Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-12C/245/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Škrabákovou v spore žalobcu: ALPINE PRO STORES s. r. o., so sídlom Galvaniho 7/D , 821 04 Bratislava, IČO: 36 325 716, zastúpený: TÖGEL SIKORA & TL, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 75, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 799 254 proti žalovanému: V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. N. XXXX/XXA, XXX XX A. - T., zastúpený: SKLEGAL s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 973 161 o zaplatenie 6.937,- Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 15.05.2013 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.937,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 6.937,- Eur od 31.10.2012 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako zamestnancom a žalobcom ako zamestnávateľom dňa 24.07.2009 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 29.04.2010 a Dodatku č. 2 zo dňa 30.09.2011 bol žalovaný u žalobcu zamestnaný v pracovnom pomere na pozícii Country Manager. Pracovný pomer žalovaného u žalobcu trval od 01.08.2009 a skončil na základe výpovede zo dňa 07.02.2012 ku dňu uplynutia výpovednej doby dňa 30.04.2012. Podľa článku 6 bod 6 Pracovnej zmluvy zamestnávateľ je oprávnený vyplatiť zamestnancovi motivačný bonus za ročný obrat realizovaný v corporate business pri dodržaní priemernej hrubej marže vo výške 55 % z daného obratu (ďalej len „Obrat“). Z výsledkov interného auditu žalobcu vyplynulo, že žalovanému nevznikol nárok na motivačný bonus za ročný obrat v corporate business za kalendárny rok 2011 v zmysle článku 6 bod 6 Pracovnej zmluvy, z dôvodu nesplnenia podmienok predpokladaných pracovnou zmluvou na jeho priznanie. Základnou podmienkou, ktorú stanovuje článok 6 bod 6 Pracovnej zmluvy a za splnenia ktorej bol žalobca oprávnený vyplatiť žalovanému motivačný bonus za ročný obrat realizovaný v corporate business, je dodržanie priemernej hrubej marže vo výške 55 % z obratu. V rámci corporate business bol v roku 2011 realizovaný obrat vo výške 122.462,65 Eur a to konkrétne: faktúra č. 610600346 zo dňa 30.06.2011, splatná dňa 15.07.2011, odberateľ Západoslovenská energetika a. s., IČO: 35 823 551 na sumu 68.268,- Eur vrátane DPH, pričom cena odobratého tovaru bola 56.890,- Eur a DPH predstavovala sumu 11.378,- Eur, faktúra č. 610600451 zo dňa 20.09.2011, splatná dňa 27.09.2011, odberateľ Západoslovenská energetika a. s., IČO: 35 823 551 na sumu 107,91 Eur vrátane DPH, pričom cena odobratého tovaru bola 89,92 Eur a DPH predstavovala sumu 17,98 Eur, faktúra č. 610600347 zo dňa 30.06.2011, splatná dňa 15.07.2011, odberateľ Slovenská olympijská marketingová, a. s., IČO: 35 801 549 na sumu 78.579,28 Eur vrátane DPH, pričom cena odobratého tovaru bola 65.482,73 Eur a DPH

predstavovala sumu 13.096,55 Eur. V prípade faktúry č. 610600346 zo dňa 30.06.2011 bola priemerná marža 42,87 %: tovar tričko krátky rukáv artikel č. 63083442X, skladová cena za 1.000 ks 6.700,- Eur bez DPH, jednotková cena 6,70 Eur, fakturovaná cena za 1.000 ks 11.350,- Eur bez DPH, jednotková cena 11,35 Eur, čo predstavuje maržu vo výške 40,97 %; tovar tričko krátky rukáv artikel č. 63084442X, skladová cena za 6.000 ks 25.800,-- Eur bez DPH, jednotková cena 4,30 Eur, fakturovaná cena za 6.000 ks 45.540,- Eur bez DPH, jednotková cena 7,59 Eur, čo predstavuje maržu vo výške 43,35 %. V prípade faktúry č. 610600451 zo dňa 20.09.2011 bola priemerná marža 49,76 % : tovar tričko krátky rukáv artikel č. 820200 ELBY, skladová cena za 9 ks 45,18 Eur bez DPH, jednotková cena 5,02 Eur, fakturovaná cena za 9 ks 112,41 Eur (po zľave 20 % 89,92 Eur), jednotková cena 9,99 Eur, čo predstavuje maržu vo výške 49,76 %. V prípade faktúry č. 610600347 zo dňa 30.06.2011 bola priemerná marža 50,89 %: tovar tričko krátky rukáv artikel č. 63074771Y, skladová cena za 3.935 ks 16.920,50 Eur bez DPH, jednotková cena 4,30 Eur, fakturovaná cena za 3.935 ks 42.616,05 Eur bez DPH (po zľave 20 % 34.092,84 Eur), jednotková cena 8,66 Eur, čo predstavuje maržu vo výške 50,37 %; tovar tričko krátky rukáv artikel č. 63075771Y, skladová cena za 2.015 ks 11.082,50 Eur bez DPH, jednotková cena 5,50 Eur, fakturovaná cena za 2.015 ks 28.532,40 Eur bez DPH (po zľave 20 % 22. 825,92 Eur), jednotková cena 11,33 Eur, čo predstavuje maržu vo výške 51,45 %; tovar tričko krátky rukáv artikel č. 63075771Y, skladová cena za 756 ks 4.158,- Eur bez DPH, jednotková cena 5,50 Eur, fakturovaná cena za 756 ks 10.704,96 Eur bez DPH (po zľave 20 % 8.563,97 Eur), jednotková cena 11,33 Eur, čo predstavuje maržu vo výške 51,45 %. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že ani v jednom obchode realizovanom v corporate business nedosiahla marža 55 % z daného obratu. Napriek tomu, že žalovaný nesplnil podmienky na jeho poskytnutie, žalobca mu vyplatil v dvoch častiach dňa 16.09.2011 a dňa 19.09.2011 motivačný bonus za corporate business podľa článku 6 bod 6 Pracovnej zmluvy vo výške 6.937,- Eur. Žalovaný ako zamestnanec sa na úkor žalobcu ako zamestnávateľa bezdôvodne obohatil, keďže mu bol motivačný bonus za corporate business podľa článku 6 bod 6 Pracovnej zmluvy vo výške 6.937,- Eur vyplatený bez právneho dôvodu. Zo skutočnosti, že žalovaný bol v období, keď mu bol neprávom vyplatený motivačný bonus za corporate business podľa článku 6 bod 6 Pracovnej zmluvy vo výške 6.937,- Eur zároveň konateľom žalobcu vyplýva, že vedel o skutočnosti, že žalobca nedosiahol v roku 2011 Obrat, ktorý by podľa článku 6 bod 6 Pracovnej zmluvy oprávňoval zamestnávateľa na vyplatenie motivačného bonusu za corporate business vo výške 6.937,- Eur žalovanému. Predžalobnou výzvou zo dňa 09.10.2012, ktorá bola žalovanému doručená dňa 20.10.2012 vyzval žalobca žalovaného na vrátenie neprávom vyplatenej sumy podľa § 222 ods. 6 Zákonníka práce. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie neprávom vyplatenej sumy podľa § 222 ods. 6 Zákonníka práce v zmysle predžalobnej výzvy, t. j. odo dňa 31.10.2012.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 04.11.2013. Vo vyjadrení uviedol, že tvrdenia žalobcu nie sú založené na pravde v snahe zaviazať žalovaného na vrátenie právom prijatého plnenia. V čase vzniku nároku na zaplatenie motivačného bonusu vykonával žalovaný u žalobcu na základe pracovnej zmluvy funkciu country manažéra a zároveň funkciu konateľa spoločnosti žalobcu. V rámci plnenia svojich pracovných povinností bol žalovaný zodpovedný za propagáciu tovarov a produktov žalobcu, nákup tovaru a jeho následný predaj konečnému zákazníkovi. Na základe toho mal žalovaný prehľad o všetkých obchodoch realizovaných v corporate business, ako vo vzťahu k spoločnosti ALP1NE PRO, ktorá je jediným spoločníkom žalobcu, tak aj o všetkých obchodoch realizovaných vo vzťahu ku konečným zákazníkom. V čase vzniku nároku na vyplatenie motivačného bonusu podľa článku 6 bod 6 Pracovnej zmluvy až do doručenia žaloby, nemal žalovaný žiadnu vedomosť o existencii faktúry č. 10616407 vystavenej zo strany spoločnosti ALPINE PRO, ktorou boli údajne dodatočne fakturované náklady vo vzťahu k faktúre 610600346. Žalovaný má za to, že faktúra č. 10616407 vystavená zo strany spoločnosti APLlNE PRO, bola vystavená až následne na to, ako došlo k ukončeniu vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, a to za účelom zvýšenia nákladov na strane žalobcu, v dôsledku čoho by žalobca v corporate business nedosiahol hrubú priemernú maržu presahujúcu 55 %, a teda by mu nikdy nevznikol nárok na vyplatenie motivačného bonusu za rok 2011. Žalovaný si v čase vzniku nároku na motivačný bonus za rok 2011 potvrdil výšku nákladových faktúr ako aj výšku faktúr vystavených zo strany žalobcu konečným zákazníkom, pričom podľa týchto informácií žalovanému riadne vznikol nárok na vyplatenie motivačného bonusu, pretože hrubá priemerná marža žalobcu za predmetné obdobie predstavovala 62,75 %, a to pri dosiahnutí nasledovnej hrubej priemernej marže za jednotlivé realizované obchody: 1. 87,61 % (faktúra č. 610600346 Západoslovenská energetika a. s.), 2. 49,8 % (faktúra č. 610600451 Západoslovenská energetika a. s.), 3. 50,89 % (faktúra č. 610600347 Slovenská olympijská marketingová a. s.). Žalovaný nemá k dispozícií žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce skutočnosť, že by faktúra č. 10616407 bola vystavená až následne po ukončení jeho

