Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/119/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobkyne: F.A. U., F.. XX.XX.XXXX, bytom P. Č. XX, XXX XX H., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Melničák a Semančíková, s.r.o., so sídlom Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 36 860 891, proti žalovanému: Future Media Invest, spol. s r.o., so sídlom Komenského 4, 080 01 Prešov, IČO: 44 871 953, právne zastúpenému JUDr. Jánom Kasenčákom, advokátom so sídlom Juraja Fándlyho 2163/7, 010 01 Žilina, IČO: 42 104 386, v konaní o zaplatenie 11.880 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 418,00 Eur zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 11.462 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 11.462 Eur odo dňa 16.07.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobkyne zamieta.

IV. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92,96 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline m á vo vzťahu k žalovanému nároku na odmenu v rozsahu 100 % za podaný Znalecký posudok číslo XX/XXXX.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 09.09.2013 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu vo výške 11.880 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 11.880 Eur od 02.07.2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Žalobu vo veci samej odôvodnila tým, že dňa 08.08.2011 uzatvorila so žalovaným ako predávajúcim Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané v Katastri nehnuteľností vedené Správou katastra Prešov na Liste vlastníctva číslo XXXX a to rozostavaný byt číslo 10 - 2. mezanín, vo vchode číslo 22, na 2. poschodí bytového domu v Prešove, na ulici Komenského, súpisné číslo domu 4986, postaveného na parcele číslo 2830, spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné číslo 4986, na parcele registra ,,C“ číslo 2830 v podiele 90/1347, spoluvlastnícky podiel na parcele registra ,,C“ číslo 2830, zastavané plochy a nádvoria o výmere 408 m2, na ktorom je bytový dom postavený v podiele 90/1347. Podlahová plocha bytu podľa kúpnej zmluvy mala byť 90 m2 a kúpna cena bytu bola dohodnutá na 99.000 Eur. Žalobkyňa si dňa 10.06.2013 dala vypracovať Znalecký posudok za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti súdnou znalkyňou Ing. Evou Orgovánovou. Pri určení podlahovej plochy bytu znalkyňa určila výmeru 79,20 m2. Listom zo dňa 02.07.2013 žalobkyňa reklamovala vadu bytu spočívajúcu v menšej výmere o 10,80 m2 a uplatnila si primeranú zľavu z kúpnej ceny bytu. Žalovaný listom zo dňa 22.07.2013 reklamáciu žalobkyne neuznal a zľavu z kúpnej ceny vo

výške 11.880 Eur nevyplatil, pričom zotrval na Znaleckom posudku Ing. Gregu, ktorý určil, že podlahová plocha bytu je 90 m2.

2. Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k žalobe žalobkyne v písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 03.12.2013, v ktorom nesúhlasil so žalobou žalobkyne, považoval ju v celom rozsahu za nedôvodnú a uviedol, že samotná kúpna cena bola zmluvnými stranami dojednaná za byt, bez ohľadu na podlahovú výmeru predmetného bytu.

3. Súd vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu a listinnými dôkazmi, a to žalobou zo dňa 04.09.2013, Kúpnou zmluvou zo dňa 08.08.2011, Znaleckým posudkom Ing. Evy Orgovánovej, Znaleckým posudkom Ing. Gregu, výzvou zo dňa 02.07.2013, odpoveďou žalovaného zo dňa 22.07.2013, pripojeným spisom Správy katastra Prešov, pripojenou projektovou dokumentáciou Stavebného úradu, Znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Dňa 27.03.2011 bola medzi žalovaným a žalobkyňou uzatvorená Zmluva o budúcej kúpnej zmluve, kde budúci predávajúci ako investor a realizátor nadstavby na obytnom dome ulica Komenského 22, 24 v Prešove, súpisné číslo 4986, ktorý je postavený na pozemku parcela číslo 2830, zastavané plochy a nádvoria o výmere 408 m2, katastrálne územie Prešov sa dohodli, že predávajúci odpredá kupujúcej byt číslo 10, ako aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, podiel na pozemku parcele číslo 2830, pričom veľkosť obidvoch podielov bude špecifikovaná v kúpnej zmluve. Žalobkyňa ako budúca kupujúca v tejto zmluve prehlásila, že sa oboznámila s predbežným návrhom pôdorysu predmetného bytu, o ktorý prejavila záujem, špecifikáciou bytu, riešením prístupových ciest, ako aj obhliadkou okolia obytného domu na mieste samom. V článku III. predmetnej Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa 27.03.2011 bolo charakterizované vnútorné vybavenie bytu.

5. Dňa 08.08.2011 bola medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou uzatvorená Kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod rozostavaného bytu číslo 10 - 2. mezanín, vo vchode číslo 22, na 2. poschodí bytového domu v Prešove, na ulici Komenského, súpisné číslo 4986, zapísaného na Liste vlastníctva číslo 9987, postaveného na parcele registra ,,C“ číslo 2830, spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné číslo 4986, na parcele registra ,,C“ číslo 2830 v podiele 90/1347 a spoluvlastníckeho podielu na parcele registra ,,C“ číslo 2830, zastavané plochy a nádvoria o výmere 408 m2, na ktorom je bytový dom postavený, v podiele 90/1347 evidovaný na Liste vlastníctva číslo 9987. V článku 3. bod 4 je konštatované, že celková podlahová plocha bytu je 90 m2. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému za rozostavaný byt uvedený a špecifikovaný v článku 2. vrátane spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu a podielu na pozemku dohodnutú kúpnu cenu 99.000 Eur podľa platobných podmienok špecifikovaných v článku 7. uzatvorenej zmluvy.

