Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/66/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobkyni: MUDr. W. M. D., bytom Nitra, J. N. XX, zastúpená advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o. Bratislava, Dobšinského 12, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa XX. XX. 2017, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa XX. XX. 2017, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu pobočky Nitra č. XXXXX-X/XXXX-NR zo dňa XX. XX. 2016 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. Krajský súd žalobkyni priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I.

1. Rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa XX. XX. 2017, žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. XXXXX-X/XXXX-NR zo dňa XX. XX. 2016 vo veci nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zamieta v celom rozsahu a potvrdzuje napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra ako I. stupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa XX. XX. 2016, rozhodol vo veci nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby k XX. XX. 2014. 3. Žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote podala proti rozhodnutiu I. stupňového správneho orgánu odvolanie, v ktorom namietala nesprávnosť vydaného rozhodnutia. Poukazovala na to, že nie všetky rozhodnutia sociálnej poisťovne musia mať písomnú formu. Je toho názoru, že o zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch vyznačí zánik poistenia len v spise. Rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu je nepreskúmateľné, považuje ho za nezákonné, je nezrozumiteľné. Vo výroku absentuje akýkoľvek právny predpis, podľa ktorého správny orgán rozhodol a rozhodol s odstupom viac ako jedného roka. Vytýka správnemu orgánu, že ho neupovedomil o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytol jej možnosť vyjadriť sa k tomuto konaniu. Uviedla, že Slovenská lekárska komora jej dňa XX. XX. 2011 udelila tri licencie , a to licenciu č. Y (v zmysle § 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z. na výkon samostatnej zdravotníckej praxe), licenciu č. Y (v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ zákona č. 578/2004 Z.z. na výkon zdravotníckeho povolania) a licenciu č. Y ( v zmysle § 68 ods. 1 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z.z. na výkon činnosti odborného zástupcu). Každá z týchto licencií oprávňuje účastníčku konania na rozdielny výkon zdravotníckych činností a ako uvádza, samosprávny kraj jej udelil povolenie na prevádzkovanie ambulancie na základe licencie č. Y a pričom vykonávala činnosť len základe tejto licencie. Žiadnu činnosť na základe licencie Y nevykonávala a nemala z nej žiaden príjem. Samotná existencia tohto oprávnenia bez reálneho výkonu nezakladá

skutočnosť aby bola SZČO v zmysle § 5 zákona. Poukázala na rozhodnutie NSSR 1Sžso/7/2009 z XX. XX. XXXX v obdobnej veci. Príjem za rok 2013 dosiahla na základe licencie Y do XX. XX. 2014, kedy došlo k jej zániku. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. 4. Na základe podaného odvolania žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra a dospela k záveru, že rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom. 5. Podľa § 5 zákona, v znení zákona č. 338/2013 Z.z. účinnom od 01. 01. 2014, SZČO podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 543/2010 Z. z., účinnom od 01. 01. 2011, povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 55/2007 Z.z., účinnom od 01. 01. 2008, povinne dôchodkovo poistená je SZČO, ktorá je nemocensky poistená. 6. Podľa § 21 ods. 1 zákona v znení zákona č. 338/2013 Z.z., účinného od 01. 01. 2014, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 1. júla kal. roka nasledujúceho po kal. roku, za ktorý je uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 a zaniká 30. júna kal. roka, nasledujúceho po kal. roku, za ktorý je príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12. násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 138 ods. 5 v znení zákona č. 252/2012 Z.z., účinného od 01. 01. 2013, vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kal. rok, ktorý dva roky predchádza kal. roku, za ktorý sa platí poistné. 7. Podľa údajov Finančného riaditeľstva SR bolo zistené, že žalobkyňa mala príjem za rok 2013 dosiahla príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume XX.XXX,XX euro, t.j. vyšší ako zákonom stanovená suma pre rok 2013 (X.XXX,-eur). 8. Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra prijala dňa XX. XX. 2016 čestné vyhlásenie žalobkyne, že na základe licencie Y nikdy nevykonávala žiadnu činnosť ani nepoberala žiadne príjmy z toho plynúce. V období od XX. XX. 2011 do XX. XX. 2014 vykonávala činnosť ako SZČO len na základe licencie Y ktorá bola ukončená rozhodnutím o zrušení povolenia Nitrianskym samosprávnym krajom. Od XX. XX. 2014 vykonával lekársku činnosť len na základe licencie Y ako Praxismed s.r.o. 9. Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra prijala registračný list fyzickej osoby - odhlášku dňa XX. XX. 2014, v ktorom účastníčka konania uviedla, ako dátum zániku poistenia XX. XX. 2014. Žalobkyňa bola aj po XX. XX. 2014 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO, pretože splnila zákonom stanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. mala právne postavenie SZČO a dosiahla zákonom ustanovenú hranicu príjmu za rok 2013. Účastníčka konania ako SZČO aj v období od XX. XX. 2014 splnila podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Z dôvodu nesprávne podaného registračného listu fyzickej osoby - odhlášky s dátumom zániku poistenia XX. XX. 2014 Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-NR zo dňa XX. XX. 2016, ktorá rozhodla, že žalobkyni ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa XX. XX. 2014. Zákon v znení neskorších predpisov umožňuje súbeh právneho postavenia zamestnanca s právnym postavením povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO. Ak je fyzická osoba súčasne zamestnancom a povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO, poistné za ňu ako zamestnanca odvádza zamestnávateľ a poistné ako SZČO je povinná odvádzať sama za seba. Zákon v znení neskorších predpisov však upravuje úhrn vymeriavacích základov, t.j. tzv. „maximálny mesačný vymeriavací základ“. Ak by úhrn vymeriavacích základov za niektorý mesiac, resp. mesiace bol vyšší ako suma ustanovená zákonom zo súm, ktoré by presiahli tzv. maximálny mesačný vymeriavací základ by sa poistné neodvádzalo.