pracovného vzťahu so žalobcom. Žalovaný však potvrdzuje, že nemá vedomosť o tom, že by predmetná faktúra bola vystavená v čase jeho pôsobenia. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na to, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený pracovnou zmluvou skončil ku dňu 30.04.2012 na základe výpovede zo dňa 07.02.2012, pričom žalovaný bol z funkcie konateľa odvolaný ku dňu 06.02.2012, a to z dôvodu nezhody medzi žalobcom a žalovaným (to znamená, že vzťah žalobcu a žalovaného bol ukončený v období, kedy mali byť účtovné doklady (faktúry) za rok 2011 už riadne v účtovníctve žalobcu zaúčtované a na ich základe mal byť žalobcom schválený pre žalovaného motivačný bonus; v tomto období žalovaný ani žalobca nemali vedomosť o faktúre č. 10616407); pokiaľ by účtovníctvo žalobcu za rok 2011 nebolo pre žalobcu a spoločnosť ALPINE PRO, ako jeho jediného spoločníka, riadne ukončené, žalobca by pre žalovaného motivačný bonus neschválil a ani nevyplatil; do momentu skončenia pracovného pomeru ako aj odvolania žalovaného z funkcie konateľa spoločnosti žalobcu bol vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený na vzájomnej dôvere, pričom žalovaný sa snažil o propagáciu produktov žalobcu; na rok 2011 bol predpokladaný hospodársky výsledok vo výške 57.773,- Eur, pričom žalobca dosiahol za rok 2011 hospodársky výsledok vo výške 106.502,- Eur, ktorý skoro dvojnásobne presahoval plán na rok 2011, a to najmä vďaka činnosti a snahe žalovaného; motivačný bonus za rok 2011 bol riadne schválený žalobcom, ako aj manažmentom spoločnosti ALPINE PRO, ktorá je jediným spoločníkom žalobcu a následne bol vyplatený zo strany žalobcu na základe výsledkov dosiahnutých v corporate business; žalovaný nemal a ani nemá vedomosť o tom, že by vo vzťahu k obchodu realizovaného so spoločnosťou Západoslovenská energetika, a. s. na základe ktorého bola spoločnosti Západoslovenská energetika, a. s. vystavená faktúra č. 610600346 objednaný alebo kúpený akýkoľvek iný tovar, ako tovar fakturovaný faktúrou č. 10614699 znejúcou na sumu vo výške 7.000,- Eur; dodatočné vystavenie faktúry č. 10614699 je možné vzhľadom na majetkové prepojenie žalobcu a spoločnosti ALPINE PRO. Žalobca ako aj manažment spoločnosti ALPINE PRO najprv schválili výšku motivačného bonusu žalovaného za rok 2011 a až následne po tom, ako sa vzťah medzi žalobcom a žalovaným skončil vzájomnou nezhodou, začal žalobca od žalovaného požadovať vrátenie motivačného bonusu za rok 2011, preto podľa názoru žalovaného je konanie žalobcu ako aj nárok žalobcu na vrátenie motivačného bonusu vo výške 6.937,- Eur v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca využíva súčasnú dôkaznú núdzu žalovaného, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou spoločnosť APLlNE PRO vystavila faktúru č. 10616407 až po ukončení vzťahu medzi žalovaným a žalobcom, a to za účelom zvýšenia nákladov na strane žalobcu, v dôsledku čoho by nárok žalovaného na motivačný bonus nikdy nevznikol. Žalovaný do momentu ukončenia jeho pracovného vzťahu (resp. vzťahu spojeného s výkonom funkcie konateľ žalobcu) so žalobcom nemal žiadnu vedomosť o existencii faktúry č. 10616407. Žalobca do momentu ukončenia pracovného vzťahu so žalovaným (resp. vzťahu spojeného s výkonom funkcie konateľa žalobcu) žalovanému existenciu faktúry č. 10616407 nikdy neuviedol. Žalovaný navrhol vypočuť svedkov, ktorí sa v rámci žalobcu a spoločnosti ALPINE PRO zúčastňovali procesu vystavovania faktúr, spracovávania účtovníctva a dodávky tovarov. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu, z dôvodu, že nárok na vyplatenie motivačného bonusu za rok 2011 mu riadne vznikol a peňažné prostriedky vo výške 6.937,- Eur prijal od žalobcu dobromyseľne, v zmysle vzájomnej dohody a na základe skutočne dosiahnutých výsledkov svojej činnosti pre žalobcu.

4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že faktúru č. 10616407 mal žalobca dodatočne vyfabrikovať, aby tým zvýšil náklady, resp. znížil maržu, toto nie je technicky možné, nakoľko sa jedná o faktúru s DPH, čiže ak by boli pravdivé tvrdenia žalovaného, žalobca by musel podávať dodatočné daňové priznanie, čo sa nestalo. Poukázal na to, že bezprostredne predchádzajúca faktúra č. 10616406 ako aj bezprostredne nasledujúca faktúra č. 10616408, boli vystavené v rovnaký deň ako žalovaným spochybňovaná faktúra, t. j. 17.08.2011, čiže pokiaľ by boli pravdivé tvrdenia žalovaného, žalobca by musel zmeniť aj číslo nasledujúcej faktúry, čo sa však tiež nestalo. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že predmetný bonus bol žalovanému schválený, vyplatenie bonusu nebolo žalovanému schválené. O tom, že bonus mu bol vyplatený neoprávnene, sa žalobca dozvedel až z výsledkov auditu.

