Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_25P-42-2016.pdf
PDF · 113.32 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/42/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred samosudcom JUDr. Ľubošom Szigetim v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: S. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, Q. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, za účasti otca maloletých detí: A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S..A.. Š. XXX/XX, XXX XX Š., právne zastúpený Mgr. Janou Eibner, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Sklenárova 1, 821 09 Bratislava, matky maloletých detí: P.. S. M., S.., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX Š., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom: Hlavná č. 6, Šaľa, IČO: 47 241 543, kolízneho opatrovníka úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, F. Kapisztóryho 1, 940 36 Nové Zámky o úpravu styku a iné, takto
rozhodol:
I. Súd ukladá rodičom maloletých detí a maloletým deťom podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko psychologických služieb na Úrade práce sociálnych veci a rodiny Nové Zámky, pracovisko Šaľa po dobu 6 mesiacov.
II. Súd upravuje styk otca s maloletými deťmi S. B. Q. M. tak, že otec má právo s maloletými deťmi sa stýkať každú párnu sobotu v mesiaci od 09:00 hod do 17:00 hod počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, kedy otec maloletých deti prevezme deti pred obytným domom, ktorý matka s maloletými deťmi aktuálne užíva v určenú hodinu a na tomto mieste maloleté deti aj vráti. V prípade zmarenia tohto styku matka maloletých detí je povinná v inom náhradnom termíne tento styk umožniť.
III. Súd návrh na zvýšenie výživného na maloletú Q. zamieta. Súd mení rozsudok Okresného súdu Galanta číslo konania 13P/230/2013 - 186 zo dňa 08.12.2014 v časti výživného pre maloletú S. tak, že dňom 01.02.2017 určuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú S. z doterajších 160,- Eur na 180,- Eur mesačne. Zaostalé zročné výživné za obdobie od 01.02.2017 do 30.04.2018 v sume 300,- Eur otec je povinný zaplatiť k rukám matky maloletej do 12 mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti predmetný rozsudok ostáva nezmenený.
odôvodnenie:
1. Otec maloletých detí dňa 18.10.2016 doručil súdu návrh na úpravu styku sa maloletými deťmi tak, že cez pracovný týždeň by v 2. deň svojho voľna vyzdvihol deti zo škôlky a školy a matke by ich odovzdal o 19.30 hodín, cez víkend by si deti vyzdvihol o 13.00 hodín poobede v 1. deň svojho voľna a detí by odovzdal 2. deň svojho voľna o 19.30 hodín tak, že by deti prespali u neho 2 krát do mesiaca počas víkendu. Tento svoj návrh odôvodnil tým, že si uvedomuje, že deti sú silno citovo naviazané na svoju matku ale i on sa chce stať súčasťou ich života a takisto ako ich matka je schopný sa plne o ne postarať. Pracuje síce na zmeny ale podľa uvedeného návrhu by bol schopný si zabezpečiť voľno, aby sa s deťmi mohol stýkať. Na výživu maloletých detí riadne prispieva. S matkou maloletých detí nie je možná žiadna dohoda o styku, pretože matka maloletých detí neustále dáva podmienky za, ktorých by sa mohol s deťmi stretávať. Požiadavky sú väčšinou materiálneho rázu, pritom on si myslí, že tieto jej požiadavky
by mali byť pokryté z výživného, ktoré pre deti poskytuje. S deťmi takto sa má možnosť stretávať len minimálne. Zároveň s týmto návrhom žiadal upraviť výšku výživného o dni, ktoré budú deti tráviť u neho, nakoľko v tomto v období všetky výdavky bude znášať on. Na tomto návrhu na úpravu výživného v následnom období netrval.