10. Žalobkyňa v období od 01. 11. 2014 je E. a N. obchodnej spoločnosti Praxismed s.r.o. na základe licencie Y./NR/XXXX/XX a od tohto obdobia riadne a včas odvádzala odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti. II.

11. Žalobkyňa podala žalobu, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a domáhala sa zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa XX. XX. 2017. Žalobkyňa uviedla v žalobe, že týmto rozhodnutím bola ukrátená na svojich právach, pretože jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniklo k XX. XX. 2014, pretože samotná existencia licencie na výkon zdravotníckeho povolania neumožňuje reálny výkon tohto povolania, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť. Zrušením povolenia prestala poskytovať zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba, t.j. dátumom odhlášky XX. XX. 2014 a od XX. 11. 2014 došlo k novému poskytovaniu zdravotnej starostlivosti formou s.r.o., kde je N. a E. Praxismed s.r.o. Žalobkyňa poberala od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre rodičovský príspevok v období od XX. XX. 2014 do XX. XX. 2015 a od XX. XX. 2016 do XX. XX. 2016 a v období od XX. XX. 2015 do XX. XX. 2016 žalobkyňa poberala príspevok na starostlivosť o dieťa, z toho vyplýva, že v týchto obdobiach žalobkyni nemohlo trval povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. Poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vo veci 2Sa/4/2017 zo dňa XX. XX. 2017 v obdobnej veci ako aj na nález Ústavného súdu SR č. 2221/07 XX. XX. 2008, ktorý uviedol, že súd musí rešpektovať právo ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí by predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované, bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. V materiálnom právnom štáte nejde len o dodržiavanie práva, bez ďalšieho ale predovšetkým o dodržiavanie takých pravidiel správania, ktorú sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok vybudovaný. Právo je spoločensky normatívny systém, ktorého účelom je rozumné usporiadanie vzťahov medzi členmi spoločnosti. Súdu jednoznačne prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky a v prípade, že tak je, aby touto interpretáciou pomocou redukcie „add absurdum“ odmietol a aby zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý. Žalobkyňa mala za to, že k XX. XX. 2014 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia mu zaniklo postavenie SZČO. Dôkazom toho, že žalobkyňa mala za to, že jej postavenie SZČO zaniklo je skutočnosť, že požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správu dane a oznámil štatistickému úradu skutočnosti potrebné na zrušenie identifikačného čísla organizácie. Žalobkyňa si nebola vedomá toho, že licencia na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár je oprávnením zakladajúcim status SZČO. Z výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu žalovaného pobočky Nitra, nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Absentuje vo výroku akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis. Okrem toho ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu, pobočku Nitra zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s odstupom viac ako jedného roka. III.