5. Žalovaný pri výsluchu uviedol, že práca samotného korporátneho biznisu mala dve etapy. Prvá bola pred objednávkou, druhá po objednávke, pričom za spoločnosť žalobcu vždy konali dvaja konatelia. Žalovaný v spoločnosti vykonával jednak funkciu konateľa, kde jeho nadriadeným bol druhý konateľ v Prahe, a to buď p. H. alebo p. N., pokiaľ ide o funkciu country manažéra na základe pracovnej zmluvy, jeho nadriadeným bol generálny riaditeľ p. K.. Vždy, keď ako konateľ niečo podpisoval, musel mať schválenie od druhého konateľa, keď niečo podpisoval ako country manažér, tak to musel schváliť niekto nad ním. Jeho činnosť prebiehala tak, že prišiel do nejakej firmy, ponúkal im napr. tričká,

spravil zákazníkovi cenovú kalkuláciu, napr. nákupné oddelenie mu dalo ponuku na tričko za 1 euro a on ho predal zákazníkovi za 2 eurá a tým vlastne vznikala tá marža. Vždy mal svoju ponuku voči zákazníkovi urobenú tak, aby túto maržu dosiahol. K tomu musel mať schválený nákup z oddelenia od materskej firmy z Prahy plus bola stanovená cena, za ktorú to chceli predať. Potom nasledovala druhá fáza, a to vystavenie faktúr korporátnemu zákazníkovi a dodanie tovaru a až po ukončení obchodu si mohol nárokovať odmenu, a to tak, že poverenej pracovníčke žalobcu, ktorá viedla fakturáciu zaslal žiadosť, aby mu vyselektovala jeho faktúry vo vzťahu ku korporátnym zákazníkom, kde bola vyčíslená aj marža. Jednalo sa o pracovníčku fakturácie na Slovensku p. B. A.. Tieto úkony robil e-mailom. Keď od nej predmetnú tabuľku dostal, poslal ju p. K. v Českej republike, pričom táto tabuľka vychádzala zo skladového hospodárstva, kde to ona vyselektovala z reálnych čísel nákup - predaj, ktoré sú v účtovníctve. P. K. to musel následne odsúhlasiť, čo tiež prebiehalo e-mailom a jeho stanovisko potom zaslal hlavnej účtovníčke Q. N. a ona potom urobila úkony k vyplateniu tejto odmeny, resp. bonusu. Všetky finančné transakcie vrátane vyplatenia tohto bonusu išli cez túto pracovníčku a museli byť schválené finančným riaditeľom v Prahe. Žalovaný ako konateľ tiež mohol podpisovať príkazy na úhradu, ale vždy to muselo byť po predchádzajúcom súhlase jeho nadriadeného. Takýmto spôsobom prebehol aj celý proces v súvislosti so Západoslovenskou energetikou. O tom, že nejaká iná faktúra bola, resp. že bola zmenená, sa dozvedel zo žaloby, pričom obchody medzi Slovenskou a Českou republikou v rámci tejto spoločnosti sa bežne dajú upraviť, keď sa napr. potrebovali znížiť náklady, napr. sa vynechali nejaké čísla v číslovaní faktúr. Zároveň poukázal na to, že mali aj externého audítora, ktorý uzatváral každý štvrťrok, takisto prebiehal aj interný audit. Napriek tomu do skončenia jeho pracovného pomeru mu nebolo nikým oznámené, že by mu bolo niečo vyplatené naviac. Takáto skutočnosť mu nebola oznámená ani ústne, ani písomne, až potom po roku mu bola zaslaná predžalobná výzva. Predtým o týchto skutočnostiach nemal žiadnu vedomosť. Poukázal na článok 6 pracovnej zmluvy, kde úprava bola taká, že nárok na vyplatenie bonusu mu vznikol v prípade dosiahnutia 55 % priemernej marže, teda po spočítaní, resp. spriemerovaní marže zo všetkých jeho faktúr a súhlasil s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že v prípade faktúry č. 610600347 bola marža 50,89 %.

6. V podaní doručenom súdu dňa 02.11.2015 žalobca uviedol, že z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným týkajúcej sa motivačného bonusu vo výške 6.937,- Eur je evidentné, že žalobca (resp. príslušný zamestnanec žalobcu), neposkytol žalovanému žiadnu tabuľku s jeho faktúrami a vyčíslenou maržou, na základe ktorej by si žalovaný až následne uplatnil svoj nárok na bonus. Naopak, z e-mailovej komunikácie (konkrétne e-mail odporcu M. H. zo dňa 13.09.2015) vyplýva, že podklady na odsúhlasenie bonusu pripravil a zasielal samotný žalovaný - pričom tieto podklady boli v rozopre s reálnym stavom faktúr. Žalovaný bol v tom čase (od 24.07.2009 do 06.02.2012) aj konateľom žalobcu, čiže bol povinný konať s odbornou starostlivosťou. Z e-mailu Q. N. zo dňa 19.09.2011 je zrejmé, že k vyplateniu bonusu došlo na pokyn žalovaného a nie na základe stanoviska p. K..

7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že p. K. skončil v spoločnosti pred ním a tento konkrétny bonus neschvaľoval. V tej dobe tam nebol generálny riaditeľ a tak to schvaľoval buď p. H. alebo p. N..

8. Právny zástupca žalobcu sa nevedel vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, že každý štvrť rok bol u žalobcu vykonávaný externý audit vrátane toho, či zistenie o neoprávnene vyplatenom bonuse vyplýva aj z účtovnej závierky, resp. správy audítora, ktoré by boli uložené v zbierke listín žalobcu v obchodnom registri. Interný audit však formalizovaný nebol. Ďalej uviedol, že proces pred vyplatením bonusu žalovanému nebol nejako štandardizovaný, aj zo žalobcom predloženej elektronickej komunikácie vyplýva, že p. H. boli poslané podklady žalovaným. Pán H. to odsúhlasil, avšak bez toho, aby mal k tomu podklady a nekontroloval to. Nikto od žalobcu pre žalovaného tieto podklady nevypracovával, až následne sa kontrolou zistili tieto skutočnosti. K predloženej elektronickej komunikácii právny zástupca žalobcu doplnil, že faktúra č. 610600347 je súčasne v maile žalovaného uvedená v nesprávnej výške. Správna výška tejto faktúry mala byť 65.482,73 Eur bez DPH a nie vo výške 81.853,- Eur. Čiže aj tento výpočet bonusu, ktorý realizoval žalovaný, bol nesprávny. Uvedené nasvedčuje tomu, že žalovaný nezvládal svoju povinnosť resp. zodpovednosť.

9. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že výpoveď mu bola daná zo strany zamestnávateľa. Od novembra 2011 začali problémy v komunikácii ohľadom vyplatenia ročného bonusu, ktorého vyplatenie sa stále odkladalo, pričom jeho výška bola schválená predstavenstvom. Poukázal na to, že nikdy neobdržal napomenutie, či upozornenie zo strany zamestnávateľa, pričom každého štvrť roka sa zúčastňoval porád predstavenstva. Výsledok hospodárenia spoločnosti, keď končil, bol 270.000,- Eur (v roku 2011), pričom

plán bol 56.000,- Eur, preto má za to, že svoje povinnosti zvládal. Nesúhlasil s tvrdením, že by vo svojom maile z 13.09.2011 uviedol nesprávnu výšku faktúry 81.853,- Eur, pretože táto suma súhlasí so sumou bez DPH ako je uvedená vo faktúre č. 610600347 zo dňa 30.06.2011, pričom zároveň je na faktúre uvedená zľava vo výške 20 %, t. j. v sume 19.644,82 Eur. Avšak pri výpočte bonusu sa vždy vychádzalo zo základnej sumy faktúry pred poskytnutím zľavy, preto ním uvedené údaje sú správne. Nie je ani pravdou, že by nebol nadstavený proces schvaľovania akýchkoľvek odmien alebo mzdy. Proces bol nastavený prostredníctvom systému štyroch očí. Obdobne pri jeho odmene bol proces, že požiadal svojho nadriadeného, ktorý mu po naštudovaní predložených podkladov tieto musel schváliť, a až po jeho schválení mohol žalovaný zadať pokyn na vyplatenie. Zľavu na predmetnej faktúre č. 610600347 schvaľoval jeho nadriadený a aj preto sa vždy vychádzalo z fakturovanej sumy bez dane a pred zľavou. Preto aj jeho žiadosť zo dňa 13.09.2011 adresovaná p. H., jeho nadriadenému, vychádzala z podkladov, ktoré mal žalovaný na faktúrach bez dane. K týmto mal v rámci kontroly prístup a mohol si to overiť. Poukázal aj na to, že p. H. mu mailom odpovedal až 15.09.2011, čiže mal priestor sa s podkladmi oboznámiť a preštudovať si ich. Pokiaľ ide o p. H., aj on bol konateľom, a pokiaľ by aj nemal predložené podklady od žalovaného, bol povinný konať s odbornou starostlivosťou. Nesúhlasil s tvrdeniami právneho zástupcu žalobcu, že by u žalobcu neprebiehali štandardizované postupy. Ohľadom tohto bonusu nikdy nepostupoval na vlastnú päsť, ani si neoprávnene nič nevyplatil. Pri skončení pracovného pomeru bol vyhotovený zápis o vysporiadaní vzájomných vzťahov zo zamestnávateľom vrátane mzdy. U žalobcu každý štvrť rok, resp. pol rok prebiehal interný audit, kde sa všetko kontrolovalo, preto žalovaný nerozumie tomu, že dva roky po skončení jeho pracovného pomeru začne niekto vyťahovať takúto záležitosť.

