Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-334-2017.pdf
PDF · 95.73 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/334/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. T. S., T.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, dieťa rodičov: matky V.. J. O., T.. XX.XX.XXXX, H. N. XXX a otca I. J. S., T.. XX.XX.XXXX, H. R. XXX, XXXX S., M., o návrhu matky na zmenu priezviska, takto
rozhodol:
U d e ľ u j e sa súhlas matke V.. J. O., M.. G., T.. XX.XX.XXXX namiesto otca I. J. S., T.. XX.XX.XXXX na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. T. S., T.. XX.XX.XXXX, M..Č.. XXXXXX/XXXX z priezviska „S.G.“ na priezvisko „O.“.
odôvodnenie:
1. Matka návrhom zo dňa 24.10.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.10.2017 žiadala, aby súd „schválil zmenu priezviska“ maloletej T. S., T.. XX.XX.XXXX na T. O..
2. Súd tento návrh matky, z hľadiska jeho obsahu, vyhodnotil ako návrh na udelenie súhlasu namiesto otca na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. dcéry.
3. Matka tento svoj návrh odôvodnila tým, že žiada o zmenu priezviska maloletej z dôvodu, že dňa 01.09.2017 sa vydala za N. O., čím sa zmenilo jej priezvisko. Biologický otec I. J. S. sa o dcéru vôbec nezaujíma, nenavštevuje ju, neplatí výživné, s maloletou nemá od 09.06.2009 (odkedy ich opustil) žiaden kontakt. Dcéra ho nepozná, doposiaľ nevedela, čo je to otec. Až keď poznali jej terajšieho manžela, má konečne pocit, že našla, čo jej doteraz chýbalo, otca. Má s ním vynikajúci vzťah, volá ho ocko (už aj pred svadbou), hrajú sa spolu, učia sa spolu, podnikajú spoločné akcie. Viackrát sama žiadala, aby jej zmenila priezvisko, nakoľko sa nechce volať inak ako jej mamka a ocko. Taktiež mala problém v škole, nakoľko má poľské priezvisko, v škole bola viackrát kamarátkam na posmech. O súhlas na zmenu priezviska žiadala biologického otca telefonicky, mailovo, aj poštou. Telefonicky so zmenou súhlasil, ale napriek mnohým urgenciám nebol schopný do dnešného dňa poslať overený súhlas so zmenou priezviska.
4. Otec maloletej sa k návrh nevyjadril.
5. Otec sa pojednávania vytýčeného na deň 16.04.2018 nezúčastnil, hoci predvolanie naň si prebral dňa 23.03.2018, svoju neúčasť neospravedlnil a preto súd konal a napokon aj rozhodol v jeho neprítomnosti.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, zistením názoru dieťaťa cestou poverenej zamestnankyne Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a pripojenými spismi a zistil tento skutkový stav:
7. Podľa rodného listu maloletej T. jej rodičmi sú matka J. S., M.. G., T.. XX.XX.XXXX a otec I. J. S., T.. XX.XX.XXXX. Maloletá má zapísané priezvisko „S.“.
8. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 9C/185/2009-88 zo dňa 16.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2011, bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené a na čas po rozvode bola maloletá T. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 200,- Eur mesačne, počnúc od právoplatnosti uvedeného rozsudku.
9. Maloletá T. toho času býva so svojou matkou, ktorá už používa priezvisko „O.“ a jej manželom N. O., T.. XX.XX.XXXX v rodinnom dome. Maloletá má vytvorené vhodné podmienky, má vlastnú izbu, ktorú má zariadenú podľa vlastných predstáv, hygiena a kultúra bývania sú na veľmi dobrej úrovni.
10. Matka pracuje v Rakúskej špedičnej firme s mesačným príjmom cca 800,- Eur. Manžel matky je SZČO a jeho príjem sa pohybuje taktiež vo výške cca 800,- Eur.
11. Otec maloletej žije v Rakúsku. Podľa vyjadrenia matky sa trvale zdržiava v zahraničí, dcéru nenavštevuje, výživným neprispieva. Matka je s ním občas v kontakte prostredníctvom e-mailovej komunikácie.
12. Maloletá T. navštevuje 4. ročník Základnej školy N., kde sa jej veľmi dobre darí. Od piateho ročníka by mala prestúpiť do Základnej školy v Spišskej Novej Vsi a chcela by mať priezvisko, ako jej mama s manželom.
