Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/362/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu: S.. Z. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. S. XXXX/X, XXX XX O., občan SR, zastúpeného: JUDr. Ing. Mgr. Lenka Pacalajová Kováčová, advokátka so sídlom advokátskej kancelárie Sládkovičova 97, 974 05 Banská Bystrica proti žalovanej: S.. N. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Ľ. Š. XXXX/XX, XXX XX X., občan SR, zastúpenej JUDr. Radkom Petruňom, advokátom Advokátska kancelária ABELOVSKÝ-PETRUŇO so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

Súd z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu peňažné prostriedky v sume 463,43 EUR, ktoré sa nachádzali na bežnom účte žalobcu vedenom vo I. G. M..s. číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 17. 12. 2009.

Súd z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej peňažné prostriedky v sume 477,95 EUR, ktoré sa nachádzali na bežnom účte žalobkyne vedenom v W. G. U. V. M. N., M..N.. číslo účtu: XXXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 17. 12. 2009.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu sumu vo výške 7.904,25 EUR spolu aj s 11% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.813,11 EUR od 15. 12. 2009 do zaplatenia a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen svojim rozsudkom zo dňa 11. 05. 2016 sp. zn. 8C/362/2012- 187 rozhodol o návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že z majetku patriaceho do BSM žalobcu a žalovanej prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu peňažné prostriedky sume 463,43 EUR, ktoré sa nachádzali na bežnom účte žalobcu ku dňu 17. 12. 2009. Zároveň určil, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.663,04 EUR, pričom o trovách rozhodol tak, že o týchto rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že manželstvo účastníkov zaniklo dňa 17. 12. 2009 na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/80/2009-94. Účastníci sa dohodli o tom, že v rámci BSM sa má vyporiadať osobné motorové vozidlo Renault Espace 1.9 dCi, EČV: O. XXX M., hodnota podniku, ktorý patril žalovanej, finančné prostriedky na účte vedenom vo I. M.. N.. pod menom žalobcu, finančné prostriedky týkajúce sa životného poistenia žalobcu zo zmluvy o životnom poistení. Zároveň žalobca požadoval aj vyporiadanie nákladov, ktoré boli vynaložené na externé štúdium žalovanej s tým, že celkovo žiadal na zaplatenie spolu sumu 11.806,85 EUR. Čo sa týka súhlasu strán s jednotlivými položkami, tak strany sa tu dohodli na tom, že všeobecnou hodnotou podniku žalovanej S.. N. G. bude

v zmysle záverov znaleckého posudku hodnota 600,- EUR. Ďalej sa dohodli na tom, že prostriedky na bežnom účte vedenom vo I. M..N.. ku dňu zániku manželstva na žalobcu sa vysporiadava suma 467,43 EUR a tiež sa dohodli na tom, že čo sa týka životnej poistky žalobcu vedenej v spoločnosti Amslico AEG life tu sa vyporiada suma 2.307,48 EUR. Čo sa týka samotnej životnej poistky súd tu ustálil, že ide o výlučne životné poistenie žalobcu a vysporiadava sa táto suma. Medzi účastníkmi tiež nebolo sporné, že predmetné motorové vozidlo Renault Espace 1.9 dCi patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak došlo k sporu vo veci určenia aká hodnota z predmetného motorového vozidla má byť predmetom vyporiadania BSM, nakoľko uvedené vozidlo už bolo predané a mala sa vyporiadavať len cena za predmetné vozidlo. Okresný súd určil hodnotu, ktorá sa má za predmetné motorové vozidlo vyporiadať sumou, ktorá bola určená na základe znaleckého posudku hodnoty motorového vozidla ku dňu zániku manželstva vo výške 9.501,- EUR. Vo veci vyporiadania aj nákladov, ktoré vznikli v súvislosti so štúdiom žalovanej na P. P. W. G. G. okresný súd mal za to, že nejde o položku týkajúcu sa vyporiadania BSM, pretože žalovaná študovala so súhlasom a s vedomím aj žalobcu a tento žiadnym spôsobom nepreukázal, že by si chcel uvedené náklady od žalovanej vymáhať tým spôsobom, že ide o výlučne jej majetok. Poukázal na to, že je to podobné ako keby si niektorí z manželov urobil počas manželstva vodičský preukaz a v prípade rozvodu by potom musel zaplatiť druhému manželovi polovicu za vynaložené náklady na získanie vodičského preukazu. Podľa súdu nie je možné ohodnotiť hodnotu vedomostí získaných školou, teda či takáto hodnota je 1.000,- EUR alebo 2.000, - EUR alebo iná.

