Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15T-25-2016.pdf
PDF · 138.04 KB
Case nature
Area
Subarea
15T/25/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava predsedom senátu JUDr. Ladislavom Révesom v trestnej veci proti obžalovanej T. T., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.4.2018, takto
rozhodol:
T. T., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom: G. XX,
je vinná, že
od presne nezisteného obdobia roku 2013 do mesiaca máj roku 2015 v G., v rodinnom dome číslo XX, ako matka maloletej dcéry R. M. narodenej XX.XX.XXXX fyzicky aj verbálne túto napádala tak, že jej vulgárne nadávala že je fľandra, tupá p ... a rôzne inak, vyvolávala s dcérou hádky, pri ktorých ju šticovala za vlasy, kopala do nôh a brucha, trhala jej vlasy, udierala ju päsťou do tváre, sácala ju do chrbta, škriabala ju nechtami, štípala do rúk a nôh, šklbala je oblečenie, pričom jej spôsobila škrabance, zmodranie prstu na ruke po pohryznutí a uvedeného konania sa častejšie dopúšťala pod vplyvom alkoholu, čím je spôsobovala psychické a fyzické utrpenie, ktoré spôsobili u maloletej R.M. neurotizáciu jej osobnosti, ktorá sa prejavuje v emočnej oblasti, t e d a týrala blízku osobu, ktorá je v jej starostlivosti a výchove spôsobujúc jej fyzické aj psychické utrpenie, bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu, a iným správaním, ktoré ohrozuje je fyzické alebo psychické zdravie, č í m s p á c h a l a
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2015.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanej výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 ods. 2, § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanej ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 51 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona súd obžalovanej ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala dňa 18.4.2016 obžalobu pod č. 2Pv 330/15/2207-44 zo dňa 12.4.2016 na obvinenú T. T. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že
od presne nezisteného obdobia, najmenej však od roku 2013 do 29.7.2015 v G., v rodinnom dome číslo XX, ako matka maloletej dcéry R. M. narodenej XX.X.XXXX fyzicky aj verbálne túto napádala tak, že jej vulgárne nadávala že je fľandra, tupá p.. a rôzne inak, vyvolávala s dcérou hádky, pri ktorých ju šticovala za vlasy, kopala do nôh a brucha, trhala jej vlasy, udierala ju päsťou do tváre, sácala ju do chrbta, škriabala ju nechtami, štípala do rúk a nôh, šklbala jej oblečenie, pričom jej spôsobila škrabance, zmodranie prstu na ruke po pohryznutí a uvedeného konania sa častejšie dopúšťala pod vplyvom alkoholu, čím jej spôsobovala psychické a fyzické utrpenie, ktoré spôsobili u maloletej R. M. neurotizáciu jej osobnosti, ktorá sa jej prejavuje v emočnej oblasti.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej , svedkyne ml. G. T., svedkyne - poškodenej T.. U. I., svedkyne P. T., svedka H. T., svedkyne L.. J. J., prečítaním výpovede svedka T. T., svedkyne T. T., svedka T. T., svedkyne U. T., I. W. a C. P. z prípravného konania, znalkyne L.. Z. X., oboznámením znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 10/2015 a 61/15 zo dňa 17.10.2015 , oboznámením listinných dôkazov, a to lekárskych nálezov T.. T., odpisu registra trestov a registra priestupkov, správami o povesti a ostatným spisovým materiálom.
Obžalovaná T. T. na hlavnom pojednávaní dňa 6.6.2017 po prednesení obžaloby a zákonnom poučení urobila v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku vyhlásenie, že je nevinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Priznala však, že sa predmetného protiprávneho konania skutočne dopúšťala, no uviedla, že si tieto udalosti dostatočne nepamätá, pretože v tom čase pila, nikdy však nechcela niečo takéto urobiť a napadnúť svoju dcéru. Vtedy však nežila normálne v realite. Veľakrát chcela prestať piť, avšak v tom čase žila spolu s manželom, ktorý jej stále hádzal polená pod nohy a nepomáhal jej. Pamätá si, že dcére roztrhla pyžamo, keď ju držala, aby nešla von, alebo ju pošticovala, avšak to, že by ju pohrýzla do prsta si nepamätá. Priznala, že voči dcére používala vulgarizmy, avšak aj toto bolo obojstranné a aj dcéra nadávala jej a provokovala ju. Ďalej uviedla, že jej je ľúto čo všetko sa stalo a že takýmto spôsobom sa nikdy nechcela chovať, obidve svoje deti ľúbi, bolo to spôsobené tým, že nezvládala situáciu v rodine, manžel si na šiel milenku, bil ju, ona začala piť, mávala po bitke modriny a monokle a aj keď piť nechcela, tak to bol manžel, ktorý jej priniesol alkohol domov, a bol rád keď si vypila, lebo mu to tak vyhovovalo. Hádky a potýčky s dcérou sa vždy začali vtedy keď mala vypité, bolo to v období roka 2013 až 2015, bolo to 8-10 krát spolu. Vyhľadala aj psychologickú pomoc, no nepomáhalo jej to. Tiež uviedla, že dcéra ju nikdy nerešpektovala, často ju provokovala či vulgárne sa vyjadrovala, pričom manžel stále ničil jej autoritu. Nie vždy to bola ona, čo útočila prvá, pričom bitky boli väčšinou vzájomné a aj ona mávala od dcéry modriny alebo škrabance. Obžalovaná tiež uviedla, že nastúpila na ambulantnú liečbu MUDr. T., takisto navštevuje aj skupinovú terapiu v Nitre a chodí aj na sedenia k L.. J., teraz už dva roky nepije. Na dcére jej záleží, jej záujem bol na tom, aby sa dcéra dobre učila, aby mala pravidelný režim, chcela mať normálnu rodinu.
