Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/16/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely v právnej veci žalobkyne: W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., L. XXXX/XX, zast. JUDr. Borisom Bednárom, advokátom, AK Poprad, Štefánikova 873/9, proti žalovaným: 1/ D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., A. XXXX/XX, zast. JUDr. Marcelom Kohútom, advokátom, AK Poprad, Nám. sv. Egídia 95 a 2/ M. stavebnému bytovému družstvu G., C. XXXX, G., IČO: XXXXXXXX, zast. Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s. r. o., Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47251654, o určenie neplatnosti zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 13C/93/2012-260 zo dňa 03.08.2016 takto

rozhodol:

Mení rozsudok tak, že určuje, že zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu, ktorú uzavreli žalovaný v 1. rade ako nadobúdateľ a žalovaný v 2. rade ako prevádzajúci dňa 18.11.2010, týkajúca sa prevodu vlastníctva k bytu č. XXX na W. poschodí bytového domu Vytrvalosť, nachádzajúceho sa v G. na ulici L. č. XX, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. G. a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/ XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, je neplatná.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, rozhodol, že žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou dožadovala, aby súd určil, že kúpna zmluva (aj keď podľa obsahu ide o zmluvu o prevode vlastníctva bytu), ktorú uzavreli žalovaní dňa 18.11.2010 je neplatná. Súd prvej inštancie poukázal na predchádzajúce zrušovacie uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 30.12.2004 a na právny názor v ňom vyjadrený. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v 1. rade dal žalobkyni výpoveď z nájmu listom zo dňa 13.11.2009. Výpoveď bola daná na poštovú prepravu dňom 21.12.2009. V kolónke „deň uloženia zásielky“ je opravovaný dátum. Z originálu sa javí, že pôvodne tam bol uvedený dátum 23.12.2009, ktorý bol opravený na deň 22.12.2009. Súd žiadal správu od Slovenskej pošty, ktorá však príslušné doklady už nemala k dispozícii. Z druhej strany obálky je však zrejmé, že pokus o doručenie, kedy žalobkyňa nebola zastihnutá, sa uskutočňoval dňa 22.12.2009, čo je podľa názoru súdu rozhodujúce pre posúdenie otázky fikcie doručenia. Žalobkyňa tvrdila, že od 21. alebo 22.12. bola na chate až do 06.01. nasledujúceho roka. Uviedla, že na chatu išla v deň, kedy bol syn poslednýkrát v škole. Súd zistil, že zimné prázdniny v tomto školskom roku sa začali dňa 23.12.2009, a teda žalovaná na chatu išla dňa 22.12.2009. V čase doručovania výpovede sa žalobkyňa ešte zdržiavala v mieste doručenia, pretože na dlhodobejší pobyt mimo miesta doručovania išla až 22.12.2009 vo večerných hodinách, teda až potom, čo sa uskutočnilo doručovania zásielky, pri ktorej nebola zastihnutá. Na pojednávaní 03.08.2016 žalobkyňa tvrdila, že sa v mieste doručovania nezdržiavala už ani 22.12.2009, pretože z domu odišla asi o 7:30 hod., odišla na chatu, aby tam zakúrila