2. Proti uvedenému rozsudku podal, tak žalobca ako aj žalovaná odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici svojim uznesením zo dňa 30. 11. 2016 sp. zn. 12Co/376/2016-223 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že manželstvo zaniklo dňom 17. 12. 2009, avšak nie je zrejmé kedy vzniklo. Rovnako vzhľadom na možné spôsoby vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle § 149 Občianskeho zákonníka nevyplýva či žaloba bola podaná po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty v zmysle § 149 ods. 4 OZ. Zároveň poukázal aj na to, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé prečo okresný súd nevykonal vyporiadanie všetkých účastníkmi označených vecí, keď len všeobecne konštatuje, že počas konania došlo k dohode o tom čo má byť v rámci BSM vyporiadané. Z citovaného odôvodnenia nie je zrejmé či strany sporu sa dohodli len o tom, ktorý majetok má (a ktorý nemá) sa vyporiadať, alebo či ohľadom ostatných vecí uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM, alebo okresný súd nerozhodol o celom stranami sporu vymedzenom BSM. Ako správny postup okresného súdu krajský súd označil, že súd si osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov a to čo sa týkalo hodnoty podniku žalovanej, kde sa účastníci stotožnili so závermi znaleckého posudku určujúcimi jeho hodnotu čiastkou 600,- EUR. Vo veci vyporiadania životného poistenia žalobcu v spoločnosti Amslico AEG life okresný súd uviedol, že ide o poistenie vedené na meno žalobcu a o jeho výlučné životné poistenie, kedy sa vyporiada len cena poistky, na ktorej sa účastníci dohodli. Strany sporu sa dohodli na vyporiadaní sumy 2.307,48 EUR. Krajský súd poukazuje na to, že nie je zrejmé či išlo o vyporiadanie sumy, ktorá bola plnením z poistnej zmluvy, či sa realizovala počas trvania manželstva alebo uvedená suma predstavuje len jednotlivé platby poistného a kedy tieto platby boli vynaložené, za aké obdobie a či boli plnené zo spoločných finančných prostriedkov alebo z výlučného majetku jedného z manželov. Ak táto suma predstavuje vyplatené poistné, potom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak ide o jednotlivé platby poistného k takto získanej hodnote na strane len jedného manžela treba prihliadať pri vyporiadaní BSM. Vo veci vyporiadania hodnoty motorového vozidla Renault Espace 1.9 dCi, EČV: O. XXX M. poukázal krajský súd na to, že okresný súd, keďže došlo k predaju motorového vozidla žalovanou a žalobca sa nedomáhal relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka počas plynutia trojročnej premlčacej doby v súčasnosti sa s úspechom dovolať neplatnosti tohto právneho úkonu už nemôže. Predaj motorového vozidla z 15. 11. 2010 je preto platnou dispozíciou a do BSM nie je možné zaradiť túto vec, ale len sumu takto získanú, čo je čiastka 4.600,- EUR. V bode 16 poukázal krajský súd na to, že úhrada za externé vysokoškolské štúdium predstavovala plnenie záväzku žalovanej, nie záväzku obidvoch manželov. Pri posudzovaní povinnosti žalovanej nahradiť tieto platby do BSM je potom potrebné postupovať analogicky ako v prípade plnenia iných záväzkov jedného z manželov zo spoločných prostriedkov v BSM. Treba rozlišovať či ide o záležitosti bežné alebo ostatné. Okresný súd neobjasnil či bola úhrada nákladov za externé štúdium žalovanej záležitosťou bežnou, nevyžadujúcou súhlas manžela alebo ostatnou vecou, kde bol tento súhlas potrebný. Poukázať na to, či pravidelné vynakladanie sumy na úhrady poplatkov počas vysokoškolského štúdia bolo v prospech rodiny žalobcu a žalovanej bežnou záležitosťou alebo nešlo o bežnú záležitosť.

Ak išlo o bežnú záležitosť týmto spôsobom bola naplnená spotrebná funkcia BSM. Ak nešlo o záležitosť bežnú je potrebné zistiť či žalovaná takto postupovala s vedomím a so súhlasom svojho manžela. Platná právna úprava umožňuje každému manželovi brať na seba záväzky bez súhlasu (dokonca aj bez vedomia) druhého manžela. Len, po dôkladnom a potrebnom vypočutí strán sporu môže okresný súd ustáliť opodstatnenosť tejto požiadavky žalobcu. Zároveň je poukázané aj na to, že žalovaná študovala na vysokej škole od 01. 09. 2000 do 09. 09. 2005, čiže aj pred uzatvorením manželstva.

3. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

4. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C. m. p.) ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

5. Súd na základe vyššie uvedených skutočností, keďže v zmysle § 391 ods. 2 C. s. p. je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu bude poukazovať na jednotlivé skutočnosti, ktoré boli okresnému súdu vytknuté a to v súvislosti so zrušujúcim uznesením. V bode 10 krajský súd poukázal na to, že z dôvodov napadnutého rozsudku vyplýva, že manželstvo účastníkov zaniklo dňom 17. 12. 2009, pričom nie je zrejmé, kedy vzniklo. Súd tu poukazuje na priložený spis 6C/80/2009, z ktorého na strane 5 je sobášny list, z ktorého vyplýva, že účastníci uzatvorili dňa XX. XX. XXXX manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu O., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. Zároveň súd poukazuje na to, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6C/80/2009-94 bolo predmetné manželstvo rozvedené. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17. 12. 2009.

6. Podľa § 149 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Na základe vyššie uvedených skutočností teda súd konštatuje, že žaloba bola podaná na súd dňa 14. 12. 2012 t. j. v trojročnej lehote odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktorý sa stal právoplatným dňa 17. 12. 2009. Na základe vyššie uvedeného teda žalobca podal návrh podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka v trojročnej prekluzívnej lehote včas.

7. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

8. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

9. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne

10. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

11. Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

12. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

13. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

14. Súd predovšetkým poukáže aj na rozsah v súčasnosti vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom s poukazom na § 143 Občianskeho zákonníka je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov všetko čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Zároveň však súd poukazuje aj na § 150 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké, pričom každý je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradila čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný uhradiť čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný.

