Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-53-2017.pdf
PDF · 103.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1T/53/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Považská Bystrica JUDr. Ivo Hlucháň, na hlavnom pojednávaní dňa 16.04.2018, v trestnej veci obž. M. H., nar. XX.XX.XXXX, stíhaného pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., takto
rozhodol:
obžalovaný M. H., nar. XX.XX.XXXX S. A.. N., trvalé bytom A.-C. G., L.. G. Č.. XXX/XX,
je vinný, že
po tom, ako v presne nezistený deň v mesiaci február 2010 požiadal pošk. M. G. o zapožičanie sumy vo výške 20.000,- € s odôvodnením, že túto sumu potrebuje na preukázanie svojej solventnosti pri kúpe rodinného domu od M. O. R. N., pošk. M. G. so zapožičaním tejto sumy súhlasil a za tým účelom si predmetnú sumu požičal od S. Š., následne dňa 12.03.2010 okolo 13.30 h. v priestoroch Poštového úradu v A.. sumu 20.000,- € odovzdal obv. M. H., ktorý ju v prítomnosti poškodeného M. G. formou dvoch poštových peňažných poukazov na sumu po 10.000,- € zaslal na adresu S. Š., S. X, R., po čom sa však obv. M. H. v priebehu 1 hodiny vrátil na tento poštový úrad, kde požiadal o stornovanie uvedených poštových peňažných poukazov s tým. že predmetnú sumu vloží priamo na účet S. Š., po čom od pracovníčky poštového úradu prevzal sumu 20.000,-€, ktorú ale na účet S. Š. nezaslal a túto ani nevrátil pošk. M. G., čím svojim konaním spôsobil pošk. M. G., bytom C. G. XXX/XX, A., škodu vo výške 20.000,- €,
t e d a
- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
t ý m s p á c h a l
- prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a
o d s u d z u je s a z a t o
podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 1 (slovom: jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba na 2 (slovom: dva) roky.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ukladá obvinenému M. H., nar. XX.XX.XXXX v A.. N., trvale bytom A.-C. G., L.. G. Č.. XXX/XX, povinnosť nahradiť poškodenému M. G., bytom A.-C. G. XXX/XX, A., škodu vo výške 20.000,-Eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podal obžalobu na menovaného pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Súd dňa 24.07.2017 vydal trestný rozkaz, proti ktorému trestnému rozkazu obžalovaný podal odpor.
Obžalovaný H. ako už v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie uvedenej trestnej činnosti s odôvodnením, že poškodený G. si to všetko na neho vymyslel.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne V. O., výsluchom svedka - poškodeného G., výsluchom svedka S. Š., oboznámením sa listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
Obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti nedoznal. Uviedol, že trestnú činnosť si celú na neho vymyslel práve poškodený, s ktorým sa skamarátil. Poprel, že by akékoľvek finančné prostriedky si on od neho požičiaval. Bol to práve poškodený, ktorý si od neho, od obžalovaného, požičal sumu 50.000 €. Nakoľko obžalovaný pracoval v zahraničí, mal tieto finančné prostriedky, a tieto mu skutočne aj požičal. Čo s týka sumy 20.000 €, obžalovaný uviedol, že s poškodeným, napriek tomu že boli kamaráti, sa pohádali, nakoľko poškodený mu začal vytýkať, že ho oklamal v súvislosti so zaobstaraním nejakého pozemku, a teda že mu dáva pokutu 20.000 €. Nakoľko sa ho zľakol lebo sa, podľa jeho názoru pohyboval poškodený medzi rôznymi ľuďmi, tieto peniaze mu obžalovaný dal. Peniaze mu priniesol na firmu pred obchodný dom U.. Tento si ich tam prepočítal, ale povedal, že musí ísť na poštu a musí ich poslať oficiálne cez poštu s tým, že mu uviedol adresu, na ktorú peniaze pošle. Bola to adresa práve svedka Š. R. H., tohto muža on nikdy nevidel ani ho nepoznal. Vypísali