Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/42/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v právnej veci žalobcu: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská komora exekútorov - Disciplinárna komisia, Disciplinárny senát, so sídlom Šustekova 49, 851 04 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: O.. D. P., S. C., C. V. S. S. M. XX, XXX XX I., v zastúpení: JUDr. Branislav Jablonka, PhD., advokát so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. ODK 23/2015 zo dňa 30. novembra 2016, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu o d m i e t a . II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca ako navrhovateľ podal Slovenskej komore exekútorov, Disciplinárnej komisii, návrh na začatie disciplinárneho konania zo dňa 26.07.2012, proti disciplinárne obvinenému O.. D. P., S. C., C. V. so S. Ul. XX. W. X, XXX XX I. (ďalší účastník konania). Na základe uvedeného návrhu rozhodol disciplinárny senát Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov (orgán 1. stupňa) rozhodnutím č. DK-36/2012 zo dňa 02.07.2013 tak, že disciplinárne obvinený sa disciplinárneho previnenia a ani závažného disciplinárneho obvinenia nedopustil, preto neuložil disciplinárne opatrenie.

2. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný Slovenská komora exekútorov - Odvolací disciplinárny senát Disciplinárnej komisie a rozhodnutím č. ODK 23/2015 zo dňa 30.11.2016 prvostupňové potvrdil.

3. Správnou žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 26.02.2018, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, žiadal ich zrušenie v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) a g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a vrátenie veci na ďalšie konanie žalovanému.

4. Správnu žalobu odôvodnil vo vzťahu k prvému skutku, ktorý bol kladený disciplinárne obvinenému za vinu tým, že zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ukladá súdnemu exekútorovi povinnosť už v upovedomení o začatí exekúcie upovedomiť oprávneného a povinného o výške predbežných trov exekúcie, pričom predbežné trovy exekúcie pozostávajú z odmeny exekútora, z náhrady jeho hotových výdavkov a z náhrady za stratu času. Súdny exekútor je povinný vyčísliť každú položku samostatne. Disciplinárne obvinený v rámci predbežných trov exekúcie uviedol len konkrétnu sumu s DPH a nevyčíslil samostatne každú položku, v dôsledku čoho boli predbežné trovy exekúcie nepreskúmateľné a súdny exekútor tým porušil § 201 ods. 1 Exekučného poriadku.

5. Vo vzťahu k druhému skutku, ktorý bol disciplinárne obvinenému kladený za vinu, žalobca uviedol, že z ustanovení § 62 a 64 Exekučného poriadku vyplýva, že exekúciu možno vykonať iba spôsobmi

uvedenými v Exekučnom poriadku, pričom spôsob vykonávania exekúcie určí súdny exekútor, ak zákon nestanovuje inak. Exekúcia môže byť súčasne vykonávaná viacerými spôsobmi. Spôsob vykonania exekúcie je na exekútorovi, ktorý však v niektorých prípadoch potrebuje súhlas oprávneného. Pri voľbe spôsobu exekúcie je exekútor obmedzený aj ustanovením § 61b Exekučného poriadku, pretože exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie. Ak by zvolený spôsob exekúcie nezodpovedal jej rozsahu a výťažok by výrazne prevýšil vymáhanú pohľadávku, tento spôsob exekúcie by nebolo možné uskutočniť. Je povinnosťou súdneho exekútora konať tak, aby nevznikol zjavný nepomer medzi vymáhanou pohľadávkou a hodnotou vecí, ktoré mieni exekvovať alebo ktoré za týmto účelom zabezpečuje. Konanie v rozpore s týmito závermi môže založiť zodpovednosť za spôsobenú škodu a aj disciplinárnu zodpovednosť. Súdny exekútor má postupovať tak, aby bol zabezpečený primeraný, účelný a efektívny výkon rozhodnutia, čo v danom prípade nebolo dodržané. Súdny exekútor upovedomením o spôsobe vykonania exekúcie predajom 13 nehnuteľností konal zjavne v rozpore s uvedenými zásadami, čím vznikol nepomer medzi vymáhanou pohľadávkou a hodnotou vecí, ktoré sa mali exekvovať.

