Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-7-2018.pdf
PDF · 85.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-1P/7/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. PhDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa K. C., narodený X. E. XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, syna H. C., narodenej X. E. XXXX, bytom L., X. H. XXXX/XX a E. C., narodeného X. E. XXXX, bytom L., H. XXXX/XX, o návrhu otca na zmenu výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Návrh otca na zníženie výživného na maloletého K. C., nar. XX.XX.XXXX sa z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletého K. návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30. januára 2018 žiadal, aby súd upravil jeho vyživovaciu povinnosť a výživné znížil na sumu 50 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou súdneho rozhodnutia. Uviedol, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu je zaviazaný hradiť matke maloletého mesačné výživné vo výške 80 Eur. Dodal, že od poslednej úpravy si musel po rozvode manželstva zaobstarať nové bývanie, načo si musel zobrať hypotekárny úver vo výške 16.900 Eur, taktiež spláca viaceré dlhy za matku maloletého, a z čistej mzdy mu po odpočtoch je vyplatená na účet suma 693 Eur. Poukázal na svoje výdavky, ktoré v minulom súdnom rozhodnutí neboli zohľadnené a vedú k tomu, že jeho životná úroveň je nízka a je vystavený finančnej záťaži pri každodenných životných situáciách. Má zato, že sa jeho pomery zmenili a preto by súd mal jeho vyživovaciu povinnosť znížiť.
2. Matka maloletého v písomnom vyjadrení s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že príjem otca sa oproti predošlému obdobiu zvýšil, otec žije nad pomery, chodí na dovolenky a na zábavy, deťom sa nevenuje. Ďalej podrobne rozpísala svoje príjmy a výdavky a taktiež výdavky na maloletého.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol zamietnuť návrh otca, nakoľko zníženie výživného nie je v záujme maloletého.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16. apríla 2018, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Otec maloletého na pojednávaní zotrval na podanom návrhu; žiadal výživné znížiť na sumu 50 Eur počnúc dňom 1. májom 2018. Okrem maloletého K. má otec ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletej Z. vo výške 120 Eur mesačne. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti mal otec priemerný mesačný príjem cca 750 Eur, v súčasnej dobe je netto mesačný príjem 799,30 Eur, pričom zo mzdy sa mu zráža suma 68 Eur titulom pôžičky na vybavenie interiéru bytu. Ďalej sa mu zo mzdy zráža 2% zo mzdy na účel
DDS a 1% zo mzdy členský príspevok do odborovej organizácie. Náklady na stravu v práci otec vyčíslil na sumu 5 Eur mesačne. Otec býva v jednoizbovom byte, ktorý si kúpil do osobného vlastníctva a spláca hypotekárny úver vo výške 72,36 Eur mesačne. Spoločenstvu vlastníkov bytov otec platí mesačne sumu 84,65 Eur, za elektrinu platí 15 Eur mesačne, za plyn 5 Eur mesačne a poplatky RTVS 4,64 Eur mesačne. Poplatok za komunálny odpad je 21,02 Eur ročne. Náklady na mobilný telefón otec vyčíslil na sumu 23,99 Eur mesačne. Nakoľko je otec zamestnaný ako vodič a používa motorové vozidlá zamestnávateľa musí byť poistený pre prípad škody a za poistku platí 3,60 Eur mesačne. Otec má životnú poistku kde platí poistné vo výške 16,37 Eur mesačne. Rovnako je poistený aj byt, kde je poistka vo výške 27,65 Eur ročne. Náklady na ošatenie, stravu a hygienu vlastnej osoby otec vyčíslil na sumu 150 Eur mesačne. S maloletým sa otec stretáva veľmi málo, snaží sa ho kontaktovať prostredníctvom telefónu a na Veľkú noc otec prišiel za maloletým. Na Vianoce dal otec maloletému 50 Eur, aby si kúpil dar podľa vlastnej potreby. V mesiaci marec, keď mal maloletý meniny mu otec dal čokoládu, 5 Eur a pozval ho na pizzu. Na záver otec uviedol, že mu je ľúto, že so synom nie je častejšie, nakoľko sú aj také kalendárne mesiace, že nie je vôbec s maloletým, ale na silu ho k sebe ťahať nechce.
