Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25Sa-7-2017.pdf
PDF · 126.1 KB
No categories available
25Sa/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobkyne: P.. P. N. Q., bytom H. Q., M. XX, právne zastúpená JUDr. Tomášom Balážikom, advokátom, so sídlom Bratislava, Šamorínska ul. 10, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. septembra 2017, takto
rozhodol:
Krajský súd rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. septembra 2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. apríla 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len ,,zákon č. 461/2003 Z.z.“) v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXX X zo dňa 28. apríla 2017 vo veci zamietnutia žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 14.03.2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie potvrdil. Žalobkyňa zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa v podanej žalobe namietala, že správne orgány nevykonali dostatočné dokazovanie pri zisťovaní skutkového stavu a neboli zohľadnené všetky ňou uvádzané skutočnosti a predložené lekárske správy. Napadnuté rozhodnutie je podľa žalobkyne nedostatočne objektívne, trpí svojvôľou a absolútnou vadou nepreskúmateľnosti, nakoľko žalovaný sa nezaoberal odvolacími dôvodmi žalobkyne, ale len rozoberal pôvodné rozhodnutie. Namietala, že pri vyhodnotení odborného posudku o invalidite Sociálna poisťovňa neoslovila odborníka na predmetné ochorenia zo skupiny Z 58.8 podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb - MKCH. Zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo zároveň nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Napadnuté rozhodnutie je zároveň v rozpore s ustanovením Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý bol uverejnený v zbierke zákonov pod č. 317/2010 Z.z. Uviedla, že dňa 14.03.2017 podala na ústredie Sociálnej poisťovne žiadosť o priznanie o invalidného dôchodku. Sociálna poisťovňa žiadosť žalobkyne zamietla na základe Odborného posudku o invalidite vypracovaného dňa 14.03.2017 MUDr. Jozefom Konečným - praktickým lekárom pre dospelých, ktorý stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 20 %. Proti tomuto rozhodnutiu podala dňa 26.06.2017 odvolanie, v ktorom vyjadrila nesúhlas s napadnutým rozhodnutím. V odvolaní podrobne opísala svoj zhoršujúci sa zdravotný stav, poukázala na skutočnosť, že odborný posudok nezohľadňuje jej zdravotný problém
- syndróm elektromagnetickej hypersenzitivity, ktorý sa pravidelne spomína v ňou predloženych lekárskych správach z absolvovaných vyšetrení a žiadala o opätovné posúdenie zdravotného stavu. Odvolací orgán však dostatočne nereagoval na odvolanie žalobkyne a pri svojom rozhodnutí sa uspokojil s odborným posudkom, ktorý vypracoval praktický lekár pre dospelých. Zastávala názor, že Sociálna poisťovňa mala vypracovaním odborného posudku poveriť špecialistu pre danú problematiku. Žalobkyňa ďalej v podanej žalobe popísala vznik a priebeh jej ochorenia, ako aj jeho zhoršujúcu sa tendenciu, ktoré výrazne zasiahlo do jej spoločenského a pracovného života. Uviedla, že cca od roku 2014 trpí zdravotným postihnutím, ktoré súvisí so zhoršením životného prostredia zavedením moderných telekomunikačných technológií, a to elektomagnetickou hypersenzitivitou (ďalej len ako "EHS"), ktoré nie je priamo zakategorizované v legislatíve SR. Negatívne jej zasiahlo do osobnej integrity, do rodinného života, do možností spoločenského uplatnenia a výrazne znížilo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a uplatniť svoj odborný a osobnostný potenciál. Uviedla, že prvotné prejavy vplyvu EM žiarenia na zdravie pozostávali najmä z bolestí hlavy, vznikajúcich porúch zraku, nespavosti, dennej únavy a arytmie srdca. Presťahovanie sa na dedinu, len veľmi mierne zaťaženú vysokofrekvenčným žiarením, nevyriešilo situáciu žalobkyne celkom, lebo EHS sa u nej postupne stupňovala a v priebehu pol roka (cca v januári 2015) sa stala citlivá aj na nízke frekvencie (drôty