šek na 20.000 € s tým, že odosielateľ je H., prijímateľ Š., s tým že pani na pošte povedala, že to nejde, že 20.000 € nemôžu poslať na 1-krát poštou. Preto opätovne vypísal šeky, a to po 2x po 10.000 €, ktoré adresoval na adresu, ktorú mu prikázal G., teda na adresu Š.. Vyšiel z pošty, začal nad tým premýšľať, nakoľko si to premyslel a zľakol sa komu vlastne peniaze poslal, aby ho do niečoho nenamočili, išiel späť k okienku a tej istej pani povedal, že si to rozmyslel a chce tú platbu zrušiť. Peniaze si zobral do vačku, išiel domov, pobalil sa a odišiel do Nemecka, nikomu nič nepovedal. Do Nemecka odišiel zo strachu. Rozmýšľal, že pôjde na políciu ale nakoniec si to rozmyslel. Obžalovaný opätovne, aj na otázky prokurátora, zdôraznil že peniaze 20.000 € dal, boli to jeho peniaze a dal tie peniaze výlučne z toho dôvodu, že mal strach pred G., nakoľko sa mu tento vyhrážal, jednak SMS správou, jednak aj telefonicky. Ďalej uviedol, že pokiaľ konal tak, že peniaze poslal neznámej osobe, robil pod tlakom G. a konal v strese. Potvrdil, že jeho brat, brat obžalovaného, mal nejaké problémy ohľadne odkúpenia nehnuteľnosti, potreboval preukazovať solventnosť, ale mal peniaze zohnané iným spôsobom aj obžalovaný mu na to požičal, takže pokiaľ svedok tvrdí, že potreboval mať nejaký doklad o tom, že je solventný, považuje to za výmysel zo strany poškodeného. Obžalovaný uviedol, či jeho brat potreboval preukázať solventnosť na súde, to on nevie ale on ako obžalovaný žiadnu solventnosť nikomu preukazovať nemal za povinnosť. Ďalej uviedol, že od G. si nikdy nepožičiaval peniaze, naopak bol to G., ktorý si asi dva týždne pred týmto skutkom požičal od neho 50.000 €. Vysvetlil mu to tak, že potrebuje niečo zaplatiť. 50.000 € mu G. zatiaľ nevrátil. Na otázku zo strany súdu, aby vysvetlil určitú nelogickosť z jeho konania v tom, že na jednej strane tvrdí, že požičal G. 50.000 €, prečo si tieto peniaze doposiaľ nevymáhal. Uviedol, že mal strach pred G., a preto tieto peniaze sa rozhodol, že od neho vymáhať nebude, resp. ich nevymáhal, a to do dnešného dňa / dňa pojednávania/. Napriek tomu, že ho G. takýmto spôsobom, z jeho pohľadu, oklamal. Obžalovaný v závere svojej výpovede poprel, že by on požiadal G., aby mu sprostredkoval doklad o tom, že má dostatok finančných prostriedkov z dôvodu preukazovania dostatku finančných prostriedkov v civilnom konaní, kde sa jednalo o kúpu nehnuteľnosti od M. O.. Potvrdil, že boli s bratom trestne stíhaní. Taktiež však uviedol, že žalovaný v civilnom konaní bol jeho brat F. H. a nie on, a dom musel vrátiť, teda vyslovilo sa, že zmluva je neplatná, preto že sa zistilo, že O. v čase prevodu tohto rodinného domu bol nepríčetný, nie z dôvodu že by nedostal peniaze.
Svedkyňa V. O., ktorú súd vypočul na hlavnom pojednávaní, uviedla že môže potvrdiť, že je pracovníčkou pošty. Pamätá si, že došli dvaja muži, ktorí žiadali zaslať 20.000 €. Podľa toho, čo si pamätá, jej peniaze dával ten druhý muž a šek jej dával obžalovaný. Na presné podrobnosti, či im povedala, že sa môže poslať 20.000 € alebo nie, ona sa vyjadriť nevie lebo si to už nepamätá. Jednoznačne pri posielaní peňazí boli dvaja. Pamätá si, že po čase prišiel obžalovaný s tým, že sa jej pýtal, či sa dá platba stornovať. Prišiel asi po 1 hodine. Nakoľko takáto možnosť bola do uzávierky, tak vyhovela jeho žiadosti a platba sa stornovala. Podľa jej tvrdenia sa títo muži k sebe správali normálne. Svedkyňa na doplňujúce otázky dodala, že skutočne je limitovaná platba peňazí, aká výška peňazí sa môže poslať a v prípade, že tento limit bol jedným šekom prekročený, ona takúto platbu prijať nemôže. Nevylúčila, že to bolo aj v tomto prípade. Potvrdila, že v potvrdení o storne je jej podpis.
