Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/430/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Daša Kontríková a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci žalobcov: 1/ Mgr. A. T., nar. XX.XX.XXXX, K.. Q. N. XXXX/XXX, R., zastúpený advokátom: JUDr. Štefan Bugala, Fándlyho 32, Trnava, 2/ Z. H., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, C., 3/ S. A., nar. XX.XX.XXXX, M. E. XX, C., zastúpená žalobcom 1/, proti žalovanej: J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. E. XX, C., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 10C/75/2006 - 1629 zo dňa 08. februára 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom 1/ až 3/ sa voči žalovanej priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd I. inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania sporu k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C., obec C., okres Trnava, k pozemku parcela registra "C" parcela č. 5054/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 880 m2, parcela č. 5054/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 26 m2, parcela č. 5055 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 31 m2, parcela č. 5056 - záhrady vo výmere 1048 m2, rodinný dom súpisné číslo XXXX na parcele číslo 5054/1, garáž bez súpisného čísla postavená na parcele 5054/2 nezapísaná v katastri nehnuteľností, garáž - hospodárska stavba bez súpisného čísla postavená na parcele 5055 nezapísaná v katastri nehnuteľností, a toto vyporiadal tak, že reálne rozdelil nehnuteľnosti podľa geometrického plánu Ing. T. G. č. 10C/75/2006-II, zo dňa 18.08.2015, úradne overeného dňa 28.08.2015, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku, tak, že do podielového spoluvlastníctva žalobcov 1/, 2/ a 3/ prikázal nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C., obec C., okres Trnava, pozemky registra "C" parcelu č. 5055 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 31 m2 a novovytvorené: parcelu č. 5054/9 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 182 m2, parcelu č. 5056/3

- záhrada vo výmere 535 m2, parcelu č. 5056/4 - záhrada vo výmere 513 m2, garáž - hospodárska stavba bez súpisného čísla postavená na parcele 5055 nezapísaná v katastri nehnuteľností, každému v podiele 1/3 z celku a do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C., obec C., okres Trnava, pozemky registra "C" parcelu č. 5054/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 26 m2 a novovytvorené: parcelu č. 5054/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 76 m2, parcelu č. 5054/6

- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 74 m2, parcelu č. 5054/7 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 284 m2, parcelu č. 5054/8 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 264 m2, rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele číslo 5054/1 a na parcele číslo 5054/6 a garáž bez súpisného

čísla postavená na parcele 5054/2 nezapísaná v katastri nehnuteľností. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcom 1/, 2/ a 3/ na vyrovnanie ich podielu každému sumu 8.743,76 eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania a o náhrade trov konania štátu rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. C., obec C., okres Trnava zo dňa 14.03.1991 vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č. 5054/1 dvor o výmere 800 m2, dom s. č. XXXX, parc. č. 5055 garáž o výmere 31 m2, parc. č. 5056 záhrada o výmere 1048 m2, parc. č. 5054/2 garáž o výmere 26 m2 boli T. A. (XX.XX.XXXX) a S. r. M. (XX.XX.XXXX) v podiele 1/2 a J. T. (XX.XX.XXXX) v podiele 1/2. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. C., obec C., okres Trnava zo dňa 07.02.2017 podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č 5054/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 800 m2, rodinný dom s. č. XXXX na parc. č. 5054/1, parc. č. 5055 zastavané plochy a nádvoria o výmere 31 m2, parc. č. 5056 záhrady o výmere 1048 m2, parc. č. 5054/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2 sú T. A. (XX.XX.XXXX) v podiele 1/8 a 1/24, H. Z., rod. T. (XX.XX.XXXX) v podiele 1/8 a 1/24, A. S., rod. T. (XX.XX.XXXX) v podiele 1/6, J. T. (XX.XX.XXXX) v podiele 1/2. Z rozhodnutia mestského národného výboru - odboru výstavby v Trnave č. 5411/74-146C/R zo dňa 12.07.1974 vyplýva, že Odbor výstavby MsNV v Trnave povoľuje žiadateľovi A. T. stavbu autogaráže, ktorá sa uskutoční na stavebnom pozemku parc. č. 1329/3 - M. ul. X, stavba započatá v roku 1966, stavba bude dokončená v roku 1966. Osobitné podmienky: garáž je už postavená. Stavebník: T. A., M. X, C..

3. Zo znaleckého posudku Ing. Ladislava Vaška č. 93/2009-779 zo dňa 11.10.2009 súd zistil, že dom je reálne rozdeliteľný vertikálne tak, aby vznikli dve samostatné bytové jednotky. Každá z nich už má samostatné rozvody vody, elektriny, kanalizácie a plynu. Je potrebné vykonať rozdelenie domu tak, aby nemali jedna a druhá strana prístup k jednotlivým nehnuteľnostiam. Znalec uviedol rozsah prác, ktoré je potrebné za týmto účelom vykonať a to zamurovaním dverí medzi časťou, ktorú užíva žalovaná a žalobcovia, realizovaním odpojenia elektroinštalácie v suteréne medzi rozdelenými časťami a realizovať vstup do časti suterénu žalobcov (schodisko, oporný múrik, vybúranie otvoru, osadenie dverí a maľovka), ďalej je potrebné zrealizovať vymurovanie stien v prízemnej časti, zamurovanie okna do záhrady, resp. rozdelenie, zrealizovanie odpojenia vykurovania jedného kusa radiátora, zrealizovanie výlezu na podkrovie, rozdelenie podkrovnej časti nehorľavou priečkou tak, aby sa nedalo z jednej strany domu do druhej prechádzať. Znalec určil cenu týchto prác sumou 4.315 eur. Všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti znalec neurčil, nakoľko mu žalovaná ani na opakované výzvy nesprístupnila časť nehnuteľnosti, ktorú užívala.

4. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Romana Wágnera č. 29/2012-1121 zo dňa 20.09.2012 súd zistil, že je možné reálne rozdeliť pozemky podľa spoluvlastníckych podielov v súvislosti s vypracovaným znaleckým posudkom Ing. Vašeka, ktorý konštatoval, že rodinný dom je reálne deliteľný v zvislej rovine a v nadväznosti na tento posudok znalec rozdelil i pozemky, ktorých celková výmera je 1985 m2 a po rozdelení by pripadlo do vlastníctva žalovanej 993 m2 a do vlastníctva žalobcov 992 m2. Súčasťou znaleckého posudku je i geometrický plán na oddelenie pozemkov p. č. 5054/3 - 5, 5056/1 - 2 zo dňa 19.09.2012 bez overenia správou katastra. Po výzve súdu predložil znalec overený geometrický plán č. 409/2014 zo dňa 17.04.2014 Správou katastra Trnava na oddelenie pozemkov p. č. 5054/3 - 5, 5056/1

- 2 a zameranie stavieb na p. č. 5054/1, 5054/2, 5054/3 a 5055. Z geometrického plánu súd zistil, že v súčasnosti je dom s. č. XXXX postavený na parc. č. 5054/1 a ďalej sú predmetom spoluvlastníctva účastníkov pozemky p. č. 5054/1 o výmere 880 m2, p. č. 5054/2 o výmere 26 m2 a p. č. 5055 o výmere 31 m2, všetko zastavané plochy a nádvoria a p. č. 5056 záhrada o výmere 1046 m2, garáž bez súpisného čísla postavená na parcele 5054/2 nezapísaná v katastri nehnuteľností, garáž - hospodárska stavba bez súpisného čísla postavená na parcele 5055 nezapísaná v katastri nehnuteľností. Na základe geometrického plánu by do vlastníctva žalobcov pripadli novovytvorené parcely č. 5054/3 vo výmere 74 m2 a parc. č. 5054/4 vo výmere 383 m2 všetko zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 5056/1 vo výmere 535 m2 záhrada a do vlastníctva žalovanej novovytvorené parcely č. 5054/1 vo výmere 76 m2, parc. č. 5054/2 vo výmere 26 m2, parc. č. 5054/5 vo výmere 347 m2, parc. č. 5055 vo výmere 31 m2 všetko zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 5056/2 vo výmere 513 m2, záhrada garáž bez súpisného čísla postavená na parcele č. 5054/2 nezapísaná v katastri nehnuteľností, garáž - hospodárska stavba bez súpisného čísla postavená na parcele č. 5055 nezapísaná v katastri nehnuteľností.

5. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Júliusa Ratulovského č. 42/2014 zo dňa 20.06.2014 súd zistil, že hodnota novovytvorených pozemkov, ktoré v zmysle znaleckého posudku znalca Ing. Wágnera

nadobudnú žalobcovia v celkovej výmere 992 m2 je 49.471,04 eur a hodnota pozemkov, ktoré nadobudne žalovaná vo výmere 993 m2 je 49.520,91 eur. Hodnota časti nehnuteľnosti v užívaní žalobcov je 34.483,89 eur, záhradného zrubového domčeka je 3.427,94 eur, vonkajšieho oplotenia od ulice 1.428,32 eur, príslušenstva a to vodovodnej šachty, prípojok vodovodnej, kanalizačnej, plynovej a elektrickej je 4.642,15 eur. Aktuálna hodnota stavebných prác a dodávok potrebných na rozdelenie nehnuteľnosti na dve časti v súlade s navrhnutým riešením znalca Ing. Vaška je 4.888,08 eur. Z doplnku znaleckého posudku č. 42/2014 zo dňa 22.08.2014 súd zistil, že hodnota časti rodinného domu a pozemkov, ktoré podľa znaleckých posudkov po reálnej deľbe predmetných nehnuteľností nadobudnú žalobcovia je 97.489,34 eur (znalcom chybne sčítanou na sumu 98.289,34 eur) a žalovanou vo výške 101.388,22 eur.

6. Z doplnku znaleckého posudku č. 29/2012 znalca Ing. Wágnera zo dňa 03.09.2015 doručeného súdu dňa 14.09.2015 (č. l. 1426) súd zistil, že znalec rozdelil pozemky, ktorých celková výmera je 1985 m2 a po rozdelení by pripadlo do vlastníctva žalovanej 724 m2 a do vlastníctva žalobcov 1/ až 3/ 1261 m2. Súčasťou znaleckého posudku je i geometrický plán na oddelenie pozemkov parc. č. 5054/6-9, 5054/3-4 a zameranie stavieb na parc. č. 5054/1, 5054/2, 5054/3 a 5055 zo dňa 18.08.2015, autorizačne overený dňa 19.08.2015, úradne overený správou katastra dňa 28.08.2015. Na základe geometrického plánu by do podielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ až 3/ pripadli novovytvorené parcely č. 5054/9 vo výmere 182 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 5056/3 vo výmere 535 m2 záhrada, parc. č. 5056/4 vo výmere 513 m2 záhrada a parc. č. 5055 vo výmere 31 m2 zastavané plochy a nádvoria a do výlučného vlastníctva žalovanej novovytvorené parcely č. 5054/1 vo výmere 76 m2 zastavané plochy, parc. č. 5054/2 vo výmere 26 m2 zastavané plochy, parc. č. 5054/6 vo výmere 74 m2 zastavané plochy, parc. č. 5054/7 vo výmere 284 m2 zastavané plochy a parc. č. 5054/8 vo výmere 264 m2 zastavané plochy.

7. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Júliusa Ratulovského č. 53/2015 zo dňa 20.12.2015 súd zistil, že všeobecná hodnota nehnuteľností, ktoré v zmysle geometrického plánu znalca Ing. Romana Wágnera, č. 10C/75/2006-II, zo dňa 18.08.2015, úradne overeného dňa 28.08.2015, ktorý je súčasťou doplnku jeho znaleckého posudku č. 29/2012 zo dňa 03.09.2015, nadobudnú žalobcovia 1/ až 3/ do podielového spoluvlastníctva je 69.016,88 eur (všeobecná hodnota pozemkov parc. č. 5054/9 je 9.076,34 eur, parc. č. 5055 je 1.545,97 eur, parc. č. 5056/3 je 26.680,45 eur, parc. č 5056/4 je 25.583,31 eur, všeobecná hodnota garáže - hospodárskej stavby bez súpisného čísla postavenej na parcele 5055 nezapísaná v katastri nehnuteľností je 1.185,66 eur, vonkajšieho oplotenia zadného od B. ulice na parc. č. 5056/4 je 1.438,82 eur, nájazdových pásov na parc. č. 5056/2 od B. ulice je 79,87 eur). Všeobecná hodnota nehnuteľností, ktoré v zmysle geometrického plánu znalca Ing. Romana Wágnera, č. 10C/75/2006-II, zo dňa 18.08.2015, úradne overeného dňa 28.08.2015, ktorý je súčasťou doplnku jeho znaleckého posudku č. 29/2012 zo dňa 03.09.2015, nadobudne žalovaná do výlučného vlastníctva je 118.052,96 eur (všeobecná hodnota pozemkov parc. č. 5054/1 je 3.740,25 eur, parc. č. 5054/2 je 1.296,62 eur, parc. č. 5054/6 je 3.690,38 eur, parc. č 5054/7 je 14.163,08 eur, parc. č. 5054/8 je 12.666,98 eur, všeobecná hodnota rodinného domu na M. E. s. č. XXXX na parc. č. 5054/1 je 67.702,19 eur, garáže bez súpisného čísla postavená na parcele 5054/2 nezapísaná v katastri nehnuteľností je 3.187,81 eur, vonkajšieho oplotenia od ulice je 2.909,67 eur, vodovodnej prípojky 2 ks je 746,56 eur, kanalizačnej prípojky 2 ks je 1.221,33 eur, plynovej prípojky 2 ks je 559,68 eur, elektrickej prípojky je 1.069,59 eur, vodomernej šachty 2 ks je 4.735,43 eur, spevnenej plochy dvora je 363,39 eur). Všeobecná hodnota všetkých nehnuteľností spolu je 187.069,84 eur.