2. Matka maloletých detí súdu doručila podanie zo dňa 14.02.2017, ktorým písomne sa vyjadrovala k návrhu na úpravu styku podaného odporcom detí. Tu uvádza, že z jej strany je otcovi detí umožnené s deťmi sa stretávať v rôznom čase, s rôznou periódou trvania, v čase jeho voľna. Otec detí zúžil stretnutia s deťmi na voľno - časové zážitky, nezúčastňuje sa návštev u lekára ani iných povinností. Pritom sa stalo, že napriek ich dohode otec maloletých neprišiel prevziať deti do škôlky alebo školy, a pre túto jeho nespoľahlivosť musí ho sústavne kontrolovať. Stretávanie otca s deťmi je podmienené tomu či má alebo nemá partnerku otec maloletých detí, pretože v čase, keď mal partnerku o deti neprejavuje záujem takmer vôbec alebo len sporadicky. Staršia dcéra sama telefonicky kontaktuje svojho otca, pričom si sama dohaduje stretnutia. Preto žiadala, aby súd návrh na úpravu styku zamietol. Zároveň podala návrh na zvýšenie výživného pre maloletú S. zo sumy 160,- Eur na 210,- Eur mesačne a na maloletú Q. zo sumy 130,- Eur na 170,- Eur mesačne odo dňa podania návrhu, Odôvodnila to tým, že od roku 2014, kedy bola naposledy určená výška výživného, nedošlo k žiadnej úprave výživného. Dcéra S. začala chodiť do školy, Q. do materskej škôlky čím sa zvýšili na ne náklady. V auguste 2016 nastala podstatná zmena v jej príjme, keď ukončila doktorandské štúdium a tým prišla o príjem. V súčasnosti je vedená ako uchádzačka o zamestnanie, pritom nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi. Deťom poskytuje dennú starostlivosť, pričom zdravotný stav detí je taký, že má s tým zvýšené náklady. Pre potreby detí kúpila auto, ktorého vlastníctvo a údržba je nákladné. S deťmi absolvovala trojtýždňové liečenie v kúpeľoch Štós, ktorého náklady znášala len ona v sume 750,- Eur. Na liečení bola ako doprovod. Obidve deti nosia ortopedickú obuv, ktorú je nutné vymeniť 2 krát do roka. S. trpí displáziou zubov, čo je nutné riešiť zákrokmi u zubára. Deti chodia na krúžky, čím má tiež zvýšené náklady.
3. Pred súdom otec maloletých detí spresnil svoj návrh na úpravu styku tak, že žiadal, aby styk bol upravený na každý párny týždeň v mesiaci v piatok od 15.00 hodín na to nadväzujúcu sobotu do nedele do 17.00 hodín. Uviedol, že s deťmi má vytvorený dobrý vzťah, majú vytvorené úzke citové puto a deti sa k nemu tešia a to aj napriek tomu, že ich matka ovplyvňovala proti nemu a proti jeho aktuálnej partnerke. V súčasnosti deti u neho prespávať nechcú mu, pretože prezentujú názor ich matky, že má im robiť program cez deň a nie v noci. Preto po výsluchu maloletých detí pred sudcom podal návrh na základe, ktorého žiadal upraviť styk na každú párnu sobotu v mesiaci od 9.00 hodín do 17.00 hodín opakovane. Matka maloletých detí s ním odmieta sa akokoľvek kontaktovať, hoci i len telefonicky. S návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí, pretože pri určovaní výživného sa prihliadlo už aj na zdravotný stav detí. Matka maloletých detí účelovo nie je zamestnaná, hoci má vysokoškolské vzdelanie nesnaží si nájsť prácu a výživné, ktoré posiela pre detí, považuje za vlastný príjem. Načierno si zarába ako záhradná architektka. V priebehu konania uzavrel manželstvo a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť. Tým jeho schopnosti a možnosti prispievať na výživu maloletých detí boli zredukované.
4. Matka maloletých detí pred súdom najprv prejavila súhlas s navrhnutou úpravou styku zo strany otca maloletých detí, následne však s úpravou styku nesúhlasila a trvala na tom, aby súd návrh zamietol. Uviedla, že ona s otcom detí nekomunikuje a preto prípadné dohody o styku otec maloletých detí si má zabezpečiť sám u detí, prípadne u jej mamy. Deti u otca prespávať nechcú a preto určenie pravidelného styku otca s deťmi by nebolo v ich prospech.
