Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csp/114/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v spore žalobkyne B. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, spol. s r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o neplatnosť právneho úkonu a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.10. 2015 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov.

II. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 322,- Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 17.10. 2017 až do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd určil, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.10. 2015 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná, žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 322,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a uhradiť trovy konania. Je nesporné, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy, na základe ktorej žalovaný poskytol spotrebiteľský úver č. zmluvy XXXXXXXXX zo dňa 26.10. 2015 a súčasťou Zmluvy o úvere bola Dohoda o plnení v splátkach zo dňa 26.10. 2015 v ktorej je určená výška mesačnej splátky vo výške 56,- Eur pri počte 12 splátok celkovej výšky úveru a poplatkov 672,- Eur s určením RPMN 281,64% s výškou úroku 64%. V Dohode o plnení v splátkach absentuje priemerná hodnota RPMN. Žalobkyňa je jednoznačne spotrebiteľom podľa Občianskeho zákonníka a dopadá na ňu v celom rozsahu spotrebiteľská ochrana podľa Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných pôžičkách a úveroch pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Neprijateľnosť zmluvných podmienok a jeho dôsledky podľa čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EJS musí súd vyhodnotiť so zreteľom na čl. 4 ods. 1 tejto smernice, podľa ktorého : „1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.“ Teda pri hodnotení neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluve o úvere, musí súd prihliadnuť najmä na okolnosť, že podmienky predformulovával profesionál

- žalovaný, ktorý má povinnosť odbornej starostlivosti. Dojednanie neprijateľných zmluvných podmienok v Zmluve o úvere : Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom

úvere okrem náležitosti podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1. Pokiaľ v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia, tak ako tomu bolo v tomto prípade, uvedený nedostatok spôsobuje následok uvedený v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a spotrebiteľský úver sa posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov. Uvádzanie rozdielnych údajov týkajúcich sa výšky RPMN: Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje dva rôzne údaje o výške RPMN, keď v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.10. 2015 uvádza údaj 28% a v Dohode o plnení v splátkach 281,64%. Podľa § 9 ods. 2 písm. i/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a je vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ide o základný údaj, uvedenie ktorého je predpísané v spotrebiteľských zmluvách a neuvedenie tohto údaju je sankciované tým, že úver je bezúročný bez poplatkov. Uvádzanie dvoch rozdielnych údajov týkajúcich sa výšky RPMN v spotrebiteľskej zmluve sa považuje za zavádzanie spotrebiteľa, resp. klamanie spotrebiteľa a jeho porušenie povinnosti dodávateľa § 4 ods. 5, § 5 ods. 1/ Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a podľa § 7 ods. 2/ citovaného zákona ide o nekalú obchodnú praktiku, ktorá spôsobuje, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože neboli mu dané k dispozícii správne informácie, resp. nepravdivé. Je presvedčená, že postup žalovaného pri uzatváraní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako nekalú obchodnú praktiku v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, keď obchodní mandáti žalovaného neposkytli žalobkyni náležité informácie, nepristupovali k spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi: Takéto konanie žalovaného považuje za nekalé obchodné praktiky a klamlivé konania v zmysle § 7,8 Zákona 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľovi.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili dňa 26.10. 2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 702703224, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi sumu vo výške 350,- Eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť o príslušný poplatok vo výške 322,- Eur. Zákon č. 129/2010 Z.z. považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k neplneniu § 11 . Nakoľko nedošlo k naplneniu dôvodov, nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na prednej strane je uvedené nasledovné: „Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 672,- Eur, ak nie je dohodnuté inak do 26.10. 2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandátovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 26.10. 2016.“ Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 672,- Eur s termínom splatnosti dňa 26.10. 2016. Následne však dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach. Dlžník bol dňa 26.10. 2015 s predmetnou Dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť aj o existencii náležitosti, ktoré v nej následne boli uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 56,- Eur, vždy k 20 kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.11. 2015, takto : 1. 20.11. 2015 suma 56,- Eur, spolu 56,- Eur, 2. 20.12. 2015 suma 56,- Eur, spolu 112,- Eur, 3. 20.01. 2016 suma 56,- Eur, spolu 168,- Eur, 4. 20.02. 2016 suma 56,- Eur, spolu 224,- Eur, 5. 20.03. 2016 suma 56,- Eur, spolu 280,- Eur, 6. 20.04. 2016 suma 56,- Eur, spolu 336,- Eur, 7. 20.05. 2016 suma 56,- Eur, spolu 392,- Eur, 8. 20.06. 2016 suma 56,- Eur, spolu 448,- Eur, 9. 20.07. 2016 suma 56,- Eur, spolu 504,- Eur, 10. 20.08. 2016 suma 56,- Eur, spolu 560,- Eur, 11. 20.09. 2016 suma 56,- Eur, spolu 616,- Eur, 12. 20.10. 2016 suma 56,- Eur, spolu 672,- Eur. každá vyššie uvedená splátka bola prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient je o tom informovaný ústne. Zákon si vyžaduje obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov. Nikde nie je zvlášť ustanovené prerozdelenie splátky. navyše veriteľ ako jeden z mála používa takýto spôsob započítavania, a to v prospech dlžníka. Podľa dohody o splátkach spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočíta v

zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 281,64%. Dohoda o splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach (nie jednorázovo, tak, ako je to ustanovené v zmluve o úvere), na základe ktorých logicky vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN vo výške 28% stanovená v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti tomu RPMN vo výške 281,64% dohodnutá v dohode o splátkach, predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade. Vzorec výpočtu RPMN je naviac jasne a zreteľne uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. Žalobkyňa nesie dôkazné bremeno a jej úlohou je preukázať v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve. Dlžník bol dostatočne informovaný o RPMN v prípade ak si požiada o Dohodu o plnení v splátkach. Podľa § 53 ods. 6/ Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Je toho názoru, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov. Žalobkyňa v prípade, že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalobkyňa nevyužila, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasila s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Tvrdenia žalobkyne nemajú nijakú oporu v zákone ani v dôkazoch, nakoľko žalobkyňa len žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom neuviedla žiadny relevantný dôvod, dôkazný prostriedok zmluvu o úvere ako aj celkovú sumu, ktorú v skutočnosti uhradila. Má zato, že žaloba žalobkyne je nedôvodná, nakoľko žalobkyňa svoje tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala. Nepreukázala ani zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným ale len vo svojom vyjadrení konštatuje, že bola uzatvorená zmluva avšak žiadnu zmluvu nepredložila, a teda akékoľvek jej tvrdenia týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok sú nedôvodné, pretože chýba samotná zmluva o úvere, na základe ktorej by bolo možné vyvodiť tvrdenia žalobkyne týkajúce sa rozporu zmluvy so zákonom.

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 04.01. 2018 uviedla, že vyjadrenie žalovaného o správnosti výpočtu RPMN nepovažuje za akceptovateľné. Žiadnym spôsobom nevysvetlil ani sa nevyjadril k tej skutočnosti, že podľa dohody o plnení v splátkach bola uvedená RPMN vo výške 281,64% ktorá bola aj skutočnou výškou tejto hodnoty tak, ako bola zistená správnym výpočtom na kalkulačke. Už aj samotná táto okolnosť, že v dvoch listinách týkajúcich sa úveru sú uvedené rozdielne hodnoty RPMN má za následok uvádzanie spotrebiteľa do omylu a zneistenie jeho postavenia. K nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia : Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný vystavil žalobkyňu (spotrebiteľa ) hrubo nemorálnych a zneužívajúcich zmluvných podmienok, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Samotná zmluva o úvere už len v kontexte uvedených neprijateľných a nekalých podmienok svojím obsahom ako aj účelom jednak odporuje zákonu a zákon obchádza a ako celok sa prieči dobrým mravom. Preto žiada vo veci samej o vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa žalovaný obohatil, keďže úver bol pre porušenie zákona bezúročný a bez poplatkov. Je toho názoru, že v zmluve o úvere uvedená je nesprávne výška RPMN, výrazne v neprospech spotrebiteľa. Spôsob, akým žalovaný pripravil zmluvu aj dodatok svedčí o jeho úmysle obísť zákon v časti RPMN. Žalovaný porušil zákon, ktorý mu ukladá v zmluve uviesť výšku,

počet a termín splátok istiny a iných nárokov zo zmluvy. Nepovažuje za odôvodnené, prečo žalovaný takto nekonal a v zmluve tieto skutočnosti riadne neuviedol. V dohode o plnení v splátkach uvádzané RPMN 281,64% je podľa nej dôvodom na vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky pri priemernej ročnej hodnote RPMN 25,88%. Má zato, že bola úmyselne uvedená nesprávna výška RPMN výrazne v neprospech spotrebiteľa, v rozpore s tým, aký bol skutočný cieľ žalovaného a to čerpanie úveru za podmienok uvedených v dohode o splácaní.

4. Žalovaný k tomuto vyjadreniu uviedol, že Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu dôvodov, ustanovených v § 11 ods. 1. Nakoľko nedošlo k naplneniu dôvodov, nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve o spotrebiteľskom úvere sa v bode 3. uvádza nasledovné : „Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 672,- Eur, ak nie je dohodnuté inak do 26.10. 2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandátovi.“ Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 672,- Eur s termínom splatnosti 26.10. 2016. Ako je v texte zmluvy o spotrebiteľskom úvere špecifikované, splátka vo výške 672,- Eur pozostáva zo sumy istiny vo výške 350,- Eur, z odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 98,- Eur a úroku vo výške 224,- Eur (64% zo sumy istiny v prípade riadneho splácania záväzku), čím je zároveň zachovaná zákonnom ustanovená povinnosť uvádzať obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmysle uvedeného je v zmluve o spotrebiteľskom úvere na prednej strane jasne určené rozlíšenie splátky istiny, úrokov a poplatkov (350,- Eur + 98,- Eur + 224,- Eur = jedna splátka vo výške 672,- Eur). Z uvedeného s určitosťou vyplýva, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti.

