Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8C-25-2016.pdf
PDF · 115.15 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/25/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu: A. C., D.. XX.XX.XXXX, H. N. M. T. XXXX/X, O., právne zastúpený Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom so sídlom Jána Reka 13, Žilina, proti žalovanej: W. C., F.. Ď., D.. XX.XX.XXXX, H. N. Z. XXX/X, G. A.a, právne zastúpená Mgr. Jánom Páchnikom, advokátom so sídlom Mariánske námestie 29/6, Žilina, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o určenie, že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti - parciel zapísaných a U. Č.. XXX, S. Okresným Ú. Ž., A. G. Č.. XX/X, R. P. S.O. XXX O. V. A. G. Č.. XX/XX - R. A. V. D. P. S. XXX O. S. A. X/X, zastavuje.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
III. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde 3.2.2016 domáhal voči žalovanej určenia, že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľností - rodinného domu so súpisným číslom 450, postaveného na parcele č. 85/10 v podiele 1, nachádzajúceho sa na U. S. G. Ú. G. A., P. G. A., okres Ž., R. D. U. Č.. XXXX, S. P. G. Okresného Ú. Ž. V. D.Í. - A. R. D. U. Č.. XXX, S. P. G. Okresného Ú. Ž., A. G. Č.. XX/X, R. P. S. XXX O. V. A. G. Č.. XX/XX - R. A. V. D. P. S.O. XXX m2 v podiele 1/2 a tiež žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že spolu so žalovanou bol spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. A. R. D. U. Č.. XXXX - F. W. A. S. G. Ú. G. A. A..Č.. G. XX/ X V. Č.. XX/XX R. D. U. Č.. XXX, G.É. D. R. W. R. Z. T. D. R. D. XX/XXXX, D. XXXX/XXXX V. D. XXXX/ XXX D. M.. Ľ. M. R. W. X.X.XXXX W. Z. Z. Ž. S. Ď.O., D.. X.X.XXXX, G. M. P. Ž.. D. R. H. W. R. N. D. I. D. U. Č.. XXX R. S. A. Ž. V. M. S. V. M. S. F.C. W. R. D. U. Č.. XXXX Z. Z. P. Ž. - S. Ď.. D. W. R. Z. S. T. D. R. D. XX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX D. M.. Ľ. M. R. W. X.X.XXXX bol rodinný dom vo výlučnom vlastníctve Vincenta Ďurčanského darovaný žalovanej, ktorá sa následne na základe vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností stala jeho výlučnou vlastníčkou. Žalobca uviedol, že darovacou zmluvou zo dňa 5.2.2009 žalovaná uviedla do omylu žalobcu tým, že vykonaným prevodom spoluvlastníckych podielov vo vlastníctve žalobcu na jej otca a žalovanú sa navrhovateľ vyhne vykonaniu exekúcie, ktorá v tom čase bola vedená Exekútorským úradom JUDr. Rudolfa Krutého na pohľadávku vo výške 636.947,20 Sk, ktorú bol žalobca povinný uhradiť titulom zmluvy o pôžičke. Žalobca svoj záväzok vyrovnal na základe splátkového kalendára, čím odpadol dôvod na prevod spoluvlastníckeho podielu, no žalovaná spolu s otcom odmietli žalobcovi vrátiť predmet daru. Žalobca odôvodňoval svoje rozhodnutia na prevod mimonželským pomerom žalovanej a hrozbou rozvodu, ak neprevedie žalobca svoj spoluvlastnícky podiel na žalovanú, tieto tvrdenia
nepodložil žiadnym dôkazom. Žalobca uviedol, že manželstvo žalovanej a žalobcu bolo následne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 9P/64/2015. Následne po rozvode manželstva žiadal žalovanú o vyporiadanie podielov z BSM prostredníctvom svojho právneho zástupcu, no žalovaná vyporiadanie odmietla.