15. V rámci uznesenia krajského súdu v odstavci 12 krajský súd poukázal na to, že súdom nebolo riadne odôvodnené prečo súd nevyporiadal všetky položky, ktoré žalobca v žalobe a žalovaná vo vyjadrení z 20. 05. 2013 označili ako patriace do BSM. K predmetnému súd poukazuje na to, že žalobca žiadal v rámci podania vyporiadať hodnotu motorového vozidla Renault Espace 1.9 dCi, EČV: O. XXX M. za sumu 400.000,- Sk, na ktoré si účastníci požičali od brata žalobcu, ďalej žiadal vyporiadať veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva vložené do podnikania žalovanej, ďalej mínusový zostatok na spoločnom účte účastníkov vo výške 90.000,- Sk, pričom poukázal na to, že uvedený dlh bol už po zániku manželstva v celosti vyrovnaný . Žalovaná v rámci svojho podania zo dňa 20. 05. 2013 žiadala vyporiadať aj hnuteľné veci (č. l. 25 spisu), taktiež finančné prostriedky vynaložené na investičné životné poistenie žalobcu vo výške 2.307,48 EUR (platby poistného). K predmetnému súd uvádza to, že čo sa týka samotných prostriedkov na spoločnom účte účastníkov, na ktorý poukázal žalobca, k tomuto žalobca neprodukoval žiadne dôkazy a preto súd nemohol ani vychádzať z nejakého mínusového zostatku predmetného účtu a súdu nebolo ani označené o aký účet ide. Teda v tejto časti samotný žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu takéhoto účtu. Čo sa týka hnuteľných vecí, na ktoré poukázala žalovaná vo vyššie uvedenom podaní súd poukazuje na to, že účastníci v rámci pojednávania konaného dňa 03. 02. 2016 prostredníctvom svojich právnych zástupcov (č. l. 156 spisu) poukázali na to, že nežiadajú vyporiadavať ostatné veci a netrvajú na tom, že majú patriť do BSM vyporiadavaného v tomto konaní. Právny zástupca žalovanej na štvrtej strane zápisnice uviedol, že taktiež súhlasia s tým, aby hnuteľné veci v rámci tohto konania sa nevyporiadali a teda požadujú, aby sa k vyporiadaniu pristúpilo len vo všeobecnej hodnote podniku, kde súhlasia s cenou 600,- EUR, taktiež motorového vozidla, pričom však cenu neuznávajú a žiadajú tak, ako ju oni vyjadrili, ďalej sumy na účte vo VÚB na meno žalobcu a sumy, ktorá sa vynakladala na poistenie. K uvedenému zároveň súd uvádza aj to, že ohľadom hnuteľných vecí došlo aj písomné vyjadrenie (č. l. 164 spisu) od právneho zástupcu žalobcu, kde sa jednoznačne vyjadrili o tom, že čo sa týka tam uvedených hnuteľných vecí, došlo medzi účastníkmi k dohode o ich vyporiadaní a žiadajú, aby tieto boli vyňaté z prejednania veci súdom ohľadom BSM a preto neuvádzajú ani ich ceny. Na základe vyššie uvedeného teda súd s poukazom na odstavec 12 zrušujúceho uznesenia mal za to, že účastníci aj týmito ústnymi vyjadreniami na pojednávaní a písomným vyjadrením právneho zástupcu žalobcu uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM tých vecí, ktoré súd nepoňal do vecí, ktoré sa majú vyporiadať v tomto súdnom konaní.

16. Veci, ktoré sa majú vyporiadať v rámci tohto konania sú jednak tie, na ktoré súd poukázal vo svojom prvom rozsudku a to hodnota majetku podnikateľského subjektu S.. N. G., IČO: XXXXXXXX, ďalej suma získaná za predaj motorového vozidla zn. Renault Espace 1.9 dCi, EČV: O. XXX M., ďalej finančné prostriedky na účte vedenom na meno žalobcu číslo: XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo I. M..N.., ďalej platby poistného životného poistenia žalobcu zo zmluvy o životnom poistení individuálne

životné poistenie č. XXXXXXX v spoločnosti Amslico AEG life a náklady žalovanej spojené so štúdiom na P. P. W. I. G. G.. Po zrušujúcom uznesení krajského súdu právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 03. 04. 2017 žiadal, aby predmetom vyporiadania bol aj záväzok žalobcu titulom pôžičky zo dňa 14. 01. 2008, z ktorého boli získané finančné prostriedky vo výške 400.000,-Sk a boli použité na kúpu motorového vozidla s tým, že poukázali, že v rámci rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/2/2016-115 zo dňa 12. 01. 2017 bol žalobca zaviazaný na zaplatenie istiny vo výške 9.958,17 EUR spolu aj s 11% ročným úrokom z omeškania od 15. 12. 2009 a teda, keďže uvedená suma bola použitá na kúpu osobného motorového vozidla Renault Espace žalobcovi prináleží pozitívna kompenzácia vo výške 4.979,08 EUR spolu aj s 11% úrokom z omeškania a tiež žiadali, aby súd vyzval žalovanú na predloženie bankového výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v peňažnom ústave W. G. M..N.. v čase rozvodu, nakoľko o tomto účte sa dozvedeli z konania na Okresnom súde Zvolen sp. zn. 17C/2/2016 a preto predmetom vyporiadania majú byť aj finančné prostriedky na tomto účte.

17. Súd na základe vyššie uvedených skutočností teda pôjde po jednotlivých položkách, ktoré žiadali účastníci konania vyporiadať. Čo sa týka hodnoty podnikateľského subjektu S.. N. G., IČO: XXXXXXXX tu sa účastníci zhodli v zmysle aj záverov znaleckého posudku vypracovaného spoločnosťou L. N..V..Q.. č. 124/2015, že hodnota podniku je vo výške 600,- EUR a z tejto sumy teda súd pri vyporiadaní bude vychádzať. Obidve strany, tak žalobca ako aj žalovaný s predmetnou sumou súhlasili, pričom aj krajský súd vo svojom uznesení v odseku 13 poukázal na to, že bol správny postup okresného súdu, ktorý založil na zhodnom tvrdení účastníkov a určil hodnotu podniku vo výške 600,- EUR.