6. Dňa 08.08.2011 bol podpísaný medzi žalobkyňou a žalovaným Preberací protokol, kde žalobkyňa ako kupujúca podpisom tohto Protokolu potvrdila, že prevzala od predávajúceho byt číslo 10, vo vchode číslo 22, na ulici Komenského v Prešove spolu s jeho príslušenstvom a oboznámila sa s jeho technickým stavom.

7. Dňa 17.06.2010 bola medzi žalovaným a vlastníkmi bytov podpísaná Zmluva o nadstavbe domu v zmysle § 21 Zákona číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, kde zmluvné strany špecifikované v bode 1. až 12. zmluvy sa so žalovaným dohodli, že na súčasnej ploche strechy bytového domu, ktorá je predmetom spoluvlastníctva zmluvných strán, uskutoční sa na vlastné náklady nadstavba žalovaným, ktorou vznikne 6 samostatných bytov označované ako byty číslo 7, 8, 9, vo vchode číslo 22 a byty číslo 5, 6, 7 vo vchode číslo 24.

8. Dňa 30.08.2010 bolo pod číslom B 11319/2010 - ČJ vydané Mestom Prešov ako Stavebným úradom stavebné povolenie pre stavbu Nadstavba, rekonštrukcia a obnova bytového domu, súpisné číslo 4986, na ulici Komenského číslo 22 až 24 v Prešove, na pozemku číslo 2030, katastrálne územie Prešov, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.08.2010.

9. Z výpisu z Listu vlastníctva číslo 9987, okres Prešov, obec Prešov, katastrálne územie Prešov mal súd za preukázané, že žalobkyňa je vedená ako vlastníčka bytu v podiele 1/1, na parcele číslo 2830,

o výmere 408 m2, zastavané plochy a nádvoria, a to bytového domu vo vchode číslo 22, 2. mezanín byt číslo 10, ktorý nadobudla na základe Kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Prešov pod číslom V 4410/2011.

10. Z predloženého Znaleckého posudku číslo 90/2011 znalca Ing. Jána Gregu (č. l. 29 súdneho spisu) vyplýva všeobecná hodnota bytu číslo 10, v nadstavbe bytov, na parcele číslo 2832 v Prešove, vrátane pozemku, zastavané plochy a nádvoria, parcely číslo 2830 vo výške 67.100 Eur, pričom podlahová plocha tohto bytu v zmysle záverov znaleckého posudku predstavuje 90 m2.

11. Znalec Ing. Ján Grega v Liste zo dňa 07.07.2013 uviedol, že jeho úlohou bolo stanoviť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti rozostavaného mezonetového bytu číslo 10, na ulici Komenského 22 v Prešove, čo aj vykonal, pričom banka vypočítanú hodnotu bytu ani nespochybnila. Žalobkyňa si vyžiadala vypracovanie znaleckého posudku na rozostavaný mezonetový byt prostredníctvom spoločnosti Future Media Invest, s.r.o. Prešov. Podlahová plocha bytu bola 90 m2 a takto bola zapísaná aj na Liste vlastníctva číslo 9987. Žiadny údaj v jeho znaleckom posudku nezakladá dôvod spochybňovať podlahovú výmeru bytu 90 m2.

12. Zo Znaleckého posudku číslo 57/2013 znalkyne Ing. Evy Orgovánovej (č. l. 7 súdneho spisu) vyplýva vypočítaná podlahová plocha bytu žalobkyne 79,20 m2 a všeobecná hodnota tohto bytu 94.000 Eur.

13. Žalobkyňa súdu uviedla, že pokiaľ ide o kúpu bytu, s manželom hľadali vhodný byt, keď ich požiadavkou bolo, aby byt dosahoval rozmery 90 m2. K štatutárnemu zástupcovi žalovaného sa dostali cestou realitnej kancelárie. Do tohto bytu investovali s tým, že štatutárny zástupca žalovaného ich ubezpečil, že byt má podlahovú výmeru 90 m2. Následne si objednali Znalecký posudok Ing. Gregu, ktorý uviedol podlahovú plochu bytu 90 m2. Štatutárnemu zástupcovi žalovaného verili, rovnako aj znalcovi Ing. Gregovi. Následne uzatvorili 08.08.2011 Kúpnu zmluvu, kde od žalovaného odkúpili rozostavaný byt číslo 10, na ulici Komenského číslo 22, zapísaný na Liste vlastníctva číslo 9987 a žalovanému zaplatili kúpnu cenu 99.000 Eur. So žalovaným sa dohodli na jednotkovej cene za m2 1.100 Eur. Rozhodla sa, že si do bytu dá vstavané skrine podľa výmery a tam nadobudla podozrenie, že podlahová plocha bytu nezodpovedá tomu, čo je zapísané na Liste vlastníctva. Oslovila svojho známeho, ktorý jej túto skutočnosť potvrdil. Následne oslovila pani Ing. Orgovánovú, aby vypracovala znalecký posudok, v ktorom sa vyjadrí k podlahovej ploche bytu. Znalkyňa jej vysvetlila, že podlahová plocha bytu je 79,2 m2, nakoľko všetko čo je pod 1,3 metra, sa do podlahovej plochy bytu nezapočítava. Svoj záver Ing. Orgovánová presne špecifikovala v znaleckom posudku. Žalovaného vyzývala a písala mu listy, že podlahová plocha bytu je menšia, avšak ten na jej výzvy nereagoval. Následne splnomocnila svoju advokátku. S manželom si tento rozostavaný byt boli pozrieť. Žalovaný ju však ubezpečoval, že podlahová plocha bytu je 90 m2. Dohodli sa na jednotkovej cene bytu, kde za 1 m2 mali žalovanému zaplatiť 1.100 Eur. Aj samotné kolaudačné rozhodnutie mal žalovaný predložiť Správe katastra do 31.08.2011, pričom ho predložil až rok a pol po tomto dátume. Rovnako súčasťou bytu mali byť aj pivnice, ktoré nemá. Zo strany žalovaného boli prisľúbené parkovacie miesta, ktoré žalovaný nezabezpečil. V čase, keď kupovala byt, boli tam priečky, sanita, kúpeľne boli zariadené a boli zrejmé jednotlivé miestnosti bytu. V predmetnom byte pred kúpou bola asi desaťkrát.