6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutia považuje za skutkovo aj vecne správne.

7. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že sa so správnou žalobou napadnutými rozhodnutiami stotožňuje a považuje ich za zákonné a správne. Podľa jeho názoru ustanovenie § 201 ods. 1 Exekučného poriadku neurčuje povinnosť súdnemu exekútorovi rozčleniť trovy exekúcie. Až Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov účinný od 01.06.2012 určoval vzor tlačiva upovedomenia o začatí exekúcie, ktorý obsahoval vyčíslenie jednotlivých položiek predbežných trov exekúcie. Kancelársky poriadok účinný do 31.05.2012, teda v čase vydania predmetného upovedomenia o začatí exekúcie, neurčoval, čo má byť súčasťou upovedomenia v časti predbežných trov.

8. Ustanovenie § 61b Exekučného poriadku predstavuje zákonnú limitáciu rozsahu samotného výkonu exekúcie, ktorá sa prejavuje v tom, že súdny exekútor nemôže vymôcť viac, ako predstavuje súčet súm pohľadávky priznanej exekučným titulom, jej príslušenstva a trov exekúcie. V predmetnom prípade k výkonu exekúcie predajom nehnuteľností nedošlo a súdny exekútor len vydal upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, čím len informoval o spôsobe vykonania exekúcie, a zároveň zakázal predmetné nehnuteľnosti previesť alebo zaťažiť. Na vydanie upovedomenia sa ale § 61b Exekučného poriadku neaplikuje z dôvodu, že sa vzťahuje až na samotný výkon exekúcie, ku ktorému nedošlo, pretože povinný pohľadávku uhradil. Povinný aj tak nemohol nakladať s nehnuteľným majetkom, ktorý podliehal exekúcii, a to na základe upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 05.10.2011.

9. Na základe uvedeného žiadal ďalší účastník konania správnu žalobu žalobcu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania jemu ako ďalšiemu účastníkovi konania.

10. Správny súd po preskúmaní podmienok konania, predtým ako pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci, dospel k záveru, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby, preto správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e/ Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

11. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 194 ods. 1 SSP; správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

15. Podľa § 194 ods. 2 SSP; ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

16. Podľa § 177 ods. 1 SSP; správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

17. Podľa § 177 ods. 2 SSP; ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

18. Podľa § 178 ods. 1 SSP; žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

19. Podľa § 178 ods. 2 SSP; prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.

20. Podľa § 178 ods. 3 SSP; zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.

21. Správna žaloba žalobcu v prejednávanej veci je správnou žalobou vo veciach správneho trestania. Vo vzťahu k tejto správnej žalobe sa na základe § 194 ods. 2 SSP aplikujú subsidiárne aj ustanovenia týkajúce sa všeobecnej správnej žaloby. Právna úprava správnej žaloby vo veciach správneho trestania neobsahuje osobitné vymedzenie pojmu žalobca, preto sa subsidiárne použije právna úprava všeobecnej správnej žaloby.

22. Z celkovej koncepcie správneho súdnictva, ktorá je zrejmá z § 2 ods. 2 SSP a vo vzťahu k správnym žalobám osobitne aj z ust. § 177 ods. 2 SSP, je zrejmé, že úlohou správneho súdu je poskytovať ochranu subjektívnym právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Základom tejto koncepcie je článok 46 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

23. Na uvedený záver nadväzuje aj vymedzenie subjektu žalobcu v § 178 ods. 1 SSP. Žalobcom môže byť len fyzická alebo právnická osoba, u ktorej musia byť kumulatívne splnené dve podmienky:

- postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané správnou žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy

- ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.

24. Z uvedeného vyplýva, že nie každý účastník administratívneho konania je oprávnený na podanie správnej žaloby, ale len taký účastník administratívneho konania, ktorý tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bol rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Tomu zodpovedá aj ust. § 61 písm. a) SSP, v ktorom je vymedzené, že žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva, alebo právom chráneného záujmu. 25. Výnimku, kedy správna žaloba nesmeruje k ochrane subjektívnych práv a záujmov, predstavuje správna žaloba prokurátora a iného subjektu výslovne oprávneného zákonom (§ 177 ods. 2 SSP). Iným subjektom je zainteresovaná verejnosť alebo iné subjekty vymedzené v osobitných predpisoch. Osobitnej povahe tejto skupiny žalobcov zodpovedá aj definícia žaloby v § 61 písm. b) a c) SSP. Správna

žaloba prokurátora smeruje k uplatňovaniu ochrany zákonnosti a správna žaloba zainteresovanej verejnosti smeruje k ochrane verejného záujmu v oblasti životného prostredia.