13. Cestou poverenej zamestnankyne Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, bol vykonaný pohovor s maloletou T., pri ktorom táto uviedla, že mala v škole problém, hanbila sa, lebo sa jej spolužiaci vysmievali, že nemá otca alebo, že nepozná otca. Mamka jej ho síce ukázala, ale len na fotografii, pričom tento ju nikdy nenavštívil. Odkedy je mamka vo vzťahu už teraz so svojim manželom, je maloletá veľmi šťastná, že aj ona má ocka. Má s ním veľmi dobrý vzťah, on sa jej venuje, učí sa s ňou. Mamka s „ockom“ ju podporujú, má veľa aktivít. Navštevuje ZUŠ, chodí na odbor gitara a tanec, taktiež navštevuje krúžok šikovných rúk. Vo voľnom čase má rada kreatívne aktivity, ale podľa počasia sa rada lyžuje, sánkuje, korčuľuje a bicykluje.
14. Podľa správy Základnej školy N., ktorú maloletá navštevuje, od 1. ročníka sa o maloletú výhradne zaujíma len jej matka, jej otec sa s vedením školy, či triednou učiteľkou nekontaktoval, nebol na žiadnom rodičovskom pohovore, nejaví žiaden záujem o výchovno-vzdelávacie výsledky svojej dcéry. Podľa názoru školy rozdielnosť priezvisk môže viesť u maloletej žiačky k problémom, najmä pri adaptácii na druhom stupni základnej školy, v sociálnej interakcii medzi rovesníkmi, pri nepríjemných otázkach rovesníkov, čo môže viesť k odmietaniu navštevovať školu. V tejto súvislosti môže byť ohrozený psychický vývin maloletej a zanechať na jej vývine značne stresujúce spomienky na detstvo, ktoré by nemalo byť poznačené nepríjemnou skúsenosťou, ak sa dá táto negatívna spomienka odstrániť.
15. Z mailovej komunikácie medzi matkou a otcom maloletého dieťaťa je zrejmé, že otec má vedomosť o snahe matky zmeniť priezvisko maloletej. Dokonca v mailovej odpovedi zo dňa 14.11.2017 uvádza, že od januára nasledujúceho roku (t.j. roku 2018) chcel pracovať ohľadne zmeny mena maloletej.
16. Podľa § 28 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa (ods. 1). Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (ods. 2). Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený (ods. 3).
17. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
18. Podľa § 11 ods. 3 písm. a./ zák. č. 300/1993 Z.z., o mene a priezvisku, žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo, ak sa súhlas nedal získať.
19. Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
20. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
21. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
a.) mene a priezvisku maloletého, h) veciach maloletého, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť.
22. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.
23. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
24. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
25. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
26. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
27. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá čl. 51 ods. 1 ústavy. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2,§ 25 ods. 1, § 35 a § 36 ZR). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa.
28. Citované ust. § 35 Zákona o rodine umožňuje rodičom obrátiť sa na súd v prípade, že sa nedohodnú o tzv. podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností.
29. Čo sa ex lege považuje za podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností zákon uvádza iba demonštratívne (teda príkladne). Podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. I keď je ktorýkoľvek z rodičov (ak je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu a nebol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností) zákonným zástupcom svojho dieťaťa neznamená to, že by vo všetkých prípadoch stačilo, aby dieťa zastupoval jeden z rodičov bez toho, aby bol druhý rodič dopytovaný na jeho názor. Ak ide o podstatnú vec je potrebné zistiť názor
druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. Pokiaľ rodič vysloví nesúhlas boli by dané podmienky pre postup podľa ust. § 35 Zákona o rodine. V prípade ak dôjde medzi rodičmi k nezhode o tom, čo je skutočný záujem dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Tu je potrebné zdôrazniť, že vecou podstatnou treba rozumieť nielen niečo, čo objektívne je v právnom živote podstatné (napr. zastúpenie), ale čo je podstatné jednak pre rodiča a najmä pre dieťaťa. Súdna prax v priebehu niekoľkých desaťročí sa ustálila v tom, že za podstatné záležitosti sa vždy považuje aj rozhodnutie v otázke prípravy na budúce povolanie, zmeny mena, zmeny priezviska, ale nevylučuje to situáciu, že súd posúdi ako dôležitú otázku tiež inú otázku súvisiacu s maloletým. Vždy sa však musí vysporiadať s tým, či ide skutočne o podstatnú otázku keďže táto podmienka je hmotnoprávnou podmienkou preto, aby o veci vôbec mohol rozhodovať. Touto otázkou sa súd musí zaoberať aj v prípade, ak dospeje k záveru, že nejde o podstatnú vec, potom musí konanie zastaviť pre nedostatok právomoci vo veci rozhodovať.
