Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-8Cb/160/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Natáliou Štrkolcovou v právnej veci žalobcu : JUDr. Tomáš Kališka - správca majetku úpadcu REVO, s.r.o. v konkurze, Žriedlová 11, 040 01 Košice, IČO : 36 575 011, proti žalovanému ISI group s.r.o., Europeum Bisiness Center, Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO : 36 841 595, zastúpeného NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o., Cintorínska 3/ A, 811 08 Bratislava, IČO : 35 874 465, v konaní o zaplatenie 22.010,43 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu 100 % trov konania proti žalobcovi s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

odôvodnenie:

1.Žalobca žalobou zo dňa 12.12.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 22.010,43 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.102,43 € od 7.1.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 919,18 € od 14.12.2012 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 7.828,02 € od 12.10.2013 do zaplatenia, vo výške 9,15 % ročne zo sumy 9.160,80 € od 14.8.2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 € a nahradiť mu trovy konania. V žalobe uviedol, že uznesením Okresného súdu Košice I, č.k. XXK/XX/XXXX-XXX zo dňa 28.9.2015 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu REVO, s.r.o., pričom za správcu majetku úpadcu ustanovil JUDr. Tomáša Kališku, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice. Ďalej uviedol, že dňa 25.11.2015 vyhotovil v súlade s ust. § 76 a nasl. zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len súpis všeobecnej podstaty majetku úpadcu, do ktorého okrem iného zahrnul aj peňažné pohľadávky úpadcu voči žalovanému. Dňa 22.2.2016 bol žalobcovi doručený záväzný pokyn oddeleného veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s. na speňaženie pohľadávok úpadcu formou vymáhania týchto peňažných pohľadávok a to najmä formou predžalobných výziev, vymáhaním v súdnom konaní alebo inom obdobnom konaní, prípadne v exekučnom konaní. Žalobca poukázal na to, že pohľadávka úpadcu voči žalovanému vo výške istiny 22.010,43 € vznikla na základe dodania stavebných prác, ktoré úpadca fakturoval žalovanému faktúrou Č.. XXXXXXX splatnou dňa 6.1.2013 na sumu 89.347,24 €, faktúrou Č.. XXXXXXX splatnou dňa 13.12.2012 na sumu 22.060,20 €, faktúrou Č.. XXXXXXXX splatnou dňa 11.10.2013 na sumu 61.036,93 € a faktúrou Č.. XXXXXXXX splatnou dňa 13.8.2014. Uviedol, že žalovaný dodanie stavebných prác nenamietal, pričom časť fakturovaných súm uhradil čiastočnými úhradami v žalobe špecifikovanými. Na základe týchto skutočností uzavrel, že voči žalovanému eviduje neuhradenú pohľadávku vo výške 22.010,43 €, ktorá v súčte predstavuje zostávajúcu neuhradenú časť faktúry č. XXXXXXX vo výške 4.102,43 €, faktúry č. XXXXXXX vo výške 919,18 €, faktúry č. XXXXXXXX vo výške 7.828,02 € a faktúry č. XXXXXXXX vo výške 9.160,80 €. Akcentoval, že predžalobnou výzvou vyzval žalovaného na úhradu, pričom v odpovedi na ňu zo dňa 19.4.2016 žalovaný uviedol, že voči úpadcovi eviduje neuhradené

záväzky z faktúr č. XXXXXXXX vo výške 7.824,02 € a faktúry č. XXXXXXXX vo výške 9.160,80 €. Vo vzťahu k neuhradeným pohľadávkam žalobcu vyplývajúcim z faktúr č. XXXXXXX a č. XXXXXXX žalovaný na výzvu žalobcu uviedol, že tieto boli v celej výške uhradené. V zmysle žaloby ale žalovaný nijako nepreukázal úhradu uvedených pohľadávok, ktorých časti žalobca eviduje ako nezaplatené.