8. Z opisu notárskej zápisnice Štátneho notárstva v Trnave č. RI 84/86 zo dňa 03.01.1986 vyplýva, že darujúca P. T., rod. A. ako spoluvlastníčka nehnuteľností v LV č. XXX pre obec a k. ú. C. p. č. 5054 dom č. XXXX a zast. plocha o výmere 906 m2, p. č. 5055 garáže o výmere 31 m2, p. č. 5056 záhrady o výmere 1048 m2 v podiele 1/2 daruje tieto nehnuteľnosti tak, ako ich vlastní obdarovanej J. T.. Obdarovaná J. T. od svojej starej matky dar s vďakou prijíma a nadobúda v bode I. špecifikované nehnuteľnosti do svojho vlastníctva v podiele 1/2. Predmetom prevodu je rod. dom. č. XXXX v obci C. spolu s garážou, vedľajšou stavbou, stavbou neslúžiacou osobnej potrebe, vonkajšími úpravami a pozemky p. č. 5054, 5055, 5056 k. ú. C. s príslušenstvom, teda s trvalými porastmi a oplotením. Hodnota daru činí sumu 178.804,-Kčs. Bola určená v zmysle posudku znalca z odvetvia oceňovanie nehnuteľností. Darujúca je spoluvlastníčkou prevádzaných nehnuteľností tak, ako je zapísaná na LV č. XXX pre obce a k. ú. C. v podiele 1/2.

9. Z obsahu spisu Štátneho notárstva v Trnave sp. zn. 2RI/84/86 vyplýva, že jeho súčasťou je znalecký posudok znalca Ing. Viliama Hečka, znalca z oboru stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností zo dňa 03.12.1985, ktorý je evidovaný v znaleckom denníku pod č. 231/40-85 a z ktorého vyplýva, že predmetom ocenenia sú rodinný dom sup. č. XXXX, garáže (vo dvore a v záhrade), vedľajšie stavby (dreváreň, kurín, voliéry), stavby neslúžiace osobnej potrebe - maštaľ, oplotenie, vonkajšie úpravy, trvalé porasty, pozemky. Hodnota všetkých nehnuteľností je 357.608,-Kčs. Súčasťou spisu je aj výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. C., obec C., okres Trnava zo dňa 15.11.1985 z ktorého vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č 5054 dvor o výmere 906 m2, dom s. č. XXXX, parc. č. 5055 garáž o výmere 31 m2, parc. č. 5056 záhrada o výmere 1048 m2 sú T. A. (XX.XX.XXXX) a S. r. M. (0X.XX.XXXX) v podiele 1/2 a P. T., rod. A. (XX.XX.XXXX) v podiele 1/2.

10. Uviedol, že predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C., obec C., okres Trnava, k pozemku parcela registra "C" parcela č. 5054/1

- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 880 m2, parcela č. 5054/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 26 m2, parcela č. 5055 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 31 m2, parcela č. 5056 - záhrady vo výmere 1048 m2, rodinný dom súpisné číslo XXXX na parcele č. 5054/1, garáž bez súpisného čísla postavená na parcele č. 5054/2 nezapísaná v katastri nehnuteľností, garáž - hospodárska stavba bez súpisného čísla postavená na parcele č. 5055 nezapísaná v katastri nehnuteľností.

11. Zo zhodných tvrdení strán sporu a znaleckých posudkov znalcov Ing. Romana Wágnera a Dipl. Ing. Júliusa Ratulovského vyplynulo, že na parcele č. 5054/2 sa nachádza garáž bez súpisného čísla nezapísaná v katastri nehnuteľností, na parcele č. 5055 sa nachádza garáž - hospodárska stavba bez súpisného čísla nezapísaná v katastri nehnuteľností. Na parcele č. 5054/1 sa nachádza drevený zrubový domček, ktorý však podľa zhodných tvrdení strán sporu nepatrí do ich podielového spoluvlastníctva a nie je predmetom tohto konania.

12. Právni predchodcovia žalobcov A. T., nar. XX.XX.XXXX ako žalobca 1/ a S. F., XX.XX.XXXX ako žalobkyňa 2/ sa svojím návrhom domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva aj ku garáži bez súpisného čísla nezapísanej v katastri nehnuteľností nachádzajúcej sa na parcele č. 5054/2 a garáži - hospodárskej stavbe bez súpisného čísla nezapísanej v katastri nehnuteľností nachádzajúcej sa na parcele č. 5055 sa nachádza. Žalovaná v konaní tvrdila, že uvedené garáže nepatria do podielového spoluvlastníctva a že je ich výlučnou vlastníčkou.

13. Z obsahu spisu Štátneho notárstva v Trnave sp. zn. 2D/1380/84 súd zistil, že štátne notárstvo dňa 26.10.1984 potvrdilo nadobudnutie dedičstva po poručiteľovi Q. T., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, pozostávajúce z nehnuteľností v kat. území C., LV č. XXX parc. č. 5054 dom, dvor, 5055 garáž a 5056 záhrada v 1/2-ine vzhľadom k celku, výlučnej dedičke zo zákona P. T., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XX, C.. Súčasťou spisu je aj znalecký posudok znalca Ing. Mariána Sekulu, znalca z oboru stavebníctvo zo dňa 18.09.1984, ktorý je evidovaný v znaleckom denníku pod č. 408/50/84 a z ktorého vyplýva, že predmetom ocenenia sú nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, kat. úz. C., cena nehnuteľností a to rodinného domu, garáží, drobných stavieb, oplotenia, vonkajších úprav, trvalých porastov, pozemku je 194.792 Kčs. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že dedička P. T. nadobudla po poručiteľovi Q. T. aj spoluvlastnícky podiel na oboch garážach v podiele 1/2. Z opisu notárskej zápisnice Štátneho notárstva v Trnave č. RI 84/86 zo dňa 03.01.1986 vyplynulo, že darujúca P. T., rod. A. ako spoluvlastníčka nehnuteľností v LV č. XXX pre obec a k. ú. C. p. č. 5054 dom č. XXXX a zast. plocha o výmere 906 m2, p. č. 5055 garáže o výmere 31 m2, p. č. 5056 záhrady o výmere 1048 m2 v podiele 1/2 daruje tieto nehnuteľnosti tak, ako ich vlastní obdarovanej J. T.. Predmetom prevodu bol rod. dom č. XXXX v obci C. spolu s garážou, vedľajšou stavbou, stavbou neslúžiacou osobnej potrebe, vonkajšími úpravami a pozemky p. č. 5054, 5055, 5056 k. ú. C. s príslušenstvom, teda s trvalými porastmi a oplotením. Darujúca je spoluvlastníčkou prevádzaných nehnuteľností tak, ako je zapísaná na LV č. XXX pre obce a k. ú. C. v podiele 1/2. Hodnota daru činila sumu 178.804,-Kčs a bola určená znaleckým posudkom znalca Ing. Viliama Hečka, znalca z oboru stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností zo dňa 03.12.1985, ktorý znalecký posudok je súčasťou spisu Štátneho notárstva v Trnave sp. zn. 2RI/84/86. Zo znaleckého posudku súd zistil, že predmetom ocenenia sú rodinný dom sup. č. XXXX, garáže (vo dvore a v záhrade), vedľajšie stavby (dreváreň, kurín, voliéry), stavby neslúžiace osobnej potrebe - maštaľ, oplotenie, vonkajšie úpravy, trvalé porasty, pozemky. Hodnota všetkých nehnuteľností je 357.608,-Kčs vrátane garáže vo dvore a v záhrade a darujúca darovala žalovanej nehnuteľnosti v

podiele 1/2 v hodnote 178.804,-Kčs. Z uvedeného vyplýva, že darujúca darovala žalovanej aj obe garáže v podiele 1/2 a teda aj garáže na parcele č. 5054/2 a na parcele č. 5055 bez súpisného čísla patria do podielového spoluvlastníctva strán sporu. Žalovaná v konaní tvrdila, že garáž na parcele č. 5055 jej daroval jej otec, avšak darovaciu zmluvu ani iný dôkaz preukazujúci výlučné vlastníctvo uvedenej garáže súdu nepredložila. Vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že aj garáž bez súpisného čísla nezapísaná v katastri nehnuteľností nachádzajúca sa na parcele 5054/2 a garáž - hospodárska stavba bez súpisného čísla nezapísaná v katastri nehnuteľností nachádzajúca sa na parcele č. 5055 patria do podielového spoluvlastníctva strán sporu a preto zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu aj k nim.

14. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že rodinný dom s. č. XXXX na parc. č. 5054/1 v stave, v akom sa nachádza, rozdeliť nemožno. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Júliusa Ratulovského č. 42/2014 zo dňa 20.6.2014 vyplynulo, že aktuálna hodnota stavebných prác a dodávok potrebných na rozdelenie nehnuteľnosti na dve časti v súlade s navrhnutým riešením znalca Ing. Vaška je 4.888,08 eur.

15. Zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu mal súd preukázané, že žiadna zo strán sporu nie je ochotná znášať náklady potrebné na rozdelenie rodinného domu s. č. XXXX na parc. č. 5054/1, preto súd dospel k záveru, že rodinný dom s. č. XXXX na parc. č. 5054/1 nie je reálne deliteľný. Súd teda pristúpil k druhej možnosti vyporiadania, ktorou je prikázanie veci za náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, pri ktorej je potrebné prihliadnuť na veľkosť spoluvlastníckych podielov, na účelné využitie veci a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Žalovaná od začiatku konania mala záujem o prikázanie všetkých nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva s tým, že ostatným podielovým spoluvlastníkom vyplatí na vyrovnanie ich podielu sumu stanovenú znaleckým posudkom. Žalobcovia mali spočiatku záujem o reálne rozdelenie všetkých nehnuteľností podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, žalobca 1/ aj o prikázanie všetkých nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva s tým, že ostatným podielovým spoluvlastníkom vyplatí na vyrovnanie ich podielu sumu stanovenú znaleckým posudkom, v priebehu konania však žalobcovia zmenili názor, odmietli sa podieľať na nákladoch potrebných na rozdelenie domu a mali záujem len o prikázanie pozemkov do ich podielového spoluvlastníctva. Vzhľadom na to, že rozdelenie rodinného domu nie je dobre možné, prikázal súd rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na novovzniknutých parcelách číslo 5054/1 a číslo 5054/6 do výlučného vlastníctva žalovanej, keď prihliadol na skutočnosť, že v rodinnom dome trvalo býva len žalovaná a to od roku 1984, táto užíva aj časť záhrady za domom, nemá zabezpečené iné bývanie, žalobcovia 1/ až 3/ v nej nebývajú, otázku bývania majú vyriešenú a o prikázanie rodinného domu do podielového spoluvlastníctva ani do výlučného vlastníctva nemajú záujem.

16. Z doplnku znaleckého posudku č. 29/2013 znalca Ing. Romana Wágnera, ktorého súčasťou je geometrický plán č. 10C/75/2006-II, zo dňa 18.08.2015, úradne overený dňa 28.08.2015 mal súd preukázané, že pozemky parcela č. 5054/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 880 m2, parcela č. 5054/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 26 m2, parcela č. 5055 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 31 m2, parcela č. 5056 - záhrady vo výmere 1048 m2 sú reálne deliteľné tak, že k novovzniknutým parcelám č. 5054/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 26 m2, parcele č. 5054/1

- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 76 m2, parcele č. 5054/6 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 74 m2, parcele č. 5054/7 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 284 m2, parcele č. 5054/8 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 264 m2 bude zabezpečený prístup zo M. E. tak, ako doposiaľ a k novovzniknutým parcelám č. 5055 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 31 m2, parcele č. 5054/9 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 182 m2, parcele č. 5056/3 - záhrada vo výmere 535 m2, parcele č. 5056/4 - záhrada vo výmere 513 m2 bude zabezpečený prístup zo B. ulice.

17. Vzhľadom na to, že predmetné pozemky sú reálne deliteľné, súd pristúpil k prvej možnosti vyporiadania, ktorou je rozdelenie veci, pri ktorej je potrebné prihliadnuť na veľkosť podielov a na účelné využitie veci a pozemky rozdelil súd podľa geometrického plánu znalca Ing. Romana Wágnera č. 10C/75/2006-II, zo dňa 18.08.2015, úradne overeného dňa 28.08.2015 tak, že do podielového spoluvlastníctva žalobcov 1/, 2/ a 3/ prikázal nehnuteľnosti parcelu č. 5055 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 31 m2 a novovytvorené: parcelu č. 5054/9 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 182 m2, parcelu č. 5056/3 - záhrada vo výmere 535 m2, parcelu č. 5056/4 - záhrada vo výmere 513 m2, garáž - hospodársku stavbu bez súpisného čísla postavenú na parcele č. 5055 nezapísanú v katastri nehnuteľností, každému v podiele 1/3 z celku a do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal parcelu č.

5054/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 26 m2 a novovytvorené: parcelu č. 5054/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 76 m2, parcelu č. 5054/6 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 74 m2, parcelu č. 5054/7 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 284 m2, parcelu č. 5054/8 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 264 m2 a garáž bez súpisného čísla postavenú na parcele č. 5054/2 nezapísanú v katastri nehnuteľností. Súd pri rozdelení pozemkov prihliadol na skutočnosť, že takto rozdelené novovzniknuté pozemky je možné účelne využívať, je k nim zabezpečený prístup z verejných komunikácii, o ich prikázanie do podielového spoluvlastníctva mali záujem žalobcovia rovnako ako žalovaná mala záujem o ich prikázanie do jej výlučného vlastníctva.

18. K námietke žalovanej, že po reálnom rozdelení pozemkov budú do jej výlučného vlastníctva prikázané nehnuteľnosti vo výmere nižšej, ako je jej spoluvlastnícky podiel na pozemkoch pred rozdelením súd uviedol, že pri vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva súd v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka prihliada len na veľkosť podielov spoluvlastníkov, toto nie je jediným a rozhodujúcim kritériom. Súd musí do úvahy brať aj ďalšie kritériá, ako účelné využitie veci, nakoľko nie vždy je možné a účelné nehnuteľnosti rozdeliť striktne podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, pričom k takému rozdeleniu pozemkov súd pristúpil preto, že do výlučného vlastníctva žalovanej súd prikázal celý rodinný dom vo všeobecnej hodnote 67.702,19 eur, garáž a pozemky okolo rodinného domu v takej výmere, aby ich mohla účelne využívať, t.j. 724 m2, spolu vo všeobecnej hodnote 118.052,96 eur a žalobcom boli do podielového spoluvlastníctva prikázané len pozemky, a to vo výmere 1.261 m2 a garáž spolu vo všeobecnej hodnote 69.016,88 eur (rodinný dom im nebol prikázaný do podielového spoluvlastníctva) a teda súd zohľadnil to, aby suma, ktorú bude žalovaná povinná vyplatiť žalobcom na vyrovnanie ich podielu, bola čo najnižšia pri čo najúčelnejšom využití všetkých nehnuteľností. Vzhľadom na narušené vzťahy medzi žalobcami a žalovanou sa takýmto vyporiadaním podielového spoluvlastníctva predíde vzniku nových sporných situácii a vytvoria sa priaznivé podmienky na nerušené využitie nehnuteľností.