Svedkyňa mal. G. T. na hlavnom pojednávaní dňa 19.10.2017 po zákonnom poučení a zložení prísahy podľa § 265 ods. 2 Trestného poriadku uviedla, že jej vzťah s jej matkou- obžalovanou v minulosti nebol
dobrý ani zlý, ale keď mam začala piť, tak sa ich vzťah už úplne pokazil. S mamou sa pritom doma ani nerozprávali a aj tak medzi nimi vznikali hádky. Nemôže povedať, že by vina bola vždy iba na mame, lebo tie hádky boli vzájomné. K mame nič necítila, ich vzťah bol chladný. Je pravdou, že si vulgárne nadávali, pričom obžalovaná ju často šticovala, kopala, ale bývalo to vzájomné, pretože nevedela sa preniesť cez to, že jej mam ubližuje a preto jej chcela ubližovať aj ona. Ďalej uviedla, že hádali sa dosť často, dialo sa to približne dva roky ale nevie uviesť presne. Tiež uviedla, že do školy chodila s dlhými rukávmi, pričom v škole fungovala normálne a na známky jej dianie doma nevplývalo. Možno dva alebo tri krát do školy nešla kvôli tomu, že celú noc nespala. Svedkyňa uviedla, že neskôr obžalovaná prestala piť lebo to už nezvládala a chcela s tým prestať. Odvtedy sa ich vzťah zlepšil a začali sa spolu rozprávať. Z domu najskôr odišiel otec, potom brat, ona odišla neskôr /kvôli tomu, že mama nesúhlasila s tým, s akými ľuďmi- partiou sa stretáva/, nakoľko mali dobrý vzťah, prestali sa hádať, mam prestala piť. Teraz za obžalovanou chodí aj tri alebo štyri krát do týždňa, rozprávajú sa spolu, nehádajú sa a majú dôvernejší vzťah.
Svedok T. T. na hlavnom pojednávaní dňa 6.6.2017 po zákonnom poučení a zložení prísahy podľa § 265 ods. 2 Trestného poriadku odmietol vypovedať z dôvodu, že obžalovaná je jeho bývalá manželka, nechce jej spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania, preto súd podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedka z prípravného konania.
Svedok T. T. v prípravnom konaní do zápisnice o výsluchu zo dňa 23.9.2015 uviedol, že býva spolu s obžalovanou a ich dvoma deťmi G. a W. na adrese G. XX. S obžalovanou sa zosobášili v roku 1999 a ich manželstvo bolo spočiatku v poriadku, vzťah medzi obžalovanou a maloletou bol dobrý, no to sa zmenilo keď mala maloletá asi 3 alebo 4 roky. Obžalovaná začala mať k maloletej zvláštny vzťah, bola ľahostajná. Vzťah medzi ním a obžalovanou sa zhoršil asi pred troma rokmi kvôli jeho nemanželskému dieťaťu a od tej doby sa začali stále hádať. Vtedy sa maloletá postavila na jeho stranu, zrejme preto, že s ňou mal lepší vzťah ako obžalovaná. Obžalovaná začala maloletú aj vulgárne oslovovať, hádky medzi nimi bývali asi tak raz za mesiac a postupne sa to stupňovalo, až kým ku nim neprišla sociálka. Svedok uviedol, že fyzické strety medzi obžalovanou a maloletou trvajú asi dva roky. Väčšinou týmto stretom predchádzajú hádky, alebo keď maloletá niečo obžalovanej odvrkne. Taktiež videl, ako obžalovaná maloletú škriabala alebo ju aj hrýzla, dávala jej facky, pričom raz ju aj kopla. Maloletá sa bránila slovne aj fyzicky a pár krát aj utiekla von alebo k starým rodičom. G. nemala nikdy po týchto útokoch vážnejšie zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie a že hádky, teda to čo predchádzalo fyzickým stretom je vzájomné, ako keby sa ony dve navzájom provokovali. Tiež potvrdil, že k fyzickým stretom dochádzalo aj medzi ním a obžalovanou. Mával po nich škrabance na rôznych častiach tela, pričom u lekára bol so zraneniami iba dva krát - raz keď mal doškriabané brucho a raz keď mal tržnú ranu v rozkroku.