10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na to, že pri predložených podkladoch ohľadom miezd aj pri bonuse sa vždy nachádzajú aj v rámci dokladov, resp. mailov predložených žalovaným aj tabuľky, ktoré dal žalovaný vypracovať príslušným zamestnancom a potom ich predložil na odsúhlasenie kolegovi, resp. štatutárnemu orgánu, avšak pri bonuse za rok 2011 tento postup nedodržal, resp. to neurobil a nepredložil žiadny tabuľkový prehľad. V maile uviedol iba dve vety ohľadom predmetného bonusu za rok 2011. Predmetný interný audit vypracoval J.. S., avšak žiaden audit v zmysle obchodného zákonníka, resp. zákona o účtovníctve sa ohľadom tejto problematiky nevyjadroval, pretože tieto audity neriešia to, či bola nejaká odmena či bonus oprávnená alebo nie. Spomínaný interný audit J.. S. je z 30.11.2011, pričom žalovaný sa o ňom, resp. o jeho výsledkoch dozvedel už pár dní na to, čo vyplýva aj z emailu zo dňa 05.12.2011, čiže už v tento deň bolo žalovanému známe, že žalobca považuje vyplatenie tohto bonusu za neoprávnené. Zároveň poukázal aj na to, že vyplatenie bonusu žalovanému bolo realizované o štyri mesiace skôr, než na jeho vyplatenie vznikol nárok v zmysle obsahu pracovnej zmluvy, keďže podľa nej nárok na vyplatenie vznikol až vo februári 2012. Rozporoval tvrdenia žalovaného, že marža sa počítala zo sumy faktúry pred zľavou, práve naopak, aj z tohto interného auditu vyplýva, že marža sa počítala zo sumy faktúr po zľave. Vyplýva to konkrétne z druhej strany štvrtý odsek odspodu daného auditu.

11. Žalovaný na pojednávaní k tvrdeniam právneho zástupcu žalobcu uviedol, že nie je pravda, že ohľadom bonusu za rok 2011 nepredložil tabuľky. Tabuľky s výpočtami boli vždy prílohou mailov žalovaného, buď boli tabuľky zapracované priamo v tele mailu alebo tvorili prílohu mailu. Tabuľky vždy vypracovávala nejaká kolegyňa, konkrétne túto tabuľku vypracovala kolegyňa B. A.. Nie je pravdou ani to, že si to vyplatil bez podkladov, pretože p. H., resp. iný jeho nadriadený mal prístup do softwaru, kde si to dokázal skontrolovať. Jemu teda stačila zo strany žalovaného uviesť suma alebo názov firmy a vedel si to odkontrolovať a nájsť v softwari. Tvrdenie, že nebola predložená tabuľka a že nemal nárok na vyplatenie, nie je pravdivé. Odsúhlasenie, resp. vyjadrenie p. H. 15.09.2015 je dostatočným preukázaním, že mal nárok na vyplatenie bonusu. V tele samotného mailu, ktorý zasielal žalovaný ohľadom predmetného bonusu, je fakticky tabuľka uvedená priamo v texte mailu, a to s označením korporátneho zákazníka, ako aj sumy, pričom na tento mail p. H. uviedol, že súhlasí s výplatou. Pokiaľ ide o interný audit, takýmto spôsobom za tri roky jeho pôsobenia u žalobcu takto prebiehal, vždy bol náhodný, avšak vždy minimálne jedenkrát za štvrťroka, kde prišiel p. S., prevzal si dokumenty, naštudoval si ich, pripravil zápis, ktorý so žalovaným odkonzultoval a žiadal vyjadrenie k tomuto zápisu. V tomto zápise, resp. v ním vypracovanej tabuľke v rámci interného auditu boli používané tri farby. Červená, ktorá upozorňovala na nedostatky, modrá bola v poriadku, bola to administratívna farba a zelená obsahovala návrhy riešení. Za obdobie svojho pôsobenia u žalobcu na základe týchto interných auditov neobdržal od žalobcu písomné pokarhanie alebo napomenutie, ani strhnutie zo mzdy, či odmeny resp. nejaký postih, z dôvodu, že by sa našli chyby. Dostal totiž aj odmenu, ktorá je nenárokovateľná, čiže

ak by boli z jeho strany zistené určité pochybenia, tak by mu táto odmena vyplatená nebola. Následne ubehli štyri mesiace od skončenia jeho pôsobenia u žalobcu do momentu, kedy mu bola doručená predžalobná výzva. To je dosť dlhý časový úsek na to, aby žalobca mohol upraviť dôkazy, preto by hodnoverným dôkazom bola napr. tabuľka, ktorá by bola opečiatkovaná a podpísaná oboma účastníkmi, pretože inak môžu byť pochybnosti v hodnovernosti predkladaných dôkazov. Ďalej potvrdil, že dostal aj uvádzaný mail zo dňa 05.12.2011, na ktorý aj odpovedal. Po tomto internom audite obdržal ešte mzdu za tri mesiace plus dva mesiace počas výpovednej doby, teda pokiaľ by v internom audite bolo vyznačené niečo červenou farbou, určite by mal skrátené osobné ohodnotenie. Aj samotný J.. S. vo svojom ďalšom maile z 05.12.2011, ktorý odosielal o 06:44 (p.m) uvádzal, že v prílohe posiela aj stanoviská k jednotlivým vyjadreniam a behom ďalšieho dňa pošle dokumenty ktoré sú vyžadované. Z prvej strany mailovej komunikácie predloženej právnym zástupcom žalobcu však vyplýva, že tieto podklady J.. S. následne zasielal až 07.09.2012, čo je podľa žalovaného dosť nelogické, t. j. aby ďalší mail ohľadom toho interného auditu bol preposielaný až 07.09.2012, t. j. v období kedy žalovaný už u žalobcu nepracoval. Má za to, že tieto dokumenty sú upravované. Keďže predmetný mail je z 05.12.2011, má za to, že tento audit musel byť prerokovaný na zasadnutí predstavenstva v decembri 2011, pretože predstavenstvo sa schádzalo raz do mesiaca alebo jedenkrát za štvrťrok. Ak by teda predstavenstvo vedelo v čase jeho odchodu zo zamestnania o nejakom pochybení žalovaného, určite by bol voči nemu vznesený finančný postih.

12. Právny zástupca žalobcu k internému auditu uviedol, že interný audit bol vypracovaný na vnútropodnikové účely. V čase po vyplatení motivačného bonusu zamestnávateľ zistil, že žalovanému bol vyplatený neoprávnene a žalovaný sa k nemu v audite vyjadril. Pre toto konanie sú z auditu podstatné body 43. až 45.

13. Žalovaný k internému auditu uviedol, že uvedená listina sa nesprávne nazýva interný audit. Táto tabuľka slúžila na komunikáciu medzi Bratislavou a Prahou. Audítora mali jedine externého, ktorý auditoval spoločnosť každý rok. Toto slúžilo len na komunikáciu celej firmy. Tabuľku navrhol žalovaný za účelom komunikácie medzi celou firmou ohľadom marketingu, financií, operatívy, produktov, skladu. Nebola na to žiadna interná smernica, aby to mohli nazývať interný audit, ani žiadny audítor túto tabuľku nekontroloval, nevyjadroval sa k nej. Boli to kolegovci v rámci oddelení. Po vyplatení tejto sumy v kontrole účtovníctva odpovedal p. S. st. v tejto tabuľke na dotaz, kto mu odsúhlasil vyplatenie bonusu, odpísal to, čo je tu uvedené, doložené odsúhlasením nadriadeného VF, ktorým je M. H., druhý majiteľ firmy, viď mail, ktorý žalovaný odoslal. Vo vedľajšej kolónke je napísané: bez opatrenia a ďalšieho riešenia. Následne sa nič nedialo, čo sa týka interných procesov, riešili vyplatenie ročnej odmeny žalovaného podľa pracovnej zmluvy za hospodársky výsledok, zisk za rok 2011, čo viedlo k tomu, že mu uvedené peniaze druhý majiteľ p. S. nechcel vyplatiť a došlo k tomu, že ukončili pracovný pomer, následne mu boli vyplatené všetky osobné ohodnotenia a plat, fix, odmena štandardná, okrem ročnej. Všetko bolo vysporiadané. Motivačný bonus nebol napadnutý pri jeho odchode.