19. K námietke žalovanej, že ona je majoritnou spoluvlastníčkou nehnuteľností súd uviedol, že nakoľko žalobcovia 1/, 2/ a 3/ chcú zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, veľkosti ich podielov sa sčítavajú a tieto sú vo svojom súhrne také veľké, ako podiel žalovanej na nehnuteľnostiach, preto v danom prípade žiadna zo sporných strán nemá väčší spoluvlastnícky podiel než druhá strana. Preto ani hľadisko veľkosti podielov nebolo pre výsledok konania dobre použiteľné, resp. významné, keďže bolo potrebné pri aplikácii kritéria veľkosti podielov podiely žalobcov sčítať.

20. Garáž - hospodársku stavbu bez súpisného čísla postavenú na parcele č. 5055 nezapísanú v katastri nehnuteľností súd prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobcov z dôvodu, že táto garáž sa nachádza na parcele, ktorá bola prikázaná do podielového spoluvlastníctva žalobcov, nie je reálne deliteľná, žalovaná k nej nemá zabezpečený prístup a teda účelne využívať ju môžu len žalobcovia. Garáž bez súpisného čísla postavenú na parcele č. 5054/2 nezapísanú v katastri nehnuteľností prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej z dôvodu, že garáž sa nachádza na parcele, ktorá bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej, nie je reálne deliteľná, žalobcovia k nej nemajú zabezpečený prístup a teda účelne využívať ju môže len žalovaná.

21. Pri určení všeobecnej ceny nehnuteľností súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 53/2015 zo dňa 20.12.2015 znalca Dipl. Ing. Júliusa Ratulovského, ktorý vyčíslil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností spolu na sumu 187.069,84 eur. Žalovanej súd prikázal do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti, ktorých všeobecná hodnota spolu je 118.052,96 eur a žalobcom 1/ až 3/ súd prikázal do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, ktorých všeobecná hodnota spolu je 69.016,88 eur. Oproti ich terajšiemu podielu je potrebné, aby im žalovaná doplatila na vyrovnanie ich podielu sumu 24.518,01 eur, preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ a 3/ na vyrovnanie ich podielu každému sumu 8.743,76 eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku, keď zohľadnil skutočnosť, že sa jedná o zaplatenie vyššej sumy, ktorú si žalovaná bude podľa jej vyjadrenia zabezpečovať aj prostredníctvom rodinných príslušníkov a výberom z vkladných knižiek.

22. K námietkam znalkyne sa znalec vyjadril na pojednávaní, a to ku všetkým pripomienkam žalovanej, odborne a logicky odôvodnil stanovenie všeobecnej ceny všetkých nehnuteľností a na záveroch svojho znaleckého posudku zotrval. Podľa názoru súdu znalcom určená všeobecná hodnota nehnuteľnosti zodpovedá veku nehnuteľnosti, jej technickému stavu, polohe, využitiu a situácii na trhu s nehnuteľnosťami, preto hodnotu stanovenú znaleckým posudkom považuje súd za primeranú.

23. Ďalšie dokazovanie navrhované žalovanou doplnením znaleckých posudkov súd nepovažoval za dôvodné a hospodárne, nakoľko skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k predmetu konania, preto tieto návrhy na doplnenie dokazovania zamietol ako nadbytočné a nehospodárne.

24. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko všetky strany sporu súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva, sporným bol len spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom žalobcovia v priebehu konania niekoľko krát zmenili navrhovaný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, žalovaná žiadala prikázať všetky nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva, pričom súd nakoniec podielové spoluvlastníctvo vyporiadal kombinovaným spôsobom a teda každá zo strán sporu mala úspech len čiastočný.

25. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná. Uviedla, že súd nemal pravdivo a riadne zistený skutkový aj právny stav veci. Súd v bode I. zamietol návrh na prerušenie konania do času, kým bude mať riadne preukázané skutočnosti, na základe ktorých bude môcť riadne vo veci rozhodnúť. Teda súd nemal riadne zistený skutkový aj právny stav veci, preto nemohol riadne rozhodnúť. Tým, že súd neakceptoval jej návrh, porušil aj jej právo na spravodlivé konanie a prejednanie veci na to, aby vo veci neboli robené prieťahy a vec aby bola riadne prejednaná a spravodlivo a zákonne rozhodnutá. Boli tu robené mnohé znalecké posudky. Posudky neboli dôsledne vypracované. Znalcov určoval a vyberal súd, ale v skutočnosti ich určoval strýko A.. Na jej a na námietky jej otca, ktorý bol roky jej právnym zástupcom vo veci, súd riadne neprihliadal, hoci išlo o veci zásadné. Je zásadnou vecou, keď chce odkupovať celú nehnuteľnosť od žalobcov za náhradu, aby objektívne od súdu vedela dopredu (keďže prešlo 27 rokov) od začiatku súdneho sporu, za akú výšku ju bude odkupovať. Treba povedať, že ide o pozemok exkluzívny, 10 minút od centra, sú tam všetky siete, kde cena sa zvyšuje minimálne o 150 %, čo znamená, že pri objektívnej cene za 1 m2 je dnes minimálne 680 eur, čo znamená + 1.020 eur (150 % za exkluzivitu) = 1.700 eur za 1 m2 je reálna trhová cena v tejto lokalite. Keďže ide o pozemok cca 2.000 m2, ide o cenu celého pozemku 1.600.000 eur. Vyplácala by teda 800.000 eur iba za pozemok, ale znalec už aj s hodnotou 1 domu v rozsudku určuje cenu menšiu ako 50 eur za m2. Znalec v uvedenom rozsudku za 1 domu a 1 pozemkov a ostatných nehnuteľností na pozemku určil sumu menšiu ako 100.000 eur. Súd nesprávne zadal aj otázky, na ktoré mali posudky zodpovedať. Dnes každý kupuje aj predáva za trhové ceny, preto mala byť vypracovaná trhová cena nehnuteľnosti. Ďalej poukázala na to, že minimálne 1/3 spisov v uvedenom spise na Okresnom súde v Trnave chýba, napríklad chýba znalecký posudok Ing. Pavla Patinku. Ing. Kalinay píše vo svojom posudku takmer všade amortizačný odpočet v dome (na strane č. 8) 45 %, čo predstavuje v dome - 460.046 Kčs. V ostatných znaleckých posudkoch chýbajú výpočty amortizácie, a iné. Dom je postavený okolo roku 1940. Pri výpočte v znaleckom posudku Ing. Kalinay dal amortizáciu 45 % v roku 1992, čo znamená, že dnes je rok 2017 (2017-1992=25 rokov), teda nie je jasné ani aká amortizácia za 25 rokov vznikla. Nie je urobený ani energetický certifikát, od ktorého sa určuje cena nehnuteľnosti, teda cena domu. Tiež podotýka, že susedia z oboch strán si postavili počas tohto súdneho sporu časti nehnuteľnosti na ich pozemku a ploty odstránili v mnohých častiach. Nie je možné v znaleckých posudkoch tvrdiť, že tieto ploty sú tam, keď nie sú tam už dávno a ešte ich aj oceňovať a v rozhodnutí súdu ju zaväzovať k ich vyplateniu žalobcom! Znalci sa nevyrovnali ani so situáciou, že susedia si postavili časti stavieb na ich pozemkoch počas súdneho sporu. V tomto súdnom spore bolo vypracovaných niekoľko znaleckých posudkov, ale tieto posudky sú navzájom v príkrom rozpore. Je to spôsobené aj časovým odstupom, ale hlavne tým, že znalci neboli objektívni a nezávislí pri vypracovávaní posudkov.