14. Štatutárny zástupca žalovaného súdu uviedol, že Kúpnu zmluvu uzatvorili dňa 08.08.2011. Byt predáva ako komplex, preto nebola medzi ním a žalobkyňou dohodnutá cena za jednotlivé m2. Podlahová plocha bytu je 90 m2. Znalkyňa, Ing. Orgovánová, nepostupovala podľa platných právnych predpisov. Stavia byty vyššieho štandardu a nie sociálne byty. Ing. Grega určil podlahovú výmeru bytu 90 m2. Pokiaľ ide o projektovú a technickú dokumentáciu, bol tam rozdiel zhruba plus-mínus 3 metre, čo je spôsobené tým, že išlo o starú bytovku z roku 1953 a vždy, keď sa stavajú podkrovné byty, vzniká tam rozdiel, čo je spôsobené tým, že ide o staré múry, čiže stavba sa môže rozšíriť, potom tento rozdiel v niekoľkých metroch sa odstraňuje porealizačným zameraním. S výškou zľavy nesúhlasí. Spomína si na prvé stretnutie so žalobkyňou, keď na stretnutie prišla s realitným maklérom a jej požiadavka bola, že chce kúpiť väčší byt.

15. Výzvou zo dňa 02.07.2013 vyzvala žalobkyňa žalovaného na zaplatenie zľavy z kúpnej ceny vo výške 11.880 Eur v lehote 10 dní odo dňa doručenia tejto výzvy, najneskôr však do 15.07.2013.

16. Žalovaný listom zo dňa 22.07.2013 oznámil žalobkyni, že s jej nárokom nesúhlasí, byt nemá menšiu výmeru a nie je daný ani právny dôvod na zľavu z ceny bytu.

17. Zo strany žalovaného bola súdu predložená mailová komunikácia medzi žalovaným a žalobkyňou, predmetom ktorej bolo odsúhlasenie pôdorysu predmetného bytu.

18. Zo znaleckého posudku číslo 46/2017 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (č. l. 231 súdneho spisu), ktorý bol súdu doručený dňa 13.10.2017 vyplýva:

Znalecký ústav zaujal stanovisko k Znaleckému posudku Ing. Jána Gregu číslo 90/2011, v ktorom konštatoval, že podlahová plocha bytu číslo 10 nebola v Znaleckom posudku Ing. Jána Gregu číslo 90/2011 stanovená podľa STN 734301: 2005 - 06 budovy na bývanie. Výmera podlahovej plochy bytu 90,10 m2 nebola určená v nadväznosti na použitý rozpočtový ukazovateľ. Výmera podlahovej plochy bytu určená Ing. Gregom je z uvedených dôvodov nepoužiteľná k porovnaniu s výmerou podlahovej plochy určenou v Znaleckom posudku číslo 57/2013 Ing. Evy Orgovánovej. Pokiaľ ide o podlahovú plochu bytu číslo 10, tá bola v Znaleckom posudku číslo 57/2013 Ing. Evy Orgovánovej stanovená v súlade s STN 734301/2005 - 06 budovy na bývanie a podlahová plocha bytu bola stanovená 79,20 m2. Rozdiel 0,38 m2, čo zodpovedá 0,48 % oproti podlahovej ploche určenej Ústavom 79,58 m2 a podlahovou plochou určenou Ing. Orgovánovou je spôsobený odchýlkami v zameraní, neodpočítaním inštalačných prímuroviek v kúpeľniach a bočnej steny vstavaných skríň v chodbe na 3. Poschodí, nezapočítané časti plochy medzi stenou a schodiskovým priestorom v podkroví. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že podlahová plocha bytu číslo 10 - 2. mezanín nachádzajúceho sa vo vchode číslo 22, na 2. poschodí bytového domu v Prešove, na ulici Komenského je 79,58 m2, pričom tá bola vypočítaná z rozmerov získaných zameraním na ohliadke dňa 14.10.2015 v súlade s STN 734301. Podlahová plocha bytu číslo 10 2. - mezanín v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy zo dňa 08.08.2011 bola zhodná s podlahovú plochu bytu v čase po jeho dokončení, ako aj v čase ohliadky vykonanej Znaleckým ústavom dňa 14.10.2015. Dôvodom tohto tvrdenia je skutočnosť, že už v Znaleckom posudku Ing. Gregu je v prílohe obsiahnutá fotodokumentácia, z ktorej je zrejmé, že dispozícia bytu bola v čase vypracovania znaleckého posudku rovnaká, ako v čase vypracovania Znaleckého posudku číslo 57/2013 Ing. Evy Orgovánovej, to znamená všetky nosné murivá, aj deliace priečky boli v tomto čase hotové a pripravené na zhotovenie povrchových úprav. Rozdiel v určení podlahovej plochy v danom prípade nie je, to znamená podlahová plocha v čase predaja bytu a v čase po dokončení bytu bola zhodná. Znalecký posudok číslo 57/2013 Ing. Evy Orgovánovej nevykazuje metodické nedostatky pri určení podlahovej plochy bytu. Podlahová plocha bytu bola vypočítaná podľa STN 734301/2005 - 06 budovy na bývanie na základe skutkového stavu bytu zisteného obhliadkou a jeho zameraním. Znalecký posudok Ing. Jána Gregu číslo 90/2011 vykazuje metodické nedostatky pri určení podlahovej plochy bytu a to z dôvodov:

- podlahová plocha bytu číslo 10 nebola stanovená podľa STN 734301/2005 - 06 budovy na bývanie,

- rozmery použité vo výpočte nekorešpondujú s rozmermi vyznačenými v pôdorysoch 3.NP a podkrovia

- výkresy uvedené v prílohe znaleckého posudku s vyznačením zamerania skutkového stavu bytu zisteného pri obhliadke nezobrazujú skutkový stav bytu číslo 10 dokladovaný fotodokumentáciou,

- na základe rozmerov vyznačených znalcom vo výkresoch v prílohe znaleckého posudku nemožno vypočítať podlahovú plochu bytu číslo 10, nie sú uvedené rozmery jednotlivých miestností, znalec vyznačil len vzdelanosti hlavných konštrukcií obvodových stien bytu.

19. Žalobkyňa vo svojom písomnom podaní zo dňa 27.02.2018 zotrvala na svojom názore, mala za to, že podlahová plocha bytu, ktorý bol deklarovaný v kúpnej zmluve, nezodpovedá skutočnosti, keďže vykonaným znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že celková podlahová výmera bytu je nižšia, menšia ako bola deklarovaná v kúpnej zmluve.

20. Právny zástupca žalovaného s podanou žalobou v celom rozsahu nesúhlasil, uviedol, že zápis na Liste vlastníctva o výmere bytu zahŕňa iba vzájomné vzťahy podielových spoluvlastníkov. Zároveň poukázal na prílohu k Znaleckému posudku číslo 46/2017, kde v Znaleckom posudku Ústavu súdneho inžinierstva je konštatované, že obytná plocha bytu je 90 m2. Kúpna zmluva bola uzatvorená na byt o výmere 90 m2, bola to dohoda zmluvných strán. Údaj o podlahovej ploche bytu nie je zapísaný ani v

katastri. Zároveň poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave, z ktorého vyplýva právny názor, na ktorom zotrval, že žaloba nie je dôvodná.

21. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

22. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

23. Podľa § 589 Občianskeho zákonníka, cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>.

24. Podľa § 596 Občianskeho zákonníka, ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.

25. Podľa § 597 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.

26. Podľa § 598 Občianskeho zákonníka, kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.

27. Podľa § 599 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci. Právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže kupujúci uplatniť na súde, len ak náklady predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v odseku 1.

28. Podľa § 600 Občianskeho zákonníka, uplatnením práv zo zodpovednosti za vady nie je dotknuté právo na náhradu škody.

29. Podľa § 612 Občianskeho zákonníka, na spotrebiteľskú kúpnu zmluvu okrem ustanovení § 52 až 54 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701> sa vzťahujú aj všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve a ustanovenia § 613 až 627 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>.

30. Podľa § 616 Občianskeho zákonníka, predávaná vec musí mať požadovanú, prípadne právnymi predpismi ustanovenú akosť, množstvo, mieru alebo hmotnosť a musí byť bez vád, najmä musí zodpovedať záväzným technickým normám. Pri potravinách musí byť vyznačený dátum spotreby alebo dátum minimálnej trvanlivosti. Ak to povaha veci pripúšťa, má kupujúci právo, aby sa vec pred ním prekontrolovala alebo aby sa mu jej činnosť predviedla.

31. Podľa § 619 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má predaná vec pri prevzatí kupujúcim. Pri použitých veciach nezodpovedá za vady vzniknuté ich použitím alebo opotrebením. Pri veciach predávaných za nižšiu cenu nezodpovedá za vadu, pre ktorú bola dojednaná nižšia cena. Ak nejde o veci, ktoré sa rýchlo kazia, alebo o použité veci, zodpovedá predávajúci za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe (záruka).

32. Podľa § 620 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záručná doba je 24 mesiacov. Ak je na predávanej veci, jej obale alebo návode k nej pripojenom vyznačená lehota na použitie, neskončí sa záručná doba pred uplynutím tejto lehoty.

33. Podľa § 622 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, má kupujúci právo, aby bola bezplatne, včas a riadne odstránená. Predávajúci je povinný vadu bez zbytočného odkladu odstrániť. Kupujúci môže namiesto odstránenia vady požadovať výmenu veci, alebo ak sa vada

týka len súčasti veci, výmenu súčasti, ak tým predávajúcemu nevzniknú neprimerané náklady vzhľadom na cenu tovaru alebo závažnosť vady. Predávajúci môže vždy namiesto odstránenia vady vymeniť vadnú vec za bezvadnú, ak to kupujúcemu nespôsobí závažné ťažkosti.