3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 1.2.2018 (č.l. 28), pričom v rámci svojej procesnej obrany spochybnila tvrdenia žalobcu o tom, že darovaciu zmluvu podpísal v omyle, naopak súhlasil s podpisom. Žalovaná uviedla, že úprava vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bola podmienkou banky a jednak ako ochrana pred výkonom exekúcie. Pod nátlakom žalobcu si zobrala žalovaná úver v sume 8.299,- Eur na splatenie pohľadávok žalobcu vyplývajúcich z gamblérskych aktivít, pohľadávok voči mobilným operátorom, nebankovým spoločnosťami a sociálnej poisťovni z titulu úhrad ako SZČO. Žalobca podľa vyjadrenia žalovanej previedol uvedené nehnuteľnosti dobrovoľne po tom, čo sám uznal svoju nezodpovednosť a problém s disponovaním financií, čím ohrozoval existenciu celej rodiny. Žalobcom tvrdený mimomanželský pomer žalovanej, žalovaná vyvrátila a uviedla, že rozvod manželstva bol následkom existenčných problémov a neochoty prispievať do domácnosti.
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.
5. Súd následne vo veci vytýčil pojednávanie na 5.3.2018, na ktorom sa zúčastnili strany sporu. Právny zástupca žalobcu pred otvorením pojednávania uviedol, že trvajú na podanej žalobe, avšak v časti žalobca berie žalobcu v časti uvedenej v druhom výroku navrhovaného petitu späť, t.j. v časti navrhovaného petitu, že súd určuje, že navrhovateľ je spoluvlastníkom nehnuteľnosti parciel, zapísaných na U. XXX, S. Okresným Ú. Ž., A. G. Č.. XX/X - R. P. S. XXX O. V. A. G. Č.. XX/XX - R. A. V. D. P. S. XXX O. S. A. 1. Z.Ť.. P. H. žalobca na pojednávaní zmenil a rozšíril právnu argumentáciu ohľadom uplatneného žalobného nároku tým, že uviedol, že darovaním, alebo predstieraným darovaním sa obchádzala skutočnosť, že manželia si nemôžu počas manželstva za trvania BSM, bez splnenia zákonných povinností darovať jeden druhému čo i len časť nehnuteľnosti patriacej do BSM, pretože takýmto spôsobom nemôžu disponovať týmto majetkom. Takýto úkon, ktorý bol vykonaný tak, ako ho popísali v žalobe, to znamená notárskou zápisnicou, ktorou daroval žalobca svojmu bývalému svokrovi 1 rodinného domu sa obchádzal zákon, pretože úmyslom konajúcich strán tak, ako vyplýva z vyjadrenia žalovanej bolo, aby uvedenú nehnuteľnosť v celosti nadobudla žalovaná. Pretože ďalšou darovacou zmluvou otec žalovanej následne bezprostredne časovo nasledujúcim úkonom previedol darovacou zmluvou 1 rodinného domu, ktorú daroval žalobca svojmu bývalému svokrovi, zasa na svoju dcéru, to znamená na žalovanú. Uvedeným úkonom, alebo uvedené úkony, napriek tomu, že boli nadväzujúce sledovali teda cieľ, aby predmetnú nehnuteľnosť, rodinný dom nadobudla v celosti žalovaná, čo odporuje ustanoveniu § 39 Občianskeho zákonníka, to znamená, že úkon, ktorý sa prieči zákonu, je absolútne neplatným právnym úkonom. Následne po vykonaní týchto úkonov došlo medzi žalobcom a žalovanou k rozvodu manželstva v konaní 9P/64/2015. Ďalej uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou počas trvania manželstva nebol zúžený zákonným spôsobom rozsah bezpodielového vlastníctva, čo je rozhodujúcou skutočnosťou pre spôsob nadobúdania nehnuteľnosti do BSM, v intenciách ustanovených v § 143 s nasledujúcich Občianskeho zákona.
6. Právny zástupca žalovanej uviedol, že v celom rozsahu popiera tvrdenia žalobcu, ale vzhľadom na nové tvrdenia a skutočnosti na pojednávaní žiadal, aby súd konanie odročil. Po zmene právnej argumentácie a na žiadosť právneho zástupcu žalovanej, súd pojednávanie odročil na 16.4.2018.