Svedkyňa - poškodená T.. U. I. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a zložení prísahy uviedla, že je zamestnankyňou ÚPSVaR Trnava a od 01.01.2016 vykonávam agendu náhradnej rodinnej starostlivosti. Začiatkom septembra roku 2014 obdržali anonymné podanie, kde bolo poukázané na psychické a fyzické týranie maloletej G. T. jej vlastnou matkou - obžalovanou. V danej veci preto začali s komplexným šetrením tým, že maloletú navštívili priamo na ZŠ v G., pričom pri pohovore sa vyjadrila, že mama sa voči nej správa vulgárne, nadáva jej, má od nej škrabance, šticovala ju, a tiež jej rozbila aj notebook. Rovnako vykonali pohovor aj s obžalovanou, kedy táto poprela, že by svoju dcéru týrala, rovnako povedala, že nemá problémy s pitím. Problémy v ich rodine sú z dôvodu, že manžel si našiel známosť a z tejto známosti pochádza maloleté dieťa. Ešte v ten istý deň sa na ÚPSVaR dostavili obaja manželia s tým, že tá obžalovaná uviedla, že nám nepovedala pravdu, priznala sa, že má problém s alkoholom a že navštevuje aj psychiatra T.. U.. Obaja manželia pri osobnom pohovore na oddelení prejavili záujem spolupracovať so psychológom referátu psychologicko - poradenských služieb úradu práce. Ďalej uviedla, že rodinu naďalej dohladovali s tým, že si vyžiadali aj dopyty na ošetrujúcu lekárku maloletej T.. G., boli vyžiadané dopyty zo základnej školy s materskou školou, ktorú maloletá navštevuje. Oslovený bol aj Okresný úrad Trnava, informačné centrum Okresného súdu Trnava so žiadosťou o spoluprácu. Zo správ, ktoré im boli doručené od T.. G. a zo ZŠ nevyplynulo, že by bolo spozorované fyzické alebo psychické týranie. Keď komunikovali telefonicky s maloletou ako sa má, uvádzala v októbri 2014, že sa má lepšie, že situácia doma je ustálená. Svedkyňa uviedla, že vo februári v roku 2015 sa dostavil otec s tým, že povedal, že situácia doma je opakovane neúnosná, prichádza k útokom matky voči dcére, dcéra sa mu aj dokonca priznala, že pri jednej z hádok s mamou sa skotúľali zo schodov. Úrad práce potom urobil opakovaný pohovor s maloletou, kde potvrdila výpoveď otca, že sa opäť doma deje, to čo sa dialo aj predtým. Z dôvodu, že neprišlo ani napriek tomu, že rodinu monitorovali, k
výraznej náprave, podali trestné oznámenie v záujme ochrany života a zdravia maloletej, jej priaznivému psychickému a fyzickému vývinu.
Svedkyňa P. T. na hlavnom pojednávaní dňa 6.6.2017 po zákonnom poučení a zložení prísahy podľa § 265 ods. 2 Trestného poriadku požiadala, aby nebola vypočutá vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav, nakoľko je onkologickým pacientom po operácii.
Následne súd podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovanej prečítal výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 23.9.2015 z č.l. 58 - 59.
Svedkyňa P. T. v prípravnom konaní do zápisnice o výsluchu zo dňa 23.9.2015 uviedla, že žije na adrese G. XX v rodinnom dome spolu so svojim manželom. Manžel obžalovanej - T. T. je jej synom. Počas toho, ako žili jej syn s obžalovanou u nich doma, tak na ich manželstve nebolo nič zvláštne a od času keď sa odsťahovali do vlastného domu, tak nie je s obžalovanou v kontakte. Svedkyňa uviedla, že maloletá sa jej s ničím nezdôverovala, iba raz jej spomenula, že ju mama pohrýzla do prsta a iba raz spozorovala na maloletej nejaké škrabance na rukách. Žiadne iné zranenia nespozorovala. Nikdy nebola svedkom toho, žeby obžalovaná maloletej vulgárne nadávala.
Svedok T. T. nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a zložení prísahy podľa § 265 ods. 2 Trestného poriadku, uviedol, že čo sa týka kritického obdobia roku 2013 až 2015, tak prvý krát zistil, že sa niečo deje keď sa vnučka u nich zastavila zo školy. Obžalovaný s dcérou bývajú za nimi v dome, tak prechádzala cez ich pozemok a on ju sprevádzal a vtedy si všimol, keď si maloletá vyzliekla svetrík a vyhrnula si rukávy na pulóvri, že na rukách mala modriny, pričom mu povedala, že to nemá zo školy, ale že to ju vybila mama. Nechcel tomu veriť, myslel si, že rozpráva len tak do vetra, potom, aby mu dokázala, že to je pravda, zložila si kapsu z chrbta a otočila sa k nemu chrbtom a dvihla si svetrík cez hlavu a na chrbte a ramenách videl veľké modriny. Svedok sa preto spýtal syna, či to je pravda a on mu to potvrdil, že áno. Ďalej uviedol, že niekedy v zime, zvonil telefón, okolo pol noci to bolo, aby otvorili zadné dvere od domu, že k nim ide G., a potom ako otvoril, videl ako mala vlasy celé rozcuchané a na tvári mala krv. Pýtal sa jej, že čo sa jej stalo a maloletá mu povedala, že ju mama trhala za vlasy a škriabala. Či v súčasnosti obžalovaná pije alebo nie, nevie uviesť, nakoľko sa s ňou nekontaktuje ani nerozpráva.