34. Podľa § 623 ods. 1 až 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla riadne užívať ako vec bez vady, má kupujúci právo na výmenu veci alebo má právo od zmluvy odstúpiť. Tie isté práva prislúchajú kupujúcemu, ak ide síce o odstrániteľné vady, ak však kupujúci nemôže pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád vec riadne užívať. Ak ide o iné neodstrániteľné vady, má kupujúci právo na primeranú zľavu z ceny veci.

35. Podľa § 625 Občianskeho zákonníka, práva zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú u predávajúceho, u ktorého bola vec kúpená. Ak je však v záručnom liste uvedený iný podnikateľ určený na opravu, ktorý je v mieste predávajúceho alebo v mieste pre kupujúceho bližšom, uplatní kupujúci právo na opravu u podnikateľa určeného na vykonanie záručnej opravy. Podnikateľ určený na opravu je povinný opravu vykonať v lehote dohodnutej pri predaji veci medzi predávajúcim a kupujúcim.

36. Podľa § 626 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, práva zo zodpovednosti za vady veci, pre ktoré platí záručná doba, zaniknú, ak sa neuplatnili v záručnej dobe. Práva zo zodpovednosti za vady pri veciach, ktoré sa rýchlo kazia, musia sa uplatniť najneskôr v deň nasledujúci po kúpe; inak práva zaniknú. Ak ide o použitú vec, zaniknú práva zo zodpovednosti za vady, ak neboli uplatnené do 24 mesiacov odo dňa prevzatia použitej veci kupujúcim alebo do doby, na ktorej sa predávajúci a kupujúci dohodli podľa § 620 ods <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>. 2.

37. Podľa § 627 ods. 1 až 2 Občianskeho zákonníka, doba od uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady až do doby, keď kupujúci po skončení opravy bol povinný vec prevziať, sa do záručnej doby nepočíta. Predávajúci je povinný vydať kupujúcemu potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy a o dobe jej trvania. Ak dôjde k výmene, začne plynúť záručná doba znova od prevzatia novej veci. To isté platí, ak dôjde k výmene súčiastky, na ktorú bola poskytnutá záruka.

38. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

39. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

40. Dňa 08.08.2011 bola medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou uzatvorená Kúpna zmluva, predmetom ktorej bola kúpa rozostavaného bytu číslo 10 - 2. mezanín, vo vchode číslo 22, na 2. poschodí bytového domu v Prešove, na ulici Komenského, súpisné číslo domu 4986, zapísaného na Liste vlastníctva číslo 9987, postaveného na parcele registra ,,C“ číslo 2830, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné číslo 4986 na parcele registra ,,C“ číslo 2830 v podiele 90/1347 a spoluvlastníckeho podielu na parcele registra ,,C“ číslo 2830, zastavené plochy a nádvoria o výmere 408 m2, na ktorom je bytový dom postavený v podiele 90/1347 a je evidovaný na Liste vlastníctva číslo 9987. V článku 3. bod 4 zmluvy bola deklarovaná podlahová plocha bytu 90 m2 a cena bytu bola špecifikovaná v článku 6. bod 1 zmluvy a predstavovala 99.000 Eur, ktorú sa žalobkyňa zaviazala splatiť v zmysle platobných podmienok špecifikovaných v článku 7. uzatvorenej zmluvy.

41. Z výpisu z Listu vlastníctva číslo 9987, katastrálne územie Prešov má súd za preukázané, že žalobkyňa je vedená ako výlučná vlastníčka v podiele 1/1 bytu vo vchode číslo 22, 2. - mezaním, byt číslo 10, ktorý nadobudla na základe Kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod číslom V 4410/2011.

42. Žalobkyňa vo svojej výpovedi súdu uviedla, že s manželom mali záujem o kúpu väčšieho bytu o rozlohe 90 m2. So štatutárnym zástupcom žalovaného rokovali a upozornili ho, že chcú väčší byt,

ktorý by mal rozlohu 90 m2. Následne so žalovaným uzatvorili Zmluvu dňa 08.08.2011, kde podlahová plocha bytu bola špecifikovaná v článku 3. uzatvorenej kúpnej zmluvy. S manželom sa rozhodli, že si do bytu dajú vstavané skrine, podľa rozmerov už mala podozrenie, že podlahová plocha bytu nezodpovedá tomu, čo jej zapísané na Liste vlastníctva, ako aj tomu, čo bolo deklarované v kúpnej zmluve. Následne oslovila znalkyňu Ing. Evu Orgovánovú, aby jej vypracovala znalecký posudok, v ktorom určí všeobecnú hodnotu bytu, ale vyjadrí sa aj k podlahovej výmere bytu. Zo strany znalkyne Ing. Evy Orgovánovej bol žalobkyni odovzdaný znalecký posudok, z ktorého vyplývala podlahová plocha bytu 79,2 m2. Štatutárny zástupca žalovaného vo svojich ústnych prednesoch, ako aj na pojednávaniach zotrval na Znaleckom posudku Ing. Jána Gregu, ktorý určil podlahovú plochu bytu 90 m2. Za účelom odstránenia týchto rozporov súd na návrh strán sporu ustanovil Ústav súdneho inžinierstva, ktorý dňa 13.10.2017 súdu doručil Znalecký posudok číslo 46/2017, zo záverov ktorého vyplýva, že podlahová plocha bytu číslo 10 - 2. mezanín je 79,58 m2, pričom Ústav súdneho inžinierstva poukázal na metodické nedostatky pri učení podlahovej plochy bytu v Znaleckom posudku číslo 90/2011 znalca Ing. Jána Gregu, naopak uviedol, že Znalecký posudok číslo 57/2013 Ing. Evy Orgovánovej nevykazuje metodické nedostatky a je vypočítaný podľa STN 734301: 2005 - 06 budovy na bývanie na základe skutkového stavu bytu zisteného obhliadkou a jeho zameraním.