5. Súd zistil názor maloletých detí ich výsluchom. Maloletá S. pred sudcom prezentovala svoj názor, že svojho otca nemá rada a najradšej by bola, keby ani nebol jej otcom. Tvrdila, že otec bol nesprávne vychovávaný najmä svojou matkou, ktorá ho vychovala cez mobil. Neprimerane ju otec trestá tým, že ju stavia do kúta aj keď mali návštevu. Nemá rada ani starých rodičov zo strany otca, pretože keď tam príde za všetko im musí dávať pusu, čo sa jej hnusí. V súčasnej dobe nerada chodí k otcovi pretože sústavne tam „reve“ jeho syn. Ešte terajšiu manželku otca má viac rada ako svojho otca. Keď naposledy bola u svojho otca aj so sestrou, práve sa vrátili z trojdňového výletu z Banskej Štiavnice, kde boli spolu so svojou mamou a sa maminým kamarátom S.. Keď sa vracali chceli niečo kúpiť Q., ale nemali dostatok času, vtedy zavolala otcovi, aby išli na nákupy do Nitry. Otec jej povedal, že na nákupy nejdú lebo nedostal výplatu. Kamaráta mamy nazval, že je mamin frajer, čo sa jej nepáčilo a preto povedala na otca škaredé slovo, za čo otec jej nadával. Preto z domu ušla a odišla domov. S otcom sa len vtedy chce stretnúť, keď ona mu zavolá, keby jej otec zavolal tak mu vypne mobil. Hnevá sa na otca aj kvôli
tomu, že zavolal naň „sociálku“. Toto všetko sa dopočula od svojej mamy. Maloletá Q. sudcovi uviedla, že na svojho otca sa nehnevá ale bez S. ani ona k otcovi chodiť nechce.
6. Kolízny opatrovník navrhol, aby vzhľadom na absentujúcu komunikáciu rodičov ohľadom maloletých detí a opozičného správania sa maloletých detí voči otcovi, súd nariadil výchovné opatrenie, povinnosť podrobiť sa sedenia u psychológa na referáte poradensko psychologických služieb na Úrade práce pracovisko Šaľa podobu šiestich mesiacov za účelom obnovenia komunikácie medzi rodičmi a zlepšenia vzťahov medzi maloletými deťmi a otcom maloletých detí. Navrhol upraviť styk otca s maloletými deťmi tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a čo sa týka zvýšenia výživného bol toho názoru, že u maloletej Q. nenastali také zmeny v pomeroch, ktoré odôvodňujú zmeniť výživné a preto tu navrhol návrh zamietnuť a na strane maloletej S. tým, že maloletá a nastúpila do základnej školy a vzrástli jej oprávnené potreby, s prihliadnutím na to, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť výživné určiť na maloletú S. z doterajších 160,- Eur na 180,- Eur mesačne.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením podstatného obsahu spisového materiálu Okresného súdu Galanta spisová značka 13P/230/2013 najmä rozsudku na čl. 186 zo dňa 08.12.2014, oboznámením listín na prípad sa vzťahujúcich a to správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nove Zámky pracovisko Šaľa, potvrdením od ZŠ Ľudovíta Štúra Šaľa, potvrdením z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky pracovisko Šaľa, výpisom zo zdravotných záznamov maloletých detí, potvrdením za MŠ P.J. Šafárika Šaľa, potvrdením o poberaní štipendia matkou maloletých detí, potvrdením o pracovnom príjme od zamestnávateľa otca maloletých detí, potvrdením od rodičov matky maloletých detí, pracovnou zmluvou a správou z poľnohospodárskej platobnej agentúry, sobášnym listom otca maloletých detí a rodným listom syna otca maloletých detí, pracovnou zmluvou matky maloletých detí u zamestnávateľa Agro CS Slovakia a.s., potvrdením o priemernom zárobku manželky otca maloletých detí ako i o výške poberanej materskej, výsluchom svedkyne P.. N. M. rodenej R. a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Rozsudkom Okresného súdu Galanta číslo konania 13P/230/2013 - 186 zo dňa 08.12.2014 okrem iných bolo určené výživné na maloletú S. nar. 17.01.2010 od 07.12.2014 sumou 160,- Eur mesačne a na maloletú Q. nar. 02.02.2012 od 07.12.2014 sumou 140,- Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.01.2015. Maloletá S. v tom čase mala 5 rokov, mala zdravotné problémy najmä imunologického charakteru. Navštevovala materskú škôlku. Maloletá Q. mala takmer 3 roky, obdobne mala zdravotné problémy imunologického charakteru a takisto navštevoval materskú škôlku. Matka maloletých detí od 03.07.2013 poberala rodičovský príspevok vo výške 196,60 Eur mesačne, od 01.01.2014 po 203,20 Eur mesačne a od 07.12.2014 bola takzvaná „štipendistka“ priemerným mesačným príjmom 490,- Eur. Maloleté deti spolu s matkou žili v spoločnej domácnosti u rodičoch matky maloletej a podľa vlastného vyjadrenia tu matka maloletých detí prispievala na chod domácnosti po 150,- Eur mesačne. Otec maloletých detí v tom čase pracoval u svojho terajšieho zamestnávateľa s priemerným mesačným netto zárobkom 956,- Eur. Býval u svojej matky. Rodičia maloletých detí okrem maloletých detí ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemali. Styk otca s maloletými deťmi upravený nebol.