2. Dňa 25.1.2017 súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 8Cb/160/2016-16, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Uviedol v ňom, že tvrdenie žalobcu, že neuhradil zostatok z faktúry č. XXXXXXX vo výške 4.102,43 € a z faktúry č. XXXXXXX vo výške 919,18 € nie je pravdivé, nakoľko obe tieto faktúry uhradil (i keď postupne), o čom ako dôkaz predložil výpisy z účtu. Čo sa faktúry č. XXXXXXXX na sumu 9.160,80 € týka, k tejto poukázal na to, že žalobca ju ani len k žalobe nedoložil, nie je žalobcom označená ako dôkazný prostriedok, na základe čoho mal žalovaný za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a svoje tvrdenie nepreukázal. Ďalej uviedol, že voči žalobcovi eviduje pohľadávku vo výške 11.331,29 € za poplatky spojené s užívaním prenajatého priestoru za spotrebu elektrickej energie, ktoré si prihláškou zo dňa 19.11.2015 uplatnil v konkurznom konaní a tiež pohľadávku vo výške 4.800 € z kúpnej zmluvy zo dňa 20.3.2014, ktorá mu bola postúpená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 3.7.2014, a ktorú si rovnako uplatnil v konkurznom konaní. Okrem toho uviedol, že voči žalobcovi eviduje ďalšie pohľadávky vo výške 72.000 €. V zmysle ust. § 147 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p) si voči žalobcovi uplatnil svoje pohľadávky na započítanie vo výške nepopretej pohľadávke žalobcu, t.j. vo výške 7.824,02 € a to do výšky, v ktorej sa vzájomne kryjú.

3. Z listinných dôkazov bol zistený tento skutkový stav : Faktúrou Č.. XXXXXXX (č.l. 7 spisu) zo dňa 28.11.2012 splatnou dňa 13.12.2012 fakturoval úpadca REVO s.r.o. ako dodávateľ žalovanému ako odberateľovi sumu vo výške 22.060,20 €. Faktúrou Č.. XXXXXXX (č.l. 8 spisu) zo dňa 7.11.2012 splatnou dňa 6.1.2013 fakturoval úpadca REVO s.r.o. ako dodávateľ žalovanému ako odberateľovi sumu vo výške 89.347,24 €. Faktúrou Č.. XXXXXXXX (č.l. 9 spisu) zo dňa 4.10.2013 splatnou dňa 11.10.2013 fakturoval úpadca REVO s.r.o. ako dodávateľ žalovanému ako odberateľovi sumu vo výške 61.036,93 €. Predžalobnou výzvou na úhradu pohľadávky zo dňa 31.3.2016 (č.l. 5 spisu) žalobca oznámil žalovanému, že voči nemu eviduje neuhradené pohľadávky vo výške 14.730,33 €, ktorá v súčte predstavuje neuhradený zostatok z

- faktúry č. XXXXXXX vo výške 8.804,92 €,

- faktúry č. XXXXXXXX vo výške 5.393,43 € a

- faktúry č. XXXXXXX vo výške 531,98 €. Odpoveďou žalovaného zo dňa 19.4.2016 na výzvu žalobcu zo dňa 31.3.2016 (č.l. 10 spisu) žalovaný oznámil žalobcovi, že voči nemu ako svoj dlh eviduje neuhradený zostatok z faktúry č. XXXXXXXX vo výške 7.824,02 €. V predmetnej odpovedi žalovaný súčasne žalobcovi oznámil, že faktúru č. XXXXXXX mu uhradil čiastočnými úhradami (dňa 23.1.2013 vo výške 21.141,02 € a dňa 4.10.2013 vo výške 919,18 €) a faktúru č. XXXXXXX mu rovnako uhradil čiastočnými úhradami (dňa 27.2.2013 vo výške 50.542,32 €, dňa 26.7.2013 vo výške 30.000 € a dňa 4.10.2013 vo výške 8.804,92 €). Z výpisu z účtu žalovaného (č.l. 33 spisu) vyplýva, že dňa 4.10.2013 poukázal žalovaný v prospech účtu úpadcu sumu vo výške 31.387,09 €. Z knihy záväzkov (č.l. 87 spisu) vyplynulo, že žalovaný uhradil úpadcovi

- dňa 4.10.2013 sumu 919,18 € a dňa 23.1.2013 sumu 21.141,02 € na doklad č. XXXXXXX,

- dňa 4.10.2013 sumu 1.006,72 € a sumu 1.138,12 €, dňa 26.7.2013 sumu 30.000 €, dňa 27.2.2013 sumu 50.542,32 €, dňa 1.2.2013 sumu 7.666,80 € a dňa 31.10.2012 sumu 4.702,49 € na doklad č. XXXXXXX. Podľa súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok veriteľa (v prejednávanom spore žalovaného) voči dlžníkovi (v prejednávanom spore úpadcovi) do konkurzného konania XXK/XX/XXXX (č.l. 49 - 50 spisu) si žalovaný prihlásil v konkurznom konaní voči žalobcovi pohľadávky vo výške 16.131,29 €.