18. Čo sa týka položky motorového vozidla, medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť, že uvedené motorové vozidlo patrí do BSM a tiež bolo preukázané, že toto vozidlo už nebolo vo vlastníctve účastníkov tohto konania. Sporná bola výška ceny motorového vozidla, ktorá sa má vyporiadať v rámci BSM. Súd mal preukázanú tú skutočnosť, že podľa listinných dôkazov na č. l. 33 a 34 žalovaná za predmetné vozidlo obdržala sumu 4.800,- EUR s tým, že zaplatila predajcovi sumu 200,- EUR a teda čistá suma, za ktorú bolo uvedené vozidlo predané bola vo výške 4.600,- EUR. Z dokladov taktiež vyplýva tá skutočnosť, že toto vozidlo bolo predané dňa 15. 11. 2010, teda už po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, avšak pred podaním predmetného návrhu. Súd pomerne podrobne poukázal na skutočnosti ohľadom predmetného motorového vozidla, pričom z rozhodnutia krajského súdu v bode 15 vyplýva, že vzhľadom na to, že žalobca sa nedomáhal relatívnej neplatnosti úkonu kúpnej zmluvy, ktorým bolo predmetné motorové vozidlo predané a v súčasnosti sa s úspechom dovolať neplatnosti tohto právneho úkonu už nemôže, je predmetná zmluva platnou a uvedené vozidlo nie je možné zaradiť ako vec do masy BSM. Do masy BSM je možné zaradiť len takto získanú sumu, čo je čiastka 4.600,- EUR. Z uvedeného teda súd má za to, že sumu, ktorú má súd vyporiadať v rámci BSM za predané predmetné motorové vozidlo je suma 4.600,- EUR a nie tak ako súd rozhodol v prvom rozsudku suma určená znaleckým posudkom vo výške 9.501,- EUR.

19. Taktiež súd musí vyporiadať finančné prostriedky na účte vedenom vo I. M.. N.. na meno žalobcu, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý bol ku dňu 17. 12. 2009 t. j. ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode vo výške 463,43 EUR.

20. Súd vzhľadom na podanie právneho zástupcu žalobcu v rámci tohto konania vyporiadava aj zostatok na účte ku dňu rozvodu t. j. ku dňu 17. 12. 2009 vedený na meno žalovanej v spoločnosti W. G. M..N.., pričom z č. l. 201 spisu vyplýva, že zostatok na účte klienta S.. N. G. (žalovanej), číslo účtu: XXXXXXXXXXX/XXX bol vo výške 477,95 EUR.

21. Čo sa týka vyporiadania finančných prostriedkov v prípade životného poistenia spoločnosti Amslico AEG life okresný súd uvádza, že podľa bodu 14 zrušujúceho uznesenia krajského súdu okrem iných sa mal súd vyporiadať s tou skutočnosťou, na ktorú nepoukázal, že či v rámci tejto poistky sa vyporiada aj plnenie, ktoré bolo realizované z tejto zmluvy resp. či ide o vyporiadanie jednotlivých platieb poistného, kedy boli vynaložené, za aké obdobie a či boli plnené zo spoločných finančných prostriedkov. Čo sa týka predmetnej životnej poistky, zo samotných tvrdení účastníkov, ktoré neboli ničím spochybnené sa v rámci predmetnej životnej poistky vyporiadajú jednotlivé platby poistného, ktoré ako sami účastníci poukázali, a toto tiež nebolo sporné, boli poukazované zo spoločných prostriedkov a nie z výlučného majetku žalobcu. Preto sa aj účastníci dohodli, že v rámci vyporiadania životnej poistky sa za cenu vyporiadania berie suma 2.307,48 EUR, ktorá predstavuje platby poistného.