12. Žalovaný na základe výzvy súdu podal dňa XX. XX. 2017 písomné vyjadrenie, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že pre účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby nadobúda status fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a dosahuje príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v kal. roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. Vychádzajúc z ust. § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 338/2013 je nevyhnutné, aby fyzická osoba súčasne spĺňala dve relevantné podmienky na vznik právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia. Novela zákona č. 461/2003 s účinnosťou od 01. 07. 2014 zrušila založenie postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia na registrácii podľa osobitného predpisu. Námietky žalobkyne, že zrušila registráciu pre daň z príjmu u príslušného správcu dane sú vo vzťahu k zákonnosti preskúmaného rozhodnutia právne irelevantné. Pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO nie je relevantné na základe akého právneho vzťahu fyzická osoba dosiahla príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Rozhodujúca je len tá skutočnosť, že fyzická osoba dosiahla v kal. roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia SZČO príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa údajov poskytnutých

Finančným riaditeľstvom SR žalobkyňa dosiahla za rok 2013 príjem z podnikania XX.XXX,XX eur, čím presiahla zákonom ustanovenú hranicu príjmu potrebnú pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, t.j. sumu X.XXX,- eur. Vzhľadom na to, že žalobkyňa spĺňala definíciu statusu SZČO účinnej od 01. XX. 2014, povinné nemocenské a dôchodkové poistenie jej vzniklo od XX. XX. 2014. Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie bolo žalobkyni prerušené v čase od XX. XX. 2014 z dôvodu, že žalobkyni vznikol nárok na rodičovský príspevok dňa XX. XX. 2014. Skutočnosť, že mala prerušené nemocenské a dôchodkové poistenie, nemá vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Počas prerušenia povinného nemocenského a dôchodkového poistenia z dôvodu nároku žalobkyne na rodičovský príspevok, nevzniká žalobkyni povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie. V rámci konania o zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobkyne ako SZČO bolo preukázané, že žalobkyňa v spornom období disponovala licenciou na výkon SZČO Y vydanej dňa XX. 03. 2011 a Slovenskou lekárskou komorou a je skutočnosťou rozhodujúcou pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia, výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu SZČO, t. j. ak má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie vykonávať činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, nadobúda táto fyzická osoba v zmysle právnej úpravy status SZČO. Za osobitný predpis sa v tejto súvislosti s posudzovaním statusu SZČO považuje aj zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotníckej starostlivosti v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami alebo právnickými osobami. Povolenia prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia vydáva Ministerstvo zdravotníctva SR alebo v rámci preneseného výkonu štátnej správy samosprávny kraj, ktorý má formu rozhodnutia a príslušný orgán vydá povolenie fyzickej osobe, ak a/ má licenciu na výkon zdravotníckeho povolenia, tzv. licencia L1B, b/ má vo vlastníctve alebo v nájme priestory, kde sa bude zdravotná starostlivosť poskytovať, c/ priestory podľa písm. b/ spĺňajú požiadavky ochrany zdravia. Zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár vydáva licencie Slovenská lekárska komora, pričom zákon č. 578/2004 rozpoznáva 4 typy licencií, tzv. licencia L1A, licencia na výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B, licencia na výkon činnosti odborného zástupcu, licencia L1C, licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti a licencia L1D. Vychádzajúc zo zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov je držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe oprávnený priamo vykonávať zdravotnícke povolanie a poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Žalovaná poukázala vo svojom vyjadrení na to, že žalobkyňa keď požiadala o odhlášku zo sociálneho poistenia s dátumom XX. XX. 2014, čo samotná odhláška nespôsobuje zánik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO ale žalobkyňa neoznámila sociálnej poisťovni, že je držiteľom licencie Y ktorá ju oprávňovala na výkon alebo prevádzkovanie činnosti. Túto skutočnosť zistila žalovaná až z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskom komorou dňa XX. XX. 2016. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia sa posudzuje vždy k 1. júla kal. roka a vychádza z príjmu z podnikania v predchádzajúcom kal. roku. Na základe príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za r. 2013 (XX.XXX,-eur), ktorý presiahol zákonom stanovenú hranicu príjmu potrebnú pre vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO, t.j. X.XXX,- eur. V rámci odvolacieho konania bolo preukázané, že žalobkyňa bola držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t.j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A aj po XX. XX. 2014, a preto nezaniklo jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom XX. XX. 2014. Žalovaná ďalej poukázala na tú skutočnosť, že nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO. Žalobkyňa síce dňa XX. XX. 2014 predložila žalovanému - pobočke Nitra registračný list fyzickej osoby odhlášku s dátumom zániku povinného poistenia dňa XX. XX. 2014, avšak neuviedla všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie, či jej poistenie v tento deň skutočne zaniklo. Skutočnosť, že žalobkyňa je držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, žalovaná zistila až z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou, ktorá je povinná oznámiť žalovanej vydané, resp. zrušenie povolenia. Následne po preskúmaní skutkového stavu pobočka žalovanej v Nitre

podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona o sociálnom poistení, rozhodla o nezániku sociálneho poistenia žalobkyne k XX. XX. 2014.

