Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35C/163/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: EOS KSI Česká republika, s.r.o., so sídlom: Novodvorská 9, 142 21 Praha, IČO: 25 117 483, v zastúpení: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Q. bytom: F., štátny občan SR, o zaplatenie 102.021,61 CZK s príslušenstvom

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 102.021,61 CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 93.940,13 CZK od 2.12.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.6.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 102.021,61 CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 93.940,13 CZK od 2.12.2010 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania spočívajúcich v uhradenom súdnom poplatku a trov právneho zastúpenia.

2. Žalobca v konaní tvrdil, že právomoc slovenských súdov na prejednanie veci je daná v zmysle § 37 zákona č. 97/1967 Zb.. Ďalej tvrdil, že na základe Smlouvy o postoupení pohledávek zo dňa 19.11.2010 uzavretej medzi postupcom Česká spořitelna, a.s., Olbrachtova 1929/62, 140 00 Praha 4, IČO: 45 244 782 a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril dňa 28.4.2008 so žalovaným Smlouvu o úvěru č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 100.000m- CZK s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 14,03 % ročne. Žalovaný sa zaviazal splácať istinu úveru v pravidelných mesačných splátkach po 1.878,- CZK. Dňa 14.8.2008 uzatvoril postupca so žalovaným dodatek k Smlouve o úvěru - Uznaní závazku a Dohoda o odkladu splátek, predmetom ktorej bolo uznanie záväzku vzniknutého na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.4.2008, a to v zostatku ku dňu 14.8.2008 vo výške 98.208,15 CZK s úrokom podľa bodu IX. zmluvy. Žalovaný s postupcom si zároveň dojednali odklad platenia dohodnutých pravidelných mesačných splátok vo výške 1.878,- CZK za mesiac 8/2008 tak, že žalovaný odloženú splátku zaplatí dodatočne počnúc mesiacom september 2008 až do zaplatenia celkového zostatku úveru s príslušenstvom vo výške uznanej podľa Uznania záväzku a Dohody o odklade splátok pravidelnými mesačnými splátkami zvýšenými o 41 CZK, splatnými k 15.dňu každého mesiaca. V zmysle bodu VIII. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania žalovaného so splatením jednej splátky po dobu dlhšiu než 3 mesiace alebo so zaplatením viac než dvoch splátok v dohodnutej dobe, má postupca právo požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom. Celkový nedoplatok z predčasne ukončenej zmluvy ku dňu postúpenia pohľadávky 1.12.2010 predstavuje sumu 102.021,61

CZK, pozostávajúcej z istiny vo výške 93.940,13 CZK, úroku z omeškania vo výške 7.161,48 CZK a poplatkov v sume 920 CZK.

3. Žalobca na preukázanie svojich skutočností označil v žalobe nasledovné dôkazy: Smlouva o postoupení pohledávek zo dňa 19.11.2010, príloha č. 1, oznámení o postoupení pohledávky zo dňa 17.2.2011, výpis z Obchodného registra žalobcu, výpis z Obchodného registra postupcu, Smlouva o úvěru č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.4.2008, Všeobecné obchodní podmínky České spořitelny, a.s., Dodatek ke smlouvě o úvěru vedeném na úvěrovém účtu č. XXXXXXXXXX Uznání závazku a dohoda o odkladu splátek zo dňa 14.8.2008, příkaz k úhradě - Potvrdení realizované úhrady, pokladní doklad, výzva s výstrahou k úhradě dlužné částky na úvěrovém účtu zo dňa 12.7.2010, prehľad úverového účtu.

4. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, návrhy na vykonanie vyššie citovaných dôkazov.

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a neuviedol žiadne prostriedky procesnej obrany.

6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 35C/163/2014-115 zo dňa 66.9.2016, kedy žalobu zamietol s dôvodu výšky dohodnutého úroku v rozpore s dobrými mravmi, neplatnosti celej zmluvy a s poukazom na premlčanie nároku kvalifikovaného ako bezdôvodné obohatenie. Na odvolanie Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 9Co/52/2017-159 zo dňa 23.1.2018 rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, kedy uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné vo vzťahu k posúdeniu veci v otázke skúmania platnosti dojednania strán sporu o úrokoch z úveru.

7. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, právne argumenty strán a za preukázané považuje nasledovné skutočnosti:

8. Dňa 28.4.2008 uzavrela Česká spořitelna, a.s. so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie hotovostného úveru žalovanému až do výšky 100.000,- Kč, pričom žalovaný sa zaviazal splatiť úver pravidelnými splátkami vo výške 1.878,- Kč vždy k 15. dňu každého mesiaca. Prvá splátka mala byť zaplatená dňa 15.5.200/8. Za predpokladu jednorazového a okamžitého čerpania úveru ku dňu 28.4.2008 vo vyššie uvedenej výške a za dodržania podmienok splácania zjednaných v zmluve mala byť posledná splátka ,vo výške 1.847,- Kč zaplatená dňa 15.4.2015, ktorý je dňom konečnej splatnosti úveru. za rovnakého predpokladu činil celkový počet splátok 84. žalovaný sa zaviazal splatiť banke úver s úrokom na základe úrokovej sadzby podľa tejto zmluvy o úvere. Úroková sadzba činila 14,03 % ročne a mala byť nemenná po celú dobu trvania zmluvy o úvere. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť banke cenu za prijatie, posúdenie a vyhodnotenie žiadosti o úver vo výške 800,- Kč splatnú ku dňu podpisu zmluvy a cenu za správu a vedenie úverového účtu vo výške 49,- Kč za každý začatý kalendárny mesiac. Ročná percentuálna miera nákladov činila 15,52%. žalovanému bola poskytnutá suma 100.000,- Kč v dvoch splátkach po 50.000,- Kč dňa 28.4.2008 a to raz v hotovosti a raz vo forme prevodu na jeho účet.

9. Dňa 14.8.2008 uzavrela banka a žalovaný Dodatok k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX a Uznanie záväzku a dohodu o odkladu splátok, kedy žalovaný uznal ako dlžník svoj peňažný záväzok voči banke vzniknutý na základe vyššie uvedenej zmluvy o úvere a to v zostatku v ten deň vo výške 98.208,15 Kč s úrokom podľa zmluvy o úvere od 1.1.2008. Súčasne bola dojednaný odklad platenia splátky za mesiac august 2008 vo výške 1.878,- Kč a to tak, že túto odloženú splátku mal žalovaný zaplatiť dodatočne počínajúc mesiacom september 2008 až do zaplatenia celého zostatku úveru s príslušenstvom vo výške uznanej podľa dodatku pravidelnými mesačnými splátkami zvýšenými o 41,- Kč splatnými k 15. dňu každého mesiaca.

10. Výzvou zo dňa 12.7.2010 banka vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 6.309,- Kč do 15.8.2010 s tým, že ak v uvedenej lehote spomenutú pohľadávku nezaplatí, stane sa celý zostatok úveru s príslušenstvom splatným ku dňu nasledujúcemu po márnom uplynutí hore uvedeného termínu.

11. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.11.2010 bola pohľadávka voči žalovanému definovaná v prílohe v celkovej výške 102.021,61 Kč postúpená z Českej spořitelny, a.s. na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanému listom Českej spořitelny, a.s. zo dňa 17.2.2011.

12. Súd vykonal nasledovné dôkazy: Smlouva o postoupení pohledávek zo dňa 19.11.2010, príloha č. 1, oznámení o postoupení pohledávky zo dňa 17.2.2011, výpis z Obchodného registra žalobcu, výpis z Obchodného registra postupcu, Smlouva o úvěru č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.4.2008, Všeobecné obchodní podmínky České spořitelny, a.s., Dodatek ke smlouvě o úvěru vedeném na úvěrovém účtu č. XXXXXXXXXX Uznání závazku a dohoda o odkladu splátek zo dňa 14.8.2008, příkaz k úhradě - Potvrdení realizované úhrady, pokladní doklad, výzva s výstrahou k úhradě dlužné částky na úvěrovém účtu zo dňa 12.7.2010, prehľad úverového účtu. Z predmetných dôkazov súd vychádzal a vyhodnotil skutkový stav tak, ako bolo vyššie uvedené.