Svedkyňa T. T. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a zložení prísahy podľa § 265 ods. 2 Trestného poriadku, uviedla, že je švagrinou obžalovanej, pričom si pamätá, ako maloletá chodievala uplakaná a so škrabancami, či strapatá, a že raz mala aj pohryzený malíček. Neišlo o jednorazovú záležitosť. Svedkyňa tiež uviedla, že nikdy nebola svedkom nejakého útoku, ale maloletá jej hovorila, že zranenia jej spôsobila obžalovaná. Vie , že obžalovaná požívala alkohol, ale ako dlho, to nevie uviesť.
Svedok H. Y. T. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a zložení prísahy podľa § 265 ods. 2 Trestného poriadku uviedol, že je synovcom obžalovanej - jeho mama je sestrou obžalovanej. Uviedol, že to bolo už veľmi dávno a nepamätá si to presne, ale počul a videl, ako obžalovaná maloletej nadávala, bila ju a videl ju ako bola opitá. Potom ako obžalovaná prestala piť, tak sa ich vzťah zlepšil a vyzeralo to úplne inak, už sa správali ako matka k dcére a naopak.
Svedkyňa L.. J. J. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a zložení prísahy podľa § 265 ods. 2 Trestného poriadku uviedla, že pracuje ako znalkyňa v odbore psychológia dospelých a obžalovaná u nej absolvovala dve súvislé terapeutické činnosti. Prvá terapia bola asi v roku 2007 - 2008, kedy bola liečená na sociálnu fóbiu, sociálne poruchy, úzkostné depresívne poruchy a táto terapia trvala asi do roku 2012. druhé terapeutické kolo začalo niekedy v januári 2016, kvôli výraznému zhoršeniu rodinnej situácie, vzťahov s manželom a predovšetkým s dcérou. Bola diagnostikovaná úzkostná depresívna porucha a problematické pitie. Toto bol podstatný problém, prečo obžalovaná svedkyňu kontaktovala. Ďalej uviedla, že obžalovaná bola dlhodobo frustrovaná z partnerského vzťahu, neriešila ho optimálne, ale alkoholom, čo ovplyvňovalo jej správanie. Obžalovaná v druhej fáze terapie spontánne abstinovala a bola jej odporúčaná skupinová terapia. Hoci ona na obžalovanej nerobila znalecké šetrenie, myslí si, že u obžalovanej agresivita nie je dominantnou črtou a jej agresívne správanie vysvetľuje dlhodobou frustráciou vo vzťahu s manželom v kombinácii s úzkostne depresívnym prežívaním a alkoholom. Tiež uviedla, že obžalovaná mala eminentný záujem zlepšiť svoj vzťah s dcérou a preto si aj ju predvolala spolu s obžalovanou na terapeutické sedenie. Maloletá vtedy potvrdila, že obžalovaná v tej dobe
abstinovala a že sa zlepšilo fungovanie v ich rodine. Ďalej uviedla, že partnerský vzťah obžalovanej bol dlhodobo problematický, boli tam opakované nevery manžela obžalovanej, čo v spojení s osobnosťou obžalovanej, ktorá je menej sebavedomá, menej asertívna a menej sociálne zdatná riešiť správanie manžela, viedlo k problémom vo fungovaní rodiny. Obžalovaná sa skôr snažila o výchovu v zmysle stanovenia nejakých pravidiel, ktoré by mali deti dodržiavať, čo podľa popisu obžalovanej bolo v rozpore s manželovými výchovnými postupmi.
Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku súd so súhlasom procesných strán prečítal výpoveď svedkyne U. T. , I. W. a C. P. z prípravného konania.
Svedkyňa U. T. v prípravnom konaní do zápisnice o výsluchu zo dňa 24.9.2015 uviedla, že je sesternicou maloletej G. s ktorou zároveň chodí na rovnakú základnú školu a teda sa s maloletou stretáva dosť často. S obžalovanou však do kontaktu neprichádza. Nikdy nebola svedkom fyzického útoku alebo stretu medzi obžalovanou a maloletou, iba uviedla, ako jej maloletá spomínala, že obžalovaná na ňu býva agresívna, slovne ju uráža a to aj vulgárne. Pod vplyvom alkoholu videla obžalovanú iba raz na Silvestra.
Svedkyňa I. W. v prípravnom konaní do zápisnice o výsluchu zo dňa 25.9.2015 uviedla, že sú s maloletou od malička dobré kamarátky, stretávajú sa hlavne na tanečných tréningoch a chodia spolu aj von. Bola dva krát svedkom fyzického útoku obžalovanej na maloletú. Prvý krát obžalovaná maloletú chytila za ruky a tričko a trhala s ňou, pričom sa maloletá snažila od nej odtrhnúť. Obžalovaná mala vtedy vypité. Druhý krát sa obžalovaná s maloletou hádali kvôli nejakej nabíjačke a obžalovaná ju začala búchať s tým káblom od nabíjačky po rukách a nohách. Takisto bola prítomná pritom, ako obžalovaná maloletú vulgárne oslovovala a nadávala jej. Svedkyňa tiež uviedla, že maloletá nemá obžalovanú rada, je k nej odmeraná, odvráva jej a je k nej drzá.