43. Žalobkyňa na pojednávaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vzala žalobný návrh späť v časti o zaplatenie sumy 418 Eur. So zastavením konania žalovaný spolu so svojím právnym zástupcom súhlasili, z tohto dôvodu súd konanie v časti o zaplatenie sumy 418 Eur zastavil postupom podľa § 144 a 145

44. Súd má za to, že žalobný návrh žalobkyne je v celom rozsahu dôvodný. Uzatvorená Zmluva o uzatvorení budúcej zmluvy, ako aj uzatvorená Kúpna zmluva medzi stranami sporu zo dňa 08.08.2011 spĺňa charakter spotrebiteľskej zmluvy. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52. Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo, ako aj iné odplatné zmluvy, ktoré sú upravené v 8. časti tohto zákona, ako aj zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

45. Predmetom Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy, ktorú uzatvorila žalobkyňa so žalovaným, bol byt číslo 10 nachádzajúci sa vo vchode číslo 22, ktorý vznikne nadstavbou na obytnom dome na ulici Komenského 22, 24 v Prešove spolu so spoluvlastníckym podielom na zastavanom pozemku. Byt mal byť mezonetový, mal pozostávať z troch obytných miestností a príslušenstva a jeho celková výmera mala predstavovať 87 m2 (článok 2 bod 2.1 návrhu zmluvy). Kúpna cena bytu mala byť 95.700 Eur (1.100 na 1 m2). Žalobkyňa požiadala žalovaného, aby upravil pôdorys budúceho bytu, následne žalovaný na žiadosť žalobkyne upravil pôdorys budúceho bytu posunom priečky, čím zväčšil podlahovú plochu bytu na 90 m2. Žalovaný v dôsledku zväčšenia podlahovej plochy bytu z 87 m2 na 90 m2 zvýšil aj kúpnu cenu za byt na sumu 99.000 Eur. Žalobkyňa ako budúca kupujúca a žalovaný ako budúci predávajúci uzatvorili Zmluvu o budúcej kúpnej zmluva, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal žalobkyni dodať byt o podlahovej výmere 90 m2. Aj keď v zmluve o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a v kúpnej zmluve nie je špecifikované, že sa predáva byt o jednotkovej cene za 1 m2, súdu to vyplývalo z konania samotného žalovaného, ktorý z pôvodnej ceny bytu 95.700 eur (článok 5. bod 5.1 zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy) zvýšil kúpnu cenu za byt na 99.000 Eur, keďže ponúkal byt žalobkyni o podlahovej výmere 90 m2. Následne medzi stranami tohto sporu bola uzatvorená dňa 08.08.2011 Kúpna zmluva, kde v článku 3. bod 3.1 žalovaný deklaroval dodanie bytu o podlahovej výmere 90 m2. Už zo samotného konania žalovaného, ktorý pri pôvodnej zmluve o uzatvorení budúcej zmluvy deklaroval kúpnu cenu 95.700 Eur za 87 m2 a neskôr túto sumu zmenil na 99.000 Eur za 90 m2 je podľa názoru súdu zrejmé, že podlahová plocha bytu bola smerodatná vo vzťahu k určeniu konečnej ceny bytu. Preto s výpoveďou samotného štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že predával byt ako celok, podľa názoru súdu nemožno súhlasiť, nakoľko toto jeho konanie pri úprave ceny bytu za väčšiu výmeru s týmto tvrdením nekorešponduje. Pokiaľ žalovaný argumentoval v priebehu tohto konania tým, že žalobkyňa zaslala žalovanému pôdorys budúceho bytu, o čom bola súdu predložená rozsiahla mailová komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným, kde vyznačila, kde sa majú nachádzať jednotlivé priečky bytu, z pôdorysu však nevyplynulo pre žalobkyňu, že šikmé časti stropu budú umiestnené nižšie

ako vo výške 130 cm, a teda že sa nebudú započítavať do samotnej podlahovej plochy bytu a budú nevyužiteľné pri užívaní bytu.

46. Pre súd bolo rozhodujúce ustanovenie § 616 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá predávajúcemu povinnosti týkajúce sa akosti a množstva tovaru. Nedodržanie týchto povinností zakladá zodpovednosť predávajúceho s rôznymi právnymi dôsledkami v závislosti od porušenia tej - ktorej povinnosti a od dôsledkov porušenia. Dôsledkom môže byť, napríklad jeho zodpovednosť za škodu, zodpovednosť za vady, porušenie povinnosti môže mať aj dôsledky vyplývajúce z osobitných predpisov.

47. Súd uvádza, že pri dodaní tovaru spotrebiteľovi predávaná vec musí mať požadovanú akosť, množstvo, mieru, hmotnosť a musí byť bez vád. Predávajúci poskytne kupujúcemu plnenie zodpovedajúce zákonu, ak mu dodá tovar s takými vlastnosťami, účelom a akosti, o ktoré prejavil spotrebiteľ záujem a ktoré sa zhodujú s opisom tovaru poskytnutým predávajúcim.