(chata bola v obci D.). Domov sa vrátila vo večerných hodinách, so synom si pobalila veci a asi okolo 18:30 hod. odišli. Tieto tvrdenia žalobkyne súd považoval za účelové, pretože sú v rozpore s tvrdeniami, ktoré doposiaľ žalobkyňa v konaní uvádzala. Žalobkyňa sa doposiaľ nezmienila o tom, že by v uvedený deň mala na chatu do D. ísť dvakrát. Túto skutočnosť neuvádzala vo svojej výpovedi ani svedkyňa C. E.. Žalobkyňa navrhla opakovane výsluch svedkyne C. E., tento nebolo možné uskutočniť vzhľadom na dlhodobý pobyt svedkyne v zahraničí. Opakovaný výsluch svedkyne by však podľa názoru súdu prvej inštancie nebol potrebný pre rozhodnutie vo veci. Aj vzhľadom na vzdialenosť cca XX km je nepravdepodobné, aby žalobkyňa išla na chatu iba kvôli tomu, aby tam zakúrila, aby sa následne vrátila domov a ešte v ten deň znova absolvovala túto cestu. Žalobkyňa pritom uviedla, že nikdy predtým na tejto chate nebola a ani nevedela kde sa nachádza. Aj vo výpovedi dňa 09.10.2013 uviedla, že na tejto chate bola len raz. Súd teda dospel k záveru, že nemožno konštatovať, že dňa 22.12.2009 sa žalobkyňa v mieste doručovania nezdržiavala. Tohto dňa sa žalobkyňa v mieste doručovania zdržiavala iba v čase doručovania zásielky nebola zastihnutá. Je teda možné uplatniť fikciu doručenia, preto sa výpoveď považuje za doručenú dňom 12.01.2010, kedy bola žalovanému v 2. rade vrátená. Výpovedná lehota teda v zmysle § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka začala plynúť 01.02.2010 a skončila 30.04.2010 a týmto dňom zanikol nájom bytu žalobkyne. Keďže v konaní bolo preukázané, že nájom bytu žalobkyne zanikol, nemožno konštatovať, že by zmluva o prevode vlastníctva bytu bola v rozpore so zákonom, a teda že by bol daný dôvod neplatnosti v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a preto súd žalobu zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že z dokazovania je nepochybné, že v čase doručovania výpovede sa nenachádzala v mieste trvalého bydliska. Žalobca o tom pred súdom vypovedal a voči skutočnostiam vo výpovedi neboli zo strany žalovaných vznesené žiadne námietky. Prevod bytu bol uskutočnený napriek právnej skutočnosti, a to zániku dôvodu výpovede. Výpoveď z nájmu bytu sa zakladá na fikcii doručenia výpovede. Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa na doručovaní písomnej výpovede z nájmu bytu primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu § 46 OSP. Ide o rozdielnu právnu situáciu ako je ustanovené pre právne situácie v § 712 Občianskeho zákonníka. Zákon, ktorým sa predpokladá primerané použitie § 46 ods. 2 OSP a nie je zákonné aplikovať hmotnoprávne ustanovenia o doručení písomností. Dôvodom pre takúto právnu úpravu je ochrana dôležitého právneho záujmu a ústavného práva každého občana na riadne bývanie a právnu istotu pred zneužitím len na základe neprevzatia písomnosti. Žalobca si výpoveď z nájmu bytu neprevzal, pretože sa nenachádzal v čase doručovania v mieste trvalého bydliska, o uložení zásielky sa reálne nedozvedel, pretože sa písomnosť nenachádzala v žalobcovej schránke po príchode do miesta trvalého bydliska. Žalobca rovnako nevedel a nemal sa ako dozvedieť, že mu bola doručovaná zásielka, ktorej obsahom bola výpoveď z nájmu. Preto Okresný súd v Poprade nesprávne posúdil ust. § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka k ust. § 46 OSP. Vzhľadom ku skutočnostiam, ktoré boli preukázané, a to, že žalobca písomnosť neodmietol prevziať, nedozvedel sa o písomnosti a o jej obsahu. Konanie žalobcu sa nijako neprieči dobrým mravom. Dobrým mravom sa prieči konanie žalovaného v 2. rade, ktorý doručoval písomnosť v čase vianočných sviatkov, kedy mohol predpokladať, že zásielka nebude prevzatá. Žalovaný sa nepokúsil o opätovné doručenie alebo o doručenie osobné. Nie je pravdou, že žalobca mal vyšší dlh u žalovaného v 2. rade ako 600 eur, pretože k 30.11.2009 mal nedoplatok reálne 479,50 eur. Nedoplatok vo fonde údržby a opráv 155,41 eur a preplatok na nákladoch spojených s užívaním bytu 128,35 eur, čo je celkovo nedoplatok 506,56 eur. Predmetný dlh žalobca doplatil do konca mesiaca marec 2010, konkrétne do 05.03.2010 a k tomuto dňu zanikli dôvody výpovede z nájmu bytu. Okresný súd Poprad sa nezaoberal samotnými skutočnosťami výpovede z nájmu bytu, či boli naplnené zákonné predpoklady tejto výpovede podľa ust. Občianskeho zákonníka. Súd neprihliadal na to, že zaplatením dlhu došlo k právnej skutočnosti zániku dôvodu výpovede z nájmu bytu. Navrhol, aby odvolací súd sám rozhodol vo veci tak, že žalobnému návrhu vyhovie.

3. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že odvolanie žalovanej je dôvodné. Podstatným pre posúdenie danej právnej veci je, či nájom žalobkyne zanikol predtým, ako bola uzavretá zmluva medzi žalovanými v 1. a 2. rade. Ak by zmluva medzi žalovanými bola uzavretá v čase trvania nájmu žalobkyne, bola by neplatná pre rozpor s § 16 ods. 1 zákona 182/1993 Z.z. (Byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas). Zánik nájmu žalovaný v 2. rade odvodzuje od toho, že žalobkyni bola daná výpoveď z nájmu bytu, táto si ju neprevzala. V danom

prípade bolo podstatné, či zásielka s výpoveďou z nájmu, ktorá bola doručovaná žalobkyni, bola alebo nebola doručená v súlade s § 45 a nasl. OSP, najmä či sa pokus o doručenie uskutočnil v čase kedy sa žalobkyňa zdržiavala na adrese svojho bydliska, a či nastala fikcia doručenia ustanovená v § 46 ods. 2 OSP. Od 23.12 do 6.1 nasledujúceho roka sa žalobkyňa nezdržiavala na adrese svojho bydliska, aby bola výpoveď platne doručená, musela byť doručovaná žalobkyni dňa 22.12. v čase, kedy ešte neodišla na chatu do D.. Žalobkyňa tvrdila, že od 21. alebo 22.12. bola na chate až do 06.01. nasledujúceho roka. Uviedla, že na chatu išla v deň, kedy bol syn poslednýkrát v škole. Súd zistil, že zimné prázdniny v tomto školskom roku sa začali dňa 23.12.2009, a teda žalovaná na chatu išla dňa 22.12.2009, nie je známe kedy presne. V konaní nebolo preukázané, že žalobkyňa sa určite zdržiavala v mieste trvalého bydliska v čase doručovania výpovede. Údaj o dni doručovania výpovede bol na obálke prepisovaný a nevyplýva z neho čas doručovania, čo znižuje jeho dôveryhodnosť a vylučuje mať za preukázané len z doručenky, že doručovanie zásielky sa uskutočnilo 22.12. v čase pred odchodom žalobkyne. Z výpovedí žalovanej nevyplýva jednoznačne, že z domu odišla až večer 22.12., a teda že v čase doručovania sa ešte zdržiavala doma. Za takéhoto stavu nemožno uzavrieť, že žalobkyňa sa v čase doručovania zdržiavala v mieste trvalého bydliska a bolo teda možné použiť postup podľa § 46 OSP. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 388 zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Predmetom tohto konania bolo len určenie neplatnosti zmluvy medzi žalovaným v 1. a 2. rade, nárok žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanému v 2. rade uzavrieť s ňou zmluvu o prevode bytu bol už predtým právoplatne vylúčený na samostatné konanie.

5. O trovách celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V konaní bola úspešná žalobkyňa, má preto právo v celom rozsahu na náhradu trov konania. Výšku trov konania určí súd prvej inštancie.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 alebo 421 ods. 1 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.