Svedkyňa C. P. v prípravnom konaní do zápisnice o výsluchu zo dňa 25.9.2015 uviedla, že s obžalovanou sú kamarátky a občas sa stretávali na návštevách a pár krát u seba aj prespali. Raz keď prespala so svojou dcérou I. W. u obžalovanej v G., tak bola svedkom toho, ako obžalovaná, keď bola pod vplyvom alkoholu napadla svojho manžela a spôsobila mu zranenie v rozkroku. Tiež uviedla, že maloletá jej povedala, že škrabance po tele má od psa a tiež, že ju obžalovaná vulgárne oslovuje alebo ponižuje.
Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, ako zhotoviteľka znaleckého posudku č. 32/2015, L.. Z. X. na hlavnom pojednávaní dňa 19.10.2017 uviedla, že znalecký posudok vypracovávala v prípravnom konaní a maloletú vyšetrovala dňa 2.6.2015 kedy mala 14 rokov a bola žiačkou 8. ročníka ZŠ. V čase vyšetrenia jej mentálna intelektová úroveň zodpovedala populačnému priemeru jej vekového obdobia a teda predpokladala, že takáto bola jej úroveň aj v čase spáchania skutku. Jej osobnosť bola poznačená pubertálnym vývinovým obdobím s vysokým nekritickým sebavedomím a sebahodnotením. V sociálnych kontaktoch mala adaptačné ťažkosti, hoci na druhej strane mala snahu o primeraný sociálny kontakt, no mala osvojené neadekvátne vzorce sociálneho správania, ktoré viedli ku konfliktom. Jej správanie bolo typicky pubertálne, to znamená, že prevládala v ňom pudovosť, znížená racionálna kontrola, bola podozrievavá a vzťahovačná. V oblasti emotivity bola už v tom čase narušená, mala potrebu vyhýbať sa zraňujúcim konfliktom, ak je táto potreba zaznamená, tie konflikty vždy pramenia z najbližšieho sociálneho prostredia. Bola sústavne provokovaná rôznymi ťažkosťami, ktoré nedokázala adekvátne racionálne riešiť a práve tieto provokácie u nej viedli k nekontrolovaným afektívnym výbuchom. V popredí osobnosti v čase vyšetrenia bola neuroticko- depresívna, čo znamená že emočne nestála, výbušná, plačlivá, s pocitmi sklamania a beznádeje, v jej myslení neboli fabulačné ani konfabulačné obsahy, ani príznaky syndrómu týraného dieťaťa. Znalkyňa ďalej uviedla, že v prípade, ak by sa maloletá nebránila a bola by pasívna, tak by sa u nej syndróm týraného dieťaťa mohol vyvinúť, čo však vzhľadom k jej povahovým vlastnostiam neprichádzalo do úvahy. Vzťah maloletej k otcovi bol blízky, kamarátsky, pri prirodzenej dominantnosti otca s absenciou blízkych citových väzieb. Matku - obžalovanú, vnímala ako súčasť rodiny, ale iba na jej okraji ako outsidera. Jej vzťah k matke bol sýtený averziou, odporom a nenávisťou voči nej.
Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku súd so súhlasom procesných strán prečítal znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 10/2015 - 61/2015 T.. J. T. a T.. T. X. z č.l. 108 až 123.
Z vypracovaného znaleckého vyplynulo, že znalci T.. T. a T.. X. v závere znaleckého posudku spoločne dospeli k záverom, že obžalovaná v inkriminovanom období netrpela a ani v súčasnosti netrpí duševnou chorobou (poruchou), ktorá by mala negatívny vplyv na jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Obžalovaná sa dlhodobo liečila na psychické poruchy z neurotického okruhu a to sociálnu fóbiu a depresívnu poruchu, ktoré značne súviseli s jej disharmonickým manželstvom. Tieto poruchy nemali negatívny vplyv na jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. U obžalovanej bol zistený abusus alkoholu, bez rozvinutej závislosti a bez depravácie osobnosti. Obžalovaná mala a má dostatočné informácie o vplyve alkoholu na jej psychiku a jeho požívaniu mohla predísť. Obžalovaná v čase vypracovania znaleckého posudku už asi pol roka z vlastného rozhodnutia abstinuje. Psychotropné resp. iné psychoaktívne látky neužíva. Keďže obžalovaná netrpí duševnou chorobou (poruchou) ktorá by mala negatívny vplyv na jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti a v súčasnosti už nie je závislá od alkoholu a je schopná abstinencie, nie je u nej, t.č. odôvodnená žiadna forma ochrannej liečby. Obžalovaná vzhľadom k svojmu duševnému stavu mohla v dobe spáchania skutku rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a mohla svoje konanie ovládať. Pod vplyvom alkoholu mala síce ľahko znížené ovládacie schopnosti, mala však dostatočné informácie o vplyve alkoholu na jej psychiku a užitiu alkoholu mohla a môže predísť. Pobyt obžalovanej na slobode nie je z psychiatrického hľadiska nebezpečný pre spoločnosť.