Svedok F. H., brat obžalovaného, uviedol že vie o tom, že jeho brat mal nejaké peniaze. Koľko peňazí mal nevie, väčší obnos určite ale bližšie ho popísať nevedel. Taktiež sa nevedel vyjadriť k tomu, či jeho brat si v tom čase požičiaval peniaze alebo si nepožičiaval peniaze. Svedok potvrdil, že v minulosti kupoval dom od O. a brat /obžalovaný/ mu na to požičal. Taktiež potvrdil, že boli za to trestne stíhaní za podvod, nakoľko nemali údajne vyplatiť peniaze. Nakoniec to skončilo v rámci občianskoprávneho konania. Svedok na doplňujúcu otázku uviedol, že brat mu niečo spomínal, že mal problém s poškodeným G., ale o čo sa to jednalo, on nevie.
Svedok - poškodený M. G. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.10.2017 uviedol, že podľa jeho názoru sa jedná o plánovaný podvod zo strany obžalovaného, nakoľko nešlo o žiadnu pôžičku. K odovzdaniu peňazí došlo na základe požiadavky obžalovaného na svedka, že ho žiada aby mu cez poštu poslal nejaké peniaze, aby mohol preukázať nejakému prokurátorovi, že je solventný, teda že má peniaze. Údajne potreboval nejaký doklad, a to priamo poštovú poukážku, že disponoval finančnými prostriedkami v určitom období. Konkrétne obžalovaný za ním prišiel s tým, že mal nejaký papier, na ktorom mal napísanú sumu 40.000 € a žiadal pôvodne od neho 40.000 €. Svedok uviedol, že takú sumu mu on dať nemôže. Žiadal od neho, teda aby mu dal 20.000 s tým, že obžalovaný mu tých 20.000 € pošle, z dôvodu aby bolo na podacom lístku jeho meno, teda obžalovaného. Bolo to v súvislosti s kúpou domu. Nakoľko svedok v tom nevidel žiadne podvodné konanie, rozhodol sa, že takýmto spôsobom mu pomôže. Z tohto dôvodu mu on skutočne tých 20.000 € poskytol, aby ich mohol týmto spôsobom poslať. Uviedol, že žiaden doklad o pôžičke nespísal. V prípade, že by to on bral za pôžičku, riadne by spísal doklad, dal by si ho overiť notárom, ale keďže on peniaze doniesol na poštu a na pošte obžalovaný tieto peniaze poslal osobu, ktorú mu on označil, teda svedok nepredpokladal, že takéto peniaze sa môžu stornovať. Z tohto dôvodu žiaden doklad o tom nevystavil. Ďalej uviedol, že s obžalovaným sa až tak nejako nekamarátil, poznali sa a stalo sa, že obžalovaný sa s ním začal viac priateliť, navštevoval ho. V minulosti svedok obžalovanému požičal drobné sumy, či na exekúcie alebo na telefóny, ale vždy mu to obžalovaný vrátil. Nakoľko svedok v uvedený čas nemal v hotovosti takéto peniaze, požiadal svojho známeho Š., aby mu požičal 20.000 s tým, že za pár dní sa mu tieto peniaze vrátia. O tomto má spísaný aj záznam o pôžičke medzi ním a Š.. Š. vysvetlil, že peniaze mu prídu od jeho kamaráta, nakoľko potrebuje nejako preukazovať peniaze pred prokurátorom, že ich mal a že ich poslal. Keďže Š. je tiež podnikateľ, má dostatok finančných prostriedkov, tento bol ochotný mu tieto peniaze skutočne požičať a mu ich aj požičal. O tejto skutočnosti povedal obžalovanému, dohodli sa, že peniaze pôjdu spolu vložiť na poštu. Došli na poštu, mali vypísaný šek, pani na pošte im povedala, že takú sumu poslať nemôžu, teda 20.000 € sa nedá na 1-krát poslať. Peniaze si zobral opätovne svedok s tým, že obžalovaný vypísal dva poštové poukážky po 10.000 € na meno S. Š.. Po tom, ako boli peniaze odovzdané v poštovej priehradke, obžalovaný si zobral od tohto tieto ústrižky ako doklad. Bol to sám obžalovaný, ktorý mu