30. V danom prípade ide o zmenu priezviska maloletej dcéry účastníkov konania, čo je považované v zmysle ustálenej judikatúry za podstatnú otázku týkajúcu sa záležitostí tohto dieťaťa.
31. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá vyrastá v domácnosti matky bez akéhokoľvek kontaktu na otca. Ten žije v zahraničí, a z dosiaľ vykonaného dokazovania (výsluch matky, vyjadrenie dcéry, správy školy) je zrejmé, že nemá žiaden kontakt na dcéru a ani sa o ňu vôbec nezaujíma. V minulosti sa s dcérou kontaktoval podľa vyjadrenia matky len raz, a to v čase, kedy mala dcéra tri roky, kedy sa za ňu zastavil asi na jeden deň. Odvtedy sa s maloletou nestretol, nekontaktoval ju a to napriek tomu, že z e-mailovej komunikácie predloženej matkou, matka otca kontaktuje, takže otec má kontakt na súčasnú rodinu maloletej. Podľa vyjadrenia matky, otec ani pri príležitosti sviatkov neposkytuje dcére žiadne darčeky a ani vecné plnenia.
32. Je zrejmé, že maloletá svojho otca v podstate nepozná. V súčasnosti je už vo veku, kedy si v plnej miere uvedomuje svoju vlastnú osobnosť a kedy skutočne jej odlišné priezvisko oproti priezvisku jej matky a jej príbuzných môže v nej vyvolávať rozporuplné pocity. Samotná maloletá sa toho času stotožňuje už so svojou novou rodinou, ktorú podľa nej tvorí jej mama a jej terajší manžel, ktorého sama nazýva „ockom“ a prechováva k nemu náklonnosť ako k rodičovi - otcovi, ktorý jej chýba.
33. Otec maloletej sa k návrhu matky nevyjadril, napriek tomu, že mu tento bol riadne doručený. Z obsahu mailovej komunikácie medzi ním a matku sa dá vydedukovať, že s touto zmenou je zrejme uzrozumený, avšak samotný nepodnikol žiadne kroky k tomu, aby sa táto na koniec aj uskutočnila.
34. Podľa § 11 ods. 3 písm. a./ zák. č. 300/1993 Z.z., o mene a priezvisku, ak o zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, je povinný k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo, ak sa súhlas nedal získať.
35. Je zrejmé, že matka takýmto písomným súhlasom otca nedisponuje a aj vzhľadom na doterajší postoj otca, ktorý na Slovensko vôbec necestuje, nie je predpoklad, že by sa v dohľadnej dobe dostavil na príslušný matričný úrad, aby tam prejavil svoj súhlas so zmenou priezviska u dcéry. Spornosť veci ohľadne priezviska maloletej tak nie je medzi rodičmi vyriešená.
36. Vzhľadom na uvedené výsledky vykonaného dokazovania má preto súd za to, že bude na prospech maloletej, aby táto niesla rovnaké priezvisko, ako ostatní členovia jej súčasnej blízkej rodiny, v ktorej v skutočnosti v súčasnej dobe žije, teda priezvisko, aké má jej matka a jej manžel, ktorých vníma, ako blízkych členov svojej rodiny. Súd preto návrhu matky vyhovel.
37. Súd formuláciu návrhu matky na rozhodnutie vo veci samej upravil, nakoľko v rámci tohto konania súd nerozhoduje „o schválení zmeny priezviska“ maloletej, ale len o tom, že udelení súhlasu pre matku namiesto otca podať v jeho mene príslušnú žiadosť o zmenu priezviska mal. dcéry na príslušnom matričnom úrade, ktorý následne o tejto zmene rozhodne. Preto súd formuloval výrok svojho rozhodnutia tak, ako je to v ňom uvedené.
38. Súd v uvedenej veci rozhodoval rozsudkom, postupujúc podľa § 111 písm. h.) v spojení s § 120 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, nakoľko v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o veci maloletej, o ktorej sa rodičia nevedia dohodnúť a nie o samotné určenie priezviska maloletej (§ 111
písm. a./ Civilného mimosporového poriadku), keďže k takémuto určeniu dochádza len v prípadoch predvídaných v § 4 ods. 7 , resp. 8 zák. č. 300/1993 Z.z., o mene a priezvisku t.j. v prípadoch, ak dieťa nemá priezvisko a nie je známy ani jeden z rodičov dieťaťa, resp. v prípade, ak matka zanechala dieťa po pôrode v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu.
39. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
40. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
41. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.