Z lekárskych nálezov T.. T. zo dňa 22.08.2017, 25.01.2017 a 16.2.2018 vyplýva, že obžalovaná od roku 2015 abstinuje, vzťah s dcérou sa veľmi vylepšil, chuť na alkohol nemá, chodí na psychoterapie do AA klubu v Nitre, pracuje a je spokojná, pričom nemá žiadne abstinenčné stavy. Tiež obžalovaná požiadala o ambulantnú psychiatrickú liečbu od decembra 2015, riadne pracuje. V októbri 2015 bolo jej manželstvo rozvedené, pričom deti boli zverené do starostlivosti otca, avšak je v ich blízkosti. Dcéra žije s obžalovanou a ich vzťahy sa výrazne zmenili a sú optimálne. Syn žije u otca, ale stretáva sa s ním. Obžalovaná je v liečbe aktívna, dôsledná, o čom svedčí abstinencia a zmena životných postojov a záujmov, pričom ústredným záujmom sú deti. Stav je dlhodobo stabilizovaný a bezproblémový.
Z odpisu Registra trestov vyplýva, že obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná.
Z odpisu v Registri priestupkov je zistiteľné, že obžalovaná doposiaľ bola raz priestupkovo postihnutá dňa 5.8.2013 pokutou vo výške 30,- eur za konanie proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Zo Správy o povesti z obce Ružindol je zrejmé, že obžalovaná nebola od 1.1.2013 až doposiaľ priestupkovo prejednávaná, nebola predmetom rokovania komisie verejného poriadku v obci a neboli jej uložené žiadne opatrenia.
Zo Správy Sociálneho poradenstva zo dňa 8.1.2018 (č.l. 254) vyplýva, že obžalovaná sa v čase od 25.1.2016 do 20.3.2017 zúčastnila 15 krát skupinového sociálneho poradenstva v oblasti závislostí. Počas poradenstva bola jej spolupráca na veľmi dobrej úrovni a nebolo preukázané porušovanie abstinencie.
Zo Správy o povesti zo Základnej školy Ružindol na maloletú G. T. zo dňa 10.5.2015 (č.l. 128) je zistiteľné, že dochádzka maloletej je veľmi dobrá, má málo vymeškaných hodín, pričom všetky má ospravedlnené. Prospech maloletej je tiež veľmi dobrý a v piatom a siedmom ročníku prospela s vyznamenaním a boli jej udelené pochvaly triednym učiteľom za výborný prospech a správanie. Aj v ôsmom ročníku vykazuje veľmi dobré výsledky. Správanie voči spolužiakom a vyučujúcim je veľmi slušné a priateľské, chodí čisto a pekne upravená. Podľa správy nie sú evidované žiadne problémy v rodine, neboli spozorované známky zlého zaobchádzania ani fyzického alebo psychického týrania.
Zo správy T.. R. G. zo dňa 19.5.2015 (č.l. 124) je zrejmé, že maloletá nemala nikdy pri vyšetreniach žiadne známky telesného týrania. Na vyšetrenia s maloletou chodieval buď otec, alebo starý otec. Otec maloletej však je tichý a nekomunikatívny a nevyjadroval sa k možným problémom v rodine. Doktorka doporučila psychologické vyšetrenie maloletej a rodičov.
Zo správy T.. Q. U. zo dňa 2.6.2015 (č.l. 125) vyplynulo, že obžalovaná je psychiatricky liečená od roku 2003 pre recidivujúce depresívne stavy a sociálnu úzkosť, užíva antidepresíva, pravidelne raz za mesiac chodí na kontroly a spolupráca s ňou je dobrá.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obžalovaná spáchala svojim konaním zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pričom jednotlivé výroky rozsudku odôvodňuje nasledovne.
K výroku o vine a právnej kvalifikácii:
Obžaloba skutok uvedený v obžalobe právne kvalifikovala ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona účinného do 31.12.2015 s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa dopustí ten, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť a taký čin spácha závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.
Týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou osobou alebo osobou, ktorá je v starostlivosti alebo výchove páchateľa, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň surovosti a bezohľadnosti a okrem toho sa vyznačuje aj určitou trvalosťou, prípadne aj sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré táto osoba vzhľadom na jeho hrubú bezohľadnosť alebo bolestivosť považuje za ťažké príkorie, ponižovanie. Predpokladom trestného činu je, aby v dôsledku týrania zo strany páchateľa bolo spôsobené fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie niektorou z uvedených foriem a nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví. Znamená to teda, že nie je možné urobiť záver, že pokiaľ nebol diagnostikovaný tzv. syndróm týranej osoby, nemohol sa páchateľ voči tomu-ktorému poškodenému trestného činu týrania zverenej a blízkej osoby dopustiť. Je potrebné uviesť, že trvalosť konania páchateľa je potrebné posudzovať v závislosti od intenzity zlého nakladania, pričom dlhšie trvanie inkriminovaného stavu môže byť v jednotlivých prípadoch nahradené intenzitou útokov.
