec odôvodnil podľa zákona č. 514/2003 Z. z. , § 420 Občianskeho zákonníka / ďalej len OZ /.
X. H. H. návrhom zo 7. októbra 2015 deklarovala svoj záujem vstúpiť do konania v pozícii vedľajšej účastníčky z dôvodu jej právneho záujmu na výsledku konania. 5. Žalobca návrhom z 30. septembra 2016 predložil návrh na prerušenie konania s tým, aby súd predložil Súdnemu dvoru Európskej únie nasledovnú prejudicionálnu otázku: je v justičnej praxi Slovenskej republiky prípustné - v podmienkach platného znenia ZoZVM a CSP - prípustné, aby všeobecné súdy eliminovali judikatúru ESĽP- Konkrétne judikát ESĽP / Angelina Apicella proti Taliansku / Application no. 64890/01 / o silnej, hoci vyvrátiteľnej domnienke / strong but rebuttable presumption /, že neprimeraná dĺžka súdneho procesu / procesu poznamenaného až extrémnymi prieťahmi / preukázateľne podľa konkrétneho nálezu ÚS SR / znamená pre účastníka morálnu ujmu a že v tomto ohľade sa nevyžadujú žiadne dôkazy. 6. Žalovaný nesúhlasil s prerušením konania z dôvodu, že civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia / súd pozná právo /, teda právne predpisy nemôžu byť predmetom dokazovania. Žalobca musí akceptovať skutočnosť, že domnienka o tom, že neprimeraná dĺžka konania znamená vznik morálnej ujmy je vyvrátiteľná a je pochopiteľné, že z pohľadu žalovanej je možné argumentovať v prospech vyvrátenia tejto domnienky. 7. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko nárok žalobcu neuznáva. Nárok na náhradu ušlého zisku žalovaný neuznal, pretože žalobca pri podaní návrhu na predbežné prejednanie si uplatnil inú výšku ušlého zisku ako pri podaní žaloby, čo nie je možné, pretože podmienka predbežného prerokovania je splnená, len ak v oboch konaniach si poškodený uplatňuje rovnaký nárok, a to v rovnakom rozsahu a z rovnakého titulu. V návrhu na predbežné prerokovanie si žalobca uplatnil z tohto titulu 3 530,12,- Eur a v súdnom konaní žiada priznať 42 360,96,-Eur. K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sa žalovaný vyjadril tak, že túto náhradu nie je možné priznať automaticky. Podľa jeho názoru ústavným súdom bola žalobcovi v roku 2014 priznaná suma 2 500,-Eur ako primerané zadosťučinenie . Pokiaľ ústavný súd považoval túto sumu za primeranú neexistuje žiaden rozumný dôvod domnievať sa, že žalobcovi patrí ďalšia finančná čiastka. Okrem toho žalovaný namietal neexistenciu príčinnej súvislosti medzi úradným postupom a vznikom škody na strane žalobcu. Nárok na náhradu trov súvisiacich s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody žiadal zamietnuť z dôvodu, že zákon č. 514/2003 Z. z. tento nárok vylučuje. Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania. 8. Súd za účelom zistenia skutkového stavu vo veci vypočul právneho zástupcu žalobcu a intervenienta, zástupcu žalovaného, oboznámil sa s podstatným obsahom spisu a zistil. 9. Žalobca a v tomto konaní intervenient podali ústavnú sťažnosť na ústavný súd prostredníctvom právneho zástupcu proti porušovaniu základných práv a slobôd podľa § 46 a nasl. v spojení s čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky. Nálezom ústavného súdu z 19. marca 2014 č. k. I. ÚS 749/2013-32 ústavný súd rozhodol, že 1. základné právo I. R. E. H. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. XEr/XXXX/XXXX porušené bolo, 2. Okresnému súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. XEr/XXXX/XXXX prikazuje konať bez zbytočných prieťahov, 3. I. R. E. H. H. priznáva primerané zadosťučinenie každému po 2 500,-Eur, ktoré je Okresný súd Galanta povinný vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu, 4. I. R. E. H. H. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 529,64,-Eur, ktorú je Okresný súd Galanta povinný vyplatiť na účet ich právnej zástupkyni JUDr. Jany Fridrichovej, Advokátska kancelária, Jakubovo námestie 9, Bratislava, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu,5. Vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovuje. Ústavný súd rozhodol na základe sťažnosti po tom, ako zistil, že okresný súd porušil zákonné povinnosti dané mu právnymi predpismi a konanie bolo poznačené ako celok neprimeranou dĺžkou konania, neefektívnosťou a nesústredenosťou. Okresný súd vykonával mechanicky jednotlivé administratívne úkony, ale vec meritórne neposudzoval. Postupom okresného súdu už len z dôvodu celkového trvania konania / viac ako 16 rokov / došlo u sťažovateľov k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Sťažovatelia v sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie každému po 16 000,-Eur. Ústavný súd pri prerokovaní tejto výšky vychádzal zo zásady spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. V danom prípade ústavný súd považoval priznanie sumy vo výške 2 500,-Eur každému za primerané. 10. Právna zástupkyňa žalobcu 27. augusta 2014 predložila Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosť na predbežné prerokovanie podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci na náhradu škody. 11. Ministerstvo spravodlivosti oznámilo právnej zástupkyni žalobcu listom z 21. januára 2015, že žiadosti nebolo vyhovené, lebo nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa predmetného zákona.
12. Žalobca do spisu založil prepúšťaciu správu Infekčnej kliniky FN Trnava zo 7. septembra 2005, z ktorej vyplýva, že žalobca bol chorý s ušným nálezom, ktorý bol hodnotený ako herpes auriculae. 13. Súd na návrh žalovaného lustráciou zistil, že na tunajšom súde sa proti žalovanému viedlo 20 exekučných konaní v rozpätí rokov 2003 až 2015. 14. Na základe zisteného skutkového stavu súd právne vec uzatvára. 15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. 16. Podľa § 17 ods. 2 zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. 17. Podľa § 17 ods. 3 zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím na a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. 18. Podľa § 18 ods. 3 druhá veta zákona súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. 19. V danom prípade predmetom konania bol nárok žalobcu na priznanie nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla následkom nesprávneho úradného postupu a prieťahov v konaní tunajšieho súdu sp. zn. XEr/ XXXX/XXXX, ktorú skutočnosť konštatoval aj ústavný súd Nálezom č. k. I. ÚS 749/2013-32 z 19. marca 2014. V prvom rade sa v danej veci súd zaoberal, ktorú právnu normu subsumuje na zistený skutkový stav vo veci. Podľa nálezu ústavného súdu prieťahy v konaní trvali od roku 1997 do 14. januára 2014, kedy bolo exekučné konanie zastavené. K prieťahom v konaní došlo za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. účinného do 30. júna 2004 a v ďalšom období za účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 1. júla 2004. Ak prieťahy v konaní vznikli za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. a trvali do doby po nadobudnutí účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. je potrebné rozhodnúť podľa tohto zákona. 20. Žalobca si uplatnil v konaní škodu, a to ušlý zisk a nemajetkovú ujmu. V danom prípade nie je možné žalobcovi priznať ušlý zisk, pretože žalobca v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku si uplatnil náhradu ušlého zisku vo výške 3 530,12,-Eur a v súdnom konaní si uplatnil ušlý zisk vo výške 42 360,96,- Eur. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný, ktorú požiadavku žalobca nesplnil. Je pravdou, že žalobca tento omyl vysvetľoval administratívnou chybou pri počítaní, keď základ nároku nebol vynásobený mesiacmi, ale len rokmi. Podľa názoru súdu sa v danom prípade nejednalo o zjavný omyl spočívajúci pri počítaní alebo písaní, pretože pokiaľ by žalobca základ nároku nevynásobil aj mesiacmi uplatnil by si sumu 3 530,08,-Eur / 220,63 x 16 = 3 530,08 / a nie ako si túto náhradu žalobca uplatnil pri predbežnom prerokovaní vo výške 3 530,12,-Eur, čo by mohlo znamenať chybu pri počítaní. V tomto smere súd uvádza, že žalobca v konaní o predbežné prerokovanie bol zastúpený právnym zástupcom a nič mu nebránilo, aby svoj omyl opravil. Z tohto dôvodu súd nárok žalobcu o nároku na ušlý zisk zamietol. 21. Súd je toho názoru, že prieťahy v konaní pre poškodeného môžu znamenať i materiálnu ujmu. Dôsledkom každého porušenia základného práva garantovaného Ústavou Slovenskej republiky je určitá ujma. V prípade nemajetkovej ujmy súd v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva predpokladá, že existuje silná, hoci vyvrátiteľná domnienka, že roky trvajúce konania na súde môžu mať za následok priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri uplatnení tohto nároku súd vychádzal z citovaného ustanovenia § 17 ods. 2, 3 zákona. Priznanie nemajetkovej ujmy nemôže byť automatické. Pokiaľ žalobca chcel byť úspešný v konaní musel jednoznačne preukázať, že spôsobenú ujmu nie je možné odstrániť inak ako priznaním náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce na jeho strane. Žalobca pri podaní ústavnej sťažnosti si uplatnil priznanie primeraného zadosťučinenia vo výške 16 000,-Eur. Ústavný súd z titulu uplatneného nároku žalobcovi priznal primerané zadosťučinenie vo výške 2 500,-Eur. Pri určení tejto výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Pri zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené všetky podmienky, a to: a/ nesprávny úradný postup súdu, b/ vznik škody a c/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a vznikom škody. Žalovaný namietal neexistenciu príčinnej súvislosti ako základného predpokladu pre úspech žalobcu v konaní. Žalobca príčinnú súvislosť preukazoval dlhotrvajúcim exekučným konaním a
dôsledkami pre žalobcu. Súd zistil, že proti žalobcovi sa okrem predmetnej exekúcii viedlo ďalších 20 exekučných konaní v rokoch 2003 až 2015. Žalobca poukazoval na svoj vek v čase začatia predmetnej exekúcie, okolnosti nemožnosti podnikania, ktoré skutočnosti vyvolávali pre žalobcu stres, z ktorého dôvodu ochorel. Je nesporné, že akékoľvek súdne konanie je pre stranu stresujúce. Exekučné konanie sa viedlo neprimerane dlhú dobu v zmysle konštatovania ústavného súdu, za ktorú skutočnosť bolo žalobcovi priznané primerané zadosťučinenie. Skutočnosť, že žalobca v dôsledku exekúcie nemohol podnikať alebo sa zamestnať žiadnym dôkazom nepreukázal. Tiež nepreukázal, že v dôsledku práve tohto exekučného konania bol hospitalizovaný v nemocnici v roku 2005, keď súd zistil, že od roku 2003 sa proti žalobcovi viedli ďalšie exekučné konania. Žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a vznikom škody, čo bol dôvod na zamietnutie nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. 22. Súd nárok žalobcu na náhradu trov súvisiacich s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody zamietol podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., pretože tento nárok žalobcovi je zo zákona vylúčený. 23. Žalobca v priebehu konania žiadal konanie prerušiť z dôvodu vyššie opísaného v rozsudku. Súd návrh na prerušenie konania zamietol, pretože platí zásada iura novit curia, a teda právne predpisy nemôžu byť predmetom dokazovania. Súd pozná judikát Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Angelina Apicella proti Taliansku, z ktorého vyplýva, že existuje silná, ale vyvrátiteľná domnienka, že neprimeraná dĺžka súdneho konania znamená pre účastníka ujmu a že žiadne dôkazy sa v tomto smere nevyžadujú. 24. V konaní mal plný úspech žalovaný, ktorému súd priznal náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového konania / ďalej len CSP /. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.