6. Matka maloletého na pojednávaní s návrhom otca nesúhlasila. Uviedla, že s plnoletou Z. a maloletým býva v byte, ktorý nadobudla počas trvania BSM. Otca maloletého vyplatila sumou 12.000 Eur titulom vyporiadania BSM. Matka pracuje v NsP Brezno, n.o., s netto mesačným príjmom 501,39 Eur. Taktiež poberá prídavky na deti vo výške 47,36 Eur. Za bývanie matka platí spoločenstvu vlastníkov bytov poplatok vo výške 117,93 Eur mesačne, za plyn platí 14 Eur mesačne, za elektrinu 30 Eur mesačne a poplatok RTVS 4,64 Eur mesačne, za internet a televíziu platí 20,90 Eur mesačne. Daň z nehnuteľností matka platí vo výške 12,60 Eur ročne a poplatok za komunálny odpad platí vo výške 63,07 Eur ročne. Poistku na byt matka ročne platí vo výške 34,60 Eur ročne. Náklady na stravu maloletého matka vyčíslila na sumu 100 Eur mesačne a náklady na ošatenie a hygienu matka vyčíslila na sumu 33 Eur mesačne. Maloletý má založenú stomatologickú pomôcku, kde prvotná investícia bola vo výške 135 Eur a mesačne matka platí 10 Eur v súvislosti s údržbou tejto pomôcky. Maloletý K. navštevuje 8. triedu základnej školy, kde matka platí poplatok ZRPŠ 15 Eur ročne a na školské pomôcky matka vynakladá sumu 50 Eur ročne. Náklady na športové vyžitie maloletého matka vyčíslila na sumu 100 Eur ročne. Na záver matka uviedla, že apeluje na otca, aby sa s maloletým stretával častejšie.
7. Kolízny opatrovník sa pridržal písomného vyjadrenia a navrhol zamietnuť návrh otca.
8. Rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 8P/189/2016-52 zo dňa 1. decembra 2016, právoplatným dňom 16. decembra 2016, súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 80 Eur mesačne.
9. Matka maloletého je zamestnaná, s netto mesačným príjmom 501,39 Eur, poberá aj prídavky na deti vo výške 47,36 Eur mesačne.
10. Otec maloletého je zamestnaný, s netto mesačným príjmom 799,30 Eur.
11. Podľa § 26 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
12. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
13. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
17. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
19. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
20. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
21. Podľa 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
22. Otec maloletého svojim návrhom vo veci samej uplatnil nárok na zníženie výživného na maloletého. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o vyživovacej povinnosti a výške výživného opakovane rozhodnúť je zmena pomerov, ktorá môže nastať u povinnej osoby, ktorou je v danom prípade otec maloletého, prípadne na strane osoby oprávnenej, ktorou je maloleté dieťa. Musí ísť o takú zmenu pomerov, ktorá sa v pomeroch účastníkov prejaví závažnejším spôsobom v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy výživného. Zmena pomerov môže vyvolať potrebu zvýšiť výživné, pokiaľ sa zvýšia odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, resp. dôjde k pozitívnej zmene na strane schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby. Na strane povinnej osoby môže dôjsť aj k takej negatívnej zmene pomerov, na základe ktorej by doposiaľ určená výška výživného bola neprimeraná možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom na strane povinnej osoby a platenie doposiaľ určeného výživného by nebolo objektívne možné, resp. na strane povinnej osoby (v danom prípade otca) by prinášalo neprimerané majetkové riziká.
23. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy bola výška výživného upravená rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 8P 189/2016-52 zo dňa 1. decembra 2016, právoplatným a vykonateľným dňom 16. decembra 2016.
24. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že na zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom, musí byť preukázaná zmena pomerov, tak na strane rodičov, ako aj na strane maloletého dieťaťa, ktorá odôvodňuje zmenu výšky výživného. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy bola výška výživného upravovaná 1. decembra 2016, ktorým súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 80 Eur mesačne. Na strane maloletého nebola preukázaná výrazná zmena pomerov. Jediná zmena nastala na strane rodiča - otca, ktorý má iné výdavky než mal
koncom roku 2016. V čase poslednej úpravy výživného mal otec príjem zo závislej činnosti 750 Eur, teraz má netto príjem 799,30 Eur. Poplatky spojené s bývaním sú vo výške cca. 210 Eur mesačne. Ďalšie náklady na živobytie sú vo výške 240 Eur, čo je celkom 450 Eur. Otec platí výživné vo výške 200 Eur celkovo. Súd neprihliada na náklady spojené s pôžičkou otca, ktorú spláca vo výške 68 Eur, nakoľko túto si otec bral, keď už mal vedomosť o platení výživného a teda musel byť uzrozumený s dopadom tejto pôžičky na jeho životnú úroveň. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že na strane otca neprišlo k tak výraznej negatívnej zmene pomerov, kde by platenie výživného vo výške 80 Eur mesačne na maloletého znamenalo pre otca neprimerané majetkové riziko. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.
25. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na náhradu trov konania nebol účastníkmi podaný, súd podľa § 262 ods. 1 CSP o trovách konania súd rozhodol § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).