4. Žalobca na pojednávaní dňa 19.3.2018 uviedol, že žalovaný si v konkurznom konaní prihlásil voči úpadcovi pohľadávky v celkovej výške 17.443,14 €, pričom tieto pohľadávky neboli správcom popreté. K účinnému započítaniu sa ale v zmysle vyžaduje, aby žalovaný uviedol, konkrétne ktoré nepopreté pohľadávky uplatnené v konkurznom konaní si uplatňuje ako započítaciu námietku.

5. Žalovaný na pojednávaní dňa 19.3.2018 uviedol, že dňa 4.10.2013 poukázal v prospech účtu úpadcu sumu vo výške 31.387,09 €, ktorou platbou uhradil okrem iného aj dovtedy nezaplatené časti faktúr č.

XXXXXXX a č. XXXXXXX, ktorých zaplatenia sa voči nemu žalobca v konaní domáha. Na pojednávaní dňa 16.4.2018 v reakcii na vyjadrenie žalobcu, že k účinnému započítaniu sa v zmysle vyžaduje, aby uviedol, konkrétne ktoré nepopreté pohľadávky uplatnené v konkurznom konaní si uplatňuje ako započítaciu námietku špecifikoval, že ako kompenzačnú námietku si v konaní uplatňuje pohľadávku označenú v prihláške pod č. X (8.100 €) proti nároku žalobcu na zaplatenie neuhradeného zvyšku faktúry č. XXXXXXXX vo výške 7.824,02 € a tiež pohľadávku označenú v prihláške pod č. pod číslom XX (1.408,80 €), proti nároku žalobcu na zaplatenie kapitalizovaných úrokov z omeškania z faktúr č. XXXXXXX, č. XXXXXXX a č. XXXXXXXX.

6. Medzi stranami neboli sporné nasledovné skutočnosti : Faktúrou č. XXXXXXX splatnou dňa 13.12.2012 fakturoval úpadca REVO s.r.o. žalovanému sumu 22.060,20 €, z ktorej uhradil žalovaný dňa 23.1.2013 sumu 21.141,02 €. Faktúrou č. XXXXXXX splatnou dňa 6.1.2013 fakturoval úpadca REVO s.r.o. žalovanému sumu 89.347,24 €, z ktorej uhradil žalovaný dňa 31.10.2012 sumu 4.702,49 €, dňa 27.2.2013 sumu 50.542,32 € a dňa 26.7.2013 sumu 30.000 €. Neuhradený zostatok z faktúry č. XXXXXXXX predstavuje 7.824,02 €.

7. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že zostatok faktúry č. XXXXXXX, ktorý podľa žalobcu predstavuje 919,18 € (t.j. 22.060,20 € - 21.141,02 €) a zostatok faktúry č. XXXXXXX, ktorý podľa žalobcu predstavuje 4.102,43 € (t.j. 89.347,24 € - 4.702,49 € - 50.542,32 € - 30.000 €) uhradil ešte pred podaním žaloby a to dňa 4.10.2013 v rámci platby vykonanej vo výške 31.387,09 € (viď. č.l. 33 spisu), ktorou uhradil naraz viacero záväzkov, ktoré mal voči úpadcovi. Žalobca príjem platby vo výške 31.387,09 € nenamietal, teda ani táto skutočnosť nebola v konaní medzi stranami sporná.

8. Čo sa neuhradeného zvyšku faktúry č. XXXXXXXX vo výške 7.828,02 € týka ako aj kapitalizovaných úrokov z omeškania vzniknutých tým, že žalovaný si svoje záväzky z faktúr č. XXXXXXX, č. XXXXXXX a č. XXXXXXXX voči úpadcovi nesplnil včas, žalovaný si uplatnil v odpore proti platobnému rozkazu a na pojednávaní dňa 16.4.2018 kompenzačnú námietku vo výške špecifikovanej v odseku 5. tohto rozsudku.

9. Nárok žalobcu v časti o zaplatenie 9.160,80 € žalovaný poprel dôvodiac tým, že faktúru č. XXXXXXXX neeviduje a žalobca ju v konaní nepredložil ani ako listinný dôkaz. Žalobca na otázku súdu, či touto faktúrou disponuje uviedol, že nie.