26. Ďalej uviedla, že vo výrokovej časti rozsudku nie sú správne zapísané všetky parcelné čísla nehnuteľnosti. Vo výrokovej časti v bode III. je napísané, že je povinná zaplatiť žalobcom 1/, 2/, 3/ na vyrovnanie ich podielov každému sumu 8.743,76 eur, keď súd nesprávne určil túto sumu. Vo výrokovej časti neuvádza z čoho vychádzal. Preukázala tiež, že ako jediný účastník sporu má peniaze na vyplatenie všetkých žalobcov, preto aj súdom vypočítané sumy sú v celom rozsahu nesprávne, aj preto treba celý rozsudok zrušiť v celom rozsahu. Dokonca súd ani nežiadal, aby žalobcovia preukázali solventnosť na odkúpenie nehnuteľnosti.

27. Žiada, aby jej bola priznaná náhrada trov konania, za každý rok súdneho sporu od roku 1991 do roku 2001 po 2.000,- Sk, od roku 2001 do 31.05.2017 po 2.000 eur. Odôvodňuje to tým, že každý

rok mala náklady na súdne konanie. Ona súdne konanie nezačala, je v pozícii žalovanej. Žiada, aby súd vyčíslil náhradu trov konania štátu k 30.05.2017 od začiatku konania. Nie je dôvodné, aby o náhrade trov konania rozhodol súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Preto napáda bod V. vo výrokovej časti tohto rozhodnutia v celom rozsahu a žiada, aby bolo v tomto konaní o náhrade trov riadne rozhodnuté. Pôvodní žalobcovia a ani ich právni nástupcovia neuniesli dôkazné bremeno, ktoré malo spočívať v preukázaní oprávnenosti požadovania reálneho rozdelenia predmetných nehnuteľností. Ani súd neuniesol vo svojom rozhodnutí posúdenie riadneho stavu veci. Potreboval by k tomu riadny objektívny posudok na ocenenie celej nehnuteľnosti. Domáha sa toho, aby rozsudok bol zrušený v celom rozsahu, aby bol vypracovaný nový znalecký posudok, kde budú uvedené všetky nehnuteľnosti ako aj cenovo ohodnotené. Ďalej uviedla, že garáže obe sú jej, čo je dokázané dôkazmi, súd ich nesprávne prisúdil žalobcom. Nesúhlasí, aby boli znalcom vyplatené peniaze za nekvalitné posudky, o ktoré sa nemôže súd oprieť. Ani ostatné nehnuteľnosti nie sú riadne zapísané a ocenené, ani porasty, atď. Na základe uvedených skutočností žiada odvolací súd, aby rozsudok zrušil v celom rozsahu.

28. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobcovia 1/ a 3/. Uviedli, že nesúhlasia s tvrdeniami žalovanej. Žalovaná klame a zavádza a robí všetko preto, aby sa stav danej nehnuteľnosti nezmenil, aby mohla danú nehnuteľnosť užívať naďalej sama. Žiadajú o zamietnutie odvolania a potvrdenie rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva danej nehnuteľnosti.

29. Žalobca 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že s poukazom na skutočnosť, že v odvolaní nenašiel ani jeden právny dôvod k návrhu odvolateľky, navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok Okresného súdu Trnava v celom rozsahu potvrdil. Je ťažko prijateľné tvrdenie žalovanej, že prieťahy v konaní spôsobil súd a žalobcovia, keďže od samého počiatku v prebiehajúcom konaní tieto prieťahy spôsobila úmyselne ona tým, že nesprístupnila nehnuteľnosť znalcom, a nezúčastňovala sa pojednávania. Dôvody jej odvolania sú neakceptovateľné.

30. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že nikdy nehnuteľnosť neužívala sama a užíva iba tie časti, ktoré užívala ich babka a ktoré jej darovala. Žalobcovia majú kľúče od časti domu, v ktorej býval ich otec. S vyjadreniami žalobcov nesúhlasí. Cena nehnuteľnosti je nesprávna a hrubo ju poškodzuje. Opätovne namietala znalecké posudky a uvádzala tvrdenia, na ktoré poukazovala v odvolaní. Súd mal rozdeliť nehnuteľnosť na dve rovnaké samostatné časti. Poukazovala tiež na nezákonnosť oslobodenia žalobcov od všetkých trov a nákladov konania. Poprela, že by spôsobovala predlžovanie konania.

31. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd I. inštancie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľky nie je dôvodné.

32. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom I. inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu I. inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu I. inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. K veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

33. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C., obec C., okres Trnava, k pozemku parcela registra "C" parcela č. 5054/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 880 m2, parcela č. 5054/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 26 m2, parcela

č. 5055 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 31 m2, parcela č. 5056 - záhrady vo výmere 1048 m2, rodinný dom súpisné číslo XXXX na parcele číslo 5054/1, garáž bez súpisného čísla postavená na parcele 5054/2 nezapísaná v katastri nehnuteľností, garáž - hospodárska stavba bez súpisného čísla postavená na parcele 5055 nezapísaná v katastri nehnuteľností.

34. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísanými na liste vlastníctva č. XXX, pre k. ú. C. parcela č. 5054/1 dom, dvor o výmere 880 m2, parcela č. 5055 garáž o výmere 31 m2, parc. č. 5056 záhrada o výmere 1048 m2, parc. č. 5054/2 garáž o výmere 26 m2 T. A. (XX.XX.XXXX) v podiele 1/8 a 1/24, H. Z., rod. T. (XX.XX.XXXX) v podiele 1/8 a 1/24, A. S., rod. T. (XX.XX.XXXX) v podiele 1/6 a žalovaná J. T. (X.X.XXXX) v podiele 1/2.

35. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že medzi žalobcami a žalovanou pri užívaní nehnuteľností dochádza k nezhodám ohľadne užívania nehnuteľnosti a nevedia sa medzi sebou dohodnúť.

36. Podľa ust. § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

37. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

38. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva (pozri vysvetlivky k § 136 bod 5) a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva účastníkov konania. Aj stavba budovaná bez stavebného povolenia je vecou, ktorá je predmetom spoluvlastníckeho vzťahu.

39. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.

40. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Prvá možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením podľa spoluvlastníckych podielov síce nevylučuje, aby sa v prípadoch hodných osobitného zreteľa vyporiadanie reálnym rozdelením uskutočnilo pri plošnom rozdelení inak, než v presnom pomere k spoluvlastníckym podielom (napr. pri nerovnakej kvalite vydelených častí, pri nerovnakých prístupových možnostiach a pod.). Keďže reálnym rozdelením stavby nevzniknú vždy samostatné časti rovnakej hodnoty, treba tieto nerovnosti vyjadriť primeranou peňažnou náhradou, teda tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania. To však treba v súdnom konaní doložiť potrebnými zisteniami a výslovne uviesť v rozsudku ako dôvod, prečo sa vykonáva takéto reálne rozdelenie. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci

niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta sú od účinnosti novely (zákona č. 526/2002 Z. z.) zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov "prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci", možno vyvodiť, že to nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho porovnania s iným. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, a pod.).