7. W.V. XX.X.XXXX W. A. R. Ž. R. Ž. A. (Č..U.. XX V. D..) V. Ž., V. Z. A. R. Ž. H., V. A. F. R. H., Ž.: Z. X., Ž. F. W. Z. Z. Č. XXX Z. Z. Ž. V. P., A. D. A. Č.. XX/XX , D. Z. S. G. Ú. G. A., P. G. A., okres Ž., F. W. R. D. U. Č.. XXXX, S. P. G. Okresného Ú. Ž., S. S. A. N. - C. W., F.. Ď., XXX XX, G. A., Č.. XXX, Z., A. W. N. Z. N. O.I. - Ž. A. C., F.. C., D. XX.XX.XXXX, H. N.: X. M. T. Č.. XXXX/X, XXX XX O. - M., P. Z. V. Ž. W. C., F.. Ď., D. X.XX.XXXX, H. N. Z. XXX/X, XXX XX G. A., P. Z.. S. X. A. P. D. D. R. Ž. D. X., Ž. O. Ž. V. Ž. R. F. Okresného Z.Ú. Ž. Z..R.. XXP/XXX/XXXX (S. Ž. D. X. Z..R.. XP/XX/XXXX), A. W. XX.X.XXXX.
8. Súd následne vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 16.4.2018, a to v prítomnosti sporových strán a ich právnych zástupcov. Súd uznesením na pojednávaní dňa 16.4.2018 pripustil zmenu žalobného návrhu tak, ako žiadal žalobca v podaní doručenom súdu, nakoľko nevzhliadol prekážku na jej nepripustenie v zmysle § 143 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. Uvedené uznesenie bolo vyhlásené na pojednávaní za prítomnosti strán sporu, ktoré boli zároveň poučené o tom, že voči
tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Sudkyňa po námietky voči pripusteniu zmeny petitu zo strany právneho zástupcu žalovanej konštatovala, že návrh na zmenu petitu žaloby vyhodnotila ako prípustný, nakoľko pôvodná žaloba je o určenie vlastníckeho práva, avšak v pôvodnom žalobnom návrhu sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva v podielovom spoluvlastníctve, pričom v zmenenom návrhu žiadal o určenie, že rodinný dom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Napriek zmene žalobného petitu, predmetom sporu ostáva určenie vlastníckeho práva, ktorú odôvodňuje žalobca odôvodňuje neplatnosťou darovacích zmlúv.
9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že medzi účastníkmi existovalo manželstvo, ktoré bolo rozvedené, ale počas manželstva z rôznych tvrdených dôvodov boli z majetku v N. W. D., G. D. N. D. W. P. Ž., V. O., I. A. O.. R., Ž. M. R., Ž. Ú. G. Z. N. Z. S. X.. §. XXX P..R.., G. C. P. Ú. O. A. O. O.. X. Z. S. aj z toho, že necelé dva mesiace po vykonaní takýchto úkonov žalovaná následne opätovne všetky nehnuteľnosti, ktoré boli darované jej otcovi, nadobudla od otca späť. Čiže z uvedeného úmyslu konajúcich strán, je zrejmé, že malo dôjsť k rozporu s ust. § 39, takému úkonu, ktorý obchádza ust. § 143 Občianskeho zákonníka. Zároveň žiadal, aby súd v rámci dokazovania zabezpečil ako dôkazy mesačné výpisy z banky, z účtov. Z týchto výpisov má vyplynúť tá skutočnosť, že na účet žalovanej boli zasielané mzdy žalobcu v pravidelných mesačných intervaloch, zhruba v hodnote 1.000 €. Následne boli používané na splátky za uvedenú nehnuteľnosť z pôžičiek, ktoré spolu účastníci konania splácali. Nie je teda možné tvrdiť, že táto nehnuteľnosť mohla byť darovaná a následne nadobudnutá žalovanou, pretože aj tie následne splátky, podľa ustálenej judikatúry tak, ako sme ju prezentovali automaticky, ak by aj nie z dôvodu neplatnosti darovacích zmlúv, ale z dôvodu, že uvedené nehnuteľnosti boli následne splácané z prostriedkov patriacich do BSM, by sa muselo určiť, že patrí tá nehnuteľnosť do BSM a následne vyporiadať na základe samostatného konania. Dôkazy zreteľne preukazujú nami tvrdené skutočnosti, a to stavebné povolenia, kolaudácia, ktoré boli vystavené na oboch účastníkov, ako manželov. Zásadnou skutočnosťou je, že či uvedenom čase trvalo BSM, alebo netrvalo. Následne, že boli nehnuteľnosti zaťažené pôžičkami ako ŠFRB, jednak Zmluva o poskytnutí podpory, ktoré boli splácané zo spoločných prostriedkov, čiže nie je možné tvrdiť, že by žaloba bola nedôvodná. K spochybneniu pripustenia zmeny žaloby zo strany právneho zástupcu žalovanej právny zástupca žalobcu uviedol, že drvivá väčšina dôkazov, ktoré boli prezentované v pôvodnej žalobe sú uvádzané aj v zmene. Čiže súd doteraz nevykonal zásadným spôsobom žiaden z dôkazov, pretože došlo len k výmene repliky a dupliky u účastníkov. Čiže nie je možné tvrdiť, že by takéto konanie, alebo takýto návrh by nemohol byť pripustený.
