Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21C-17-2015.pdf
PDF · 94.4 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/17/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci žalobcu: Wűstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Grősslingova 77, Bratislava, IČO: 31351026, proti žalovanému: X.) N.. Y. O., B.. XX.XX.XXXX, Š.B. XX, X., X.) N. O., B.. XX.XX.XXXX, T. XX, X., X.) O. Y., B.. XX.XX.XXXX, H. U. XX, J. W., zast. Advokátska kancelária Kováčik Legal, s.r.o., Radlinského 1729, Dolný Kubín, o zaplatenie 2.296,97 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade majú právo na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o trovách konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.01.2015, sa žalobca domáhal aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie žalovanej istiny 2.296,97 Eur s riadnym úrokom vo výške 6 % z dlžnej sumy od 28.08.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 2 % z dlžnej sumy od 28.08.2014 do zaplatenia, titulom nesplateného úveru u žalovaných v 1. a 2. rade a titulom ručenia u žalovaného v 3. rade.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX uzatvorenej na cieľovú sumu 5.974,91 Eur a žiadosti o poskytnutie úveru uzatvoril so žalovaným v 1. a 2. rade úverovú zmluvu a poskytol mu úver v zmysle Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie FLEXIBIL v sume 5.974,91 Eur, pri úrokovej sadzbe 6 %. Na zabezpečenie záväzku uzatvoril žalobca so žalovaným v 3. rade Ručiteľskú listinu č. 1. Žalovaní splácali poskytnutý úver do januára 2014 (posledná splátka dňa 15.01.2014), preto boli v zmysle čl. V bod 3 úverovej zmluvy a v súlade s § 11 ods. 2 VOP písomnou výzvou zo dňa 22.07.2014 vyzvaní na úhradu celého zostatku úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní nerešpektovali písomnú výzvu, žalobca ich požiadal dňa 27.08.2014 o okamžité splatenie celého zostatku úveru vo výške 2.296,97 Eur.
3. Žalovaný v 2. rade k žalobe uviedol, že manželstvo so žalovaným v 1. rade bolo rozvedené dňa 13.04.2010. Po rozvode boli žalovanému v 2. rade pridelené aj dve maloleté deti, o ktoré sa stará a nie je schopný splácať úver a aj sa starať o maloleté deti. Žalovaný v 1. rade si neplní žiadnu starostlivosť o deti a ani povinnú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom.
4. Žalovaný v 3. rade mal za to, že nie je pravdou, že by ho bol žalobca vyzval na plnenie alebo že by ho požiadal o okamžité splatenie úveru. K výzve ručiteľovi zo dňa 22.07.2014 žalobca nepriložil doklad o doručení, a teda nepreukázal, že žalovaného v 3. rade vyzval na splnenie záväzku za dlžníkov. Žiadosť
o okamžité splatenie úveru zo dňa 27.08.2014 prevzala matka žalovaného v 3. rade. Do dispozičnej sféry žalovaného v 3. rade sa žiadosť nikdy nedostala.
5. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie rozhodol Rozsudkom XXC/XX/XXXX - XXX zo dňa 06.07.2016 tak, že žalobe v časti istiny a úroku z omeškania vo výške 2 % vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
6. V dôsledku odvolania žalovaného v 3. rade ako aj žalobcu však bol predmetný rozsudok súdu prvej inštancie uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.03.2017 č. k. XCo/XXX/XXXX - XXX, ako súdu odvolacieho, zrušený a vec bola súdu prvej inštancie vrátená na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, keď žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietol. Odvolací súd konštatuje, že z § 497 Obchodného zákonníka jednoznačne vyplýva povinnosť dlžníka vrátiť v jeho prospech poskytnuté peňažné prostriedky a zároveň aj zaplatiť úroky. Tieto úroky zároveň nie je možné stotožňovať s úrokmi z omeškania, keďže tieto predstavujú formu odplaty dlžníka veriteľovi za poskytnuté finančné prostriedky, pričom dlžník má povinnosť ich platiť od momentu poskytnutia finančných prostriedkov veriteľom až do ich vrátenia. Čo sa týka námietok žalovaného v 3. rade, tak prejav vôle dôjde adresátovi, akonáhle sa dostane do sféry jeho dispozície, tzn. v okamžiku, kedy adresát nadobudne objektívnu možnosť zoznámiť sa s obsahom prejavu vôle. Od okamžiku dôjdenia prejavu vôle do sféry adresáta je právny úkon pre jednajúci subjekt záväzný a nie je možné ho jednostranne odvolať. Nie je pritom nezbytné, aby sa adresát zoznámil s obsahom právneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť zoznámiť sa s jeho obsahom. V predmetnej veci mal odvolací súd za preukázané, že zásielka "žiadosť o okamžité splatenie úveru" bola prevzatá dňa 05.09.2014, pričom skutočnosť, že predmetná zásielka bola prevzatá inou osobou než žalovaným v 3. rade nebola doteraz v konaní preukázaná. Bez ohľadu na vyššie uvedené, žalovaný v 3. rade sa s obsahom právneho úkonu oboznámil najneskôr v rámci súdneho konania pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd ďalej konštatuje, že po splnení podmienky uvedenej v § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka nestojí nič v ceste tomu, aby sa veriteľ domáhal splatenia dlhu ako proti hlavnému dlžníkovi - ktorý sa existenciou ručiteľského záväzku svojej povinnosti nijako nezbavil - tak i proti ručiteľovi, ktorý podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka ručením vzal na seba povinnosť voči veriteľovi, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. Avšak vzhľadom na osobitnú úpravu ručenia a na povahu právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom a veriteľom a ručiteľom treba pokladať za vecne správny výrok rozsudku o žalobe veriteľa proti dlžníkovi a ručiteľovi v tom znení, že "žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi" istinu s príslušenstvom v stanovenej lehote, s tým, že "plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného". Iba týmto spôsobom je možné zabrániť tomu, aby veriteľ nebol uspokojený dvakrát.