14. Žalovaný pri výsluchu uviedol, že neexistovala žiadna interná smernica, ktorá by upravovala, že pri výpočte bonusu sa vždy vychádzalo zo základnej sumy faktúry pred poskytnutím zľavy. Vždy to bolo medzi obchodným riaditeľom a žalovaným čiže nadriadeným, ktorý to schvaľoval. Vždy sa vychádzalo zo sumy pred poskytnutím zľavy, žalobca mu ústne ani písomne nevytýkal, že by mal vychádzať zo sumy po poskytnutí zľavy. Takúto výtku nedostal ani na predstavenstve a vôbec ani až do skončenia môjho pracovného pomeru. Prvýkrát sa o tom dozvedel až po skončení pracovného pomeru z tejto žaloby.

15. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že nie je možné sa domnievať, že pri určovaní obratu sa berie do úvahy suma pred poskytnutím zľavy, že obrat tvorí nie reálne fakturovaná suma, ale suma pred zľavou. Dôvodom je, že suma pred poskytnutím zľavy v realite nikdy nebola fakturovaná ani uhradená a je základom ekonómie, že obrat je niečo, čo dodávateľ reálne dostane. Neexistuje žiadny interný predpis u zamestnávateľa, ktorý by definoval, čo je to obrat z hľadiska, či obrat tvorí suma pred zľavou alebo po zľave. Z toho dôvodu je nutné použiť gramatický a logický výklad pojmu obrat. Podstatou veci je, čo je to obrat. Je nesporné, že zákazníkom reálne zaplatená suma bola suma po zľave a nie suma pred zľavou.

16. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v obchodnom vzťahu klient - dodávateľ sa nerozlišuje, o aký obrat ide. Je to fakturovaná suma, ktorá je rozhodujúca. Ako vznikne, klienta nezaujíma. On ju akceptoval v objednávke a takto bola vyfakturovaná. Takúto sumu v prvom rade dal odsúhlasiť pred podpisom objednávky svojmu nadriadenému, ktorý mu ju odsúhlasil a následne potom vyfakturoval. Po uhradení

faktúry klientovi následne podľa čl. 6 pracovnej zmluvy požiadal svojho nadriadeného o vyjadrenie k splnenému obratu a podľa týchto parametrov požiadal o odsúhlasenie svojej odmeny. Súčasť tohto mailu je aj v spise plus priložená tabuľka s konkrétnymi vyčíslenými sumami a určeným splnením nad 100 % a s tým aj s určenou odmenou. Súhlas nadriadeného je taktiež doložený v spise. Postupoval podľa štandardných postupov, ako ho nariadený inštruoval a ako mal v pracovnej zmluve.

17. V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalobcu uviedol, že nárok žalobcu na úhradu žalovanej sumy vyplýva z § 222 ods. 2 Zákonníka práce vzhľadom na to, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, a to tým, že získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, a to z dôvodu, že mu nikdy nevznikol nárok na výplatu bonusu podľa čl. 6 ods. 6 pracovnej zmluvy, nakoľko sám žalovaný si zle vypočítal výšku obratu a následne určil nesprávnu výšku marže. Žalovaný dobromyseľný nebol, keďže z okolností musel predpokladať, že v prípade jeho bonusu ide o sumu nesprávne určenú. Podstatnou okolnosťou, na základe ktorej to žalovaný mohol predpokladať je tá, že žalovaný bol v rozhodnom čase zároveň aj konateľom spoločnosti zamestnávateľa, čiže v zmysle § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka bol zodpovedný za riadne vedenie účtovníctva. Podklady k žiadosti o súhlas s bonusom si pripravil sám žalovaný. Je pravda, že druhý konateľ v maile súhlasil s vyplatením bonusu evidentne vzhľadom na to, že si nevšimol omyl, do ktorého ho žalovaný či už vedome alebo nevedome uviedol. Podstatné je však to, že ani súhlas druhého konateľa neimplikuje, že žalovaný bol v dôsledku tohto súhlasu dobromyseľný, keďže bez ohľadu na súhlas druhého konateľa musel z okolností predpokladať, že ide o sumu nesprávne určenú. Je iba jediná skutočnosť, ktorá by mohla spochybniť nárok žalobcu. Touto skutočnosťou je neexistencia faktúry č. 10616407 v období, keď bol bonus žalovanému vyplatený. Toto tvrdil žalovaný, ale nijako svoje tvrdenie nepreukázal. Nárok žalobcu na vrátenie bezdôvodne vyplateného bonusu teda existuje.

18. V záverečnom vyjadrení právna zástupkyňa žalovaného zotrvala na tom, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Nad rámec predchádzajúcich písomných vyjadrení a ústnych prednesov uviedla, že nie je pravdou, že by si žalovaný pripravoval podklady k vyplateniu bonusu sám. Tieto poklady mu pripravila pracovníčka žalobcu, pani B. A.Á., ktorá mala na starosti fakturáciu. Na základe týchto podkladov žalovaný poslal p. H. ako svojmu nadriadenému požiadavku na odsúhlasenie a schválenie vyplatenia bonusu, teda bolo na zodpovednosti p. H. odkontrolovať tieto údaje a keď tak urobil, zaslal svoje stanovisko, ktoré bolo kladné, na základe čoho bol žalovaný presvedčený, že všetky podmienky na vyplatenie bonusu splnil a tento dobromyseľne prijal. Pokiaľ právny zástupca žalobcu uvádza, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že v danom čase nemala existovať faktúra č. 10616407, žalovaný má za to, že je nemožné preukázať, že niečo neexistuje a na druhej strane žalobca takýmto spôsobom využíva dôkaznú núdzu žalovaného, ktorý v čase priebehu tohto sporu nemá prístup k účtovníctvu žalobcu. Žalobca týmto v rozpore s dobrými mrvami zneužíva výkon subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov na škodu žalovaného. Nárok zamestnávateľa na vrátenie mzdových preplatkov závisí od dobromyseľnosti zamestnanca, či vedel alebo z okolností prípadu musel predpokladať, že ide o sumy neprávne určené alebo omylom vyplatené. Žalovaný bol po celý čas dobromyseľný, spoliehal sa na schválenie svojho nadriadeného, čo bol bežný postup a o tom, že by nejaké sumy mali byť neoprávnene vyplácané sa dozvedel až z predžalobnej výzvy. Žalovaný prijal predmetný bonus dobromyseľne a tvrdenia žalobcu považuje len za špekulácie a má za to, že pokiaľ sa žalobca domnieva, že táto suma nemala byť vyplatená, tak si má zodpovednosť za to uplatňovať u p. H., ktorý bol ako konateľ povinný konať s odbornou starostlivosťou.

19. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu, ústnymi prednesmi právnych zástupcov strán sporu a žalovaného, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to pracovnej zmluvy zo dňa 24.07.2009, Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 29.04.2010, Dodatku č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 30.09.2011, faktúry č. 610600346, faktúry č. 610600451, faktúry č. 610600347, výpisu zo skladovej evidencie, faktúry č. 10616407, faktúry č. 10614699, faktúry č. 10614453, faktúry č. 10614324, prehľadu domácich platobných príkazov zo dňa 16.09.2011 a 19.09.2011, predžalobnej výzvy zo dňa 09.10.2012 s doručenkou, výpisu z obchodného registra žalobcu, faktúry č. 10616408, faktúry č. 10616406, elektronickej emailovej komunikácie, tabuľkových podkladov pre výplaty miezd, oznámenia o neprideľovaní práce, interného auditu, zmluvy o výkone funkcie konateľa zo dňa 24.07.2009, výsluchom žalovaného, výsluchom svedka, na základe ktorého zistil nižšie uvedený skutkový stav.