elektrického vedenia, netienené spotrebiče) a v priebehu ďalšieho pol roka aj na úsporné žiarovky. Preto musí dlhodobo pracovať, žiť aj spať v ochrannom odeve. Začali sa však u nej prejavovať silné svalové kŕče a nepríjemné prenikavé bolesti končatín počnúc chodidlami brániace normálnemu našľapovaniu, pokračujúc kolenami, znefunkčňujúce ľavé koleno, v priebehu niekoľkých mesiacov postúpili nahor až po bedrové kĺby a krížovú časť chrbtice, podobne bolesti v oblasti kĺbov na prstoch a ramenných kĺbov, pričom kĺby na prstoch a ľavom kolene sa občas prejavujú aj opuchom a zníženou hybnosťou, bolesti kĺbov dolných končatín sa občas prejavujú ich náhlym nečakaným podlomením niektorého kĺbu pri chôdzi. Žalobkyňa sa nemôže dlhší čas pohybovať v ľudnatom prostredí a v doprave bez ochrany hlavy, často i tváre a celého tela, pretože výrazne intenzívnou prenikavou bolesťou hlavy a kĺbov cíti každý aktívny mobil a ďalšie zdroje EM žiarenia, ktoré jej v priebehu niekoľkých hodín spôsobia bolestivý stav pohybového aparátu a znížia pohyblivosť dolných končatín. Ak by si končatiny nechránila ochranným odevom aspoň 8 - 10 hodín denne aj v domácom prostredí, viedlo by to k postupnej strate pohyblivosti a k výraznej prenikavej bolesti v rôznych častiach tela. Žalobkyňa začala vyvíjať snahu legislatívne riešiť problematiku syndrómu EHS, ako zdravotného postihnutia, ktorým trpí nielen ona, ale v ekonomicky rozvinutých krajinách, akou je SR, stále viac ľudí. Osobne navštívila Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR, kde jej odporučili obrátiť sa na Ministerstvo zdravotníctva SR z dôvodu, že nemôže prijať žiadne opatrenia, pokiaľ nie je predmetná diagnóza zakategorizovaná a zaradená do zoznamu chorôb uvedených v prílohe 4 zákona 461/2003 Z.z. Ministerstvo zdravotníctva v odpovedi na list žalobkyne podalo všeobecné informácie o dodržiavaní noriem a konkrétnou situáciou žalobkyne sa nezaoberalo. Žalobkyňa sa na Ministerstvo zdravotníctva obrátila opakovane, na ktorú žiadosť reagoval Úrad verejného zdravotníctva SR, ktorý opakovane nepomohol riešiť situáciu žalobkyne. Medzičasom žalobkyňa podala na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, pobočka Prievidza žiadosť o vydanie preukazu ťažko zdravotne postihnutej osoby s vyznačením EHS ako zdravotného postihnutia, na základe ktorej úrad vydal zamietavé rozhodnutie. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodlo Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny BA, odd. posudkových činností Banská Bystrica tak, že odvolanie zamietlo. Žalobkyňa podala následne aj tretiu žiadosť na zohľadnenie jej problému elektrosenzibility, na ktoré reagovalo Ministerstvo zdravotníctva stanoviskom zo dňa 25.07.2017, ktoré bolo podľa žalobkyne vypracované nekvalitne, čo dôkladne podoprela viacerými stanoviskami, odporúčaniami a vedeckými materiálmi Parlamentného zhromaždenia rady Európy, EUROPAEM EMF Guideline 2016 a ďalších medzinárodných zdravotníckych organizácií. Poukázala na skutočnosť, že v zahraničí už prebehli viaceré súdne procesy, ktoré priznali ľuďom postihnutým EHS odškodnenie, resp. sociálne dávky. Žalobkyňa si napokon po bezvýslednej korešpondencii s Ministerstvom zdravotníctva SR pre zhoršovanie zdravotného stavu a nepredvídateľného vývinu zdravotného postihnutia na jar 2016 začala vybavovať podanie žiadosti o invalidný dôchodok. Posudkový lekár navrhovateľke okrem iného vysvetlil, že zdravotné postihnutie EHS nie je zahrnuté v MKCH, preto ho nemôže označiť za rozhodujúce zdravotné postihnutie, i keď povedal, že chápe, že navrhovateľka má výrazné obmedzenia pri vykonávaní zárobkovej činnosti. Preto ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedol neurologičkou diagnostikovanú degeneráciu cervikálnej medzistavcovej platničky. Dňa 02.06.2017 bolo žalobkyni doručené rozhodnutie, ktorým ústredie sociálnej poisťovne zamietlo žiadosť o invalidný dôchodok s uvedením 20 % zdravotného postihnutia. Žalobkyňa sa v zákonnej lehote proti rozhodnutiu odvolala, a to z dôvodu, že sa pri posudzovaní jej zdravotného stavu vôbec nezohľadnil podstatný zdravotný problém EHS zapríčinený stavom životného prostredia, napriek tomu, že sa pravidelne uvádza v jej