7. Prvoinštančný súd, viazaný názorom odvolacieho súdu, na základe opätovne vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
8. Na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.08.2004 uzatvorenej na cieľovú sumu 5.974,91 Eur a žiadosti o poskytnutie úveru žalobca uzatvoril so žalovaným v 1. a 2. rade úverovú zmluvu a poskytol im úver v zmysle Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie FLEXIBIL v sume 5.974,91 Eur (180.000,00 SKK), pri úrokovej sadzbe 6 %. Na zabezpečenie uvedeného záväzku uzatvoril žalobca so žalovaným v 3. rade dňa 02.09.2004 Ručiteľskú listinu č. X. Výzvou zo dňa 22.07.2014 boli žalovaní v 1. a 2. rade vyzvaní na úhradu dlžnej sumy vo výške 338,63 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní porušili povinnosť vyplývajúcu z uzavretej úverovej zmluvy splácať úver riadne a včas, došlo na základe písomnej výzvy žalobcu zo dňa 27.08.2014 k okamžitému zosplatneniu poskytnutého úveru v celkovej výške 2.296,97 Eur a navýšeniu úrokovej sadzby o 2% ročne nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu.
9. Podľa čl. V bod 6 Zmluvy, všetky splátky úveru sa zúčtujú podľa poradia najskôr na úhradu poistného na krytie úverovej pohľadávky pre prípad smrti poberateľa úveru, na úhradu poistného za poistenie založenej nehnuteľnosti, na krytie najstarších nedoplatkov, nákladov a úrokov a potom na splatenie istiny stavebného úveru.
10. Žalobca na podanej žalobe zotrval a uviedol, že žalovaný v 3. rade ako ručiteľ bol upozornený, že záväzok je zo strany poberateľov úveru nesplácaný ako aj na možnosť zosplatnenia úveru. Čo sa
týka prevzatia žiadosti o okamžité splatenie úveru zo dňa 27.08.2014 matkou žalovaného v 3. rade, tak žiadne zákonné ustanovenie nestanovuje žalobcovi zasielať výzvy do vlastných rúk. Po podaní žaloby došlo zo strany žalovaných k čiastočnej úhrade dlžnej sumy, a to dňa 16.06.2016 vo výške 30,00 Eur, dňa 12.08.2016 vo výške 30,00 Eur, dňa 19.09.2016 výške 1.000,00 Eur, dňa 22.09.2016 vo výške 1.000,00 Eur, dňa 27.09.2016 vo výške 200,00 Eur, dňa 14.10.2016 vo výške 20,00 Eur, dňa 12.12.2016 vo výške 20,00 Eur a dňa 16.06.2017 vo výške 20,00 eur. Tieto úhrady boli započítané najskôr na zaplatenie riadneho úroku vo výške 307,27 Eur od 27.08.2014 do 16.06.2017, úroku z omeškania vo výške 102,43 Eur od 27.08.2014 do 16.06.2017. Zvyšná časť inkasovaného plnenia vo výške 1.910,30 Eur bola započítaná na úhradu istiny, ktorá sa ponížila na sumu 386,67 Eur. V tomto rozsahu zobral žalobca žalobu späť.
11. Žalovaný v 2. rade v priebehu konania uviedol, že nárok žalobcu čo sa týka základu, ako aj výšky žalovanej pohľadávky uznáva. Ešte pred začatím konania na súde sa pokúsil dohodnúť so žalobcom na uzavretí splátkového kalendára, ten však s návrhom nesúhlasil. Žalovaný v 2. rade je samoživiteľom, zamestnaný je ako asistent, približne 15 rokov. Príjem žalovaného v 2. rade je brutto 650,00 Eur, okrem toho poberá náhradné výživné na dve deti vo výške 217,00 Eur, vrátane prídavku na dieťa, má dve deti. Býva u svojej priateľky, platí vrátane všetkých poplatkov 230,00 Eur mesačne. Orem toho ešte platí žalobcovi ďalšiu splátku vo výške 30,00 Eur mesačne trvalým príkazom, a ďalej spláca úver v Tatra banke vo výške 70,00 Eur.