10. Spor súd posúdil najmä podľa týchto zákonných ustanovení : Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa § 358 veta prvá Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Podľa § 54 ods. 2 ZKR, pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom, prihlásenú pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu a pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke. Podľa § 54 ods. 4 započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené.

11. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že úpadca REVO, s.r.o. vykonal pre žalovaného dielo - stavebné práce, pričom cenu diela fakturoval žalovanému

- faktúrou č. XXXXXXX splatnou dňa 13.12.2012 na sumu 22.060,20 €, z ktorej uhradil žalovaný dňa 23.1.2013 sumu 21.141,02 € a

- faktúrou č. XXXXXXX splatnou dňa 6.1.2013 na sumu 89.347,24 €, z ktorej uhradil žalovaný dňa 31.10.2012 sumu 4.702,49 €, dňa 27.2.2013 sumu 50.542,32 € a dňa 26.7.2013 sumu 30.000 €. Žiadna z vyššie uvedených skutočností nebola v konaní medzi stranami sporná.

12. Žalobca však tvrdil, že z faktúry č. XXXXXXX ostalo neuhradených 919,18 € a z faktúry č. XXXXXXX ostalo neuhradených 4.102,48 €, čo však žalovaný popieral dôvodiac tým, že dňa 4.10.2013 v rámci platby vykonanej vo výške 31.387,09 € (výpis z účtu na č.l. 33 spisu), ktorou z jeho strany došlo k úhrade viacerých záväzkov, ktoré mal voči úpadcovi, zaplatil aj dovtedy neuhradené zostatky faktúr č. XXXXXXX a č. XXXXXXX, ktoré si žalobou voči nemu žalobca nárokoval.

13. Žalobca príjem platby vo výške 31.387,09 € od žalovaného nerozporoval. Túto platbu žalovaný v konaní pred súdom preukázal výpisom zo svojho účtu (č.l. 33 spisu), ktorým bolo preukázané, že dňa 4.10.2013 poukázal v prospech účtu úpadcu REVO, s.r.o. sumu vo výške 31.387,09 €. Ďalej súdu žalovaný ako listinný dôkaz o úhrade zostatkov z faktúr č. XXXXXXX a č. XXXXXXX predložil aj ftc. knihy záväzkov (č.l. 87 spisu), podľa ktorej žalovaný

- dňa 4.10.2013 uhradil úpadcovi sumu 919,18 € d dňa 23.1.2013 sumu 21.141,02 € na doklad č. XXXXXXX,

- dňa 4.10.2013 uhradil úpadcovi sumu 1.006,72 € a sumu 1.138,12 €, dňa 26.7.2013 sumu 30.000 €, dňa 27.2.2013 sumu 50.542,32 €, dňa 1.2.2013 sumu 7.666,80 € a dňa 31.10.2012 sumu 4.702,49 € na doklad č. XXXXXXX. Skutočnosti uvedené v knihe záväzkov žalobca v konaní rovnako nenamietal.

14. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd uzatvára, že vykonaným dokazovaným bolo preukázané, že žalovaný ešte pre podaním žaloby zaplatil úpadcovi REVO, s.r.o. (i keď s omeškaním) cenu diela, ktorú mu úpadca REVO, s.r.o. fakturoval faktúrami č. XXXXXXX a XXXXXXX. Túto skutočnosť navyše ani žalobca po tom, čo ju žalovaný v konaní preukázal listinnými dôkazmi (výpisom zo svojho účtu zo dňa 4.10.2013 a ftc. knihy záväzkov), nenamietal. Vykonaným dokazovaním bolo teda preukázané, že zostatky z faktúry č. XXXXXXX vo výške 919,18 € a z faktúry č. XXXXXXX vo výške 4.102,48 €, ktoré si žalobca voči žalovanému v konaní nárokoval, žalovaný uhradil ešte pred podaním žaloby. Nárok žalobcu v tejto časti teda súd vyhodnotil ako nedôvodný.

15. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela vo výške 9.160,80 €, ktorá bola žalovanému fakturovaná faktúrou č. XXXXXXXX, k tomu súd uvádza, že žalobca súdu nepredložil predmetnú faktúru ako listinný dôkaz a na pojednávaní dňa 19.3.2018 na otázku súdu, či ňou disponuje, odpovedal, že nie. Žalovaný sa v tejto súvislosti bránil tým, že žalobca pri nároku na zaplatenie sumy 9.160,80 € s prísl. neuniesol dôkazné bremeno. S uvedeným tvrdením žalovaného sa súd stotožňuje a poukazuje pritom na článok 8 C.s.p., podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Nárok žalobcu na zaplatenie 9.160,80 € s prísl. teda súd z dôvodu, že žalobca pri jeho preukázaní neuniesol dôkazné bremeno, nepovažoval za dôvodný.

16. Ďalej v konaní nebolo medzi stranami sporné, že neuhradený zostatok z faktúry č. XXXXXXXX predstavuje 7.824,02 €. Žalovaný v konaní nespochybňoval, že úhradu 7.824,02 € nevykonal. V odpore proti platobnému rozkazu si ale v zmysle ust. § 147 C.s.p. voči žalobcovi uplatnil svoje pohľadávky na započítanie vo výške nepopretej pohľadávky žalobcu, t.j. vo výške 7.824,02 € a to do výšky, v ktorej sa vzájomne kryjú. V tejto súvislosti poukázal na to, že súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi (v prejednávanom spore úpadcovi) si prihlásil v konkurznom konaní voči úpadcovi pohľadávky vo výške 16.131,29 €, ktorú skutočnosť preukázal aj prihláškou nezabezpečených pohľadávok veriteľa (v prejednávanom spore žalovaného) voči dlžníkovi do konkurzného konania XXK/ XX/XXXX (č.l. 49 - 50 spisu). Žalobca uviedol, že žalovaný si v konkurznom konaní prihlásil pohľadávky voči úpadcovi vo výške 17.443,14 €, pričom tieto pohľadávky neboli správcom popreté. K účinnému započítaniu sa ale v zmysle vyžaduje, aby žalovaný uviedol, konkrétne ktoré nepopreté pohľadávky uplatnené v konkurznom konaní si uplatňuje ako započítaciu námietku (viď. zápisnica z pojednávania z 19.3.2018). Na pojednávaní dňa 16.4.2018 žalobca uviedol, že ako kompenzačnú námietku si v konaní uplatňuje pohľadávku označenú v prihláške pod č. X (8.100 €) proti nároku žalobcu na zaplatenie neuhradeného zvyšku faktúry č. XXXXXXXX vo výške 7.824,02 € a tiež pohľadávku označenú v prihláške pod číslom pod č. XX (1.408,80 €), proti nároku žalobcu na zaplatenie kapitalizovaných úrokov z omeškania z faktúr č. XXXXXXX, č. XXXXXXX a č. XXXXXXXX. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd teda uzatvára, že čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie neuhradeného zvyšku faktúry č. XXXXXXXX vo výške 7.824,02 € kapitalizovaných úrokov z omeškania z faktúr č. XXXXXXX, č. XXXXXXX a č. XXXXXXXX, tieto pohľadávky zanikli započítaním podľa § 358 veta prvá Obchodného zákonníka a § 54 ods. 4 ZKR.

17. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti súd teda uzatvára, že žalobu zamietol, pretože

- zostatky z faktúry č. XXXXXXX vo výške 919,18 € a z faktúry č. XXXXXXX vo výške 4.102,48 €, ktoré si žalobca voči žalovanému v konaní nárokoval, žalovaný uhradil ešte pred podaním žaloby, ktorú skutočnosť preukázal výpisom zo svojho účtu zo dňa 4.10.2013 a ftc. knihy záväzkov,

- pri nároku na zaplatenie 9.160,80 € s prísl. žalobca neuniesol dôkazné bremeno (súdu nepredložil faktúru č. XXXXXXXX),

- čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie neuhradeného zvyšku faktúry č. XXXXXXXX vo výške 7.824,02 € kapitalizovaných úrokov z omeškania z faktúr č. XXXXXXX, č. XXXXXXX a č. XXXXXXXX, tieto pohľadávky zanikli započítaním podľa § 358 veta prvá Obchodného zákonníka a § 54 ods. 4 ZKR.

18. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne zaoberať.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto súd rozhodol, že má nárok na náhradu 100 % trov konania proti žalobcovi. V súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 4 rovnopisoch s prílohami.

U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.