neurologických lekárskych správach a objektívne jej takmer celkom znemožňuje uplatniť sa na trhu práce. Vzniesla námietku, že medzi lekárskymi vyšetreniami uvedenými v posudku chýba spomenutie neurologického vyšetrenia z 02.01.2017, ktoré dodatočne zaslala posudkovej komisii 08.02.2017, v ktorom neurologička MUDr. Točíková opätovne diagnostikuje jej senzitivitu na elektrosmog (Z 58.8). Rovnaké závery novej kontroly u neurológa z 20.06.2017 dodatočne priložila. Ďalej vzniesla námietku proti citovaniu v Odbornom posudku o invalidite z psychiatrického vyšetrenia z 22.07.2008 s diagnózou ,,panická porucha“, uviedla, že diagnóza je 9 rokov stará, od augusta 2009 už psychiatricky nebola liečená. Navyše táto diagnóza bola nesprávne stanovená, nešlo o panickú poruchu, ale o otravu ortuťou z alergologických testov. Vzniesla ďalej námietku proti tomu, že sa v odbornom posudku o invalidite uvádza, že "syndróm elektromagnetickej senzitibility“ sa nedá jednoznačne potvrdiť ani vylúčiť", tento výrok nie je pravdivý a vychádza z nedostatku vedomostí o danej problematike. Namietala tiež, že ak sa v odbornom posudku o invalidite uvádza, že elektrosenzibilita sa nedá ani jednoznačne vylúčiť - že "došlo k príklonu len smerom k nemožnosti elektrosenzibilitu potvrdiť“, je to v rozpore s lekárskymi posudkami. Žalobkyňa vzniesla aj námietku proti odporúčaniu z Odborného posudku o invalidite vrátiť sa na trh práce bez obmedzení, nakoľko sa nenachádza ani jediné povolanie, ktoré by mohla vykonávať bez obmedzení. Taktiež namietala, že Odborný posudok o invalidite nie je podpísaný, a teda nemôže byť platný a na základe neho nemôže byť vydané platné rozhodnutie. Na základe podaného odvolania zasadala dňa 05.09.72017 posudková komisia a podľa vyjadrenia posudkového lekára, keďže diagnóza nie je zakategorizovaná, uznanie invalidity nevidí ako cestu riešenia životnej situácie navrhovateľky a odporučil jej hľadať inú cestu. Následne žalobkyni prišlo dňa 13.09.2017 rozhodnutie, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie a zamietnuté jej odvolanie, v ktorom sa však žalovaný v odôvodnení nevenuje ani jednému z namietaných dôvodov v odvolaní. Žalobkyňa v podanej žalobe upozornila, že Odborný posudok o invalidite nie je podpísaný a žiadala, aby sa pracovná rekomandácia, že sa má vrátiť na trh práce bez obmedzení, prehodnotila a stanovilo sa v nej obmedzenie znenia, že môže vykonávať prácu len v prostredí bez vysokofrekvenčného elektromagnetického žiarenia vyššej intenzity než 0,006 V/m. Odôvodnenie výroku z Odborného posudku o invalidite nie je podľa žalobkyne pravdivé a nevychádza z reálneho skutkového stavu ale len z faktu, že sa EHS neuvádza v MKCH ako zdravotné postihnutie znižujúce pracovnú schopnosť. Žalobkyňa zároveň namietla opakované pokusy stanoviť jej mimo rámca obvyklých postupov pri posudzovaní zdravotného stavu iných žiadateľov o invalidný dôchodok psychiatrickú diagnózu, alebo vytvoriť priestor, že trpí psychickou poruchou, nakoľko je to jednoznačný prejav diskriminácie voči nej z dôvodu špecifického zdravotného postihnutia. Navyše, nie je pravda, že zdravotné postihnutie resp. poškodenie ľudského organizmu elektromagnetickým žiarením legislatíva SR nepozná. Zaoberá sa ním však len v rámci pôsobnosti zákona č. 12/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, z čoho v rámci zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva pre chorobu z povolania právo na jednorazové vyrovnanie na základe prílohy č. 1 k zákonu č. 461/2003 Z.z., kde je v bode 20 vymenovaná Choroba z eketromagnetického žiarenia vrátane laseru. Z vyššie uvedených dôvodov žalobkyňa namietala aj nedodržanie zákonného postupu v zmysle § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe označil tvrdenia žalobkyne za nedôvodné. Uviedol, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovaného. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania. Posudkový lekár žalovaného so sídlom v Nitre posúdil zdravotný stav žalobkyne v rámci odvolacieho konania dňa 05.9.2017 so záverom, že žalobkyňa trpí syndrómom elektromagnetickej precitlivenosti. Táto diagnóza nie je zatiaľ objektívne spracovaná v medicínskych kruhoch, z tohto dôvodu nie je možné zaradiť ju do príslušnej kapitoly. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %, čo je dolná hranica rozpätia. Prítomný psychiater suponoval poruchu myslenia, ktorá však zatiaľ nie je objektivizovaná. Žalovaný konštatoval, že žalobkyňa pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nie je invalidná, a teda nespĺňa podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Žalobkyňa v odvolacom konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia žalovaného. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považoval žalovaný za neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Skutkové okolnosti týkajúce sa zaradenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými
posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú zo skutkového hľadiska úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
4. Žalobkyňa reagovala na vyjadrenie žalovaného v podaní doručenom súdu dňa 30.03.2018. Žalovanému vytkla, že jeho stanovisko vôbec nereaguje na žalobkyňou uvedené argumenty a opakuje svoje stanovisko, ktoré je neudržateľné. Žalovaný tvrdí, že „táto diagnóza nie je zatiaľ objektívne spracovaná v medicínskych kruhoch, z toho dôvodu nie je možné zaradiť ju do príslušnej kapitoly.“, avšak podľa žalobkyne existuje množstvo odborných štúdií o diagnostike a liečení EHS. Žalobkyňa zotrvala na tvrdeniach uvedených v správnej žalobe a postup, ktorým posudkový lekár určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie vertebrogénnu poruchu, označila za nesprávne zvolený. Zastávala názor, že v danej veci sa mali posudzovať funkčné poruchy spôsobené EHS a ekvivalentná/porovnateľná náhrada za ne zo zoznamu zdravotných postihnutí na základe rovnakých/porovnateľných zdravotných obmedzení. Stupeň zdravotného postihnutia, teda či ide o ťažké zdravotné postihnutie, by mal posudzovať odborník, ktorý má s touto chorobou skúsenosť. Pripomenula, že v čase prijatia rozhodnutia z 07.09.2017 mala vážne poškodenie zraku, pokročilý sivý zákal oboch očí (zákal sa vyvinul v priebehu 1,5 roka po vypuknutí EHS, teda v časovej a zrejme aj príčinnej súvislosti s týmto zdravotným postihnutím), pričom na ľavé oko videla fakticky len hmlu a pravé oko mala zahmlené. Toto jej v tom čase bránilo plnohodnotne pracovať. Tento fakt posudkový lekár vyriešil vyjadrením, že operácia tento stav napraví. Žalobkyňa sa aj podrobila dvom operáciám očí v októbri a novembri 2017 s 2,5-mesačnou práceneschopnosťou v dôsledku alergie na predpísané očné kvapky, ktoré nemajú bezalergénový ekvivalent. Po operáciách síce vidí, ale pri dlhšej práci na počítači pociťuje predtým sa nevyskytujúcu miernu bolesť na zadnej strane očí, ktorá vymizne pri zakrytí očí ochrannou sieťkou s kovovými vláknami. Sieťka však bráni ostro vidieť obraz na obrazovke. Okrem toho žalobkyňa na ľavom oku v marci 2018 začala pozorovať zatiaľ mierne zahmlenie a zhoršenie zraku. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že stále chýba vyjadrenie k námietke, ktorá bola uvedená v odvolaní aj v žalobe proti odporúčaniu z Odborného posudku o invalidite vrátiť sa na trh práce bez obmedzení. Pre žalobkyňu je takéto odporúčanie absurdné. Ďalej žalobkyňa poukázala na námietku v správnej žalobe, v ktorej namietala, že ak sa v odbornom posudku o invalidite uvádza, že elektrosenzibilita sa nedá ani jednoznačne vylúčiť -, že „došlo k príklonu len smerom k nemožnosti elektrosenzibilitu potvrdiť“, je to v rozpore s lekárskymi posudkami, v ktorých sa elektrosenzitivita diagnostikuje, a to buď priamo, alebo slovami: „Diagnóza na základe doterajších vedomostí sa nedá jednoznačne ani potvrdiť, ani vylúčiť. Vzhľadom na chronifikáciu ťažkostí pacientky sa syndróm elektromagnetickej hypersenzibility však zdá byť vysoko pravdepodobný.“ (MUDr. Kelová, 03.08.2016). Na základe uvedených skutočností zotrvala na žiadosti v podanej žalobe zrušiť rozhodnutia Sociálnej poisťovne.
5. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 199 a nasl. SSP, vec prejednal na verejnom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) a po oboznámení sa s s vyjadreniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné priznať jej úspech z týchto dôvodov:
6. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP") sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 6.1. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 6.2. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
6.3. Podľa § 191 ods. 3 SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo,
7. Predmetom konania v prejednávanej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov v konaní, v ktorom prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. apríla 2017 zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok a žalovaný na odvolanie žalobkyne toto rozhodnutie potvrdil rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.09.2017 a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol.
8. Z posudkového a dávkového spisu bolo zistené, že žiadosťou zo dňa 14.03.2017 si žalobkyňa uplatnila nárok na invalidný dôchodok od 17.02.2016. Na základe tejto žiadosti bol posúdený zdravotný stav žalobkyne a dňa 14.03.2017 bol lekárom vykonávajúcim lekársku posudkovú činnosť sociálneho poistenia vyhotovený odborný posudok o invalidite, ktorým žalobkyňa nebola uznaná za invalidnú, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na dolnej hranici rozpätia vo výške 20 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené - choroby podporného a pohybového aparátu - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového dráždenia - M 50.3 - kapitola XV, oddiel E, položka 3, písmeno b) s tým, že za iné zdravotné postihnutia, ktorými žalobkyňa trpí, nebola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená. V odbornom posudku sa konštatuje, že žalobkyňa je od roku 2014 v liečbe neurológa pre cefaleu, únavnosť, CC syndróm, polytopný VAS a syndróm elektromagnetickej senzitivity - táto diagnóza sa nedá jednoznačne potvrdiť ani vylúčiť. Kompletne vyšetrená neurológom, pretrvávajú bolesti hlavy, polytopný VAS, zhoršenie vizu, chronickej únavy a senzitivita na elektrosmog.
9. Na základe takto posúdeného zdravotného stavu žalobkyne správny orgán I. stupňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. apríla 2017 zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 14.03.2017. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že posúdenie zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 14.03.2017, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa včas opravný prostriedok.
10. Posudkový lekár sociálneho poistenia podanému odvolaniu žalobkyne nevyhovel a posudkový spis bol predložený na ďalšie konanie posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre.
11. Dňa 05.09.2017 bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený a zaznamenaný v odbornom lekárskom posudku, ktorým žalobkyňa nebola uznaná za invalidnú, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na dolnej hranici rozpätia vo výške 20 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené - vertebrogénna porucha (dorzalgia bez radikulopathie) - M 5.03 - kapitola XV, oddiel E, položka 3, písmeno b) s tým, že za iné zdravotné postihnutia, ktorými žalobkyňa trpí, nebola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená. V odbornom posudku sa konštatuje, že z predloženej lekárskej dokumentácie a z vyšetrení psychiatra vyplýva, že žalobkyňa trpí na syndróm elektromagnetickej precitlivenosti. Táto diagnóza zatiaľ nie je objektívne spracovaná v medicínskych kruhoch, a z tohto dôvodu nie je možné zaradiť ju do príslušnej kapitoly.
12. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. septembra 2017 tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil s odôvodnením, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Nitre vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne, zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil naďalej na 20 %. Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok.
13.1. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
13.2. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
13.3. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
13.4. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
13.5. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
13.6. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
13.7. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
13.8. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
13.9. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
13.10. Podľa § 196 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.
13.11. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z. výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.
14. Podstata námietok žalobkyne vznesených v podanej žalobe spočívala v námietke nedostatočne vykonaného dokazovania a nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď neboli zohľadnené všetky
ňou uvádzané skutočnosti a predložené lekárske správy. Žalobkyňa ďalej namietala nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí a nevysporiadanie sa žalovaného s jej odvolacími námietkami proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobkyňa zároveň namietala, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.
15. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že zdravotný stav žalobkyne bol v danej veci posúdený po podaní žiadosti o invalidný dôchodok posudkovým lekárom pobočky, ktorý vypracoval dňa 14.03.2017 odborný posudok o invalidite. Následne bol zdravotný stav žalobkyne posúdený opätovne po podaní opravného prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu a dňa 05.09.2017 bol vyhotovený odborný lekársky posudok.
16. V danej veci však predmetný odborný posudok o invalidite vypracovaný dňa 14.03.2017 posudkovým lekárom pobočky, na podklade ktorého rozhodoval správny orgán I. stupňa a ktorý má byť neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia, nie je obsahom administratívneho spisu tak prvostupňového orgánu a ani administratívneho spisu žalovaného. V spisovom materiály sa nachádza iba kópia predmetného posudku predložená žalobkyňou s podaným odvolaním proti prvostupňovému rozhodnutiu, originál tohto posudku sa v spisovom materiály nenachádza a nebol správnym orgánom súdu ani dodatočne predložený. Z uvedeného tak nie je zrejmé, akým spôsobom žalovaný posudzoval úplnosť a správnosť záverov posudkového lekára obsiahnutých v predmetnom posudku. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že kópia posudku predloženého žalobkyňou v konaní nie je posudkovým lekárom pobočky podpísaná a rovnako v ňom absentuje odtlačok pečiatky.
17. Krajský súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že odborný lekársky posudok vydaný v rámci odvolacieho konania neobsahuje označenie orgánu, resp. príslušného posudkového lekára, ktorý uvedený posudok vydal. Rovnako v ňom absentuje jeho podpis a odtlačok pečiatky. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je možné zistiť, kto predmetný posudok vydal a či mal na to príslušné oprávnenie. Krajský súd v tejto súvislosti analogicky poukazuje na lekársky posudok vyhotovený podľa zákona č. 447/2008 Z.z., ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2 tohto zákona a ktorého nevyhnutné náležitosti by mal obsahovať aj lekársky posudok vyhotovený podľa zákona č. 461/2003 Z.z. V danom prípade tak uvedený odborný lekársky posudok obdobne ako vyššie uvedený odborný posudok o invalidite neobsahovali obligatórne náležitosti. Napriek tomu sa správne orgány s uvedenými skutočnosťami žiadnym spôsobom nezaoberali a absenciu týchto podstatných náležitosti vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevzali do úvahy.
18. Pokiaľ ide o posúdenie zdravotného postihnutia žalobkyne a určenie miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, krajský súd poukazuje na obsah vyššie uvedeného odborného posudku o invalidite zo dňa 14.03.2017 a odborného lekárskeho posudku zo dňa 05.09.2017. V oboch posudkoch bolo po zohľadnení lekárskych nálezov a správ určené postihnutie s kódom diagnózy M 50.3 podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písmeno b) s výslednou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. Išlo o dolnú hranicu zákonom stanoveného rozpätia (20% - 35%), bez zvýšenia percentuálnej miery za iné zdravotné postihnutia žalobkyne.