48. Podľa názoru súdu žalobkyňa si objednala u žalovaného byt o podlahovej ploche 90 m2. Súd uvádza, že žalobkyňa ako kupujúca má právo, aby kupovaná vec mala vlastnosti také, aké boli deklarované v uzatvorenej kúpnej zmluve medzi stranami sporu, a teda, aby vec mala požadovanú akosť, množstvo, to znamená výmeru a bola bez vád. V čase, keď strany sporu uzatvárali Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, byt ešte neexistoval, preto podľa názoru súdu žalobkyňa nebola spôsobilá urobiť obhliadku bytu, byt si premerať a na základe takto zisteného stavu si ho kúpiť. Žalovaný sa v kúpnej zmluve zaviazal dodať žalobkyni byt o podlahovej výmere 90 m2. Tým, že dodal byt menšej výmery, čo bolo v konaní preukázané rozsiahlym znaleckým dokazovaním, porušil svoje povinnosti a svoj záväzok nesplnil. Samotná žalobkyňa v konaní pred súdom vypovedala, že mali spolu s manželom záujem o byt väčšej výmery, ktorý by dosahoval celkovú plochu 90 m2. Žalovaný deklaroval žalobkyni záručnú dobu v trvaní tridsiatich šiestich mesiacov od prevzatia bytu. Žalobkyňa ihneď po tom, čo zo Znaleckého posudku Ing. Evy Orgovánovej zistila, že byt má nižšiu podlahovú výmeru, oznámila túto skutočnosť žalovanému výzvou zo dňa 02.07.2013 (č .l. 25 súdneho spisu) a uplatnila si nárok na zľavu z kúpnej ceny. Žalobkyňa tak postupovala v rámci záručnej doby, a teda nedošlo u nej k preklúzii práv vyplývajúcich zo zodpovednosti žalovaného za vadu bytu.

49. Pokiaľ právny zástupca žalovaného argumentoval rozhodnutím Krajského súdu Trnava pod sp. zn. 24Co 158/2013, podľa názoru súdu toto rozhodnutie a tento právny názor nie je možné aplikovať na uvedený prípad, nakoľko skutkový stav v tomto rozhodnutí bol ten, že žalobca disponoval informáciou o inej výmere podlahovej ploche bytu pred samotným uzatvorením kúpnej zmluvy. Kupoval byt existujúci, tento byt si prezrel a kupoval ho v stave zistenom záznamom z obhliadky bytu. Kúpna cena bola určená ako cena za byt a jeho vnútorné vybavenie týkajúce sa kuchynskej linky a zariadenia. Súd za dôležité považuje uviesť, že v čase podpisu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, žalobkyňa si nemohla byt obzrieť, premerať ho, keďže v čase podpisu tohto dokumentu tento byt ešte neexistoval. Žalobkyňa neužívala byt ani v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy a ani v čase, kedy jej bol byt odovzdaný. Až po odovzdaní bytu a po podpísaní Preberacieho protokolu sa s ním mohla oboznámiť.

50. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že výmera podlahovej plochy bytu je zjavnou vadou a že túto mala žalobkyňa reklamovať do šiestich mesiacov, s týmito názorom súd v žiadnom prípade nesúhlasí. Poukazuje práve na rozdielne znalecké posudky Ing. Gregu, Ing. Orgovánovej a potrebu vypracovať znalecký posudok Ústavom súdneho inžinierstva, ktorý určil, že podlahová plocha bytu nie je 90 m2, ale je len o výmere 79,58 m2. Vymerať podlahovú plochu bytu je technicky náročné, zvlášť, keď sa jedná o byt mezanín a z pohľadu laika je to podľa názoru súdu obtiažne, preto s týmto argumentom v žiadnom prípade súd nesúhlasí. Pokiaľ žalovaný argumentuje rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co 158/2013, z jeho záverov vyplýva, že odvodenie kúpnej ceny od veľkosti podlahovej plochy bytu je zaužívané pri novostavbách. Podľa názoru súdu žalobkyňa mohla reklamovať dodanie bytu v menšej výmere iba v rámci záručnej doby. Až po jej uplynutí by došlo k zániku práva.

51. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného prezentované na pojednávaní, že žalobkyňa bola v omeškaní so zaplatením kúpnej ceny a žalovanému vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ten si v priebehu tohto konania neuplatnil. Naopak, samotná žalobkyňa súdu uviedla, že zaplatenie jednotlivých splátok kúpnej ceny bolo viazané na určitý stav rozostavanosti bytu, pričom samotný žalovaný bol s dokončením bytu v omeškaní, preto aj k úhrade jednotlivých splátok kúpnej ceny bytu došlo zo strany žalobkyne neskôr. Tým, že žalobkyni zo strany žalovaného bol dodaný byt iba o podlahovej výmere 79,58 m2,

má to za následok nadobudnutie bytu nižšej hodnoty. Súd je toho názoru, že kúpna cena bytu sa vždy určuje aj v závislosti od výmery jeho podlahovej plochy, ktorý je veľmi významným faktorom. S poukazom na vyššie prijatý právny záver súdu, súd je toho názoru, že žalobkyňa splnila všetky hmotnoprávne podmienky na uplatnenie si nároku na zľavu z kúpnej ceny, keďže zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že žalobkyni bol dodaný byt o podlahovej výmere nižšej o 10,42 m2. Po prijatí právneho záveru súdu s poukazom na konanie samotného žalovaného, ktorý odvíjal cenu bytu od jeho podlahovej výmery pri jednotkovej cene 1.100 Eur za m2, tak žalobkyni vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny vo výške 11.462 Eur, ktorý súd považoval v celom rozsahu za dôvodný a túto sumu aj žalobkyni priznal.