9. V súčasnosti podľa výsledkov vykonaného dokazovania medzi rodičmi maloletých detí absentuje akákoľvek komunikácia. Styk otca s maloletými deťmi tým pádom je minimalizovaný aj je ponechaný na vôľu (nevôľu) maloletých detí, ktoré preberajú a prezentujú (najmä dcéra S.) názory svojej matky (pozri najmä body 4.,5. tohto rozsudku).
10. Podľa potvrdenia ZŠ Ľudovíta Štúra Šaľa S. od 01.09.2016 je žiačkou základnej školy, čím má spojené náklady na školské potreby + poplatky vo výške 72,76 Eur ročne, na stravu 23,- Eur mesačne, poplatok za ŠKD 7,- Eur mesačne. Maloletá školské vyučovanie navštevuje pravidelne, nemá neospravedlnene zameškané hodiny. Podľa potvrdenia MŠ P.J. Šafárika Šaľa Q. od 02.09.2014 absolvuje predprimárne vzdelávanie v materskej škole s čím sú spojené náklady príspevok na čiastočnú úhradu výdavkov za pobyt dieťaťa v materskej škole mesačne 15,- Eur, 30,- Eur mesačne za stravnú jednotku, 12,- Eur ročne príspevok na rodičovské združenie, 30,- Eur učebné pomôcky za rok.
11. Podľa výpisov zo zdravotných záznamov maloletej S. zhoršenie zdravotného stavu u maloletej nastalo nástupom do materskej škôlky v roku 2012. U nej postupne sa vyskytol chronický zápal mandlí, zápal stredného ucha v dôsledku čoho bola liečená imunologicky a alergologicky. Absolvovala liečenie
aj v kúpeľoch Štós od 19.10.2015 do 09.11.2015. Obdobné zdravotné problémy má aj maloletá Q. s obdobnými liečebnými procesmi.
12. Matka maloletých detí do 31.8.2016 poberala štipendium u Slovenskej Poľnohospodárskej Univerzite v Nitre v sume 636,- Eur mesačne, následne bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky s tým, že nepoberala finančnú pomoc v hmotnej núdzi, od 01.09.2016 poberala len rodinné prídavky vo výške 47,04 Eur mesačne. Matka maloletých detí na krátky čas sa zamestnala u Poľnohospodárskej platobnej agentúry Bratislava dňa 16.05.2017. V skúšobnej dobe ku dňu k 30.06.2017 však dohodou bol tu skončený štátnozamestnanecký pomer. Následne matka maloletých detí sa od 01.12.2017 zamestnala u Agro CS Slovakia a.s., so sídlom Námestie republiky 5, Lučenec ako obchodný manažér s priemerným mesačným platom 780,- Eur netto. Matka maloletých detí spolu s deťmi naďalej býva u svojich rodičoch, ktorým má prispievať podľa ich prehlásenia mesačne po 270,- Eur na chod domácnosti (voda, plyn, elektrina, odpad, fond údržby a opráv).