potom zatelefonoval s tým, že aby mu viac svedok nevolal, že peniaze z pošty stiahol. To boli posledné slová, ktoré si povedali. Na to išiel svedok na poštu, opýtať sa či je to možné, kde mu potvrdili že H. uvedené peniaze naozaj stiahol. Peniaze nevrátil ani Š., ani G.. Jednoznačne poprel, že on by sa H. nejakým spôsobom vyhrážal, vydieral ho a podobne. Pokiaľ je sporná SMS správa z jeho telefónu, teda z telefónu svedka, H., ktorej obsah mal výhražný, svedok uviedol že boli spolu deň predtým na káve, H. si od neho požičal telefón s tým, že musí napísať priateľke. Skutočne pred ním aj niečo písal. Podľa jeho názoru si to teda sám obžalovaný poslal sebe. Požičal si telefón s odôvodnením, že sa jemu vybil telefón. Nakoniec mu telefón podal, ale správa tam žiadna nebola, asi ju vymazal. Ešte mu povedal, že nemusíš vidieť čo som písal svojej frajerke. Jednoznačne poprel, že by si on v minulosti požičal od obžalovaného 50.000 €. Uviedol, že to skôr bolo naopak, že obžalovaný si od neho požičiaval. Táto skutočnosť, že si mal požičať svedok od obžalovaného 50.000 €, prišla najavo takmer až po pol roku, kedy to zrazu začal tvrdiť pred vyšetrovateľkou. Zásadným spôsobom poprel, že by si on v minulosti požičal od obžalovaného
peniaze s odôvodnením, že obžalovaný bol stále bez peňazí, nemal mu z čoho peniaze dať a taktiež na takúto sumu by pravdepodobne nepostačoval len papier, ktorý si napísal obžalovaný, ale musel by byť ten papier aj overený notárom. Ďalej svedok uviedol, že finančné prostriedky, ktoré si požičal od S. Š., tomuto aj skutočne vrátil, sú rodinný priatelia a nechcel aby medzi nimi boli nezhody. O tom, že tieto peniaze Š. vrátil má aj doklad. Na argumentáciu zo strany obžalovaného, prečo by mali byť peniaze poskytnuté takým komplikovaným spôsobom, že by peniaze mal poslať Š. a nie priamo G., svedok uviedol, že to bolo z toho dôvodu, že on peniaze nemal, že si ich požičal od Š. a Š. aj povedal, že budú vrátené. Svedok ďalej uviedol, že nie je pravdou, že by on hocikedy v minulosti kupoval s obžalovaným nejaký pozemok, že by spolu kšeftovali a podobne. Pokiaľ to tvrdí obžalovaný, je to výmysel. Z tohto dôvodu sa nemohlo jednať zo strany svedka o žiadnu pomstu voči obžalovanému. Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že mu svedok telefonoval a nie naopak, že on telefonoval obžalovanému, k tomu svedok uviedol že aj v minulosti obžalovaný mu prezváňal vždy a následne na to mu potom svedok zatelefonoval. Preto sa tieto záznamy o telefónoch ani nemohli nájsť vo výpisoch z telefonických hovorov.
Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, pričom mal za preukázané, že medzi obžalovaným H. a poškodeným G. bola uzatvorená dňa 27.02.2010 zmluva o pôžičke, na základe ktorej zmluvy si obžalovaný požičal od G. 50.000 €. Poškodený poprel, že by takúto zmluvu podpísal. Taktiež v uvedený deň 27.02.2010 mal podpísať G. obžalovanému odovzdanie peňazí. Nakoľko poškodený spochybňoval uzatvorenie takejto zmluvy, znaleckým posudkom bolo preukázané, že podpis na tejto zmluve je pravý.
Súd mal ďalej za preukázané, a to fotokópiou poštových poukážok, že obžalovaný touto poštovou poukážkou 2x zaslal na adresu S. Š., po 10.000 € a následne je na týchto poštových poukážkach uvedené „vrátené“. Toto je potvrdené aj dokladom nazvaným „stornované a opravované transakcie“ / čl. 121-123/.