IV.

13. Zástupca žalovaného trval na svojom písomnom vyjadrení. Poukázal na ustanovenie § 5, aká fyzická osoba sa považuje za SZČO s účinnosťou do 31. 12. 2010, bola jedinou podmienkou na nadobudnutie tohto statusu na účely sociálneho poistenia existencia oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Trval na tom, že existencia povolenia L1A zakladala u žalobkyne status SZČO aj po XX. XX. 2014.

V.

14. Krajský súd ako správny súd vecne a miestne príslušný podľa § 23 ods. 2 SSP a § 190 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby s nariadením pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správnych orgánov (žalovaného a I. stupňového) vo vzťahu k žalobkyni nie sú v súlade so zákonom, a preto rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a písm. d/, pretože je nepreskúmateľné a nedostatok dôvodov. Súčasne zrušil na návrh žalobcu podľa ods. 3 písm. a/ citovaného ustanovenie aj rozhodnutie orgánu správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. Z obsahu predloženého administratívneho spisu zistil, že žalobkyni na základe rozhodnutia Slovenskej lekárskej komory č. Y zo dňa XX. XX. 2011 vydaná licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo. 15. V tretej hlave rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa § 199 ods. 1 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie: a/ Sociálnej poisťovne, b/ Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, c/ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d/ Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, e/ zdravotných poisťovní, f/ Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, g/ Ministerstva obrany SR, ministra obrany SR a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, h/ príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, i/ obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.

16. Podľa odseku 2 § 199 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. 17. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa tretej hlavy SSP. 18. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 19. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 20. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku, správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 21. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

23. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmov. 24. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa odhláškou registračným listom fyzickej osoby zo dňa XX. XX. 2014 sa odhlásila z povinného poistenia SZČO k XX. XX. 2014. Na základe je žiadosti o zrušenie povolenia na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení Nitriansky samosprávny kraj rozhodnutím zo dňa XX. XX. 2014 zrušil dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, povolenie žalobkyni na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore všeobecné lekárstvo. 25. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či žalobkyňa mala status SZČO aj po období od XX. 11. 2014, kedy už bola E. a N. spoločnosti Praxismed s.r.o. Úlohou správnych orgánov bolo vyriešenie tejto právnej otázky týkajúcej sa výkladu § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., teda či žalobkyňa vykonávala v čase od XX. XX. 2014 činnosť SZČO. 26. Podľa názoru súdu riešeniu tejto otázky správne orgány však nevenovali dostatočne dôslednú pozornosť a žalovaná ako odvolací orgán aj napriek skutočnostiam, ktoré žalobkyňa v odvolaní namietala nezaoberala sa podstatnou námietkou, a to, že žalobkyňa dňa XX. XX. 2014 podala odhlášku do Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra, že nebude vykonávať činnosť ako SZČO od XX. XX. 2014. Túto skutočnosť je potrebné dôkladne zisťovať, a to ešte predtým, ako žalovaná ako odvolací orgán dospela k záveru, že poistenie žalobkyne nezaniklo k XX. XX. 2014, a to z dôvodu, že žalobkyňa mala za rok 2013 vyšší príjem ako umožňoval osobitný predpis, čo je 12 - násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. 27. V administratívnom spise sa nachádza aj rozhodnutie Nitrianskeho samosprávneho kraja č. NI: CS XXXX/XXXX zo dňa XX. XX. 2014, ktorým sa žalobkyni od právoplatnosti rozhodnutia ruší povolenie poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore všeobecné lekárstvo. V danom smere, aj preto správny súd sa v plnom rozsahu stotožnil so žalobnými dôvodmi žalobkyne, pričom aj z obsahu správneho spisu nebolo jednoznačne preukázané, že by žalobkyňa po XX. XX. 2014 naplnila status SZČO, nakoľko bola držiteľkou iba licencie vydanej podľa § 68 zákona č. 578/2004 Z.z., ale lekársku činnosť nevykonávala. 28. Podľa názoru správneho súdu zo zisteného skutkového stavu nebolo možné vyvodiť správny právny záver, ktorý ani správny orgán prvého stupňa a ani žalovaná vo svojom rozhodnutí nemohla odôvodniť, pretože táto základná otázka v danom konaní nebola zodpovedaná. Pokiaľ by sa správne orgány zaoberali existenciou žalobkyne ako SZČO a posudzovali jej príjem po roku 2013 na základe akého výkonu práce tento príjem dosiahla, bolo by možné posúdiť správne aj otázku výkladu § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. 29. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyni bola licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo vydaná podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. pod č. Y zo dňa XX. XX. 2011 Slovenskou lekárskou komorou na základe jej žiadosti zo dňa XX. XX. 2011. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobkyňa po XX. XX. 2014 nevykonávala zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore všeobecné lekárstvo, pretože na základe rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho kraja zo dňa XX. XX. 2011 jej bolo zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore všeobecné lekárstvo dňom právoplatnosti rozhodnutia. 30. Správny súd zastáva názor, že rozhodnutie žalovanej, ktoré je predmetom prieskumu v tomto konaní je vydané v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Námietka žalobkyne, že po období XX. XX. 2014 nevykonávala činnosť SZČO, teda nespadá ako poistenec pod režim poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je dôvodná, a preto súd predmetné rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 31. K samotnej aplikácii ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, správny súd uvádza, že k zániku poistenia podľa tohto ustanovenia dochádza len v prípade ak by status SZČO bol zachovaný, čo v danom prípade nie je, pretože žalobkyňa v čase od XX. XX. 2014 nevykonávala činnosť SZČO, pretože na vykonávanie tejto činnosti sa vyžaduje oprávnenie povolenie Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorý už v tom čase nemala. 32. Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy SZČO uvedenej v § 5 písm. c/ dňom zániku týchto oprávnení. Ustanovenie § 21 ods. 4 je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k ustanoveniu § 21 ods. 1, ktoré je ustanovením všeobecnej povahy upravujúcim vznik a zánik sociálneho poistenia u SZČO v súvislosti s výškou príjmu v rozhodnom období. Zákon pre vznik poistenia k 1. júlu predpokladá existenciu statusu

SZČO a požadovaný príjem a pre zánik k 30. 06. status zárobkovo činnej osoby a nedostatočný príjem. Pre zánik sociálneho poistenia v zmysle § 21 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, je relevantný zánik statusu SZČO a na príjem sa neprihliada. V takomto prípade poistenie zaniká dňom právnych skutočností vymenovaných v § 21 ods. 4, v danom prípade v zmysle § 21 ods. 4 písm. b/ dňom zániku oprávnenia k XX. XX. 2014. 33. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného sa zaoberať rozhodnutím pobočky Nitra zo dňa XX. XX. 2016, pretože existuje rozhodnutie o zániku poistenia žalobkyne k XX. XX. 2014, ktoré zrušené nebolo. Žalovaná sa musí zaoberať aj právnou otázkou, či by žalobkyňa mohla vykonáva SZČO len na základe licencie L1A vydanej lekárskou komorou, keďže rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja zo dňa XX. XX. 2014 jej bolo povolenie poskytovať zdravotnícku starostlivosť dňom právoplatnosti rozhodnutia zrušené. Správny súd v predmetnom konaní zdôrazňuje predovšetkým povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne čakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje aj zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako, pričom správny súd poukazuje aj na príslušnú judikatúru Najvyššieho súdu SR a dáva do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 1Sžso/38/2010 zo dňa XX. XX. 2011, ako aj rozhodnutie 4Sžso/63/2009 zo dňa XX. XX. 2010. 34. Správny súd zastáva názor, že rozhodnutie žalovanej, ktoré je predmetom prieskumu v tomto konaní bolo vydané v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. K samotnej aplikácii ustanovenia § 21 zákona o sociálnom poistení správny súd poukazuje na to, že toto ustanovenie upravuje vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia u SZČO. Pre vznik tohto poistenia ku dňu 01. 07. zákon predpokladá jednak status SZČO a jej príjem, ktorý je v zákone špecifikovaný podľa druhu výšky a relevantného obdobia pre zánik tohto poistenia k 30. 06. Z tohto je možné vyvodiť záver, že k zániku poistenia u SZČO dochádza len v prípade, ak by status SZČO zostal zachovaný, čo v danom prípade nie je, pretože žalobkyňa od XX. XX. 2014 nevykonávala činnosť SZČO a na vykonávanie tejto činnosti sa vyžaduje povolenie vydané Nitrianskym samosprávnym krajom, ktoré už v čase XX. XX. 2014 nemala. 35. S vyššie uvedeným dôvodom súd zistil, že námietky žalobkyne uvedené v žalobe sú dôvodné, a preto predmetné rozhodnutie žalovanej ako i prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 36. O trovách konania súd rozhodol tak žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 175 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).