20. Na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 24.07.2009 v znení jej Dodatkov č. 1 zo dňa 29.04.2010 a č. 2 zo dňa 30.09.2011 žalovaný pracoval u žalobcu v pracovnom pomere vo funkcii

Country Manager. Pracovný pomer vznikol podľa pracovnej zmluvy dňa 01.08.2009 a skončil na základe výpovede žalobcu ako zamestnávateľa uplynutím výpovednej doby dňa 30.04.2012. Podľa oznámenia o neprideľovaní práce zo dňa 07.02.2012 bolo pracovné miesto žalovaného z dôvodu prijatia racionalizačných opatrení zrušené rozhodnutím zamestnávateľa o organizačných zmenách a zrušení pracovného miesta č. 1/2/2012 zo dňa 07.02.2012 s účinnosťou od 07.02.2012.

21. Podľa článku 6 bod. 6 pracovnej zmluvy v znaní dodatku č. 1 k pracovnej zmluve, zamestnávateľ je oprávnený vyplatiť zamestnancovi motivačný bonus za ročný obrat realizovaný v corporate business pri dodržaní priemernej hrubej marže vo výške 55 % z daného obratu (ďalej len „Obrat“). V prípade, ak Obrat dosiahne objem najmenej 100.000,- Eur/rok, je zamestnávateľ oprávnený vyplatiť zamestnancovi motivačný bonus vo výške 5 % z dosiahnutého Obratu (ďalej len „Motivačný bonus"). V prípade dosiahnutia Obratu od 100.000,- Eur/rok do 300.000,- Eur/rok, je zamestnávateľ oprávnený vyplatiť zamestnancovi motivačný bonus vo výške 5 % z dosiahnutého Obratu + 0,5 % z dosiahnutého Obratu za každých dosiahnutých 50.000,- Eur prevyšujúcich 100.000,- Eur. V prípade dosiahnutia Obratu nad 300.000,- Eur/rok je zamestnávateľ oprávnený vyplatiť zamestnancovi motivačný bonus vo výške 5 % z dosiahnutého obratu + 0,5 % z dosiahnutého Obratu za každých dosiahnutých 100.000,- Eur prevyšujúcich 300.000,- Eur. Motivačný bonus je splatný 2 (dva) mesiace pozadu za kalendárny rok, v ktorom bol obrat realizovaný, a to najneskôr do 20. dňa druhého kalendárneho mesiaca po skončení príslušného kalendárneho roku. V prípade, ak obrat realizovaný v corporate business pri dodržaní priemernej hrubej marže vo výške 55 % z daného obratu nedosiahne objem najmenej 100.000,- Eur, nie je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi žiaden motivačný bonus.

22. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 24.07.2009 zmluvu o výkone funkcie konateľa.

23. Z výpisu z obchodného registra žalobcu súd zistil, že žalovaný bol v období od 24.07.2009 do 06.02.2012 konateľom žalobcu.

24. Na základe platobných príkazov bola žalovanému vyplatená suma vo výške 1.954,08 Eur so splatnosťou 16.09.2011 a suma vo výške 5.604,19 Eur so splatnosťou 19.09.2011.

25. Predžalobnou výzvou zo dňa 09.10.2012 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 6.937,- Eur ako neprávnom vyplatenej sumy predstavujúcej motivačný bonus v súlade s § 222 ods. 6 Zákonníka práce v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy. Predžalobná výzva bola žalovanému doručená dňa 20.10.2012.

26. Z emailovej komunikácie medzi žalovaným a M. H. vyplýva, že žalovaný dňa 13.11.2011 požiadal p. M. H. o stanovisko k odmene vo výške 6.937,- Eur za corporate business, ktorý uskutočnil osobne. V texte mailu uviedol, že na základe pracovnej zmluvy posiela návrh na odmenu pre MJ za corporate business: Faktúra ZSE = 56.890,- Eur, Faktúra SOM = 81.853,- Eur, spolu 138.743,- Eur. Podľa pracovnej zmluvy odmena 5 % z dosiahnutého obratu = 6.937,- Eur. Mailom zo dňa 15.09.2011 M. H. ako obchodný riaditeľ oznámil žalovanému, že súhlasí s výplatou a gratuluje. Prílohou mailu boli dve neidetifikované prílohy.

27. Mailom zo dňa 19.11.2011 Q. N. ako senior ekonóm na pokyn p. Q. poprosila Z. W. o opravu jeho mzdy, požiadala doplniť k jeho mzde odmenu vo výške 6.937,- Eur. V prílohe s názvom Doplnenie mzdy 08/2011 Q. poslala upravené podklady na mzdy a požiadala o následné zaslanie prevodných príkazov. Mailom zo dňa 19.11.2011 Z. W. v prílohe zaslala príkaz na úhradu doplatku pána Q.Č..

28. Svedkyňa Q. N. pri výsluchu uviedla, že v spoločnosti žalobcu pracuje od 04.04.2011. Má na starosti personalistiku, pracovné zmluvy, podklady pre mzdy, došlé faktúry vrátane úhrady okrem tovarových, vyúčtovanie stravných lístkov, pracovných ciest a pod. Žalovaného pozná, je to bývalý konateľ, ktorý ju prijímal do zamestnania. Ohľadom procesu pri vyplácaní bonusu jej nie je známe nič, jedine to, že ak dal žalovaný pokyn mzdárke, aby vypracovala celej firme mzdy, ona vypracovala prevodný príkaz, ktorý zaslala žalovanému, potom to uhrádzala cez internet banking. Pokiaľ ide podklady pre mzdy, jednalo sa o poklady pre centrálu ako aj jednotlivé predajne s tým, že predajne jej každý mesiac posielali dochádzku každého zamestnanca vrátane informácií, či mal pn-ku, dovolenku plus fixnú mzdu. To isté platilo aj pre centrálu a údaje nahadzovala do tabuľky, ktorú zasielala žalovanému, ktorý tam dopĺňal pohyblivé

položky a zasielal mzdárke na spracovanie. Nemala informácie o tom, ako prebieha tento proces pri bonusoch, t. j. či to žalovaný ešte niekomu posielal na schválenie.

29. Z faktúry č. 610600346 zo dňa 30.06.2011, splatnej dňa 15.07.2011 vyplýva, že odberateľovi Západoslovenskej energetike a. s. bola žalobcom ako dodávateľom fakturovaná suma v celkovej výške 68.268,- Eur, z čoho hodnota tovaru bez DPH bola 56.890,- Eur, DPH bola 11.378,- Eur.

30. Z faktúry č. 610600347 zo dňa 30.06.2011, splatnej dňa 15.07.2011 vyplýva, že odberateľovi Slovenskej olympijskej marketingovej a. s. bola žalobcom ako dodávateľom fakturovaná suma v celkovej výške 78.579,28 Eur, z čoho hodnota tovaru bez DPH bola 81.853,41 Eur, zľava 20 % bola vo výške 19.644,84 Eur, DPH bola 13.096,55 Eur.

31. Z faktúry č. 10616407 zo dňa 17.08.2011, splatnej dňa 15.11.2011 vyplýva, že konečným príjemcom bola Západoslovenská energetika, a. s., keď ako odberateľ bol označený žalobca a spoločnosťou ALPINE PRO, a. s., IČO: 499 70 321, Přípotoční 10B, Praha 10 ako dodávateľom, bola fakturovaná suma v celkovej výške 25.500,- Eur, hodnota tovaru bez DPH 25.500,- Eur. Na faktúre bola poznámka: Vrubopis k faktuře 10614699.