52. Žalobkyni súd priznal aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Výzvou zo dňa 02.07.2013 vyzvala žalobkyňa žalovaného na zaplatenie zľavy z kúpnej ceny vo výške 11.880 Eur do desiatich dní odo dňa doručenia tejto výzvy, najneskôr však do 15.07.2013. Súd má za to, že deň nasledujúci, t. j. od 16.07.2013 sa žalovaný dostal do omeškania, preto súd žalobkyni priznal z dlžnej sumy úroky z omeškania až deň nasledujúci po uplynutí tejto lehoty, t. j. od 16.07.2013. V prevyšujúcej časti, ktorou žalobkyňa požadovala zaplatenie úroku z omeškania od 02.07.2013, bol jej návrh ako nedôvodný zamietnutý.

53. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. Úspech žalobkyne v tomto konaní predstavoval 96,46 %, jej neúspech 3,52 %, z tohto dôvodu má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92,96 %. Postupom podľa § 256 ods. 1 C.s.p. má súd za to, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 418 Eur, keď žalobný návrh v tejto časti vzala späť. Súd tak rozhodol o nároku žalobkyne na náhradu trov konania v rozsahu 92,96 % vo vzťahu k žalovanému. O výške náhrady týchto trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 C.s.p. samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

54. Podľa § 253 ods. 1 až 3 C.s.p., ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok. Ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania. Ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná. 55. V tomto konaní súd zároveň rozhodol aj o odmene Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline za podaný Znalecký posudok číslo 46/2007. Časť odmeny tohto Znaleckého ústavu za podaný znalecký posudok nie je krytá preddavkom, preto súd rozhodol o nároku na odmenu tohto ústavu za podaný znalecký posudok vo vzťahu k žalovanému ako neúspešnej strane sporu.

56. Na pojednávaní konanom dňa 26.03.2018 právny zástupca žalovaného žiadal, aby súd nariadil znalecké dokazovanie, v ktorom by znalec vypočítal objem samotného bytu v zmysle Slovenskej technickej normy, ktorú súdu predložil a zároveň zohľadnil Znalecké posudky Ing. Gregu a Ing. Orgovánovej. Návrh na doplnenie dokazovania prezentovaný zo strany právneho zástupcu žalovaného na tomto pojednávaní, súd ako nedôvodný zamietol. Súd poukazuje na to, že práve na odstránenie rozporov v znaleckých posudkoch Ing. Jána Gregu a Ing. Orgovánovej bol ustanovený Ústav súdneho inžinierstva v Žiline, ktorý súdu vypracoval znalecký posudok. Takéto dokazovanie navrhnuté zo strany právneho zástupcu žalovaného súd považuje za nadbytočné, nehospodárne, a preto návrh na doplnenie tohto dokazovania súd ako nedôvodný zamietol. Znalecký posudok podala v tomto prípade najvyššia autorita z radov znalcov, v ktorom sa dopodrobna vyjadrila k všetkým nezrovnalostiam a rozdielom v predošlých znaleckých posudkoch.

57. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 26.03.2018 vzniesol protinávrh, ktorým žiadal, aby súd určil, že vlastníkom bytu číslo 10, vo vchode číslo 22, na 2. poschodí bytového domu v Prešove, na ulici Komenského, súpisné číslo 4986, zapísaného na Liste vlastníctva číslo 9987 je žalovaný. Žalobkyňa je povinná byt vypratať v lehote do šesťdesiatich dní a zároveň žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 99.000 Eur do šesťdesiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

58. Podľa § 147 ods. 1 až 4 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú

ustanovenia o žalobe. Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí.

59. Podľa § 125 ods. 1 C.s.p., podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

60. Podľa § 123 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podanie je úkon určený súdu. Podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

61. Na pojednávaní konanom dňa 26.03.2018 súd vyhlásil dokazovanie za skončené a uznesením odročil pojednávanie postupom podľa § 219 ods. 2 na verejné vyhlásenie rozsudku. Právny zástupca žalovaného v písomnom podaní zo dňa 15.04.2018, doručeného súdu dňa 16.04.2018, t.j. pred verejným vyhlásením rozsudku a jeho doručením stranám sporu, predložil súdu v listinnej podobe vzájomný návrh žalovaného spolu s oznámením o dovolaní sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu zo dňa 26.03.2018, ktoré úkony realizoval po pojednávaní vo veci samej dňa 26.03.2018, keď súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Súd je toho názoru, že tento protinávrh zo strany žalovaného bol súdu prednesený po sudcovskej koncentrácii konania v zmysle § 153 C.s.p., podľa ktorého strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. Súd poukazuje na závery z predchádzajúceho pojednávania zo dňa 05.02.2018, kde strany boli poučené v zmysle § 153 C.s.p. a všetky návrhy na doplnenie dokazovania mali predložiť najneskôr do tridsiatich dní od tohto pojednávania. Právny zástupca žalovaného na výzvu súdu, aké sú jeho ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania uviedol, že z ich strany nie sú žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Rovnako bol tento vzájomný návrh žalovaného súdu doručený potom, čo súd vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Možnosť ďalšieho dokazovania po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, v Civilnom sporovom poriadku neprichádza do úvahy. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný mal dostatočný časový priestor od roku 2013 od kedy sa vedie tento súdny spor, súdu predniesť svoju obranu vo vorme vzájomného protinávrhu. S poukazom na túto skutočnosť je súd toho názoru, že tento protinávrh zo strany žalovaného bol podaný po uplynutí lehoty na sudcovskú koncentráciu, resp. zákonnú koncentráciu konania, a preto súd na tento protinávrh neprihliada.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.