26. Žalobca v prejednávanej veci nie je prokurátorom, nie je zainteresovanou verejnosťou a oprávnenie na podanie správnej žaloby mu nevyplýva ani z iného osobitného predpisu. Je nepochybné, že žalobca bol účastníkom administratívneho konania ako navrhovateľ disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi - ďalšiemu účastníkovi konania, a týmto návrhom realizoval svoje verejnomocenské oprávnenie vyplývajúce z ust. § 223 ods. 2 Exekučného poriadku. Napriek tomu, že žalobca bol účastníkom administratívneho konania, absentuje u neho splnenie druhej podmienky, ktorej splnenie sa kumulatívne vyžaduje pre aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby, a to, že rozhodnutím žalovaného bol žalobca ukrátený na svojich subjektívnych právach alebo právom chránených záujmov. Rozhodnutie, ktoré bolo vydané v disciplinárnom konaní, neovplyvnilo právnu pozíciu žalobcu, a ani nespôsobilo zmenu jeho vlastného právneho postavenia, práve v dôsledku toho, že bol účastníkom administratívneho konania na základe realizácie verejnomocenského oprávnenia. Uvedeným záverom správneho súdu zodpovedá aj uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. PLz. ÚS 1/2012 zo dňa 27.06.2012, ako aj uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 242/2011 zo dňa 09.06.2011, I.ÚS 166/2011 zo dňa 09.06.2011, II.ÚS 259/2011 zo dňa 04.07.2012 a IV.ÚS 228/2011 zo dňa 02.06.2011 a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vo vzťahu ku ktorým Ústavný súd SR rozhodoval.

27. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach dospel k záveru, že nestačí, aby žalobca bol účastníkom správneho konania ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania napadnutým rozhodnutím, ako aj postupom správneho orgánu, na svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo tak podľa Ústavného súdu SR nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené, a aspoň potenciálne možné. Samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.

28. Správny súd po preskúmaní procesných podmienok konania dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby. Napriek tomu, že bol účastníkom administratívneho konania, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie žalovaného, ktorého súdneho prieskumu sa žalobca domáhal, nebol v tomto konaní postupom žalovaného a ani jeho výsledným rozhodnutím ukrátený na svojich subjektívnych právach alebo právom chránených záujmoch. Napokon aj v samotnej správnej žalobe absentuje akékoľvek tvrdenie ukrátenia na právach a právom chránených záujmoch zo strany žalobcu.

29. Navyše podané vyjadrenie právneho zástupcu ďalšieho účastníka konania bolo podané elektronicky, bez zaručeného elektronického podpisu oprávnenej osoby- advokáta a konateľa spoločnosti, ktorá je právnym zástupcom ďalšieho účastníka konania, a len s elektronickým podpisom zamestnanca advokátskej kancelárie. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania správny súd uplatnil všeobecnú zásadu zodpovednosti za výsledok konania v zmysle § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého platí, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. Správny súd nemal preukázané splnenie podmienok pre to, aby zaviazal na náhradu trov konania žalobcu v zmysle § 171 ods. 1 SSP, a to v dôsledku jeho zodpovednosti za procesné zavinenie odmietnutia žaloby. Dôvody osobitného zreteľa pre to, aby súd nepriznal trovy konania ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi, v dôsledku procesného zavinenia odmietnutia správnej žaloby, správny súd videl v tom, že k odmietnutiu žaloby nedošlo pričinením ďalšieho účastníka konania, pretože jeho argumentácia uvedená vo vyjadrení k správnej žalobe sa týkala meritórneho prieskumu veci a nenamietal nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu na podanie správnej žaloby.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 2, 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§444 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia

rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.