12. Žalovaný v 3. rade v konaní pred súdom uviedol, že je pravdou, že prevzal výzvu ručiteľovi zo dňa 22.07.2014, túto prevzal dňa 01.08.2014, išlo však len o výzvu na zaplatenie dovtedy dlžných splátok úveru vo výške 338,63 Eur. Žiadosť o okamžité splatenie úveru zo dňa 27.08.2014 sa však nikdy nedostala do dispozičnej sféry žalovaného v 3. rade, ako vyplýva z priloženej doručenky uvedenú žiadosť prevzala jeho matka, ktorá v tom čase ani nemala pobyt tejto adrese. Táto zásielka jej bola daná len poštárkou, ktorá ju poznala a vzhľadom na skutočnosť, že v tomto období sa akurát rodičia sťahovali, zrejme nedopatrením mu táto zásielka nebola nikdy odovzdaná. Žalovaný v 3. rade sa o žiadosti okamžitého splatenia úveru dozvedel až po doručení žaloby. Žaloba je navyše dôvodná len do výšky 338,63 Eur. Žalobca nepreukázal doručenie výzvy na zaplatenie celého úveru žalovanému v 3. rade. Je pravdou, že podpísal ručiteľský záväzok tak, ako sa uvádza žalobe a tak isto je pravdou, že uviedol svoju adresu totožnú s tou, na ktorú mu bola doručená výzva žalobcu.
Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
13. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlh zanikne splnením. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
19. Podľa § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.
20. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
21. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
22. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovaným vyplývajúci zo štandardnej formulárovej Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanými ako fyzickými osobami. Zmluva má tak charakter spotrebiteľského právneho vzťahu. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu. Aj keď zmluva o úvere je zmluvou, ktorá bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, nakoľko aj sám žalobca si v konaní uplatňuje úroky podľa § 497 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, súd posúdil zmluvný vzťah strán ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.
23. V rovine súkromného práva a osobitne zmluvného práva je pre úpravu právnych vzťahov a spotrebiteľských záväzkov určujúcim právnym predpisom Občiansky zákonníka, ktorý v tejto sfére predstavuje lex specialis právny režim spotrebiteľských zmlúv ku všetkým ostatným právnym predpisom s obdobným predmetom súkromnoprávnej regulácie dotýkajúcim sa spotrebiteľských zmlúv a záväzkov z nich plynúcich. Ide o prioritné pôsobenie Občianskeho zákonníka na všetky záväzkové vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ a ktoré môžu byť upravené aj v osobitných právnych predpisoch. Občiansky zákonníka v tejto časti preto pôsobí ako právny predpis nielen osobitnej právnej povahy, ale aj právny predpis absolútnej výkladovej priority pre celú sféru spotrebiteľských záväzkov a normatívnu úpravu ich prvkov obsiahnutú v Občianskom zákonníku, ako aj v akomkoľvek inom osobitnom právnom predpise. Právny režim záväzku, ktorého účastníkom je spotrebiteľ a ktorý má svoj základ v Obchodnom zákonníku sa riadi výhradne právnym režimom Občianskeho zákonníka. Celý právny režim sa tak bude spravovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka a jediné čo je regulované Obchodným zákonníkom je právny základ záväzku. Súd poukazuje na novelu Občianskeho zákonníka 102/2014 Z. z., ktorou bola v § 52 ods. 2 doplnená tretia veta, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie neobsahuje prechodné ustanovenia, čo znamená, že od dňa jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Uvedené napokon aj vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu SR, napríklad č. k. XMCdo XX/XXXX H. XMCdo XX/XXXX.
24. Predmetom konania je nárok žalobcu plynúci z nesplatenej úverovej zmluvy uzavretej so žalovanými v 1. a 2. rade a zabezpečenou žalovaným v 3. rade ako ručiteľom, kedy okamžitou splatnosťou bola vyhlásená splatnosť celého zostatku úveru vo výške 2.296,97 Eur. Podaním zo dňa 26.02.2018 žalobca uviedol, že žalovaní po začatí konania uhradili 2.320,00 Eur, pričom tieto úhrady započítal podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka a čl. V bodu 6 zmluvy na úroky. Zvyšnú časť plnenia žalovaných po uspokojení úrokov započítal na istinu, ktorá sa ponížila na 386,67 Eur. Žalobca trvá na tejto zvyšnej istine s príslušnými úrokmi.
25. Nakoľko ale ide o spotrebiteľskú zmluvu (bod. 21 a 22 rozsudku), súd sa nestotožnil z uvedeným výkladom žalobcu, nakoľko ten v rozpore s § 52 ods. 2 posledná veta a s § 566 Občianskeho zákonníka použil čiastkové úhrady žalovaných najprv na úroky, teda na príslušenstvo pohľadávky. Bolo a aj je povinnosťou žalobcu započítať tieto úhrady najprv na istinu a až potom na úroky. Ak teda žalovaní v zmysle žaloby dlhovali žalobcovi 2.296,97 Eur a uhradili 2.320,00 Eur je zrejmé, že voči žalobcovi, v zmysle občianskoprávnej spotrebiteľskej povahe zmluvného záväzku, už nemajú dlh.
26. Súd po dôkladnom zvážení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 27. Žalovaní mali vo veci plný úspech, preto im súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odôvodnení sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
1/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.