13. Otec maloletých detí je naďalej zamestnaný u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa s priemerným mesačným netto zárobkom 1.112,- Eur. V súčasnosti je od 11.11.2017 ženatý a dňa 28.02.2018 mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému synovi A. K.. Jeho terajšia manželka u svojho zamestnávateľa mala priemerný mesačný netto zárobok 949,- Eur, v súčasnosti poberá materské dávky vo výške 817,23 Eur mesačne.
14. Podľa správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky pracovisko Šaľa otec maloletých detí spolu so svojou rodinou býva v 5 izbovom poschodovom rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho matky P.. G. C.. Deti tu majú zariadenú vlastnú izbu v, ktorej sa nachádzajú postele, písací stôl, komoda, skrinky na oblečenie, koberec a hračky. Prakticky otec maloletých detí od 18.09.2017 sa s maloletými deťmi nestýka. Matka detí zablokovala jeho telefónne číslo a pri pokusoch o osobnú návštevu dvere vôbec neotvára a maloleté deti zatajuje. Matka maloletých detí aj s úradom prestala komunikovať. Dňa 02.01.2018 bolo na bezplatnej telefonickej linke ústredia otcom maloletých detí telefonicky nahlásené podozrenie zo zanedbávania starostlivosti a porušovanie práv maloletých detí. Na základe toho dňa 19.01.2018 bolo vykonané šetrenie na adrese pobytu matky maloletých detí. Matka maloletých detí pracovníkovi kontroly oznámila, že v čase, keď ona si plní pracovné povinnosti vždy zabezpečujú starostlivosť o maloleté deti jej rodičia a to najmä jej otec prípadne susedky, ktoré odprevádzajú detí do základnej školy a materskej škôlky, prípadne na krúžky. Kontrolný orgán nezistil žiadne zanedbávanie maloletých detí, prípadne porušovanie ich práv. Svedkyňa P.. N., M. Q.. R. pred súdom uviedla, že ona prípadne jej manžel vypomáhajú dcére pri zabezpečení starostlivosti o deti. Približne 2 týždne v januári 2018 a 2 týždne v marci 2018 pracovala v Rakúsku a vtedy sa stalo, že dcéra splnomocnila susedky, aby deti odprevadili do škôlky a do školy. Spolu s dcérou a s deťmi bývajú v jednom rodinnom dome ale nevedú spoločnú domácnosť, preto sa dohodli, že dcéra im bude platiť mesačne po 270,- Eur ako nájomné a ostatné náklady na bývanie.
15. Po takto prevedenom dokazovaní súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:
16. po I./ výchovné opatrenie
Podľa ustanovenia § 37 ods. 2 písmeno d/ Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
Situácia kedy prichádza do úvahy uloženie výchovného opatrenia je signálom, že vo vzťahu medzi rodičmi a deťmi existujú poruchy, ktoré pokiaľ budú včas odstránené nevyžadujú zásadnejší zásah do rodičovských práv a povinností. V týchto prípadoch ide o opatrenie nižšej intenzity, o ktorých súd rozhodne vtedy ak dospeje k záveru, že v danom prípade je opatrenie miernejšieho charakteru postačujúce. Nariadeniu týchto výchovných opatrení nemá predchádzať rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv, ktoré rodičom patria. Práve naopak, výchovné opatrenie má plniť ochrannú funkciu a napomáhať navráteniu riadneho výchovného prostredia, ktoré zabezpečí, že sa dieťa bude vyvíjať v súlade so všeobecne akceptovanými morálnymi zásadami spoločnosti.