11. Právny zástupca žalovanej vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu rozporujú tvrdenia žalobcu týkajúce sa okolností, za ktorých malo dôjsť k prevodu predmetnej nehnuteľnosti, t.j. rodinného domu. Nie je pravdou, že bolo úmyslom strán nejakým spôsobom obchádzať zákon o BSM. Žalobca vo svojich písomných podaniach, ako aj ústnych prednesoch neustále opakuje, že predmetnými darovacími zmluvami malo dôjsť k obchádzaniu § 143 Obč. z. tento § upravuje rozsah bezpodielového spoluvlastníctva, to znamená veci a práva, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva a okolností, za ktorých sa do masy BSM tieto veci a práva zaraďujú. Nie je preto zrejmé, v čom má dôjsť pri prevode predmetného domu, alebo malo dôjsť pri prevode predmetného domu k obchádzaniu tohto ustanovenia. Darovacia zmluva, ktorou sa prevádzal predmetný dom bola podpísaná oboma účastníkmi konania dobrovoľne, u notára, vo forme Notárskej zápisnice, kde sa jednoznačne prevádzal dom v BSM. Takýto úkon v žiadnom prípade nemôže byť považovaný za úkon, ktorý by obchádzal § 143 Obč. z. manželia bežne prevádzajú majetok z BSM na iné osoby a nemá to žiadny vplyv na zúženie, rozšírenie, alebo obmedzenie vecí a práv, ktoré by mali tvoriť BSM v zmysle § 143. V svojich doterajších prednesoch a podaniach, jednak žalobca tvrdí, že tento mal byť uvedený žalovanou do omylu, neskôr tvrdí, že mal uzavrieť právny úkon v tiesni, najnovšie tvrdenie spočíva v tom, že právnymi úkonmi, ktorých mimochodom aktívnym účastníkom bol žalobca mali obchádzať ust. § 143 Obč. z. K dôvodom, ktoré majú spôsobovať neplatnosť darovacej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi konania a otcom žalovanej uviedol, že čo sa týka právneho dôvodu omylu vznášajú námietku premlčania, vzhľadom na tú skutočnosť, že omyl, ako právna skutočnosť, je dôvodom len na relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá sa premlčuje, ktorej možnosti domáhať sa, sa premlčuje v 3-ročnej všeobecnej premlčacej dobe, t.j. najneskôr v roku 2012. K žalobcom tvrdenej tiesni uviedol, že právny úkon urobený v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok nezakladá neplatnosť právneho úkonu, ale len právo dotknutej strany na odstúpenie od zmluvy, pričom toto práva sa rovnako premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe. To znamená taktiež v roku 2012, čiže aj v tomto smere vzniesol námietku premlčania, resp. dodal, že keďže nedošlo k odstúpeniu od darovacej zmluvy zo strany žalobcu, táto
okolnosť právna okolnosť, tvrdená žalobcom je nepodstatná. Žalobca ako aktívny účastník právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu domu patriaceho do BSM do vlastníctva otca žalovanej tvrdí, že týmto úkonom malo dôjsť k obchádzaniu zákona a teda tento právny úkon je neplatný a z dôvodu neplatnosti, na ktorej sa aktívne podieľal sa dnes domáha určenia svojho vlastníckeho práva. Takéto argumentovanie vyhodnotil ako správanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, v zmysle § 3 Obč. zákonníka a podľa nášho názoru, ako také nemôže požívať právnu ochranu. V tejto súvislosti chceme poukázať aj na ust. C.s.p. a to konkrétne článok II. ods. 1, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá, v súvislosti s článkom V. C.s.p., podľa ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ust. v C.s.p. takéto úkony odmietnuť. Osoba, ktorá aktívne spôsobila neplatnosť právneho úkonu sa po čase a zároveň sa po čase začne domáhať svojho práva, ktoré malo byť týmto porušením právneho úkonu dotknuté nemôže požívať ochranu v zmysle právnych predpisov. Rovnako poukázal na skutočnosť, že v súvislosti s naliehavým právnym záujmom, že žalobca sa svojho práva na určenie vlastníckeho práva začal domáhať 7 rokov po tom, ako došlo k nim napadnutým právnym úkonom, a čo sa týkaj jeho uplatnenia práva, že to patrí, že predmetný dom patrí do BSM, to je viac ako 9 rokov od právnych úkonov, ktorých neplatnosti sa žalobca domáha. 