Súd sa ďalej oboznámil so zmluvou o pôžičke medzi S. Š. a M. G., z ktorej mal za preukázané, že dňa 08.03.2010 uzavreli navzájom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej zmluvy S. Š. požičal M. G. 20.000 € s tým, že dlžník sa zaviazal uvedený obnos vrátiť do 14 dní.
Súd sa oboznámil aj s rozsudkami Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. XC/XXX/XXXX-XXX, na základe ktorého mal za preukázané, že skutočne sa viedol spor o nehnuteľnosť, a to vlastníctvo rodinného domu, kde bol navrhovateľ M. O. a odporca F. H. /brat obžalovaného/, z ktorého obsahu rozsudku je zrejmé, že majiteľ domu jednal vždy s bratom F. H. a tento ho mal uviesť do omylu, ohľadne zaplatenia kúpnej ceny. Na základe tohto rozsudku súd konštatoval, že výlučným vlastníkom rodinného domu je M. O., pričom v tomto konaní bolo preukázané, že obžalovaný na súde uviedol, že svojmu bratovi poskytol 1.000.000 Sk na kúpu uvedenej nehnuteľnosti. Tieto peniaze mal zarobiť na rôznych brigádach. Z tohto rozsudku mal súd za preukázané aj tú skutočnosť, že v roku 2008 sa viedlo voči obžalovanému a jeho bratovi trestné stíhanie za zločin podvodu, práve v súvislosti s prevodom uvedenej nehnuteľnosti, ktoré trestné stíhanie bolo zastavené.
Nakoľko poškodený uviedol na pojednávaní konanom dňa 25.10.2017, že mu volal v priebehu vyšetrovania samotná vyšetrovateľka, že jej mal oznámiť obžalovaný, že chce aby zorganizovala stretnutie medzi obžalovaným s poškodeným, že chce vrátiť obžalovaný poškodenému peniaze a z tohto dôvodu sa on aj u vyšetrovateľky takéhoto stretnutia zúčastnil, avšak na toto stretnutie obžalovaný neprišiel. Súd túto informáciu preveroval priamo u vyšetrovateľky, ktorá oznámila, že nie je pravdou, že by ju priamo obžalovaný oslovil s tým, že chce vrátiť finančné prostriedky poškodenému. Ju informoval vtedajší obhajca obžalovaného - O.. G., že má záujem „nejakým spôsobom sa dohodnúť“ s tým, že obžalovaný má záujem sa dohodnúť s poškodeným mimo trestného konania. Vie, že sa dostavili k nej len poškodený a vtedajší obhajca obžalovaného. Nevedela sa podrobnejšie vyjadriť k priebehu tohto stretnutia.
Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd neuveril obrane obžalovaného v tom, že poškodený všetko vykonštruoval voči nemu a on sa ničoho nedopustil a jeho konanie kvalifikoval ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., nakoľko na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že tento na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, z nasledovných dôvodov:
Obžalovaný, ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní, poprel spáchanie uvedeného trestného činu, pričom na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní, poukazoval na tú skutočnosť, že to bol práve poškodený, ktorý ho takýmto spôsobom chcel pripraviť o peniaze, dôvodiac, že mu ukladá nejakú pokutu. Potvrdil, že uvedené finančné prostriedky zo strachu aj skutočne, spolu s poškodeným, poslal formou poštovej poukážky osobe, ktorú mu prikázal uviesť ako prijímateľa poškodený. Nakoľko si to potom rozmyslel, sám prišiel na poštu a peniaze zobral späť a odišiel do Nemecka. Zároveň však potvrdil, že požičal v minulosti 50.000 € poškodenému a taktiež uviedol, že v podstate do dnešného dňa ich od poškodeného žiadnym spôsobom zákonným nežiadal vrátiť. Poprel, že by potreboval preukazovať solventnosť v civilnom konaní, po prípade v priebehu jeho vyšetrovania pre podvod.
Obžalovaný je usvedčovaný zo svojho konania priamo poškodeným a nepriamo aj ostatnými vykonanými dôkazmi. Poškodený, ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní, tvrdil že to bol práve obžalovaný, ktorý takýto spôsob poukázania finančných prostriedkov vymyslel s tým, že potrebuje preukazovať solventnosť, a preto ho na toto nahovoril. Následne si poškodený požičal finančné prostriedky od Š., o čom predložil aj zmluvu. Spoločne išli na poštu, peniaze sa poukázali, na čo obžalovaný využil možnosť stornovania a bez jeho vedomia tieto platby stornoval. Túto skutočnosť potvrdila aj pracovníčka pošty. Ostatné svedecké výpovede sú v podstate bezvýznamné. Brat obžalovaného sa bližšie nevedel vyjadriť k tomu. Š. potvrdil, že požičal poškodenému peniaze a taktiež uviedol, že mal vedomosť o tom, že mu peniaze mali prísť poštou od nejakej inej osoby.
Na základe takéhoto dokazovania potom súd neuveril obžalovanému v tom, že to bol poškodený, ktorý spáchal na ňom podvod a finančné prostriedky od neho žiadal ako nejakú pokutu. Ničím nepreukázal, že by konal v tiesni alebo v strachu pred poškodeným, nakoľko zo správania poškodeného takáto obava ani nevyplývala, resp. nebolo preukázané v konaní, že by z konania poškodeného mohol mať taký strach, že bez toho aby takéto konanie oznámil polícií, by uvedeným spôsobom nasilu proti svojej vôli tieto peniaze takýmto spôsobom posielal. Bolo potvrdené, že boli v dobrom vzťahu, nemali žiadne nedorozumenia, a teda z ničoho nevyplýva, že by sa ho bál. Naopak, sám nepopiera, že poškodenému požičal 50.000 € dňa 27.02.2010, teda už v čase kedy v podstate mal byť, podľa jeho tvrdenia, v obave pred konaním poškodeného. Požičal mu, podľa jeho tvrdenia, sumu 50.000 €, a teda aj v prípade, že by ho poškodený nejakým spôsobom nútil zaplatiť nejakú pokutu 20.000 €, čo sa však nepreukázalo, mu mohol povedať, aby si uvedené finančné prostriedky odrátal z tohto dlhu. Je až zarážajúce a nelogické tvrdenie obžalovaného v tomto smere, z pohľadu toho, že do dnešného dňa žiadnym spôsobom neriešil vrátenie tohto dlhu zo strany G., a to napriek tomu, že G. popiera uzavretie takejto zmluvy. Na základe kriminalisto-expertízneho skúmania bolo preukázané, že podpis na zmluve je pravý, zo strany G.. Taktiež mal súd za preukázané, že skutočne obžalovaný bol nejakým spôsobom zainteresovaný do kúpy rodinného domu, zo strany jeho brata, a že bol vyšetrovaný pre podozrenie z podvodu, avšak časová následnosť v tomto prípade nebola preukázaná, lebo trestné stíhanie obžalovaného bolo 10.05.2009 zastavené.
Pri uznaní viny obžalovaného z tohto majetkového trestného činu súd vychádzal v neposlednej rade aj z osoby obžalovaného, ktorý bol celkovo 7-krát súdený, ikeď mal niektoré z týchto odsúdení už zahladené, avšak vždy sa jednalo o trestné činu proti majetku, takže je možné ustáliť záver, že obžalovaný má tendenciu páchať trestné činy práve takéhoto charakteru.
Obžalovaný z miesta bydliska nie je hodnotený záporne. Dopustil sa 2 priestupkov v oblasti dopravy. Bol viackrát súdne trestaný, tak ako je uvedené vyššie, vždy za majetkovú trestnú činnosť.
Podľa § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, pričom u obžalovaného neprihliadol ani na jednu priťažujúcu ani na jednu poľahčujúcu okolnosť.
Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, teda na dolnej hranici trestnej sadzby, nakoľko dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti tohto prípadu a možnosť nápravy, bude takýmto trestom zabezpečený účel trestu tak ako to má na mysli zákonodarca. Vzhľadom na osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy, dospel súd k záveru, že je možné u obžalovaného tento trest podmienečne odložiť, a preto súd podmienečne odložil výkon tohto trestu, za súčasného uloženia skúšobnej doby v trvaní 2 roky.
Nakoľko pošk. G. si riadne uplatnil ako poškodený nárok na náhradu škody, súd v zmysle § 287 ods. Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému sumu 20.000 €.
Na základe všetkých týchto skutočností potom súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť uvedené proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno zdôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, za b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.