22. Zároveň súd zahrnul do masy BSM aj povinnosť vyporiadať sa s finančným záväzkom vzniknutým z titulu pôžičky medzi F.. K. G. nar. XX. XX. XXXX a žalobcom zo dňa 14. 01. 2008. Predmetom pôžičky bola suma 400.000,- Sk (13.277,56 EUR), avšak tak ako na to poukázal žalobca vo svojom návrhu ku dňu rozvodu t. j. 17. 12. 2009 z predmetnej pôžičky bola zaplatená časť tejto pôžičky vo výške 3.300,- EUR a zvyšná časť už nebola uhradená. Na základe týchto skutočností podaným návrhom zo strany právneho zástupcu žalobcu súdu doručeným dňa 03. 04. 2017 sa žalobca domáhal toho, aby žalovaná mu bola povinná zaplatiť z tejto pôžičky sumu 4.979,08 EUR spolu aj s úrokom z omeškania vo výške 11% ročne od 15. 12. 2009 do rozhodnutia vo veci samej. V rámci tohto podania poukázali na to, že z predmetnej pôžičky bolo zakúpené motorové vozidlo Renault Espace 1.9 dCi. Keďže predmetné motorové vozidlo patrí do BSM tak z tohto dôvodu aj náklady na predmetné motorové vozidlo musia znášať obidvaja účastníci a teda žalobca vynaložil zo svojho majetku t. j. z požičanej sumy 400.000,- Sk na kúpu vozidla peniaze a preto polovicu mu má z uvedenej sumy zaplatiť žalovaná. Súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Zvolen 17C/2/2016-115, ktorým bol zaviazaný na zaplatenie istiny vo výške 9.958,17 EUR aj s 11% ročným úrokom od 15. 12. 2009. Podľa rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/379/2016 na strane 7 krajský súd konštatoval, že predaj motorového vozidla je platnou dispozíciou do BSM. Zároveň príslušný súd na strane 8 uvádza, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú aj záväzky, ktoré vznikli niektorému z manželov alebo obom spoločne za trvania manželstva s výnimkou záväzkov týkajúcich sa majetku, ktorý náleží výhradne jednému z nich a záväzkov, ktorých rozsah presahuje mieru primeraných majetkových pomeroch manželov, ktoré prevzal jeden z nich bez súhlasu druhého. Čo sa týka potreby vyporiadania aj predmetnej sumy, súd tu poukazuje aj na Veľký komentár Občiansky zákonník 1 Nakladatelství C.H.Beck stranu 1053, kde sa uvádza, že v prípade právnych úkonov, ktoré majú za následok vznik, zmenu alebo zánik pohľadávky či záväzku nejde o úkony týkajúce sa spoločných vecí, pretože pohľadávky a záväzky nie sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, hoci pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj ich vyporiadanie. Na strane 1054 sa uvádza, že súdna prax v zmysle vyššie uvedených záverov judikovala, že v prípade uzavretia zmluvy o pôžičke nejde o vybavovanie záležitostí týkajúcich sa spoločných vecí, na jej platnosť preto nie je potrebné súhlas druhého manžela a to ani vtedy, ak nepôjde o bežnú záležitosť. Uzavretím zmluvy o pôžičke iba jedným z manželov nevzniká spoločný záväzok manželov, ale iba individuálny záväzok tohto manžela. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. 4CZ 10/1996, R 46/1966 pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nemožno ponechať stranou ani pohľadávky a dlhy, ktoré vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa zhodnotenia Najvyššieho súdu ČSSR z 03. 02. 1972 sp. zn. Cpj 86/1971, R 42/1972 Občiansky zákonník výslovne nemá ustanovenie o tom ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bepodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy totiž podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takže sa na ne nevzťahujú ani ustanovenia § 149 a § 150 OZ. Čo sa týka úrokov z omeškania, súd tu poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 23. 04. 2008 sp. zn. 22Cdo 1151/2007 s tým, že ak sa stal predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov neuhradený dlh účastníkov, súd vyporiada nielen splatnú časť dlhu (vrátane úrokov odo dňa zániku bezpodielového spoluvlastníctva) a do dňa rozhodnutia (ale aj príslušenstvo - úroky, ktoré k dlhu prirastú až v budúcnosti). Ak každý z manželov vynaloží na spoločný majetok peňažné prostriedky z pôžičiek uzavretých každým z nich samostatne, treba ich vyporiadať ako vnos vynaložený každým z nich na spoločný majetok, keďže § 150 Občianskeho zákonníka upravujúci vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva ustanovuje, že každý z manželov je pri vyporiadaní oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené čo zo svojho vynaloží na svoj majetok. Na základe týchto skutočností v prípade vyporiadavania záväzku resp. pohľadávky len jedného z manželov, ktorá sa použila na kúpu spoločnej veci patriacej do BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tvz. širšom zmysle a teda znamená to, že v rámci tohto musia byť tieto položky aj vyporiadané. Súd z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/2/2016-115 zistil, že predmetným rozsudkom bol žalovaný v 1. rade povinný zaplatiť žalobcovi F.. K. G. istinu vo výške 9.958,17 EUR. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia sumy 9.958,17 EUR aj s príslušenstvom 11% úrokom z omeškania od 15. 12. 2009 od žalovaných v 1. a 2. rade a to z dôvodu, že ako veriteľ uzatvoril dňa 14. 01. 2008 so žalovaným 1. a žalovanou 2. ako dlžníkmi zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo požičanie sumy 400.000,- Sk. V bode 5 sa uvádza, že žalovaná v 2. rade (v našom konaní žalovaná) zmluvu nepodpísala, pretože s ňou nesúhlasila. Uviedla, že ona nedala ani ústny súhlas na túto pôžičku. Taktiež uviedla, že už si