Z vykovaného dokazovania, najmä z výsluchu maloletej S., z výsluchu rodičov maloletých detí a zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky súd mal za preukázané, že v súčasnosti existujú poruchy vo vzťahu medzi rodičmi navzájom, medzi maloletou S. a otcom maloletej. Rodičia maloletých detí nekomunikujú spolu, na základe toho nie sú schopní sa dohodnúť na akejkoľvek forme spolupráca ohľadom spoločného zabezpečenia fungovania riadneho výchovného prostredia v ktorom sa budú vyvíjať maloleté deti. Matka maloletých detí podieľanie sa otca na zabezpečení výchovy maloletých detí (čo je jednak zákonné právo, ale i povinnosť otca maloletých detí) ponecháva výlučne na ľubovoľnú komunikáciu maloletých detí so svojím otcom (údajne prostredníctvom telefonátov o, ktorých maloletá S. hovorí, že keď zavolá otec telefón vypína, matka maloletých pritom otcove telefónne číslo má pod blokáciou). Pritom najmä maloletá S. v súčasnosti zjavne prezentuje názory, ktoré preberá od svojej matky prípadne od blízkych z rodinného prostredia matky. Vo vzťahu k svojmu otcovi vyjadruje sa v kriticky a odmietavo, najmä od tej doby od kedy otec maloletých detí podal návrh na súd na úpravu styku, vyjadril svoj nesúhlas so zvýšením výživného a oznámil svoje pochybnosti, že výchova maloletých detí zo strany ich matky nie je riadne zabezpečená. Prezentované názory maloletou S. sú zjavne názormi iných osôb, pretože sa týkajú skutočností, ktoré ona sama ešte vzhľadom na svoj vek nemohla prežiť respektíve nemohla vyhodnotiť (napríklad tvrdenia: otec bol nesprávne vychovávaný svojimi rodičmi, zavolal na nich „sociálku“ atď.). Preto súd bol tiež toho názoru ako kolízny opatrovník, že vzhľadom na absentujúcu komunikáciu rodičov ohľadom maloletých detí a opozičného správania sa maloletých detí voči otcovi, je potrebné nariadiť výchovné opatrenie, povinnosť podrobiť sa sedenia u psychológa na referáte poradensko psychologických služieb na Úrade práce pracovisko Šaľa podobu šiestich mesiacov za účelom obnovenia komunikácie medzi rodičmi a zlepšenia vzťahov medzi maloletými deťmi a otcom maloletých detí.
17. po II./ úprava styku.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým deťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
Rodičovské práva a povinnosti patria, obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá čl. 51 ods. 1 ústavy. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa.
Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05 vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy. Ak sa rodičia na úprave styku s malo tým deťom nedohodnú, stý úpravy súd v rozhodnutí. Otázku styku treba posudzovať veľmi starostlivo, pričom rozhodujúce budú tak okolnosti na strane maloletého dieťaťa (napríklad jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá vo výchove), ako aj okolnosti na strane rodičov, napríklad rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, ktorý ho nemá vo výchove, ekonomické pomery a podobne).
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. V súdenom prípade otec maloletých detí nebol obmedzený, prípadne pozbavený svojich rodičovských práv a povinností v zmysle ustanovenia § 38 Zákona o rodine. Otec s maloletými deťmi udržiaval osobný kontakt a jeho styk s deťmi fungoval na základe z dohody rodičov maloletých detí. Pravdepodobne vznikli nezhody medzi rodičmi maloletých detí a preto nevedeli sa už dohodnúť na úprave styku otca s maloletými deťmi. Otec maloletých detí preto podal návrh na súd, aby súd tento styk upravil vzhľadom na neexistujúcu dohodu rodičov. Vo svojom návrhu žiadal upraviť tento styk pomerne obšírne tak, aby deti mohli u neho aj prespávať. K tomu mal vytvorené všetky materiálne podmienky. Nastala však situácia, že sa narušili vzťahy pravdepodobne pod vplyvom vonkajších okolností medzi otcom a maloletou dcérou S., kedy S. zaujala odmietavý postoj ku svojmu otcovi. Akákoľvek obšírna úprava styku v zmysle návrhu otca maloletých detí by v súčasnosti podľa názoru súdu nebola v prospech detí, ktoré odmietajú so svojím otcom kontaktovať a najmä u neho prespávať s prihliadnutím aj na vplyv ich matky ale i vzhľadom na novú situáciu v osobnom stave otca maloletých detí (vytvorenie novej rodiny s manželkou a s maloletým synom). Je potrebné však zabezpečiť, aby otec maloletých detí mal možnosť osobne sa kontaktovať so svojimi deťmi s S. a Q. (ktorá preberá názory staršej sestry) a hoci v súčasnosti len v istom obmedzenom režime upraviť tento styk tak, aby bola daná možnosť nanovo obnoviť narušené vzťahy medzi otcom a maloletými deťmi, aby otec maloletých detí takto hoci v obmedzenom rozsahu ale mohol si plniť zákonné právo ale i povinnosť podieľať sa na výchove maloletých detí. Preto súd v danom prípade styk otca s maloletými deťmi upravil len v uvedenom rozsahu vo výroku tohto rozsudku a to počas dňa pracovného pokoja, v rozsahu jedného dňa opakovanie na každý 2. týždeň, s tým, že v budúcnosti v závislosti od toho ako budú obnovené vzťahy je možné tento styk buď rozšíriť prípadne zúžiť.