41. Súd pristúpil na v poradí 1. možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa ust. § 142 ods. 1 pokiaľ ide o pozemky a v poradí 2. možnosti pokiaľ ide o rodinný dom a garáže, ktoré sú taktiež predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Vo veci bolo nariadených niekoľko znaleckých posudkov, kde zo znaleckého posudku Ing. Ladislava Vaška č. 93/2009-779 zo dňa 11.10.2009 súd zistil, že dom je reálne rozdeliteľný vertikálne tak, aby vznikli dve samostatné bytové jednotky. Znalec uviedol rozsah prác, ktoré je potrebné za týmto účelom vykonať a určil cenu týchto prác sumou 4.315 eur. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Romana Wágnera č. 29/2012-1121 zo dňa 20.09.2012 súd zistil, že je možné reálne rozdeliť pozemky podľa spoluvlastníckych podielov v súvislosti s vypracovaným znaleckým posudkom Ing. Vašeka. Ing. Roman Wágner predložil overený geometrický plán č. 409/2014 zo dňa 17.04.2014 Správou katastra Trnava na oddelenie pozemkov p. č. 5054/3 - 5, 5056/1 - 2 a zameranie stavieb na p. č. 5054/1, 5054/2, 5054/3 a 5055.

42. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Júliusa Ratulovského č. 42/2014 zo dňa 20.06.2014 súd zistil, že hodnota novovytvorených pozemkov, ktoré v zmysle znaleckého posudku znalca Ing. Wágnera nadobudnú žalobcovia v celkovej výmere 992 m2 je 49.471,04 eur a hodnota pozemkov, ktoré nadobudne žalovaná vo výmere 993 m2 je 49.520,91 eur. Hodnota časti nehnuteľnosti v užívaní žalobcov je 34.483,89 eur, záhradného zrubového domčeka je 3.427,94 eur, vonkajšieho oplotenia od ulice 1.428,32 eur, príslušenstva a to vodovodnej šachty, prípojok vodovodnej, kanalizačnej, plynovej a elektrickej je 4.642,15 eur. Aktuálna hodnota stavebných prác a dodávok potrebných na rozdelenie nehnuteľnosti na dve časti v súlade s navrhnutým riešením znalca Ing. Vaška je 4.888,08 eur.

43. Z doplnku znaleckého posudku č. 42/2014 zo dňa 22.08.2014 súd zistil, že hodnota časti rodinného domu a pozemkov, ktoré podľa znaleckých posudkov po reálnej deľbe predmetných nehnuteľností nadobudnú žalobcovia je 97.489,34 eur a žalovanou vo výške 101.388,22 eur.

44. Z doplnku znaleckého posudku č. 29/2012 znalca Ing. Wágnera zo dňa 03.09.2015 doručeného súdu dňa 14.09.2015 (č. l. 1426) súd zistil, že znalec rozdelil pozemky, ktorých celková výmera je 1985 m2 a po rozdelení by pripadlo do vlastníctva žalovanej 724 m2 a do vlastníctva žalobcov 1/ až 3/ 1261 m2. Súčasťou znaleckého posudku je i geometrický plán na oddelenie pozemkov p. č. 5054/6-9, 5054/3-4 a zameranie stavieb na p. č. 5054/1, 5054/2, 5054/3 a 5055 zo dňa 18.8.2015, autorizačne overený dňa 19.08.2015, úradne overený správou katastra dňa 28.08.2015.

45. Podľa znaleckého posudku znalca Ing. Júliusa Ratulovského č. 53/2015 zo dňa 20.12.2015 je všeobecná hodnota nehnuteľností, ktoré v zmysle geometrického plánu znalca Ing. Romana Wágnera, č. 10C/75/2006-II, zo dňa 18.08.2015, úradne overeného dňa 28.08.2015, ktorý je súčasťou doplnku jeho znaleckého posudku č. 29/2012 zo dňa 03.09.2015, nadobudnú žalobcovia 1/ až 3/ do podielového spoluvlastníctva je 69.016,88 eur (všeobecná hodnota pozemkov parc. č. 5054/9 je 9.076,34 eur, parc. č. 5055 je 1.545,97 eur, parc. č. 5056/3 je 26.680,45 eur, parc. č 5056/4 je 25.583,31 eur, všeobecná hodnota garáže - hospodárskej stavby bez súpisného čísla postavenej na parcele 5055 nezapísaná v katastri nehnuteľností je 1.185,66 eur, vonkajšieho oplotenia zadného od B. ulice na parc. č. 5056/4 je 1.438,82 eur, nájazdových pásov na parc. č. 5056/2 od B. ulice je 79,87 eur). Žalovaná nadobudne do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti v hodnote 118.052,96 eur (všeobecná hodnota pozemkov parc. č. 5054/1 je 3.740,25 eur, parc. č. 5054/2 je 1.296,62 eur, parc. č. 5054/6 je 3.690,38 eur, parc. č 5054/7 je 14.163,08 eur, parc. č 5054/8 je 12.666,98 eur, všeobecná hodnota rodinného domu na M. E. s. č.

XXXX na parc č. 5054/1 je 67.702,19 eur, garáže bez súpisného čísla postavená na parcele 5054/2 nezapísaná v katastri nehnuteľností je 3.187,81 eur, vonkajšieho oplotenia od ulice je 2.909,67 eur, vodovodnej prípojky 2 ks je 746,56 eur, kanalizačnej prípojky 2 ks je 1.221,33 eur, plynovej prípojky 2 ks je 559,68 eur, elektrickej prípojky je 1.069,59 eur, vodomernej šachty 2 ks je 4.735,43 eur, spevnenej plochy dvora je 363,39 eur). Všeobecná hodnota všetkých nehnuteľností spolu je 183.643,38 eur.

46. Žalovaná mala voči znaleckým posudkom námietky. Mala za to, že posudky boli vypracované nedôsledne, znalcov nevyberal súd. Tiež mala námietky voči hodnote nehnuteľností určenej znalcom, keďže ide o lukratívne pozemky. Podľa nej boli nesprávne zadané otázky znalcom a mala sa určiť trhová hodnota nehnuteľností. Nie je urobený ani energetický certifikát, od ktorého sa určuje cena nehnuteľnosti, teda cena domu. Tiež podotýka, že susedia z oboch strán si postavili počas tohto súdneho sporu časti nehnuteľnosti na ich pozemku a ploty odstránili v mnohých častiach. Namietala tiež to, že znalci ohodnotili to čo na nehnuteľnostiach nebolo a že znalci sa nevyrovnali ani so situáciu, že jej susedia si postavili časti stavieb na ich pozemkoch počas súdneho sporu.