19. Z lekárskych správ, ktoré sú obsahom administratívneho spisu, však vyplýva, že žalobkyňa trpí syndrómom elektromagnetickej (hyper)senzitivity - stanovisko MUDr. Kelovej, CsC., neurológa z 03.08.2016, 14.10.2016, lekárska správa MUDr. Točíkovej, neurológa z 02.01.2017, 20.06.2017, čo sa v konečnom dôsledku konštatuje aj v oboch posudkoch, pričom v odbornom lekárskom posudku zo dňa 05.09.2017 je výslovne uvedené, že táto diagnóza zatiaľ nie je objektívne spracovaná v medicínskych kruhoch, a z tohto dôvodu nie je možné zaradiť ju do príslušnej kapitoly. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie tak bola určená vertebrogénna porucha, ktorá vzhľadom na minimálne prejavy má mieru poklesu 20%.
20. Je pravdou, že jednotlivé zdravotné postihnutia a k nim prislúchajúca miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sú taxatívne vymedzené v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. V prípade, že v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, však platí zásada, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa v súlade s § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. určí podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tak nie je súdu z lekárskych posudkov rejmé, z akého dôvodu s
prihliadnutím na zdravotné ťažkosti žalobkyne zdokladované v lekárskych správach nebolo ochorenie žalobkyne v súlade s § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. priradené k obdobnému ochoreniu, ktoré je zaradené v príslušnej kategórii prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. a určená tak zodpovedajúca miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V danom prípade bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená za úplne iné ochorenie - vertebrogénnu poruchu, nemajúce žiaden vzťah k syndrómu elektromagnetickej hypersenzitivity. Naviac, miera funkčnej poruchy za toto ochorenie bola u žalobkyne určená v najnižšej možnej miere 20 % (z rozpätia 20 % -35 %), bez akéhokoľvek zvýšenia percentuálnej miery za ďalšie ochorenia, vrátane príznakov už spomenutého syndrómu elektromagnetickej hypersenzitivity, ktoré ochorenie konštatoval aj lekár v predmetnom odbornom lekárskom posudku zo dňa 05.09.2017. Napriek skutočnosti, že nezohľadnenie hyperelektrosenzibility, ako podstatného zdravotného problému žalobkyne pri posúdení jej zdravotného stavu pred posudkovým lekárom pobočky, predstavovalo hlavnú odvolaciu námietku žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný sa touto skutočnosťou v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nezaoberal a v celom rozsahu sa stotožnil s odborným lekárskym posudkom zo dňa 05.09.2017 vydaným v rámci odvolacieho konania, ktorý rovnako ako posudkový lekár pobočky zdravotné ťažkosti žalobkyne spôsobené týmto ochorením nevzal do úvahy.
21. Krajský súd v tejto súvislosti zároveň uvádza, že zákon č. 461/2003 Z.z. v ustanovení § 196 ods. 3 dáva možnosť správnemu orgánu v prípade, ak je to pre posúdenie rozhodujúcich skutočností potrebné, ustanoviť za účelom podania znaleckého posudku znalca. V prípade, ak teda boli v konaní napriek predloženým lekárskym správam odôvodnené pochybnosti o zdravotných ťažkostiach žalobkyne v súvislosti s vyššie uvedeným syndrómom elektromagnetickej hypersenzitivity, za účelom riadneho vysporiadania sa s ochorením žalobkyne a s tým súvisiacim určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť mal správny orgán I. stupňa ustanoviť znalca a nariadiť znalecké dokazovanie.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že v konaní bol nedostatočne zistený skutkový stav, rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom.
23. Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. septembra 2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. apríla 2017 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), f) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP).
24. V ďalšom konaní po vrátení veci bude potrebné opätovne posúdiť zdravotný stav žalobkyne a prípadne aj posúdiť, či v danom prípade neprichádza do úvahy za účelom riadneho posúdenia zdravotného stavu žalobkyne nariadiť znalecké dokazovanie.
25. Následne orgán verejnej správy, ktorý je právnym názorom vysloveným správnym súdom v zrušujúcom rozsudku viazaný (§ 191 ods. 6 SSP), opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie o veci následne aj riadne odôvodní v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia.
26. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
27. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd priznal žalobkyni úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania (§ 167 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.