5, Neprijateľnosť zmluvných podmienok a jeho dôsledky podľa čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EJS musí súd vyhodnotiť so zreteľom na čl. 4 ods. 1 tejto smernice, podľa ktorého : „ Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.“ Teda pri hodnotení neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluve o úvere, musí súd prihliadnuť najmä na okolnosť, že podmienky predformulovával profesionál - žalovaný, ktorý má povinnosť odbornej starostlivosti.

6. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem náležitosti podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1. Pokiaľ v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia, tak ako tomu bolo v tomto prípade, uvedený nedostatok spôsobuje následok uvedený v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a spotrebiteľský úver sa posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov.

7. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje dva rôzne údaje o výške RPMN, keď v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.10. 2015 sa uvádza údaj 28% a v Dohode o plnení v splátkach 281,64%. Podľa § 9 ods. 2 písm. i/ Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkovú čistku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a je vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ide o základný údaj, uvedenie ktorého je predpísané v spotrebiteľských zmluvách a neuvedenie tohto údaju je sankciované tým, že úver je bezúročný bez poplatkov. Uvádzanie dvoch rozdielnych údajov týkajúcich sa výšky RPMN v spotrebiteľskej zmluve považuje za zavádzanie spotrebiteľa, resp. klamanie spotrebiteľa a jeho

porušenie povinnosti dodávateľa § 4 ods. 5, § 5 ods. 1/ Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a podľa § 7 ods. 2/ citovaného zákona ide o nekalú obchodnú praktiku, ktorá spôsobuje, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože neboli mu dané k dispozícii správne informácie, resp. nepravdivé. Postup žalovaného pri uzatváraní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako nekalá obchodná praktika v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, keď obchodní mandáti žalovaného neposkytli žalobkyni náležité informácie, nepristupovali k spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi. Takéto konanie žalovaného sa považuje za nekalé obchodné praktiky a klamlivé konania v zmysle §§ 7 a 8 Zákona 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľovi.

8. Po zrušení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zákonodarca určil, že maximálna výška odplaty bude stále regulovaná explicitne a nie všeobecne, na základe pravidla o dobrých mravoch, a danú úpravu zaviedol do zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, výška odplaty za úver na základe spotrebiteľskej zmluvy je výslovne regulovaná podľa ust. § 53 ods. 6. Dohodnutý úrok totiž predstavoval 64% p.a. Súdy už vo viacerých rozhodnutia sa zaoberali platnosťou dohody o úrokoch práve s ohľadom na korektív zakotvený v § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Najvyšší súd SR v rozsudku 5Cdo 26/11 zo dňa 26.04. 2012 uviedol: „Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Najvyšší súd poukázal na to, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. V spomínanom prípade išlo o dve zmluvy o pôžičkách, pri ktorých úrokov presahovali takmer 4 až 5,5 násobne obvyklú úrokovú mieru v bankách. Pri úverovej zmluve, ktorá je predmetom tohto sporu bol dohodnutý úrok 64%, pričom z internetovej stránky NBS, že pri spotrebiteľských úveroch s dobou splatnosti do 1 roka bola priemerná úroková sadzba 7,85% p.a. , teda takmer osemnásobne nižšia ako v spornej zmluve. nepochybne ide o úžernícky úrok, ktorý je potrebné považovať za neplatný. V tejto súvislosti možno poukázať aj na rozsudok Krajský súdu v Prešove 3Co 151/2012 zo dňa 25.09. 2013, ktorý konštatoval, že vzhľadom na vyššiu mieru rizika pri poskytovaní úveru nebankovými subjektmi sa dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie viac ako 100% proti priemeru bánk. K podobnému záveru dospel Krajský súd v Prešove aj v rozsudku 16Co/71/2011 zo dňa 08.12. 2011, ktorý zdôraznil, že je neakceptovateľné porovnávať ceny úverov so subjektmi, ktorí ich dojednávajú v spoločensky nežiaducom rozsahu. nepochybne teda dohoda o úrokoch v predmetnej úverovej zmluve je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ.

9. Podľa § 451 ods. 1/,2/ Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Súd tak, po rozhodnutí o tom, že predmetná zmluva je bezúročná a bez poplatkov, rozhodol aj o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenia.

11. Výška bezdôvodného obohatenia predstavuje rozdiel z plnenia z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX, keď bola uhradená celková suma 672,- Eur, poskytnutý úver bol 350,- Eur, teda bezdôvodné obohatenie je 322,- Eur.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1/ CSP, keď žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, trovy konania nevznikli a žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal, nevznikol na náhradu trov konania nárok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 C. s. p. podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z. - Exekučného poriadku).