12. Súd na uvedenom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to žalobou, zmenou žaloby doručenou súdu dňa 10.4.2018, notárskou zápisnicou N 33/2009, NZ 3397/2009 dňa 5.2.2009 spísanou na Notárskom úrade JUDr. Ľubice Jonekovej (č.l. 4-5), obsahom ktorej je darovacia zmluva, výpisom z LV č. 986 pre kat. územie Kamenná Poruba zo dňa 10.3.2009 ( č.l. 6), výpisom z LV č. 1718 pre kat. územie Kamenná Poruba zo dňa 10.3.2009 (č.l. 7), výpisom z LV č. 1718 pre kat. územie Kamenná Poruba zo dňa 7.5.2009 (č.l. 8), notárska zápisnica N 79/2009 zo dňa 1.4.2009 ( č.l. 9), upovedomením o začatí exekúcie (č.l. 10), výpisom z LV č. 1718 pre kat. územie Kamenná Poruba zo dňa 26.1.2016 ( č.l. 11), výpisom z LV č. 986 pre kat. územie Kamenná Poruba zo dňa 26.1.2016 (č.l. 12), vyjadrenie žalovanej k žalobe zo dňa 1.2.2018 (č.l. 28), výpisom z LV č. 986 pre kat. územie Kamenná Poruba zo dňa 2.3.2018 (č.l. 34), výpisom z LV č. 1718 pre kat. územie Kamenná Poruba zo dňa 10.3.2009 (č.l. 35), zápisnicou o pojednávaní zo dňa 5.3.2018 (č.l. 37-40), zmenou žaloby (č.l. 45 až 47 ) a jej prílohami (č.l. 51-62), pripojeným spisovým materiálom 21P/242/2014, no najmä rozsudkom 21P/242/2014-146 zo dňa 31.8.2015, právoplatným dňa 14.9.2015.
13. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.
14. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
15. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
16. S ohľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom pred otvorením pojednávania dňa 5.3.2018, súd v zmysle § 144 až 146 CSP konanie zastavil v časti o určenie, že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti - parciel zapísaných a LV č. 986, vedeného Okresným úradom Žilina, parcely KNC č. 85/8, záhrady o výmere 538 m2 a parcely KNC č. 85/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 v podiele 1/2.
17. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
18. Súd žalobu posúdil v zmysle § 137 písm. c) CSP, teda ide o žalobu o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. V danom prípade je nevyhnutné preukázanie naliehavého právneho záujmu. Žalobca v žalobe neodôvodnil naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť - rodinný dom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov. Súd konštatuje, že naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak by bez požadovaného určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo jeho
právne postavenie sa stalo neistým. Existencia naliehavého právneho záujmu u všetkých určovacích žalôb je základnou procesnou podmienkou ich úspechu. Právny záujem musí existovať aj v čase, kedy súd rozhoduje rozsudkom vo veci. Žaloba o určenie podľa citovaného zákonného ustanovenia spravidla nemá opodstatnenie vtedy, ak požadované určenie je len povahou predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či je tu alebo nie je právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo obsah sporného právneho vzťahu alebo práva.
19. Po oboznámení sa s predbežným právnym posúdením zo strany súdu, právny zástupca žalobcu k otázke naliehavého právneho záujmu uviedol, že zásadnou skutočnosťou je, že či sa právne postavenie žalobcu týmto požadovaným určením zmení alebo nezmení. Nie je výlučné, že by sa žalobca domáhal vyporiadania BSM, ale súd v takomto konaní musí vychádzať zo skutočnosti, ktoré sú právne dané, to znamená, že pokiaľ sa neurčí, že žalobca je spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, nie je možné rozhodovať podľa môjho názoru ani o mase BSM, ktorá tu bola spomínaná, to znamená, že touto žalobou sa zásadným spôsobom mení právne postavenie žalobcu. V prípade, že by takáto skutočnosť bola, alebo takýto návrh bol zo strany súdu zamietnutý, poukázal na rozhodovaciu prax tunajšieho súdu, kde mimo káuz o vyporiadanie masy BSM , ktoré boli následne prerušené a určenie, že nehnuteľnosť patrí do BSM boli vylúčené na samostatné konania. Pokiaľ by takto súd rozhodol, musí odklon od takýchto rozhodnutí, od rozhodovacej praxe tunajšieho súdu zákonným spôsobom zdôvodniť. Zotrval na tom, že je dôvodné určiť, že nehnuteľnosť patrí do BSM, nakoľko BSM do dnešného dňa nebolo vyporiadané a neuplynula taktiež ani 3 ročná lehota, kedy by sa mohla prezentovať právna fixicia prípadného spoluvlastníckeho podielu v 1 u každého z účastníkov. Právne naliehavý záujem vyplynie aj z dokazovania, ale vyplýva aj z dôkazov, ktoré sme doteraz prezentovali.
20. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ") v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
21. Súd pri posúdení žalobného návrhu v znení jeho zmeny zo dňa 10.4.2018 dospel k záveru, že v prípade určenia, že nehnuteľnosť patrí do BSM, je dôvodné preukázať naliehavý právny záujem na tomto určení. Naliehavý právny záujem je súčasťou žalobného nároku, nejde iba o procesnú podmienku. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o právnom záujme je meritórne. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby. Súd zastáva názor, že len v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len "BSM") je možné povedať, ktoré nehnuteľnosti patria do BSM. Ešte pred podaním žaloby, bolo manželstvo žalobcu a žalovanej rozvedené, a to rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 21P/242/2014-146 zo dňa 31.8.2015, právoplatný dňa 14.9.2015. K tomuto dňu došlo aj k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Na rozhodnutie vo veci a podanie žaloby tak chýba naliehavý právny záujem, nakoľko po zániku BSM je možné v rámci vyporiadania riešiť aj otázku, či predmetná nehnuteľnosť je predmetom vyporiadania BSM. Navyše v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka platí zákonná domnienka, že po dobu trvania manželstva všetky veci nadobudnuté za trvania manželstva patria do BSM, a to bez ohľadu na skutočnosť, či tejto zákonnej úprave zodpovedá formálny zápis v štátom vedenom registri. Pokiaľ žalovaná nadobudla predmetnú nehnuteľnosť, tak ako tvrdí žalobca, na základe neplatného darovania, touto okolnosťou sa bude súd zaoberať v rámci samotného konania o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva. Súd v prejednávanej veci nemôže určiť, že vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, nakoľko právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva bezpodielové spoluvlastníctva manželov zaniklo. Súd má za to, že nie je možné vyhovieť žalobe o určenie vlastníctva. Ak by totiž súd žalobe vyhovel, v podstate by rozhodoval o mase bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobca argumentoval, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov možno v zmysle zákona vyporiadať aj dohodou, nie nevyhnutne žalobou podanou na súde, a tak nie je podmienkou, že by bolo nutné pre usporiadanie pomerov medzi stranami, vyvolať nové súdne konanie. Na druhej strane však žalobca vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedol, že „nie je možné tvrdiť, že táto nehnuteľnosť mohla byť darovaná a následne nadobudnutá žalovanou, pretože aj tie následne splátky, podľa ustálenej judikatúry tak, ako sme ju prezentovali automaticky, ak by aj nie z dôvodu neplatnosti darovacích zmlúv, ale z dôvodu, že uvedené nehnuteľnosti boli následne