13. Súd vec právne posúdil nasledovne:

14. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili právo, ktoré poskytuje spotrebiteľovi menšiu ochranu jeho práv ako slovenský právny poriadok, ich vzťahy sa spravujú slovenským právnym poriadkom.

15. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 145/2010 Sb. o spotrebiteľskom úvere (podľa českého právneho poriadku), právne vzťahy týkajúce sa spotrebiteľského úveru vzniknuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa riadia doterajšími právnymi predpismi.

16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 321/2001 Sb. o niektorých podmienkach zjednávania spotrebiteľského úveru (podľa českého právneho poriadku), tento zákon stanovuje niektoré podmienky zmluvy, v ktorých sa zjednáva spotrebiteľský úver v súlade s právom Európskych spoločenstiev.

17. Podľa § 6 zákona č. 321/2001 Sb., ak nespĺňa zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru náležitosti uvedené v § 4, považuje sa spotrebiteľský úver za úver úročený vo výške diskontnej sadzby platnej v dobe uzavretia zmluvy, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver, uverejnenej pre príslušné obdobie Českou národnou bankou; dojednania o iných platbách na spotrebiteľský úver sa stávajú neplatnými, to všetko s účinnosťou odo dňa, kedy spotrebiteľ túto skutočnosť uplatní u veriteľa.

18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. s účinnosťou do 31.7.2008, t.j. účinný ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „citovaný zákon“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

19. Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4)

21. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

22. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. 23. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

24. Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

25. Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26. Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

27. Podľa § 879r veta prvá Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014.

28. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

29. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

30. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

33. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

34. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

35. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

36. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

37. Súd prvom rade posudzoval, ktorý právny poriadok je nutné použiť a aplikovať na predmetný právny vzťah medzi účastníkmi konania, kedy dospel k záveru, že je nutná aplikácia slovenského právneho poriadku a teda zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj ostatných vyššie citovaných ustanovení, nakoľko právny poriadok Českej republiky podľa názoru súdu poskytuje menšiu právnu ochranu než slovenský právny poriadok, keďže v prípade nedostatku náležitostí spotrebiteľskej zmluvy český právny predpis o spotrebiteľských úveroch zákona č. 321/2001 Sb. úročí daný úver vo výške diskontnej sadzby platnej v dobe uzavretia zmluvy, pričom však slovenský právny predpis o spotrebiteľských úveroch zákon č. 258/2001 Zb. poskytuje vyššiu ochranu, nakoľko sa celý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež v zákone č. 258/2001 Z.z. je zakotvené, že veriteľ nesmie požadovať od spotrebiteľa úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a teda poukaz a aplikácia poplatkov vyplývajúcich zo sadzobníka, ktorý nie je súčasťou zmluvy, nie je právne udržateľný.

38. V tej súvislosti súd poukazuje na čl. 6, ods. 1,2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), podľa ktorého bez toho, aby boli dotknuté čl. 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobu, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ a/ vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b/ akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín, vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. Bez ohľadu na ods. 1 si strany môžu v súlade s čl. 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky ods. 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe ods. 1 rozhodným.

39. Spomenuté úvahy sú v súlade aj s ust. § 9 ods. 3 zák. č. 97/1963 Zb. zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili právo,

ktoré poskytuje spotrebiteľovi menšiu ochranu jeho práv ako slovenský právny poriadok, ich vzťahy sa spravujú slovenským právnym poriadkom.

40. Pokiaľ si teda v danej veci zmluvné strany dohodli, že ich zmluvný vzťah sa bude spravovať právnym poriadkom Českej republiky a v danom prípade, pokiaľ ide o skúmanie náležitostí spotrebiteľskej zmluvy slovenský právny poriadok poskytuje spotrebiteľovi silnejšiu ochranu, pri skúmaní náležitostí zmluvy a následkov s tým spojených je potrebné aplikovať slovenský právny poriadok.