nepamätá koľko stálo auto čo kupovali, takže už nevie presne povedať čo sa za tieto peniaze kúpilo. Toto auto však využívali v rámci podnikania, ale aj spoločne, napr. vozili syna do škôlky. Podľa bodu 8 súd zistil, že zo zápisnice spísanej pred Okresným súdom X. v spise 21C/102/2011 na strane 9 dňa 05. 12. 2011 žalovaná v 2. rade na otázku sudkyne či si skutočne požičiavali peniaze od žalobcu resp. od jeho rodiny uviedla: „áno, boli to dve pôžičky, ktoré uvádza žalobca, pričom tá so sumou 50.000,- Sk bola požičaná švagrinou na 7,5% úrok a tá sa vrátila. To sme si požičali obaja s manželom. Druhá pôžička na sumu 400.000,- Sk to bola pôžička, ktorú sme chceli, lebo sme si chceli kúpiť auto. Ja som však peniaze chcela z banky, ale môj manžel trval na tom a presviedčal ma, že lepšie je požičať od brata, je to rodina. Táto pôžička bola na 11% úrok ročne, pričom takýto úrok poskytovala aj banka. Bola som proti tomu, preto som zmluvu o pôžičke nikdy nepodpísala, peniaze si výlučne požičal môj manžel od brata, i keď s mojim vedomím a v podstate aj s mojim súhlasom, ale nie som s tým stotožnená. Podľa bodu 13 (str. 246) vyplýva z čestného prehlásenia M. G., že auto predal za 390.000,- Sk. Proti uvedenému rozsudku bolo podané odvolanie, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 16Co/147/2017-152 rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej bol napadnutý potvrdil. V článku 24 predmetného rozhodnutia krajského súdu sa uvádza, že uzavretím pôžičky len jedným z manželov nevznikol spoločný záväzok manželov, pretože nešlo o vybavovanie záležitostí týkajúcich sa spoločných vecí a z tohto dôvodu k takémuto právnemu úkonu nebol potrebný súhlas žalovanej v 2. rade (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 99/2009). Predmetná zmluva o pôžičke nepredstavuje dispozíciu so spoločnými finančnými prostriedkami žalovaného a žalovanej, keďže touto zmluvou mali byť finančné prostriedky získané iba do BSM. Zo zmluvy o pôžičke je tak zaviazaný iba žalovaný v 1. rade. Touto zmluvou o pôžičke sú peniaze, ktoré boli na základe zmluvy o pôžičke v hotovosti vyplatené žalovanému 1. nadobudnuté do BSM a k platnosti tohto právneho úkonu nebol potrebný súhlas druhého manžela. Z takejto zmluvy je zaviazaný len ten z manželov, ktorý ju uzavrel ako dlžník. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti teda súd má za to, že finančné prostriedky z predmetnej pôžičky, za ktoré bolo v sume 390.000,- Sk zakúpené motorové vozidlo Renault Espace súd musí v rámci vyporiadania BSM zohľadniť a to tým spôsobom, že polovicu z tejto sumy je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi z toho dôvodu, že tieto finančné prostriedky boli vynaložené na vec patriacu do BSM. Súd z predmetnej sumy pôžičky od brata žalobcu F.. K. G. však v rámci BSM zahrnie len sumu vo výške 390.000,- Sk (12.945,63 EUR), za ktoré bolo zakúpené predmetné motorové vozidlo, nakoľko nebolo súdu preukázané či suma 10.000,- Sk bola použitá na spoločný majetok bývalých manželov, resp. akým iným spôsobom a preto predmetnú sumu 10.000,- Sk súd nezahrnie v rámci vyporiadania BSM. Z predmetnej sumy vo výške 390.000,- Sk však súd musí odpočítať aj sumu 100.000,- Sk, ktorá bola zaplatená ešte počas manželstva s tým, že teda v rámci vyporiadania BSM je potrebné vyporiadať sumu za kúpu motorového vozidla len vo výške 290.000,- Sk t. j. sumu 9.626,23 EUR spolu aj s 11% úrokom z omeškania od 15. 12. 2009 do zaplatenia.

23. Poslednou položkou, s ktorou sa súd musí vyporiadať či patrí do BSM a ak áno, v akej sume sú náklady na externé štúdium žalovanej na P. P. W. I. G. G., pričom súd v rámci predmetnej položky poukazuje na bod 16 zrušujúceho uznesenia krajského súdu, podľa ktorého každý z manželov je povinný nahradiť čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Úhrada za externé vysokoškolské štúdium predstavovala plnenie záväzku žalovanej, nie záväzku obidvoch manželov. Pri posudzovaní povinnosti žalovanej nahradiť tieto platby je potom potrebné postupovať analogicky ako v prípade plnenia iných záväzkov jedného z manželov zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM. Nakladanie s peňažnými prostriedkami je zaobchádzanie s vecami, pri ktorých treba opäť rozlišovať v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka či ide o bežné záležitostí alebo o ostatné. Podľa uznesenia krajského súdu okresný súd neobjasnil či vychádzajú z konkrétnych okolností prípadu (zabezpečovanie príjmu rodiny každým z manželov a dôvody prečo sa prípadne jeden z nich na ňom v rozhodnom období nepodieľal, výška príjmov a výdavkov rodiny, podiel manželov na zabezpečovaní potrieb domácnosti a starostlivosti o maloleté dieťa, výška a členenie poplatkov za externé štúdium - či medzi tieto patria aj výdavky na stravu, učebné pomôcky a školské potreby, cestovné alebo ide len o príspevok platený vysokej škole) bola úhrada nákladov na externé štúdium žalovanej záležitosťou bežnou, nevyžadujúcou súhlas manžela alebo ostatnou vecou, kde bol tento súhlas potrebný. Záleží od konkrétnych pomerov strán sporu či pravidelné vynakladanie v rozsudku súdu prvej inštancie bližšie neuvedenej sumy na úhradu poplatkov počas vysokoškolského štúdia žalovanej bolo v pomeroch rodiny žalobcu a žalovanej bežnou záležitosťou alebo nešlo o bežnú záležitosť. Ak išlo o bežnú záležitosť bola týmto naplnená spotrebná funkcia bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak nešlo o bežnú, je potrebné zisťovať či žalovaná takto postupovala s vedomím a so súhlasom svojho vtedajšieho manžela. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú aj záväzky, ktoré vzniknú niektorému z manželov alebo