18. po III./ úprava výživného
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. V zmysle platnej judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinností, keď sa závažným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa odseku 3 § 78 Zákona o rodine. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad zmena potrieb u školopovinných detí, zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky (predškolák - 1. stupeň - 2. stupeň - stredná škola - vysoká škola), zmena majetkových pomerov a podobne.
V súdenom prípade bolo potrebné vychádzať z toho, že matka maloletých detí súdu doručila návrh na zvýšenie výživného približne po dvoch rokoch od právoplatného určenia výšky výživného predchádzajúcim súdnym rozhodnutím (predchádzajúce súdne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21.01.2015 návrh na zvýšenie výživného bol súdu doručený 14.02.2017, o tomto návrhu súd rozhodol dňa 16.04.2018). V tomto období v rozhodujúcom pre prípadnú zmenu určenia výšky výživného nastalo viacero zmien oproti predchádzajúcemu skutkovému stavu z, ktorého súd vychádzal pri určovaní výšky výživného pre obe maloleté deti. Najpodstatnejšie zmeny sú, že otec maloletých detí uzavrel manželstvo a z tohto manželstva mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť dieťaťu, čiže v súčasnosti má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom. Na druhej strane jeho priemerný mesačný netto zárobok sa zvýšil oproti predchádzajúcemu obdobiu o 162,- Eur. Podstatná zmena nastala najmä na strane maloletej S.,
ktorá od 01.09.2016 sa stala školopovinnom a tým sa zvýšili je oprávnené potreby a zvýšili sa výdavky na zabezpečenie potrieb školskej dochádzky. Maloletá Q. v súčasnosti i v čase určovania výživného predchádzajúcim rozhodnutím súdu navštevovala materskú škôlku, čiže tu nenastali podstatné zmeny v pomeroch. Zmeny v pomeroch nenastali ani pri posudzovaní potrieb maloletých detí z dôvodu ich zdravotného stavu, pretože zjavne súd prihliadal pri určení výživného na zhoršený zdravotný stav detí už v predchádzajúcom súdnom rozhodnutí. Na strane matky maloletých detí nastala zmena v tom, že matka maloletých detí najprv stratila svoj príjem zo štipendia, následne sa však zamestnala a má pracovný príjem. S prihliadnutím na tieto zmeny súd dospel k tomu záveru, že závažná zmena nastala najmä na strane S. tým, že v dôsledku školskej dochádzky sa zvýšili jej oprávnené potreby, preto tu súd zmenil predchádzajúce súdne rozhodnutie čo do určenia výšky výživného a v zhode s návrhom kolízneho opatrovníka zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú S. z doterajších 160,- Eur na 180,- Eur mesačne. K takémuto zvýšeniu výživného došlo od počiatku mesiaca kedy bol podaný návrh na zvýšenie výživného a preto vznikla zaostalosť na zročnom výživnom otcovi maloletých detí za obdobie uvedené vo výroku tohto rozsudku v sume 300,- Eur (15 mesiacov krát 20,- Eur). Súd povolil otcovi maloletých detí túto zaostalosť na zročnom výživnom vzhľadom na zvýšené výdavky, ktoré mu vznikli pribudnutím ďalšej vyživovacej povinnosti splatiť počas obdobia 12 mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd dospel k tomu záveru, že nenastali také podstatné zmeny v pomeroch, ktoré by odôvodnili zvýšenie, prípadne zníženie, výživného u maloletých deťoch, preto predchádzajúci súdny rozsudok v časti určenia výživného ponechal nedotknutý.
19. Preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom súdu prvej inštancie na Krajský súd v Trnave písomne v troch vyhotoveniach.
Ak si povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený má možnosť požiadať o nariadenie súdnej exekúcie.