Súd má vykonaným dokazovaním za preukázané, že obžalovaná svojim nešetrným protiprávnym konaním skutočne svojej maloletej dcére spôsobila fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, ktoré ohrozovalo jej psychické zdravie. Uvedené preukazujú tiež výpovede samotnej obžalovanej, no taktiež výpoveď maloletej, ako i ostatných svedkov a znalkyne PhDr. Z. X..
Obžalovaná vo svojej výpovedi sama uviedla, konania, ktoré sa jej kladie za vinu sa dopúšťala voči svojej dcére, keď bola pod vplyvom alkoholu a ona vtedy nevedela adekvátne a primerane reagovať na vzniknuté situácie s dcérou, ktorá ju nerešpektovala. Obžalovaná viackrát uviedla, že jej je ľúto, ako sa voči svojej dcére správala a nevie povedať prečo jej ubližovala. Obžalovaná takisto priznala, že svojej dcére vulgárne nadávala nadávkami „piča“ alebo „kurva“. Poukazovala však aj na to, že hádky a bitky s dcérou boli väčšinou vzájomné, čo vo svojej výpovedi potvrdila aj maloletá. Maloletá takisto potvrdila to, že keď jej ubližovala obžalovaná, tak jej ubližovala aj ona. Znalkyňa L.. Z. X. takéto správanie maloletej potvrdila tým, že maloletá bojovala voči tomu, čo sa v ich rodine dialo, bránila sa voči tomu, vracala obžalovanej čo jej robila ona, a práve vzhľadom k týmto povahovým črtám maloletej, jej správaniu, a tým, že nezostala pasívna sa u nej nevyvinul syndróm týraného dieťaťa.
Oproti obžalobe však súd konanie obžalovanej právne posúdil (a tomu primerane podľa vykonaného dokazovania prispôsobil úpravu popisu skutku) ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pričom dôvody pre takýto postup súd uvádza nasledovne.
Súd nemá pochybnosti o tom, že spolužitie a vzťah obžalovanej a dcéry dlhodobo sprevádzajú ťažkosti. Otázkou, s ktorou sa ale súd musel vysporiadať bolo to, v akom období konanie obžalovanej bolo takej intenzity, aby ho bolo možné kvalifikovať hrubším stupňom necitlivosti a bezohľadnosti a súčasne sa vyznačujúcim určitou trvalosťou, prípadne aj sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré by maloletá považovala za ťažké príkorie či ponižovanie s následkami fyzického alebo psychického utrpenia niektorou z foriem uvedených v § 208 ods. 1 Trestného zákona a či to bolo najmenej od roku 2013 tak, ako je to uvedené v obžalobe.
Obžalovaná a maloletá zhodne vypovedali, že medzi nimi boli hádky, že si vzájomne vulgárne nadávali a aj bitky boli vzájomné. Súd nemá za preukázané a zo žiadneho vykonaného dôkazu mu nevyplýva, že by sa obžalovaná voči dcére dopúšťala konania napĺňajúceho znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby aj pred rokom 2013. Čo sa týka ohraničenia konca obdobia, v ktorom sa mala obžalovaná žalovaného skutku dopúšťať, súd toto ustálil na máj 2015 a nie až na 29.7.2015, kedy bolo obžalovanej doručené uznesenie o vznesení obvinenia. Súd poukazuje v tomto smere na výpovede obžalovanej aj maloletej, z ktorých vyplýva, že práve v mesiaci máj 2015 mala obžalovaná prestať s protiprávnym konaním. Takisto to dokazuje aj vypracovaný znalecký posudok T.. X. a T.. T. č. 10/2015, 61/2015, v ktorom je uvedené, že začatie trestného stíhania (uznesenie o začatí trestného stíhania je zo dňa 29.4.2015) bolo pre obvinenú silným podnetom pre prehodnotenie svojej situácie, manželstva a jeho perspektív, pre racionálne zvládnutie nielen svojho pitia s následnou abstinenciou, ale aj pre prehodnotenie svojho správania sa k dcére, pričom ďalej je uvedené, že obžalovaná v tomto čase (t.j. 17.10.2015) už po roka abstinuje - to znamená približne od apríla 2015, netrpí žiadnou psychickou poruchou ani neurotickou symptomatikou, a jej emočné reakcie sú primerané situácii a pod dobrou racionálnou kontrolou.
Pokiaľ ide teda o časový faktor, súd nemal bez dôvodných pochybností za preukázané, že by k protiprávnemu konania obžalovanej voči poškodenej v zmysle naplnenia znakov skutkovej podstaty tohto zločinu dochádzalo už pred rokom 2013 a trval teda viac ako dva roky, pričom nebolo jednoznačne preukázané ani intenzita tohto protiprávneho konania poťčas celého sledovaného resp. žalovaného obdobia a preto súd skutok nekvalifikoval podľa § 208 ods. 2 písm. d) Tr. zák. ale „len“ v zmysle § 28 ods.1 písm. a) Tr.- zákona.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd následne upravil aj popis skutku tak, že tento sa stal od presne nezisteného obdobia roku 2013 do mesiaca máj 2015.