obom spoločne za trvania manželstva s výnimkou záväzkov týkajúcich sa majetku, ktorý náleží výhradne jednému z nich a záväzkov, ktorých rozsah presahuje mieru primeranú majetkovým pomerom manželov, ktoré prevzal jeden z nich bez súhlasu druhého. Samotná právna úprava umožňuje každému manželovi brať na seba záväzky bez súhlasu (a dokonca aj bez vedomia) druhého manžela. Len po dôkladnom a potrebnom vypočutí strán sporu môže okresný súd ustáliť opodstatnenosť tejto požiadavky žalobcu. Súd poukazuje na to, že z písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalovanej doručeného súdu dňa 17. 02. 2017 vyplynulo, že žalovaná zaplatila v letnom semestri roku 2002/2003 sumu 10.000,- Sk, v zimnom semestri 2003/2004 sumu 10.000,- Sk, v letnom semestri 2003/2004 sumu 8.000,- Sk, v zimnom semestri 2004/2005 sumu 8.000,- Sk a v letnom semestri 2004/2005 sumu 8.000,- Sk. Súd zároveň k uvedenému písomnému vyčísleniu uvádza, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 19. 04. 2017 súhlasil s vyčíslením nákladov na štúdium tak ako to bolo uvedené v predmetnom vyjadrení. Z tohto dôvodu teda súd ďalej už nepreukazoval konkrétnymi dôkazmi (§ 151 ods. 1 C. s. p.) aká suma bola kedy zaplatená a ustálil, že v letnom semestri 2002/2003 išlo o sumu 10.000,- Sk, v zimnom semestri 2003/2004 o sumu 10.000,- Sk, v letnom semestri 2003/2004 o sumu 8.000,- Sk a v zimnom a letnom semestri roku 2004/2005 po 8.000,- Sk. Čo sa týka toho, z akého dôvodu súd poukázal len na platenie za externé štúdium v bližšie uvedenom období, súd poukazuje na to, že žalovaná uvedené vysokoškolské štúdium navštevovala ešte aj pred uzatvorením manželstva, pričom však v rámci vyporiadania BSM tohto sa môžu týkať len tie sumy za externé štúdium, ktoré boli platené už po uzavretí manželstva t. j. po 28. 09. 2002. Podľa súdu úhrada nákladov za externé štúdium nebola bežnou záležitosťou, ale bola ostatnou vecou, na ktorú bol potrebný súhlas. Na toto súd poukazuje z toho dôvodu, že uvedené poplatky sa platili v tisícoch, pričom zahrňovali výlučne samotné štúdium bez ubytovania, stravy, dopravy a iných potrebných nákladov na takéto štúdium. Nebolo preukázané, že by manželia G. mali také príjmy, z ktorých by sa mohlo považovať platenie takýchto súm za bežnú záležitosť. Uvedené jednoznačne bolo preukázané minimálne príjmom, ktorý vykázala samotná žalovaná v rámci predloženia svojich daňových priznaní za jednotlivé roky, z ktorých teda vyplynulo, že jej príjem nebol v takom rozsahu, aby sa toto mohlo brať za bežné záležitosti. Na základe tejto skutočnosti súd teda má za to, že je potrebné, aby bola v rámci vyporiadania BSM zahrnutá aj suma, ktorá bola vynaložená na externé štúdium žalovanej, keďže takéto externé štúdium má jednoznačne majetkovú hodnotu, pretože okresný súd vo svojom prvom rozsudku poukázal na to, že podľa neho tu nejde o majetkovú hodnotu, avšak, keďže krajský súd poukázal na to, že je potrebné sa týmto zaoberať, čím nesúhlasil s argumentáciu okresného súdu a preto táto majetková hodnota sa musí vyporiadať, pričom majú sa vyporiadať finančné prostriedky, ktoré boli v rámci externého štúdia zaplatené. Preto súd v rámci predmetného štúdia vyporiada aj sumu, ktorá bola na toto použitá v celkovej výške 44.000,- Sk (1.460,53 EUR). Čo sa týka poukazovania zo strany právnej zástupkyne žalovanej na to, že nebolo preukázané či uvedené externé štúdium bolo platené zo spoločných prostriedkov, čo je predpokladom zahrnutia takejto sumy do masy BSM súd poukazuje na to, že táto dôkazná povinnosť, že by to bolo platené z výlučných finančných prostriedkov žalovanej je na samotnej žalovanej a keďže táto neprodukovala v rámci konania žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že jej tieto finančné prostriedky boli, či už darované resp. dané tým spôsobom, že by nepatrili do BSM v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno a preto súd má za to, že uvedená suma externého štúdia bola platená zo spoločných prostriedkov.

24. Zároveň súd poukazuje na to, že právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní konanom dňa 10. 05. 2017 ako aj v rámci záverečnej reči poukázala, že tie predmety vyporiadania BSM, ktoré neboli podľa nich navrhnuté na vyporiadanie v trojročnej prekluzívnej lehote odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode t. j. od 17. 12. 20009 nemajú byť zahrnuté do BSM, kde poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 22Cdo 2674/2012, ďalej 22Cdo 1785/2014 a tiež aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 22Cdo 999/2006 zo dňa 09. 11. 2006. K uvedenému súd teda poukazuje, že zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka priamo nevyplýva tá skutočnosť, že predmetom vyporiadania BSM sú len tie veci, ktoré v rámci tohto konania účastníci urobili v lehote troch rokov odo dňa zániku manželstva. Na predmetnú skutočnosť súd poukazuje z toho dôvodu, že v tomto konaní samotný právny zástupca žalovanej si protirečí a to v tom, že tento sa prvýkrát k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyjadril svojim podaním zo dňa 20. 05. 2013 t. j. už po uplynutí trojročnej lehoty po zániku manželstva, ktoré zaniklo 17. 12. 2009. Protichodnosť tvrdenia a poukazovania súd vidí v tom, že samotný právny zástupca žalovanej žiadal vyporiadať aj majetok, ktorý žalobca neoznačil vo svojom návrhu a to investičné životné poistenie na meno žalobcu vedené v spoločnosti Amslico poisťovňa a tiež hnuteľné veci a v neskoršom podaní poukázali aj na potrebu vyporiadať finančné prostriedky na účte vedenom na meno žalobcu vo VÚB