47. Súd hodnotí znalecký posudok ako každý iný dôkaz. Faktické (nie právne) obmedzenie spočíva v tom, že súd nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti. Podstata hodnotenia znaleckého posudku spočíva v tom, že súd vezme do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným dôkazom a napokon vychádza aj zo zásad správneho formálnologického uvažovania. Súd I. inštancie sa vo veci vysporiadal so všetkými námietkami zo strany žalovanej k vypracovaným posudkom. Námietky žalovanej o neobjektívnosti znalcov nie sú podložené a tvrdenia o spôsobe výberu znalcov tiež nie. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je na súde určiť spôsob ich vyporiadania, pričom najskôr je potrebné zistiť tak, ako je už vyššie uvedené či sú nehnuteľnosti reálne deliteľné. Súd I. inštancie preto správne zadal za týmto účelom znalcom úlohu zistiť reálnu deliteľnosť nehnuteľností a následne podľa ich rozdelenia aj ohodnotenie nehnuteľností. Ani námietka žalovanej v tom, že sa má určiť trhová cena nehnuteľností neobstojí, nakoľko všeobecná hodnota nehnuteľností je trhovou cenou nehnuteľností. Preto úlohy zo strany súdu znalcom boli zadané správne. Znalec, ktorý nehnuteľnosti ohodnocoval, a z ktorého posudku súd pri konečnom rozhodnutí i vychádzal, sa vyjadril ku všetkým námietkam žalovanej, súd sa tiež s nimi vysporiadal v rozhodnutí, pričom odvolací súd sa s nimi stotožňuje. Preto akékoľvek ďalšie spochybňovanie záverov znalcov a súdu, je zo strany žalovanej nepodložené a nedôvodné.

48. Znalecké posudky z ktorých súd pri svojom konečnom rozhodnutí vychádzal súd celistvé, presvedčivé a odborne odôvodnené, preto súd nemá dôvod pochybovať o týchto posudkoch. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dom a garáže nie sú reálne deliteľné, pozemky sú, preto súd I. inštancie správne pristúpil k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva spôsobom akým to učinil. Hoci žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou v 1/2 predmetných nehnuteľností, rodinný dom jej bol prikázaný s ohľadom na jeho nedeliteľnosť (a zabezpečenie bývania žalovanej) do výlučného vlastníctva a pozemky správne rozdelil i s ohľadom na ich účelné využitie. Niet dôvodu, aby žalovanej bola prikázaná celá nehnuteľnosť (vrátane pozemkov), keďže pozemky sú reálne deliteľné a žalobcovia mali o tieto záujem. Preto im boli prikázané v 1 (podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov) s ohľadom na ich veľkosť, polohu a prístup k nim do ich podielového spoluvlastníctva, čo spĺňa podmienku aj účelného využitia týchto nehnuteľností. Námietka ohľadne vlastníctva dvoch garáží, o ktorých žalovaná tvrdila, že patria iba do jej výlučného vlastníctva je nedôvodná, nakoľko tieto jej tvrdenia preukázané neboli a súd I. inštancie sa dostatočne vyjadril k uvedenému tvrdeniu žalovanej, v ktorej časti odvolací súd už iba na toto zdôvodnenie odkazuje.

49. Neobstojí ani námietka žalovanej v tom, že pokiaľ súd nevyhovel jej návrhu na prerušenie konania, nemal riadne zistený skutkový aj právny stav veci a nemohol vo veci rozhodnúť. Civilný sporový poriadok (pred 01.07.2016 OSP) striktne ustanovuje za akých podmienok súd preruší konanie resp. môže prerušiť konanie. Súd I. inštancie v danom prípade správne vyhodnotil, že neboli zistené skutočnosti, pre ktoré by súd mal konanie prerušiť.

50. Súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti, keď správne uviedol nové čísla parciel podľa geometrického plánu č. Ing. Romana Wágnera č. 10C/75/2006-II zo dňa 18.08.2015, úradne overeného dňa 28.08.2015, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. Preto výrok rozhodnutia v časti, kde súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti bol správny. Správny bol tiež výrok o spôsobe vyrovnania a vyplatenia spoluvlastníckeho podielu, keď skutočnosť na základe ktorej súd

vychádza pri svojom rozhodnutí sa uvádza v odôvodnení rozhodnutia, nie vo výroku. Hoci sa odvolací súd stotožňuje s odvolacou námietkou v tom, že súd I. inštancie neuvádza ako k danej sume dospel a v odôvodnení rozhodnutia tiež nie je celkom možné sa dopracovať k výpočtu, v konečnom dôsledku však výška sumy, ktorú má žalovaná vyplatiť jednotlivým žalobcom je správna. Súd I. inštancie chybou v počítaní v odôvodnení rozhodnutia dospel k celkovej hodnote nehnuteľností, ktoré majú pripadnúť žalobcom a uviedol sumu 69.016,88 eur. Správne však hodnota nehnuteľností, ktoré majú pripadnúť žalobcom je 65.590,42 eur. Pokiaľ je hodnota všetkých nehnuteľností, ktoré sú predmetom zrušenia a vyporiadania 183.643,38 eur (65.590,42 + 118.052,96), žalovaná ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností v 1 by mala mať nárok na nehnuteľnosti v hodnote 91.821,69 eur (183.643,38 eur : 2), resp. na vyplatenie sumy titulom vyporiadania v uvedenej hodnote. Žalovaná však zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva nadobudne nehnuteľnosti v hodnote 118.052,96 eur, z ktorého dôvodu je povinná vyplatiť žalobcom sumu 26.231,27 eur (118.052,96 eur - 91.821,69). Jednotlivým žalobcom, preto má vyplatiť sumu 8.743,76 eur (26.231,27 eur : 3), preto súd I. inštancie vyčíslil správne výšku podielu, ktorý má žalovaná jednotlivým žalobcom vyplatiť. Hoci pochybil pri výpočte hodnoty nehnuteľností, ktorá má pripadnúť žalobcom, v konečnom dôsledku vyčíslil výšku podielu patriaceho jednotlivým žalobcom správne a zrušiť rozsudok iba z tohto dôvodu by bolo nehospodárne.

51. Žalovaná uviedla, že mala záujem o celú nehnuteľnosť a podľa jej tvrdenia preukázala, že je schopná vyplatiť ostatných spoluvlastníkov. Preto súd vzhľadom na spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva nemusel zisťovať solventnosť žalobcov a táto odvolacia námietka žalovanej je taktiež nedôvodná.

52. Odvolací súd sa preto stotožňuje so závermi dokazovania súdu I. inštancie, jeho rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov reálnou deľbou v spojení s geometrickým plánom považuje vo výroku za vecne správne, preto ho v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

53. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92 Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998, uznesenie Ústavného súdu z 25. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04).

54. Súd I. inštancie postupoval správne aj pri rozhodovaní o trovách konania. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa tiež spravuje zásadou úspechu a neúspechu. Ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2012, sp. zn. 4 M Cdo 10/2012). Súd I. inštancie však zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý žalovaná ani žalobcovia nenavrhli zrušiť dohodou, a od začiatku konania ani rozhodnutím súdu, preto súd I. inštancie správne rozhodol o tom, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

55. S ohľadom na odvolania žalovanej voči uzneseniam o priznaní znalečného súd správne rozhodol aj o trovách štátu tak, že o nich bude rozhodnuté po právoplatnosti vo veci samej.

56. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým končí konanie. V odvolacom konaní plne úspešným žalobcom 1/, 2/ a 3/ vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnej žalovanej. Podľa ust. § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

57. Preto odvolací súd poukazuje na cit. ust. CSP, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .