Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/53/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa 16. apríla 2018 v Liptovskom Mikuláši, takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý

Y. M. F. D. K. H. M. O. H. B. Č., nar. X. X. XXXX H. M., trvale bytom E. Z. XXX/X, G., t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Žilina,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

hoci mu jeho vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov a jej výška mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 20P/241/2007-52 zo dňa 19. 2. 2008, právoplatný dňom 26. 4. 2008 a vykonateľný dňom 21. 5. 2008, ktorým bol zaviazaný platiť výživné na svoju dcéru Y. D., nar. X. XX. XXXX, po 33,19 eura (t. j. 1.000,- Sk) mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku do rúk matky maloletej H. D., nar. XX. XX. XXXX, t. č. bytom Z.. T. Č.. X, G., túto svoju povinnosť neplnil, o prácu sa vážnejšie nezaujímal, pretože bol dobrovoľne nezamestnaný, nesnažil o zabezpečenie finančných prostriedkov na zaplatenie výživného, čím za obdobie od 1. 11. 2013 do 5. 3. 2018, kedy bol na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Okresným súdom Liptovský Mikuláš zatknutý v Talianskej republike a následne vzatý do väzby, na výživnom dlhuje sumu 1.725,88 eura,

t e d a

úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona (§ 138 písm. b/ Trestného zákona).

Za to sa

o d s u d z u j e:

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd u r č u j e skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

odôvodnenie:

Prokurátorkou Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš bola dňa 26. 5. 2016 na Okresný súd Liptovský Mikuláš na Y. M. F. D. podaná obžaloba pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona (§ 138 písm. b/ Trestného zákona).

Obžalovaný Y. M. F. D.Č. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný síce odpovedal kladne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku, avšak súd postupoval v súlade s ustanovením § 122 ods. 13 Trestného zákona, keďže je povinný skúmať plnenie vyživovacej povinnosti až kým nevyhlási rozsudok, pričom obžalovaný má právo sa vyjadriť k celému žalovanému skutku, či počas neho dochádzalo alebo nedochádzalo k plneniu vyživovacej povinnosti z jeho strany a za týmto účelom bolo nutné vypočuť obžalovaného a svedkyňu, preto vyhlásenie obžalovaného neprijal.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že po výkone trestu sa asi 2 týždne zdržiaval v Martine, potom odišiel do Kláštora pod Znievom do strediska pre ľudí bez domova a následne vycestoval do Českej republiky za prácou. V Prahe bol od roku 2014 do novembra 2015, kedy odišiel do Talianska. V Prahe mal najprv brigádu, pracoval v Bille ako skladník s príjmom asi 200,- Kč za týždeň zo záloh, ktoré minul na stravu a čakal na výplatu, z ktorej chcel výživné posielať. V Prahe sa mu nepodarilo získať trvalý príjem a na odporúčanie kamaráta odišiel do Talianska, kde mal byť zber. Asi 3 týždne tam práca bola, potom sa mu už prácu nepodarilo nájsť. Mal problém s jazykom, ocitol sa v Miláne, kde žil ako bezdomovec s inými bezdomovcami na ulici, spával v parku. Živil sa žobraním, požičiaval si od ostatných bezdomovcov, ledva mal na jedlo. Nemohol a nevedel sa vrátiť na Slovensko, bol bezmocný, preto je vlastne rád, že sa na zatykač dostal domov. Vedel, že musí niečo poslať dcére, ale samému sa mu nedarilo. Teraz by si chcel nájsť prácu cez kamaráta v Martine, zatiaľ by sa prihlásil na úrad práce. Dlžné výživné by dokázal splatiť do 3 mesiacov, chce ho uhradiť. Dcéru naposledy videl v roku 2008, keď boli aj s bývalou manželkou na návšteve vo výkone trestu, od toho roku ich dve vôbec nevidel. Pred výkonom trestu bol na Slovensku brigádne zamestnaný, je vyučený zámočník. Za celé obdobie od novembra 2013, až kým bol zatknutý v Taliansku, na výživnom nič nezaplatil. Dodal, že aj keby chcel, nevedel by kam výživné posielať, pretože bývalá manželka zmenila adresu aj číslo účtu.

Vzhľadom na skutočnosť, že matka maloletého dieťaťa a svedkyňa H. D., sa na predchádzajúce hlavné pojednávanie nedostavila, napriek tomu, že doručenie predvolania mal súd riadne vykázané a svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnila, súd sa v priebehu trestného konania pokúšal so svedkyňou opakovane skontaktovať aj iným spôsobom, a to telefonicky, avšak neúspešne. Súd postupoval tak, aby zabezpečil účasť svedkyne na ďalšom hlavnom pojednávaní opakovaným predvolaním a predvedením prostredníctvom Policajného zboru, ktoré nebolo úspešné. Z týchto dôvodov súd v súlade s ustanovením § 263 ods. 3 písm. a/ Trestného poriadku prečítal obe zápisnice o výsluchu svedkyne z prípravného konania, keďže sa ani na opätovné predvolanie súdu k výsluchu bez dôvodného ospravedlnenia (v zásade bez žiadneho ospravedlnenia) nedostavila a jej predvedenie bolo neúspešné a zároveň jej predchádzajúci výsluch bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku.

Svedkyňa H. D., matka maloletej Y. D.O., v prípravnom konaní dňa 23. 10. 2014 vypovedala, že obžalovaný si neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére Y. D., ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 20P/241/2007-52 zo dňa 19. 2. 2008 vo výške 33,19 eura (t. j. 1.000,- Sk) vždy do 20-teho dňa v príslušnom mesiaci vopred. Po nástupe výkonu trestu obžalovaným sa s ním rozviedla. Kým bol vo výkone, vyživovaciu povinnosť za neho uhrádzala jeho matka, avšak po prepustení dňa 1. 11. 2013 výživné platiť prestala. Po prepustení odišiel do Českej republiky, kde

mal začať pracovať. Odvtedy jej však žiadne výživné neposlal a dlh predstavoval za obdobie od 1. 11. 2013 do 23. 10. 2014 sumu 398,28 eura. Uviedla, že býva na prechodnom bydlisku v M. G. s priateľom, s ktorým má ďalšie 2 maloleté deti. Je nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi a prídavky na maloleté deti. Náklady na živobytie zabezpečuje jej priateľ. Napriek tomu, že si obžalovaný vyživovaciu povinnosť neplní, maloletá Y. núdzou netrpela, musia sa však uskromňovať, ale má zabezpečené základné životné potreby. Exekučne výživné nevymáhala. Maloletá bola v tom čase žiačkou 3. ročníka ZŠ na Demänovskej ceste v Liptovskom Mikuláši, nemá zvýšené náklady na zabezpečenie potrieb. Jej otec sa o ňu nezaujímal ani po prepustení z výkonu trestu, okrem neplatenia výživného jej ani inak neprispieval, nekupoval darčeky, nebol s ňou žiadnym spôsobom v kontakte. K obžalovanému ďalej uviedla, že má vedomosť o tom, že by sa mal zdržiavať v Prahe v Českej republike, avšak žiadne bližšie informácie o ňom nemala. Vo svojej ďalšej výpovedi v prípravnom konaní dňa 20. 2. 2016 doplnila, že sa presťahovala do Martina na adresu hotel M., kde býva s priateľom a maloletými deťmi. Od 21. 1. 2016 sa zamestnala ako operátorka linky s príjmom 400,- Eur mesačne. K plneniu vyživovacej povinnosti obžalovaným uviedla, že túto si naďalej neplní, na výživnom nič nezaplatil, preto dlh od 1. 11. 2013 do 20. 2. 2016 predstavoval 929,32 eura. K maloletej Y. uviedla, že v tom čase navštevovala 4. ročník Súkromnej základnej školy pre žiakov s vývinovými poruchami učenia Š. Furdeka v Martine, k zmene pomerov na jej strane inak nedošlo. Dodala, že obžalovaný vie, kam má výživné posielať, pretože má jej číslo účtu, ktoré dala jeho matke a k uvedenému dátumu ho nemenila. Obžalovaný sa s nimi žiadnym spôsobom nekontaktoval.

Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním zabezpečených listinných dôkazov - rodného listu maloletej, rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 20P/241/2007-52, potvrdeniami o návšteve školy maloletou, správami Sociálnej poisťovne, Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Martin, Okresného úradu Martin, katastrálny odbor, Daňového úradu Žilina, pobočka Martin a lustráciami k osobe obžalovaného.

Rodným listom maloletej Y. D. mal súd preukázané, že sa narodila dňa 9. XX. XXXX H. G. otcovi Y. D.O., nar. X. X. XXXX a matke H. D., nar. XX. XX. XXXX.

Rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 20P/241/2007-52 zo dňa 19. 2. 2008, bolo preukázané, že Y. D. ako otec maloletej Y. D., U.. X. XX. XXXX, bol zaviazaný platiť výživné na maloletú vo výške 1.000,- Sk, t. j. 33,19 eura mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku do rúk matky maloletej. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26. 4. 2008 a vykonateľnosť dňom 21. 5. 2008. Lustráciou prostredníctvom Okresného súdu Martin, ktorý by bol inak miestne príslušný na konanie o zmene vyživovacej povinnosti voči maloletej Y. D., súd zistil, že od uvedeného konania pod sp. zn. 20P/241/2007 sa žiadne ďalšie konanie o zmenu výšky vyživovacej povinnosti k maloletej zo strany otca neviedlo.

Z potvrdení a správ Súkromnej základnej školy pre žiakov s vývinovými poruchami učenia, Š. Furdeka 9060/3, Martin vyplýva, že v školskom roku 2017/2018 je maloletá Y. D. žiačkou 6. ročníka ich školy a povinnú školskú dochádzku si riadne plní.

Správou a rozhodnutiami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, oddelenie hmotnej núdze, náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok, mal súd preukázané, že H. D.Č. bola poberateľkou náhradného výživného, kde povinnou osobou bol Y. M. F. D., v období od júna 2014 do novembra 2015 vo výške 27,13 eura mesačne, v súčasnosti poberateľkou náhradného výživného nie je.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin vyplýva, že obžalovaný bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 2. 11. 2013 do 9. 12. 2013, pri každom kontakte bol informovaný o aktuálnych voľných pracovných miestach. Vyradený bol z dôvodu odmietnutia účasti na aktívnych opatreniach trhu práce. V období rokov 2012 až 2016 ako poberateľ štátnych sociálnych dávok a pomoci v hmotnej núdzi evidovaný nebol.

Zo správ a lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný požiadal o dávku v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni dňa 20. 11. 2013, od 2. 11. 2013 do 9. 12. 2013 mu nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, ďalšiu jeho žiadosť neevidovali. Zo správy Okresného úradu Martin, katastrálny odbor vyplýva, že Y. M. F. D. nie je evidovaný ako vlastník, resp. spoluvlastník nehnuteľného majetku v obvode okresu Martin.

Podľa správy Daňového úradu Žilina, pobočka Martin sa Y. M. F. D. nenachádza v registri daňových subjektov.

Súd mal konanie obžalovaného Y. M. F. D. preukázané a obdobie, v ktorom obžalovaný neplnil voči maloletej dcére vyživovaciu povinnosť vôbec a akú čiastku dlhuje ku dňu rozhodnutia súdu, ustálil na základe výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní a z prečítaných výpovedí svedkyne - matky maloletého dieťaťa z prípravného konania, ako aj zo zabezpečených listín, ktorými bolo dostatočne a bez pochybností preukázané, že obžalovaný neplatil riadne a v plnej výške určené výživné na maloletú dcéru Y. D. v období od 1. 11. 2013, kedy bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody až do dňa 5. 3. 2018, kedy bol v tejto trestnej veci na základe európskeho zatýkacieho rozkazu zatknutý v Talianskej republike, a následne súdom vzatý do väzby. V priebehu tohto obdobia výživné ani čiastočne nezaplatil, čím mu za obdobie 4 rokov a 4 mesiacov (spolu 52 mesiacov x 33,19 eura) na výživnom vznikol dlh vo výške 1.725,88 eura. Hoci je z výpovede obžalovaného a svedkyne zrejmé, že mal riadnu vedomosť o určenej výške svojej vyživovacej povinnosti voči maloletej dcére v sume 1.000,- Sk, t. j. 33,19 eura mesačne, ani raz v priebehu tohto obdobia, a to ani čiastočne, si túto svoju povinnosť nesplnil.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je pritom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý rodič je povinný plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Objektívne nepriaznivá finančná situácia obžalovaného, ktorá by viedla až k jeho sociálnej odkázanosti nebola v konaní preukázaná, pretože hoci podľa jeho tvrdení sa snažil zabezpečiť prostriedky na zaplatenie výživného a sám mal existenčné problémy, je zrejmé, že do týchto problémov sa dostal sám. Pokiaľ vedel, že neovláda cudzí jazyk a nemal istotu, že v zahraničí je pre neho zabezpečená práca alebo brigáda, vďaka ktorej si môže zabezpečiť finančné prostriedky na úhradu nielen svojich životných potrieb, ale aj výživného na maloletú dcéru, nemal vycestovať do zahraničia a vystaviť sa tak riziku, že sa ocitne bez akéhokoľvek zázemia v cudzej krajine, čo sa napokon aj stalo. Z týchto dôvodov situácia obžalovaného, ktorú vo svojej výpovedi obžalovaný prezentoval ako bezmocnú a bezvýchodiskovú, neplnenie jeho zákonnej vyživovacej povinnosti neospravedlňuje ani neodôvodňuje a nezbavuje ho tým trestnej zodpovednosti. Ako vyplynulo z jeho výpovede po tom, čo prestal brigádne pracovať v Českej republike, stal sa z neho bezdomovec a spoliehal sa na pomoc finančnú alebo inú zo strany iných osôb. Na druhej strane, ako vyplýva z jeho výpovede, keďže je vyučený zámočník, obžalovaný by nemal značný problém sa zamestnať, keďže predtým, než nastúpil výkon trestu odňatia v inej veci, bol zamestnaný aspoň brigádne. Takúto možnosť, zamestnať sa vo svojom odbore prezentoval aj na hlavnom pojednávaní s tým, že by mu to umožnilo splatiť svoj doterajší dlh na výživnom. Nemožno preto vyvodiť záver o absolútnej neschopnosti obžalovaného objektívne pracovať alebo o nedostatku príležitostí nájsť si prácu, hoci len vo forme brigádnickej činnosti a zabezpečiť si tak pravidelný príjem nielen na podporu svojich potrieb, ale najmä na platenie výživného vo vzťahu k jedinému dieťaťu, ku ktorému vyživovaciu povinnosť má. Keďže mal plnú vedomosť o svojej vyživovacej povinnosti, bol povinný využiť všetky svoje schopnosti a možnosti na to, aby si ju aj reálne plnil. Na strane obžalovaného neboli zistené ani žiadne prekážky zdravotného charakteru, ktoré by mu bránili zamestnať sa a pracovať. Vzhľadom na doterajší spôsob prežívania v Českej republike a v Talianskej republike, kde viedol život bezdomovca a sociálne odkázanej osoby, ide u obžalovaného skôr o nezodpovedný postoj k plneniu si svojich povinností a k vlastnej budúcnosti. Hoci pripustil, že spočiatku sa aj v Prahe brigádnicky zamestnal, mal príjem, tento použil najprv na krytie svojich potrieb, výživné v tomto období ani čiastočne nehradil a „čakal“ na výplatu. Pokiaľ sa obžalovaný bránil, že aj keby chcel výživné poslať, nevedel by kam, pretože bývalá manželka sa s dcérou presťahovala, zmenila číslo účtu, o nových údajoch nemal vedomosť, takáto obrana neobstojí, pretože z jeho postoja k plneniu si vyživovacej povinnosti je zrejmé, že ju nemal ani v úmysle si riadne v priebehu celého žalovaného obdobia plniť a neuskutočnil pre reálne splnenie si vyživovacej povinnosti žiadne úkony. Výpoveďou matky maloletej Y. mal súd preukázané, že v období ku ktorému bola vypočutá a obžalovaný neplatil výživné, maloletá núdzou netrpela.

V čase vyhlasovania rozsudku súdom prvého stupňa si obžalovaný dlhodobo neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, hoci vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére plniť mohol a mal a zároveň vedel, že je povinný výživné platiť, ale úmyselne túto povinnosť zanedbával závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas (§ 138 písm. b/ Trestného zákona), t. j. od 1. 11. 2013, čo do času jeho zatknutia dňa 5. 3. 2018, predstavovalo viac ako 2 roky, ktoré je potrebné v zmysle ustálenej súdnej praxe a rozhodovacej činnosti súdov považovať za neplnenie

vyživovacej povinnosti po dlhší čas. Z týchto dôvodov sa súd stotožnil s právnou kvalifikáciou v obžalobe a skutok právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona (§ 138 písm. b/ Trestného zákona).

Vykonaným dokazovaním zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, mal súd preukázanú vinu obžalovaného v plnom rozsahu a dospel k záveru, že skutok popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil sa ho obžalovaný Y. M. F. D., ktorý svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona (§ 138 písm. b/ Trestného zákona) po objektívnej, ako aj po subjektívnej stránke, preto ho súd uznal vinným z jeho spáchania.

V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovaného zistil, že nebol riešený v priestupkovom konaní. V mieste trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený. V registri trestov má celkom 4 záznamy z rokov 2000 - 2006, v prvom prípade bolo u neho podmienečne zastavené trestné stíhanie, v druhom prípade sa osvedčil a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený, v treťom prípade bol trest odňatia slobody s podmienečným odkladom zrušený uložením súhrnného trestu, čomu svedčí štvrtý záznam v registri trestov, keď došlo k jeho odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 4T/108/2004 zo dňa 12. 8. 2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/321/2005 zo dňa 14. 3. 2006, na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 8 mesiacov so zaradením do I. NVS, so zmenou väznice na ústav na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom trest vykonal dňa 1. 11. 2013. Obžalovaný je aktuálne vo výkone väzby v tejto trestnej veci a z hodnotiacej správy ÚVV a ÚVTOS Žilina, kde bol dodaný dňa 22. 3. 2018, vyplýva, že adaptácia na podmienky väzby prebehla u neho bezproblémovo a neboli zaznamenané žiadne porušenia ústavného poriadku pre obvinených. Jeho správanie je na požadovanej úrovni. Pracovne zaradený nebol, ani disciplinárne odmenený, či potrestaný.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že na strane obžalovaného možno priznať jednu poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona, keďže sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal a úprimne ju oľutoval, a je nutné zohľadniť jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, pretože pred spáchaním skutku bol odsúdený za trestnú činnosť iného charakteru, než je zanedbanie povinnej výživy. Za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona zákon ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere na jeden rok až päť rokov. Pri rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností mohol súd ukladať trest v nezmenenej trestnej sadzbe. Súd ukladal trest samostatný, keďže k ukončeniu páchania prečinu zanedbania povinnej výživy obžalovaným došlo dňa 5. 3. 2018 obmedzením jeho osobnej slobody v súvislosti s jeho zatknutím a následným vzatím do väzby.

Z lustrácií je nepochybné, že obžalovaný je osobou, ktorá sa už v minulosti opakovane dostal do rozporu so zákonom, pričom sa dopúšťal trestnej činnosti rôzneho charakteru. Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu však prihliadol nielen na osobu páchateľa a jeho kriminálnu minulosť, ale aj na možnosť nápravy obžalovaného do budúcnosti. Hoci obžalovaný je páchateľom, ktorý v minulosti pred začatím páchania tohto skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody pre trestnú činnosť závažného charakteru, nemožno opomenúť, že žalovaného skutku, ktorý súd vyhodnotil ako úmyselné konanie, sa nedopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, kedy by nevyhnutne prichádzalo do úvahy uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Trest odňatia slobody uložený v prvej polovici trestnej sadzby možno považovať za primeraný a spravodlivý, ktorý dostatočne splní svoj účel, najmä, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny

život a účel individuálnej, ako aj generálnej prevencie dostatočne v tomto prípade naplní aj podmienečný trest odňatia slobody.

Súd taktiež verí, že obžalovaným deklarovaná snaha a záujem po prepustení z výkonu väzby zaplatiť dlžné výživné v priebehu skúšobnej doby je úprimná, a nie je tu žiadna okolnosť, ktorá by bránila súdu obžalovanému poskytnúť priestor a šancu na to, aby svoje sľuby o tom, že sa zamestná a zaplatí dlžné výživné aj realizoval, a to tým, že mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. Vzhľadom na tieto okolnosti súd zvážil, že u obžalovaného nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto jeho výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu vymeranú v druhej polovici zákonom stanovenej sadzby a určil ju vo výmere na 3 roky. V priebehu jej plynutia bude obžalovaný povinný viesť bezúhonný život, ku ktorého podmienkam patrí aj plnenie vyživovacej povinnosti, aby tak preukázal sebe a spoločnosti, že je schopný viesť v skúšobnej dobe riadny život a poskytnutú šancu v podobe podmienečného odsúdenia si zaslúži a využije ju nielen vo svoj prospech, zadováži si prostriedky na zaplatenie výživného vlastným aktívnym pričinením a vyhne sa tak nariadeniu výkonu trestu, ale v prvom rade aj na prospech maloletého dieťaťa, na ktorého výžive sa má obžalovaný minimálne takýmto spôsobom podieľať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.