32. V listine označenej žabcom ako interný audit sa v bodoch 43. až 45. uvádza, že v sledovanom štvrťroku došlo k vyplateniu bonusu za corporate business vo výške 6.937,- Eur podľa názoru zhotoviteľa listiny v rozpore so stanovenými podmienkami odmeňovania vyplývajúcimi z článku 6 bod 6 dodatku k pracovnej zmluve konateľa spoločnosti. Odôvodnenie: Tento ročný bonus bol vyplatený pred skončením fiškálneho roka a 3 mesiace pred termínom stanoveným pracovnou zmluvou. Z podkladov, na základe ktorých bol vyplatený vôbec nevyplýva, či bola v oboch prípadoch splnená základná podmienka a to dosiahnutie minimálne 55 % nej marže. K tomu bolo uvedené: doloženie odsúhlasením nadriadeného VF viď mail, návrh na zmenu/opatrenie: bez opatrenia. Vyjadrenie IA v AP CZ V. S. st: Nesúhlasím so zaradením medzi neplatené zistenia, v tejto chvíli bola pracovná zmluva minimálne porušená v termíne výplaty. Čo sa obratu týka, faktúra SOM vyčíslená na 81.853,- Eur je hodnotou pred zľavou, po zľave činí 65.482,- Eur a bonus mal byť počítaný z tejto hodnoty. Žiadam doloženie, či boli splnené i ďalšie podmienky výplaty - marže pri obidvoch faktúrach. Nemyslím, že tento systém odmeňovania bol tým najvhodnejším.

33. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného uvedenú tabuľku interného auditu vypracoval p. S. st., ktorý je otcom p. S. ml., ktorý je jedným z majiteľov žalobcu.

34. Z emailovej komunikácie zo dňa 05.12.2011 vyplýva, že dňa 05.12.2011 J.. M. S. zaslal žalovanému v prílohe súbor konateľa APS SK doplnený o stanoviská IA k jednotlivým vyjadreniam.

35. Podľa § 222 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.

36. Podľa § 222 ods. 2 Zákonníka práce, bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

37. Podľa § 222 ods. 3 a 4 Zákonníka práce, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, ak ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

38. Podľa § 222 ods. 6 Zákonníka práce, vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

39. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú, preto ju v celom rozsahu zamietol.

40. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 6.937,- Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného podľa § 222 Zákonníka práce. Žalovaná suma predstavuje motivačný bonus, ktorý bol vyplatený žalobcom ako zamestnávateľom žalovanému ako jeho zamestnancovi. Žalobca sa domáha vrátenia tejto sumy z dôvodu, že žalovanému bol motivačný bonus vo výške 6.937,- Eur vyplatený bez právneho dôvodu, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho vyplatenie stanovené v článku 6 bod 6 Pracovnej zmluvy.

41. V konaní bolo nesporné, že žalovanému bol motivačný bonus vyplatený v dvoch výplatách, a to dňa 16.09.2011 a 19.09.2011. Spornou bola otázka dobromyseľnosti žalovaného pri prijatí, resp. vyplatení predmetného motivačného bonusu. Sporným bol tiež spôsob výpočtu motivačného bonusu ohľadom skutočnosti, či sa pri výpočte vychádzalo zo sumy pred poskytnutím zľavy alebo po poskytnutí zľavy a existencia faktúry, resp. vedomosť žalovaného o existencii faktúry č. 10616407 v čase prijatia motivačného bonusu.

42. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či v danom prípade ide o pracovnoprávny spor alebo o obchodnoprávny spor, keďže medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená tak pracovná zmluva, ako aj zmluva o výkone funkcie konateľa. Z tohto dôvodu bolo potrebné posúdiť, či obsah pracovnoprávneho vzťahu žalovaného bol alebo nebol zhodný s obsahom činností konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, pretože ten sa môže týkať iba činností od práce konateľa odlišných. Súd sa zaoberal pracovnou zmluvou z hľadiska jej obsahu za účelom posúdenia dohodnutého druhu práce, aby mohol vyvodiť záver, či pracovná zmluva bola medzi stranami dohodnutá na výkon činnosti konateľa žalobcu alebo na určitý druh práce. Podľa pracovnej zmluvy žalovaný ako zamestnanec vykonával druh práce (funkciu) Country Manager. Podľa článku 2 pracovnej zmluvy mala byť stručná charakteristika uvedená v Prílohe č. 1 a pracovná náplň v Prílohe č. 2. Súd dopytom oboch sporových strán zistil, že ani jedna z nich týmito prílohami nedisponuje. Medzi stranami nebolo sporné, že ide pracovnoprávny spor. Posúdiac písomné vyjadrenie ako aj výpoveď žalovaného, ktorých obsahom bol opis náplne jeho práce, súd napokon dospel k záveru, že medzi stranami existoval nimi tvrdený pracovnoprávny vzťah - pracovný pomer založený pracovnou zmluvou. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne za preukázané, že žalovaný pracoval u žalovaného v pracovnom pomere od 01.08.2009 do 30.04.2012, kedy pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej doby na základe výpovede danej žalobcom ako zamestnávateľom. Aj keď žalovaný tvrdil iné pozadie skončenia pracovného pomeru, ktorým mali byť nezhody medzi ním a žalobcom, uvedené bolo pre konanie právne irelevantné, keď sám žalovaný potvrdil, že k skončeniu pracovného pomeru došlo výpoveďou zo strany žalobcu, pričom podľa predloženého oznámenia o neprideľovaní práce zo dňa 07.02.2012 išlo o výpoveď z organizačných dôvodov. Súd mal tiež za preukázané, že žalovaný bol v období 24.07.2009 do 06.02.2012 zároveň konateľom žalovaného.

43. Podľa dikcie ustanovenia § 222 ods. 6 Zákonníka práce, vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené. Citované ustanovenie predstavuje špeciálnu právnu úpravu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v prijatí peňažného plnenia zamestnancom. Osobitosťou tejto právnej úpravy je dobromyseľnosť zamestnanca. Úspešné domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia vo forme neprávom vyplatených súm zamestnancovi je viazané na to, že zamestnávateľ preukáže, že zamestnanec nebol dobromyseľný. Podľa R 14/2002 zamestnávateľ, ktorý sa domáha vrátenia neoprávneného majetkového prospechu v zmysle § 222 ods. 6 Zákonníka práce, musí preukázať, že zamestnanec vedel alebo z okolností musel predpokladať, že mu vyplatená suma nepatrí, t. j. že jeho konanie nebolo dobromyseľné.

44. Vedomosť zamestnanca o tom, že plnenie mu nepatrí alebo mu bolo poskytnuté omylom, sa neprezumuje; zamestnávateľ, ktorý sa domáha vrátenia plnenia, musí preukázať, že zamestnanec vedel alebo z okolností musel predpokladať, že mu vyplatená suma nepatrí. Nárok zamestnávateľa na vrátenie peňažného plnenia od zamestnanca závisí od dobromyseľnosti zamestnanca, t. j. od toho, či zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, ako aj od skutočnosti, či zamestnanec získal bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu alebo na základe neplatného právneho úkonu. Ak sa v konaní nepreukáže,

že zamestnanec nebol dobromyseľný pri prijatí peňažného plnenia od zamestnávateľa, nemožno sa s úspechom vydania bezdôvodného obohatenia domáhať. Posúdenie dobromyseľnosti zamestnanca bude závisieť od posúdenia konkrétnych okolností daného prípadu. Či zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že jemu vyplatená suma bola nesprávne určená alebo omylom vyplatená, keďže ide o vnútorný psychický stav zamestnanca, nemožno priamo preukázať. Preto možno tento stav vyvodzovať iba z okolností, za ktorých sa navonok objektívne prejavuje (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.07.2009, sp. zn. 1Cdo/10/2008).

45. Žalovaná suma predstavujúca motivačný bonus mala byť žalovanému vyplatená podľa tvrdení žalobcu bez právneho dôvodu. Žalobca mal za to, že žalovanému nárok na vyplatenie motivačného bonusu nevznikol z toho dôvodu, že žalovaný ako konateľ spoločnosti si v rozpore s článkom 6 ods. 6 pracovnej zmluvy nesprávne vypočítal výšku obratu a určil nesprávnu výšku marže, nakoľko pri výpočte obratu nesprávne vychádzal pri faktúre č. 610600347 zo sumy pred zľavou. V konaní tiež pôvodne tvrdil, že vyplatenie motivačného bonusu žalovanému nebolo schválené, v záverečnom vyjadrení však potvrdil, že s vyplatením bonusu súhlasil druhý konateľ, avšak napriek tomu popieral dobromyseľnosť žalovaného dôvodením, že v rozhodnom čase bol zároveň aj konateľom spoločnosti zamestnávateľa.

46. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný ako konateľ spoločnosti žalobcu požiadal druhého konateľa - M. H., ktorý bol vo funkcii konateľa žalobcu od 26.05.2011 do 06.01.2012, teda aj v rozhodnom čase, o stanovisko k odmene vo výške 6.937,- Eur za corporate business, ktorý s výplatou súhlasil. Podľa výpisu z obchodného registra konatelia konali v mene spoločnosti spoločne. Ohľadom faktúry č. 610600347, pri ktorej žalovaný ako konateľ pre účely výpočtu marže vychádzal zo sumy faktúry pred zľavou, právny zástupca žalobcu dôvodil, že sa vychádza z obratu a obrat predstavuje fakturovanú sumu a nie sumu pred poskytnutím zľavy. Nesporné však medzi stranami bolo, že žiadna interná smernica neupravovala, či sa pri výpočte bonusu vychádza zo sumy pred alebo po poskytnutí zľavy. Žalovaný počas celého konania zotrval na tom, že vždy sa vychádzalo zo sumy pred zľavou a nikto mu takýto výpočet nikdy nevytkol. Právny zástupca žalobcu však dôvodil interným auditom zo dňa 30.11.2011, z ktorého vyplýva, že marža sa počítala zo sumy faktúr po zľave. Žalovaný potvrdil, že tento interný audit mu bol v prílohe mailu dňa 05.12.2011 doručený. Pokiaľ však ide o samotnú listinu označovanú oboma stranami ako interný audit, bolo nesporné, že sa v skutočnosti nejedná o žiaden audit v zmysle relevantných právnych predpisov. Z uvedeného pre závery súdu potom vyplýva, že ak žalovaný nesprávne vychádzal zo sumy faktúry pred zľavou, o tejto nesprávnosti sa dozvedel až dňa 05.12.2011, teda nie v čase výplaty a prijatia motivačného bonusu. Za úvahu však stojí, prečo žalobca za týchto okolností nežiadal vrátenie motivačného bonusu pri skončení pracovného pomeru a prečo na uvedený nedostatok nebol žalovaný ako konateľ pri svojich výpočtoch upozornený počas trvania jeho funkcie konateľa. Každopádne však, i keď listina tzv. interného auditu slúžila len na vnútropodnikové účely, k uvedenému zistenému nedostatku neboli podľa neho prijaté žiadne opatrenia.

47. Zosumarizujúc skôr zmienené dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno nedobromyseľnosti žalovaného ako zamestnanca v zmysle ustanovenia § 222 ods. 6 Zákonníka práce, pretože nepreukázal, že žalovaný ako jeho bývalý zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že motivačný bonus mu bol nesprávne určený a že mu vyplatená suma vo výške 6.937,- Eur nepatrí. Žalovaný ako konateľ žalobcu požiadal o schválenie ním vypočítaného motivačného bonusu pre seba ako zamestnanca druhého konateľa, s ktorým konali v mene spoločnosti žalobcu spoločne a motivačný bonus mu bol schválený. Žalovaný podľa svojich tvrdení vždy vychádzal pri výpočte marže zo sumy faktúry pred zľavou, čo mu nebolo vytknuté až do doručenia tzv. interného auditu dňa 05.12.2011. Súd má na základe uvedeného za to, že ak bol žalovaný hoci aj mylne presvedčený o správnosti svojich výpočtov, nemožno mať automaticky a bez ďalšieho za to, že nebol dobromyseľný pri vyžiadaní súhlasu druhého konateľa na vyplatenie motivačného bonusu vo výške 6.937,- Eur, ani pri daní svojho pokynu na vyplatenie motivačného bonusu príslušnej zamestnankyni, a takisto ani pri prijatí tohto bonusu dňa 16.09.2011 a 19.09.2011. Keďže v konaní žalobca nepreukázal, že žalovaný ako zamestnanec nebol dobromyseľný pri prijatí peňažného plnenia od neho ako zamestnávateľa, nemožno mu nárok na vrátenie motivačného bonusu priznať. Ak mal žalobca v konaní zároveň za to, že žalovaný ako konateľ spoločnosti bol zodpovedný za riadne vedenie účtovníctva a preto mal pri svojej zodpovednosti vedieť, že ide o sumu nesprávne určenú, mal potom žalobca vyvodiť zodpovednosť žalovaného ako konateľa spoločnosti podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka v rámci obchodnoprávneho sporu, a to prípadne voči obom v čase vyplatenia motivačného bonusu za spoločnosť žalobcu konajúcich konateľov. Súd navyše poznamenáva, že nebolo ani jednoznačne preukázané, že na motivačný bonus

nevznikol žalovanému podľa článku 6 bod 6 pracovnej zmluvy nárok a teda že išlo o plnenie bez právneho dôvodu. Skutočnosť, že motivačný bonus bol žalovanému vyplatený skôr, než to umožňovala pracovná zmluva v článku 6 bod 6, teda skôr, než nastala jeho splatnosť podľa pracovnej zmluvy, bola pre závery súdu irelevantná.

48. Žalovaný v konaní voči žalobcom predloženej faktúre č. 10616407, ktorou mali byť dodatočne fakturované náklady vo vzťahu k faktúre č. 610600346 zo strany spoločnosti ALPINE PRO, a. s., namietal, že nemal vedomosť o tom, že predmetná faktúra bola vystavená v čase jeho pôsobenia u žalobcu a o jej existencii nemal v čase vzniku nároku na vyplatenie motivačného bonusu žiadnu vedomosť. Potvrdil, že ak by táto faktúra vtedy existovala, nedosiahol by hrubú priemernú maržu presahujúcu 55 %, a teda by mu nikdy nevznikol nárok na vyplatenie motivačného bonusu za rok 2011. Zároveň vyjadril pochybnosti, či táto faktúra nebola vystavená až po ukončení jeho vzťahu so žalobcom. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že jedinou skutočnosťou, ktorá by mohla spochybniť nárok žalobcu, je neexistencia faktúry č. 10616407 v období, keď bol bonus žalovanému vyplatený, avšak žalovaný toto svoje tvrdenie nepreukázal. Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu súd uvádza, že mienka právneho zástupcu žalobcu v tomto smere nie je správna, a to s poukazom na negatívnu dôkaznú teóriu. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí od toho, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Zvyčajne platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho-ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Od nikoho totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010). Žalovaný teda nemôže preukázať, že predmetná faktúra v rozhodnom čase neexistovala, resp. že o nej nemal vedomosť. Opačnú skutočnosť, t. j. že žalovaný mal o spornej faktúre vedomosť, mal preukázať žalobca, ktorý na rozdiel od žalovaného reálne disponuje účtovnými dokladmi a inými relevantnými listinnými dôkazmi. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že ani ohľadom tejto skutočnosti žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

49. Jedným zo základných predpokladov úspechu v sporovom konaní je unesenie dôkazného bremena, teda faktického preukázania tvrdených skutočností. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností nesie tá strana sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti či už žalobcu alebo žalovaného má za následok neunesenie dôkazného bremena, čo sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. Mája 2012, sp. zn. 1 Cdo 78/2010). Zhrnúc vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, tak ako je uvedené v bode 47. a. 48. tohto rozsudku.

50. Pre úplnosť súd uvádza, že žalovaným označený dôkaz - zápis o vysporiadaní vzájomných vzťahov so zamestnávateľom nemohol vykonať, nakoľko ani jedna zo strán uvedenou listinou nedisponovala. V tomto smere súd len poznamenáva, že bolo v záujme žalovaného ako zamestnanca si takúto listinu, ak vôbec existovala, uchovať, aby sa v prípade potreby nedostal do dôkaznej núdze.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

54. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 . Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.