41. Niet pochýb o tom, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy upravenej zákonom č. 258/2001 Z.z., ktorý je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality.

42. Hlavný právny vzťah je však založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona 258/2001 Z.z., ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto o úvahy (1. zákon o spotrebiteľskom úvere, 2. Občiansky zákonník, 3. ) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Obč. zákonníka.

43. To znamená, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích predpisoch k nemu.

44. Súd na základe žalobcom predložených listinných dôkazov vzal do úvahy uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, kedy mala byť poskytnutá čiastka úveru 100.000 Kč zo dňa 28.4.2008. Následne na to súd túto podrobil sudcovskej kontrole, a to aj s poukazom na ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z., kedy súd posudzujúc obsah danej zmluvy o spotrebiteľskom úvere dospel k záveru, že táto obsahuje všetky náležitosti podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona. Súd dospel k záveru, že zmluva síce obsahuje údaj o výške limitu poskytnutého spotrebiteľského úveru, ktorý je definovaný slovíčkom - do sumy 100.000 Kč, avšak toto znenie je nutné považovať za zrozumiteľné, pretože je jasne stanovený horný limit poskytovaného úveru.

45. Ďalej súd skúmal, či zmluva obsahuje náležitosť podľa písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, kedy v zmluve je len uvedený údaj o výške splátky 1.878,- Kč mesačne, ktorá však v sebe zahŕňa časť istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, prípadne iné poplatky ako napríklad: poplatok za poistenie, poplatok za možnosť zmeny splátok a podobne.

46. Ako vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 56/2018 zo dňa 17.4.2018 eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia (§ 9 ods.2 písm. k/) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, je nutné dospieť k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice.

47. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že ani v tejto spotrebiteľskej zmluve sa takéto členenie nevyžaduje a preto údaj iba o výške splátky 1.878,- Kč je v poriadku a v súlade s právnymi predpismi.

48. Ďalej súd dospel k záveru, že zmluva obsahuje ročnú úrokovú sadzbu 14,03 % ročne, a túto posudzoval aj s prihliadnutím na rozpor s dobrými mravmi. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov, t.j. obvyklými úrokovými sadzbami ostatných peňažných ústavov. Súd zistil, že priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk pri stave úverov v domácnostiach pri úveroch spotrebiteľských a ostatných nad 5 rokov predstavujú v apríli 2008 8,56 % a pri nových úveroch je úroková sadzba 13,62 %. To znamená, že dohodnutá úroková sadzba nevymedzuje z daného údaja mierou neprimeranou, v podstate korešponduje s výškou úrokových sadzieb, ktoré boli obvyklé v tom čase v podobných peňažných ústavoch a preto aj túto náležitosť zmluvy považoval za súladnú s právnymi predpismi.

49. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd mal za to, že žalovaný, ktorý svoj dlh neplnil voči žalobcovi a následne voči postupníkovi je dlhom zo Zmluvy o úvere, pričom súd zaviazal zaplatiť žalovaného k zaplateniu dlžnej sumy uvedenej vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ktorú považoval za dôvodnú v plnom rozsahu. Súd posudzoval aj výšku úroku z omeškania a mal za to, že táto je správne uplatnená s poukazom, že ide o spotrebiteľský úver pri použití ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré majú v takom prípade prednosť a teda zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 102.021,61 CZK od 2.12.2010 do zaplatenia. Nakoľko ku dňu 2.12.2010 bola sadba ECB 1%, čo za použitia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. predstavuje dokonca až 9% ročne, pričom žalobca žiadal iba 7,75% ročne, súd nemal dôvod žalobe vyhovieť, nakoľko žalobca žiadal menej než mal nárok.

50. Vzhľadom na všetky vyššie citované okolnosti s poukazom na vyššie uvedené právne ustanovenia súd nárok žalobcu považoval za dôvodný a preto mu v celom rozsahu vyhovel.

51. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a priznal plne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).