splácané z prostriedkov patriacich do BSM, by sa muselo určiť, že patrí tá nehnuteľnosť do BSM a následne vyporiadať na základe samostatného konania.“ Zo samotných tvrdení žalobcu v konaní je zrejmé, že žalobca bude iniciovať samostatné konanie na vyporiadanie BSM. Okrem toho poukazuje aj na tzv. vnesené finančné prostriedky do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej zo strany žalobcu (mzda žalobcu poukazovaná na účet žalovanej a následne výplaty pôžičiek z uvedeného účtu, t.j. aj zo mzdy žalobcu). Opätovne tak súd poukazuje na skutočnosť, že v rámci konania o vyporiadaní BSM sa súd zaoberá celou masou BSM, kde najskôr rieši ako predbežnú otázku, či majetkové hodnoty, ktoré sú predmetom konania, skutočne do masy BSM patria a následne ich prikáže niektorému z účastníkov (poprípade obidvom do podielového spoluvlastníctva) a rozhodne o finančnom plnení (náhrade) za takéto prikázanie. Z uvedeného je zrejmé, že otázka spoločného vlastníctva k určitej veci je v rámci konania o vyporiadanie BSM otázkou predbežnou pre vlastné vyporiadanie. Zároveň je súd toho názoru, že po zániku BSM nie je možné určiť, že vec do BSM patrí, nakoľko bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej neexistuje od 14.9.2015.
22. Žalobca sa žalobou domáhal určenia, že sporná nehnuteľnosť patrí do BSM, pretože ju nadobudol počas trvania manželstva so žalovanou, pričom ako výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti je zapísaná iba žalovaná, a to na základe v spore namietaného darovania. Za danej situácie, kedy otázka spoločného vlastníctva k určitej veci sa môže dosiahnuť v konaní o vyporiadanie BSM, považuje súd žalobu žalobcu za právne neopodstatnenú, pretože nerieši celý obsah sporného vzťahu medzi stranami sporu. Súd pre úplnosť poznamenáva, že žalobca vo vyjadrení a žiadosti o pripustenie zmeny petitu žaloby doručenom súdu dňa 10.4.2018 konkretizoval aj rôzne pôžičky, úvery a dlhy bývalých manželov. V rámci konania o vyporiadanie BSM okrem vlastníctva k jednotlivým veciam, ktoré tvoria masu BSM, vyporiadava aj pasíva, ktoré sa k predmetnej nehnuteľnosti môžu viazať, prípadne zohľadní aj tzv. finančného vnosy na zveľadenie majetku jedného z manželov a rozhodne v konečnom rozhodnutí aj o finančnej náhrade s prihliadnutím na ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka. Na základe týchto skutočností súd považoval žalobu žalobcu za právne neopodstatnenú, a preto ju vo zvyšnej časti zamietol.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ) ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
27. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu rozhodol o nároku žalovanej, ako procesne úspešnej strany, na náhradu trov konania podľa ust. § 255 CSP, pričom vzhľadom na plný úspech žalovanej vo veci, patrí žalovanej náhrada trov konania. Súd pri rozhodovaní o trovách zohľadnil a čiastočné späťvzatie žaloby, t.j. v zmysle § 256 ods. 1 CSP, žalobca zavinil čiastočné zastavenie konania, a tak aj v tejto časti súd priznal náhradu trov konania žalovanej. Preto je žalovaná v konaní úspešnou stranou sporu v rozsahu 100 %, a tak má voči žalobcovi nárok na ich náhradu tak, ako je uvedené v treťom výroku rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.