banke a.s. Z tohto teda vyplýva, že samotná žalovaná poukazuje jednak na preklúziu, avšak na druhej strane si rozporuje, že žiada už po uplynutí aj lehoty troch rokov od rozvodu manželstva vyporiadať niektoré majetkové hodnoty. Zároveň, čo však je oveľa dôležitejšie súd poukazuje na to, že v súčasnosti rozsudok okresného súdu bol zrušený uznesením krajského súdu s tým, že ani krajský súd žiadnym spôsobom nepoukázal na to, že by tie položky vyporiadania BSM, ktoré boli uplatnené po uplynutí trojročnej lehoty od zániku manželstva nemali byť vyporiadavané z dôvodu, že by sa mali vyporiadať len veci, ktoré účastníci urobili predmetom vyporiadania do lehoty troch rokov od zániku manželstva. Preto aj keby okresný súd opomenul túto trojročnú lehotu určite by neušlo pozornosti krajského súdu, keďže na prekluzívnu lehotu súd musí prihliadať z úradnej povinnosti, takáto závažná skutočnosť s tým, že potom logicky vyplýva, že keďže krajský súd v rámci zrušujúceho uznesenia sa kázal zaoberať aj tými časťami majetku v rámci vyporiadania BSM, ktoré sa v rámci konania urobilo až po uplynutí trojročnej lehoty od rozvodu manželstva má za to, že právny názor žalovanej o možnosti vyporiadania len tých majetkových hodnôt, ktoré boli uplatnené v trojročnej prekluzívnej lehote je nesprávny. Na základe uvedeného súd teda na túto námietku právnej zástupkyne žalovanej neprihliadal a vyporiadava všetky tie súčasti bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré účastníci konania urobili aj po uplynutí predmetnej trojročnej lehoty, nakoľko súd má za to, že v zákone je jednoznačne poukázané, že je potrebné podať návrh v lehote do troch rokov od zániku manželstva a zároveň tam nikde nie je uvedené to, že ak návrh neobsahuje niektoré položky v rámci vyporiadania BSM, na tieto nie je už možné prihliadať po uplynutí trojročnej lehoty od rozvodu manželstva.

25. Čo sa týka celkového finančného vyporiadania na vyrovnanie podielu žalobcu súd tu poukazuje na to, že k sume 7.904,25 EUR dospel na tom základe, že žalobcovi prikázal do výlučného vlastníctva peňažné prostriedky v sume 463,63 EUR, ktoré sa nachádzali na bežnom účte žalobcu vedeného vo VÚB banke a.s. ku dňu 17. 12. 2009, z ktorých je povinný zaplatiť žalovanej sumu vo výške 1-ice t. j. 231,71 EUR a tiež je povinný zaplatiť žalovanej sumu aj zo životného poistenia vedeného v spoločnosti Amslico AEG life s tým, že sa vyporiadala suma poistných plnení bola vo výške 2.307,48 EUR z čoho teda polovicu je povinný žalobca zaplatiť žalovanej vo výške 1.153,74 EUR. Na základe tohto predmetné dve položky tvoria spolu sumu 1.385,45 EUR. Čo sa týka žalovanej, tejto súd prikázal do výlučného vlastníctva peňažné prostriedky v sume 477,95 EUR vedené na účte v W. G. U. V. M. N. M..N.. ku dňu rozvodu z čoho je žalovaná povinná vyplatiť žalobcovi sumu 238,97 EUR, ďalej žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 300,- EUR zo sumy hodnoty podniku, ktorá predstavuje výšku 600,- EUR, ďalej sumu 730,11 EUR, ktorá predstavuje 1-icu sumy vynaloženej na štúdium žalobkyne vo výške 1.460,53 EUR, sumu vo výške 2.300,- EUR, ktorá predstavuje 1-icu sumy, za ktorú bolo predané motorové vozidlo v sume 4.600,- EUR a sumu 4.813,11 EUR spolu s 11% úrokom z omeškania od 15. 12. 2009 do zaplatenia, ktorá predstavuje polovicu sumy z predmetnej pôžičky uzatvorenej medzi žalobcom a jeho bratom s tým, že z predmetnej pôžičky súd odrátal sumu 10.000,- Sk, nakoľko tak ako súd k tejto položke uviedol celkove si žalobca požičal sumu 400.000,- Sk, ale osobné motorové vozidlo bolo kúpené za sumu 390.000,- Sk a z tejto sumy je potrebné odrátať sumu vo výške 100.000,- Sk, ktorú zaplatili ešte počas manželstva a teda na vyrovnanie je len suma vo výške 290.000,- Sk čo predstavuje 9.626,23 EUR, z ktorých žalovaná teda má zaplatiť žalobcovi polovicu z tejto sumy, nakoľko táto bola vynaložená na kúpu predmetu patriaceho do BSM (motorové vozidlo) vo výške 4.813,11 EUR spolu aj s 11% úrokom z omeškania od 15. 12. 2009 až do zaplatenia. Na základe vyššie uvedeného teda žalovaná má vyplatiť žalobcovi sumu 9.289,70 EUR, pričom zo sumy 4.813,11 EUR má zaplatiť aj 11% úrokov od 15. 12. 2009. Súd potom sumu, ktorú mal žalobca zaplatiť žalovanej 1.385,45 EUR odrátal od sumy 9.289,70 EUR, ktorú má zaplatiť žalovaná žalobcovi a rozdiel tejto sumy je 7.904,25 EUR, ktorú má žalovaná žalobcovi vyplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu spolu aj s predmetným úrokom vo výške 11% zo sumy 4.813,11 EUR od 15. 12. 2009.

26. Podľa § 257 C. s. p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. O trovách konania súd rozhodol tak, že nakoľko ide o vyporiadane bezpodielového spoluvlastníctva manželov a súd má za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. § 391 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. § 149 ods. 4 zák. č. 40/1964 Zb. § 143 zák. č. 40/1964 Zb.

§ 145 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. § 149 ods. 1, 2, 3 zák. č. 40/1964 Zb. § 150 zák. č. 40/1964 Zb. § 257 zák. č. 160/2015 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j. 1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.