Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-112-2017.pdf
PDF · 74.22 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/112/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, pr. zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. T. XX, XXX XX C., o zaplatenie 639,93 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19Csp/16/2016-37 zo dňa 13.07.2017 takto
rozhodol:
Mení rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 639,93 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 639,93 eur od 17.08.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, nárok na náhradu trov konania žalovanému nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 639,93 eur s úrokom z omeškania titulom uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 06.11.2012, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú pôžičku 888,84 eur. Žalovaný z tejto pôžičky uhradil sumu 248,84 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, právny predchodca žalobcu listom zo 07.08.2013 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok. Žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh ku dňu podania žaloby predstavoval 639,94 eur. Súd uviedol, že zistil, že vo formulárovej zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba 38,80 %, pričom podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska v novembri 2012 bola priemerná úroková sadzba u spotrebiteľských úveroch do jedného roka 9,13 %. Jedná sa teda o štvornásobné prekročenie priemernej úrokovej sadzby, preto je tento úver potrebné považovať za právny úkon v rozpore s dobrými mravmi. Úver je úžerný a zmluva je neplatná, prichádza teda do úvahy iba vydanie bezdôvodného obohatenia. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je však premlčaný. Súd poukázal na vtedy platné a účinné ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého je súd povinný prihliadať na premlčanie aj bez námietky. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 639,93 eur s úrokom z omeškania 8,5 % ročne z tejto sumy od 17.08.2013 do zaplatenia a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, že dojednaná odplata je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi. Súd dospel k nesprávnemu záveru o neplatnosti
zmluvy ako celku pre neplatnosť dojednania výšky úrokov, v dôsledku čoho nesprávne posúdil nárok ako premlčaný podľa § 107 ods. 1 OZ. Žalobca argumentoval v odvolaní, že ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka majú súdy používať len výnimočne a poukazoval na to, že výška dojednanej odplaty nebola neprijateľná a neprimeraná, pretože nepresahovala dvojnásobok priemernej RPMN zverejnenej Ministerstvom financií SR. Poukázal na to, že ak by aj výška úrokov bola dojednaná neplatne, pri výklade právnych úkonov je potrebné vykladať ich v prospech platnosti právneho úkonu, v tomto smere poukázal na Nález Ústavného súdu SR z 01.04.2015 I ÚS/640/2014, ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora ES z 15.03.2012 vo veci C-453/2010, podľa ktorého zmluva bez nekalých zmluvných podmienok je záväzná pre strany a ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Zmluva o úvere bola uzavretá riadne v písomnej forme, úver žalovaný čerpal, nie je teda možné v záujme zachovania naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov úverového vzťahu posúdiť túto zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon. Neexistuje na to zákonný dôvod. Názor súdu prvej inštancie, že neplatné dojednanie úrokov z úveru má za následok neplatnosť úverovej zmluvy, je nesprávny. Absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona 129/2010 sankcionuje úver bezúročnosťou, nie absolútnou neplatnosťou. V dôsledku nesprávneho posúdenia absolútnej neplatnosti úveru je nesprávne aj nastolenie režimu bezdôvodného obohatenia a tým aj nesprávna aplikácia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Zmluva bola uzavretá platne, na plynutie premlčacej doby sa vzťahuje režim trojročnej premlčacej doby, nárok v čase podania žaloby premlčaný nebol. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného listom zo 07.08.2013 na plnenie v lehote do 16.08.2013, žaloba bola podaná 18.07.2016, t.j. pred uplynutím trojročnej premlčacej doby.
3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s obsahom odvolania a s tým, že aj prípadné neplatné dojednanie úroku v úverovej zmluve nespôsobuje neplatnosť celého úverového vzťahu, a teda pohľadávka žalobcu, ktorú uplatňuje v tomto konaní, nie je pohľadávkou z bezdôvodného obohatenia, ale pohľadávkou zo zmluvy, kde je premlčacia doba trojročná. V konaní neboli vykonané dôkazy svedčiace o splnení všetkých podmienok § 39a OZ, aby bolo možné uvažovať o neplatnosti celej zmluvy (zneužitie tiesne, neskúsenosti, rozumovej vyspelosti, rozrušenia, dôverčivosti, ľahkomyseľnosti, finančnej závislosti alebo neschopnosti plniť záväzky). Pokiaľ súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o to, že pohľadávka bola premlčaná po uplynutí dvoch rokov, tento záver je nesprávny, premlčacia doba bola trojročná a táto v čase podania žaloby ešte neuplynula. Je bezvýznamný záver, či dojednaná úroková sadzba bola alebo nebola v rozpore s dobrými mravmi, aj súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobcovi patrí len rozdiel medzi tým, čo žalovanému poskytol a sumou, ktorú žalovaný vrátil. Toto je práve žalovaná suma 639,93 eur, ktorú je žalovaný žalobcovi povinný zaplatiť. Splatnosť tejto sumy nastala na základe výzvy žalobcu zo dňa 08.07.2013, ktorá bola žalovanému doručená 13.08.2013, vo výzve je uvedená trojdňová lehota od doručenia výzvy na platenie. Z uvedeného vyplýva, že 16.08.2013 bola celá pohľadávka splatná a od 17.08.2013 bol žalovaný v omeškaní. Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie, odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 639,93 eur s úrokom z omeškania.
5. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Odvolací súd rozhodoval o trovách celého konania, keďže menil rozsudok súdu prvej inštancie. V konaní bol úspešný v celom rozsahu žalobca, má preto nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Výšku trov konania určí súd prvej inštancie samostatným uznesením.
6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.