K výroku o treste:
Podľa ustanovenia § 208 ods. 1 Trestného zákona je možné páchateľovi zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby uložiť trest odňatia slobody na tri roky až osem rokov.
Podľa ustanovenia § 34 ods. 6 Trestného zákona Tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody, z čoho potom vyplýva, že súd musel obžalovanej ukladať trest odňatia slobody.
V prípade obžalovanej nebola vykonaným dokazovaním preukázaná existencia žiadnej priťažujúcej okolnosti. U obžalovanej súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, keďže obžalovaná sa k spáchaniu trestného činu priznala a trestný čin úprimne oľutovala.
Podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Vzhľadom na zistenie jednej poľahčujúcej okolnosti súd znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona, keď horná hranica trestnej sadzby potom predstavuje 5 rokov a 4 mesiace.
Pokiaľ ide o konkrétnu výmeru trestu odňatia slobody súd zastáva názor, že v prípade obžalovanej splní výchovnú a aj represívnu funkciu trest odňatia slobody uložený na spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, teda vo výmere 3 (tri) roky.
Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom jeho výkonu, súd vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou a súčasne ustanovenie § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na skutočnosť, že dôvodom a prvotnou príčinou spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby bolo preukázané disharmonické prostredie v rodine obžalovanej, z čoho bola obžalovaná dlhodobo frustrovaná. Obžalovaná sa dlhodobo liečila na psychické poruchy - na sociálnu fóbiu a depresívnu poruchu, ktoré sa prejavujú emočnou labilitou, zníženou toleranciou na záťaž a stresy, depresívnou náladou a úzkosťami, ktoré značne súviseli s konfliktným manželstvom.
Súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody ako trest podmienečný, aplikujúc ustanovenie § 51 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ďalej ustanovenie § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný a ustanovenie § 51 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu.
Splnenie podmienky uloženia trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky vyplýva zo samotného výroku o uloženom treste. Čo sa týka splnenia podmienok podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd poukazuje jednak na osobu obžalovanej, a tiež na skutočnosť, že obžalovaná bola a aj v súčasnosti je riadne zamestnaná a plní si svoje pracovné povinnosti. Pokiaľ ide o okolnosti prípadu, súd poukazuje na to, že konanie obžalovanej vzniklo ako následok problémov v partnerskom vzťahu s bývalým manželom, bolo preukázané neharmonické prostredie v rodine obžalovanej, z čoho bola obžalovaná dlhodobo frustrovaná a predmetnú situáciu nevedela riešiť. Obžalovaná sa dlhodobo liečila na psychické poruchy - na sociálnu fóbiu a depresívnu poruchu, ktoré sa prejavujú emočnou labilitou, zníženou toleranciou na záťaž a stresy, depresívnou náladou a úzkosťami, ktoré značne súviseli s konfliktným manželstvom. Navyše súd mal možnosť bezprostredne počas celého priebehu hlavného pojednávania sledovať správanie sa obžalovanej, z ktorého bolo cítiť, že obžalovanej je úprimne ľúto, ako sa voči svojej dcére správala, viac krát povedala, že svoju dcéru ľúbi a svojim správaním preukázala reálnu snahu prestať s požívaním alkoholu, obžalovaná sama iniciatívne začala abstinovať, prehodnotila svoje správanie a snaží sa o obnovenia dobrého vzťahu so svojou dcérou.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd zato, že v prípade obžalovanej výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný a práve naopak aj celý priebeh hlavného pojednávania, ktorého výchovný účinok nemožno podceňovať, spolu s obmedzením a povinnosťou, ktoré súd obžalovanej ako súčasť probačného dohľadu uložil ako aj s uloženým ochranným opatrením sú spôsobilými vplývať na osobu obžalovanej tak, aby sa trestnej činnosti sa viac nedopúšťala, aj napriek neuloženiu nepodmienečného trestu.
Preto súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a obžalovanej uložil probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe, ktorej dĺžku určil na 5 rokov, ktorú považuje za primeranú vo vzťahu k závažnosti a dĺžke protiprávneho konania obžalovanej.
V zmysle ustanovenia § 51 ods. 2 Trestného zákona, súd obžalovanej uložil ako súčasť probačného dohľadu aj obmedzenie a povinnosť vzhľadom na charakter trestného činu a okolnosti jeho spáchania. Obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov súd ukladal v dôsledku toho, že obžalovaná trestnú činnosť páchala pod vplyvom alkoholu a je preto potrebné, aby sa obžalovaná alkoholu príp. iným návykovým látokam počas sledovaného obdobia aj naďalej vyhýbala Príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe sociálneho výcviku alebo iného výchovného programu súd obžalovanej ukladal rovnako s cieľom prevýchovy obžalovanej, sledovania a kontrolovania spôsobu jej života, čo zabezpečí určitú prevenciu obdobného správania sa obžalovanej do budúcna .
Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.), obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.), príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.), štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.), poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.