Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/133/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: G. M., nar. XX. X. XXXX, bytom F. V. XX, XXX XX F. V., v konaní o zaplatenie 251,40 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. N e p r i z n á v a žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného uhradiť 251,40 Eur istiny, 101,73 Eur úrokov, 29,50 % ročné úroky z úveru zo sumy 251,40 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 251,40 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobca poukázal na to, že jeho právny predchodca Poštová banka, a.s. dňa 14.01.2014 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o úvere č. 1448780546. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017. Na základe zmluvy o úvere bol žalovanému poskytnutý úver 400,00 Eur, pričom žalovaný mal splácať dohodnuté splátky, v rámci ktorých bolo aj poistenie schopnosti splácať úver. Keďže sa jednalo o dobrovoľné poistenie, toto sa nezapočítavalo do celkových nákladov úveru v súlade s § 2 písm. g) zákona 129/2010 Z.z. Právnym titulom uplatnenej pohľadávky je zmluva o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Keďže došlo k podstatným porušeniam zmluvných povinností zo strany žalovaného, pôvodný veriteľ vyhlásil úver za predčasne splatný, pričom mu bola poskytnutá desaťdňová lehota na úhradu celého zostatku úveru. Žalovaný napriek tomu dlh neuhradil a preto si žalobca uplatňoval aj úroky z úveru vo výške 29,50 % ročne, nakoľko žalovanému vznikla povinnosť v súlade s obchodnými podmienkami platiť dohodnutý úrok až do splatenia úveru. Zároveň si uplatňoval aj úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním dlžnej sumy. Žalovaný celkovo uhradil sumu 422,52 Eur. Žalovaný mal úver splácať v mesačných splátkach po 29,00 Eur. Žalobca ďalej zdôraznil, že ustanovenie § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. nie je možné aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015 v spojení so zákonom č. 102/2014 Z.z.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe a prílohám napriek výzve súdu a procesným poučeniam nevyjadril.

3. Podľa ust. § 177 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak: a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia

strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 Eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.

4. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ak: a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000,00 Eur.

5. Keďže v danom prípade sa jedná o pohľadávku vo výške 251,40 Eur a spotrebiteľský spor, súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania.

6. Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

7. Zo Zmluvy o úvere zo dňa 08.01.2014, resp. 14.01.2014 vyplýva, že bola uzavretá medzi Poštovou bankou a.s. a žalovaným, pričom žalovaný požiadal o úver vo výške 400,00 Eur s poistením. Žiadosť o poskytnutie úveru je uvedená v bode 2 zmluvy. V bode 3 zmluvy sú uvedené podmienky úveru, podľa ktorých bola výška úveru 400,00 Eur, výška mesačnej splátky 41,62 Eur, výška úrokovej sadzby 29,50 %, RPMN 62,85 %, priemerná RPMN 50,91 %, celková výška nákladov 103,54 Eur, dátum prvej splátky 10.02.2014 vždy k 10. dňu v mesiaci a počet splátok 12.

8. Z aktuálneho stavu úveru k 04.09.2015 vyplýva, že výška čerpania úveru bola 400,00 Eur a uhradená suma žalovaným bola vo výške 422,52 Eur.

9. Z Výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 09.12.2014, ktorú žalovaný neprevzal v odbernej lehote vyplýva, že predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu celkového dlhu do desať dní od prevzatia výzvy.

10. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok III/2017 zo dňa 13.06.2017 vyplýva, že Poštová banka a.s. Bratislava postúpila pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju bolo potrebné zamietnuť.

12. Výrok o zamietnutí žaloby sa opiera o ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. V preskúmavanej zmluve totiž nebola uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zároveň v zmluve o úvere bola uvedená nesprávna výška RPMN v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky.

13. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z., v platnom znení v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

14. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia teda jednoznačne vyplýva, že v čase uzatvárania zmluvy bol predchodca žalobcu povinný uviesť správnu RPMN v zmluve. V zmluve je uvedená RPMN vo výške 62,85 %, pričom správny údaj má byť 30,24 %. Ďalej je v zmluve uvedená celková výška nákladov vo výške 103,54 Eur, pričom 41,62 Eur splátka násobená 12 splátkami predstavuje sumu 499,44 Eur, čo po odrátaní sumy 400,00 Eur poskytnutého úveru predstavuje navýšenie 99,44 Eur. Ani tento údaj teda nebol správny. Predchodca žalobcu totiž v zmluve neuviedol rozpis splátky v súlade s § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona a žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť z jednej určenej splátky zistiť, koľko sa použije na zaplatenie istiny, koľko na zaplatenie úrokov a poplatkov, prípadne na poistenie. Tým, že predchodca žalobcu neuviedol osobitne koľko predstavuje splátka úveru vrátane úrokov a poplatkov,

mal vypočítať RPMN z tých údajov, ktoré uviedol v zmluve a tým by poskytol žalovanému reálne údaje o celkových nákladoch spojených s úverom. Tým, že predchodca žalobcu neuviedol v úverovej zmluve všetky náležitosti v súlade s § 9 ods. 2 písm. j) a písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d). Zároveň je možné konštatovať, že predchodca žalobcu využíval nekalú praktiku pri uzatváraní zmlúv, keď neuvádzal skutočné celkové náklady, o ktoré sa navýšil poskytnutý úver a preto bolo potrebné žalobcovi priznať len rozdiel medzi poskytnutým úverom a vrátenou sumou bez akéhokoľvek navýšenia o úroky a poplatky. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 04.09.2015 vyplýva, že okrem dohodnutej splátky vo výške 39,00 Eur žalovaný platil aj poplatok mesačne vo výške 0,76 Eur, ako to vyplýva z uhradených splátok od 04.02.2014 do 01.04.2016. V zmluve nie je uvedený ani tento poplatok. Podľa výpočtovej kalkulačky RPMN pri zadaní výšky úveru 400,00 Eur, mesačnej splátke 42,38 Eur (splátka 39,00 Eur, poplatok za vedenie účtu 0,76 Eur a poistné 2,62 Eur), 12 splátkach, je RPMN 58,31 % a celková výška nákladov je 108,56 Eur. Preto údaje, ktoré uviedol predchodca žalobcu, boli ohľadom RPMN nesprávne.

15. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalovaný požiadal o úver vo výške 400,00 Eur a zmluvu podpísala dňa 08.01.2014. Bod 3 bol vyplnený len dodatočne potom, ako predchodca žalobcu rozhodol o schválení úveru, o čom svedčí aj podpis zo dňa 14.01.2014. Žalovaný teda v čase podpisu zmluvy nemala vedomosť o tom, akú výšku úveru jej poskytovateľ schváli a aké budú podmienky ohľadom úroku, RPMN a celkovej výšky nákladov. Takýto spôsob uzatvárania úverovej zmluvy opäť svedčí o nekalej praktike predchodcu žalobcu a preto bola žaloba zamietnutá.

16. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu neúspešný a preto mu nepatrí právo na náhradu trov. Úspešný žalovaný si trovy konania neuplatnil a preto mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.