Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-2C/13/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok- samosudca JUDr. Iveta Jenčová v právnej veci žalobcu V. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: T. Č.. XX, občan SR, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Maroš Zima, s.r.o., so sídlom: Vsetínska 1021/19, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 47 234 831 proti žalovanému: Obec Jurské, so sídlom: Jurské č. 20, IČO: 00 326 275, zastúpený splnomocneným zástupcom Q.. L. W., bytom: Ľ., E.. L. Č.. X o návrhu na zaplatenie 2682,49 EUR s prísl. takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Trovy konania stranám n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2682,49 EUR s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 26.11.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Uviedol, že vykonával u žalovaného mandát starostu obce vo funkčnom období 2011-2014. Jeho mandát zanikol dňa 30.11.2014 zložením sľubu novozvoleného starostu. Za 11 mesiacov roku 2014 počas výkonu funkcie starostu obce T. mu vznikol zákonný nárok na dovolenku v alikvotnej časti 23 dní. Z dôvodu pracovnej vyťaženosti pri zabezpečovaní neodkladných úloh súvisiacich s výkonom samosprávnej pôsobnosti obce mal v úmysle čerpať dovolenku za roku 2014 na konci funkčného obdobia. Z dôvodu práceneschopnosti žalobcu od 11.10.2014, ktorá bola ukončená 29.9.2015 žalobca nestihol v roku 2014 vyčerpať riadne dovolenku za rok 2014 a preto v roku 2015 požiadal o preplatenie riadnej dovolenky za rok 2014. Žalovaný písomným podaním zo dňa 6.10.2015 vyzval žalobcu, aby si svoj nárok uplatnil písomným podaním, čo žalobca aj vykonal dňa 19.10.2015. Na základe tejto žiadosti žalovaný zaslal žalobcovi dňa 26.11.2015 odpoveď, kde mu bolo oznámené, že dňa 18.11.2015 Obecné zastupiteľstvo obce T. uznesením č. 48/2015 neschválilo náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku za rok 2014 z dôvodov, ktoré tam žalovaný uviedol. Tieto dôvody žalobca nepovažuje za dôvodné s tým, že ak žalovaný mal zato, že počas výkonu funkcie starostu porušil právne predpisy, alebo zanedbal svoje povinnosti mal to riešiť iným spôsobom a nie nevyplatiť mu náhradu za nevyčerpanú dovolenku za rok 2014. Jeho postup považoval za nezákonný a protiprávny. Poukázal na ustanovenie § 134 Zákonníka práce a § 2 ods.2 zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest. Poukázal tiež na § 5 ods.2 zákona č. 253/1994 a uviedol, že na základe potvrdenia zo dňa 26.5.2014 je zrejmé, že žalobca mal mesačný hrubý príjem vo výške 2536,84 EUR. Keďže žalovaný písomným podaním zo dňa 26.11.2015 odmietol vyplatiť žalobcovi náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku dostal sa do omeškania a preto si uplatnil žalobca aj úroky z omeškania. Žalovaný poukázal vo svojom písomnom vyjadrení na jednotlivé ustanovenia zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest. Uviedol, že žalobca podľa jeho názoru nepriamo napáda uznesenie Obecného zastupiteľstva ako rozhodnutie správneho orgánu, preto žalobu považuje za neprípustnú. Rozhodovanie o nárokoch bývalého starostu obce T. na

náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku za minulé obdobia nepatrí do oblasti rozhodovania súdu, ide o konanie smerujúce do vnútra štruktúry obce, voči bývalému orgánu obce. Z tohto dôvodu je návrh žalobcu nedôvodný. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z.z. však o prípadnom nároku na náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku koná obec tak, že o ňom rozhoduje a to uznesením. K tomu došlo aj v tomto prípade a rozhodlo tým na základe hlasovania poslancov Obecného zastupiteľstva v T. uznesením o preplatení nevyčerpanej dovolenky exstarostovi, ktoré nebolo prijaté. Evidentne tak nie je splnená podmienka v tejto veci, preto žalobca sa domáhal návrhom proti aktu obce, ktorý je jedným zo zákonných podmienok pre vyplatenie nevyčerpanej dovolenky, teda aj z tohto dôvodu je návrh nedôvodný. Žalovaný mal zato, že o zákonnosti uznesení obecného zastupiteľstva je možné konať len v konaní, v ktorom sa koná o preskúmavaní zákonnosti uznesení obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva, alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku. Takýto návrh však môže podať len prokurátor. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že aj v prípade absencie rozhodnutia obecného zastupiteľstva žalovaného poukazuje na rozsudok NS SR č. 2Cdo/154/2005 zo dňa 30.1.2006, ako aj na článok 7 medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach ustanovujúcim právo na primeranú mzdu, ako aj platenú dovolenku. Rozhodnutie NS SR sa týka práve náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku, pričom absencia rozhodnutia zastupiteľského zboru t.j. obecného zastupiteľstva nemôže mať za následok nepriznanie takejto náhrady. Uvedený postup by bol v rozpore so zásadou, že starosta nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený na nárokoch vyplývajúcich z pracovného pomeru, pričom pracovnoprávny charakter predmetná náhrada za nevyčerpanú dovolenku spĺňa. Nepriznanie náhrady za nevyčerpanú dovolenku by preto bolo v rozpore so zákazom diskriminácie Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi. Nárok žalobcu má byť priznaný v súlade s národným právom, ako aj právom komunikárnym. Poukázal na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ Es zo 4.11.2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, ktorá sa vzťahuje na všetky odvetvia a činnosti verejné súkromné a ktorá zakotvuje právo všetkých pracovníkov na primeranú dobu odpočinku, pričom pripúšťa namiesto minimálnej doby ročne platenej dovolenky vyplatiť peňažnú náhradu v prípade skončenia pracovného pomeru. Členské štáty EÚ sú povinné prijať nevyhnutné opatrenia zabezpečujúce, že každý pracovník bude mať nárok na preplatenú ročnú dovolenku v trvaní najmenej 4 týždňov v súlade s podmienkami pre vznik nároku. V prípade nevyčerpania dovolenky má mať taká osoba právny nárok na jej preplatenie. Žalobca súhlasil s tým čo povedal jeho právny zástupca čo uviedol žalovaný vo vyjadrení sú lži. Odkedy on skončil funkčné obdobie ani raz nebol na Obecnom úrade v T., ani sa nerozprával s poslancami, teda ani o svojej mzde. Keď prevzal úrad po starostovi, ktorý tam bol 20 rokov boli tam samé dlhy. On počas svojej funkcie starostu uhradil 160 000,- EUR a keď odchádzal ostal dlh len 5 000,- EUR. Dovolenku nečerpal ani za roky 2011 až 2013, ani ju nežiadal preplatiť, pretože ani nebolo z čoho. V obci peniaze neboli všetko bral vždy exekútor Sopko. Starostka mu aj odstupné platila v splátkach a povedala, že keď bude mať peniaze, že mu preplatí aj dovolenku. Prečo to potom poslanci neschválili nevedel. Uviedol, že celý život podnikal a nikdy nebol na sociálnych dávkach, ani jeho deti a žijú poctivo. Dovolenku žiada vyplatiť už len z princípu, ani mu nejde o tých 2600,- EUR. Skutočne si ju čerpať nemohol, mal to v pláne pred koncom funkčného obdobia, ale posledné mesiace bol chorý, bol vážne chorý a ani teraz nie je celkom v poriadku, chodí po lekároch. Splnomocnený zástupca žalovaného považoval návrh za nedôvodný a navrhol ho zamietnuť. Uviedol, že nemá základ v zákone č. 253/1994. Náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku možno starostovi poskytnúť po splnení 2 zákonných podmienok, len ak nemohol čerpať dovolenku, ani do konca budúceho kalendárneho roka a ak o tom rozhodlo obecné zastupiteľstvo. Obecné zastupiteľstvo v Jurskom uznesením rozhodlo, že náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za rok 2014 V. U. neschvaľuje. Uviedol, že žalobca nepriamo napáda uznesenie obecného zastupiteľstva ako rozhodnutí správneho orgánu a súd nemôže nahrádzať samosprávnu rozhodovaciu činnosť, preto žalobu považoval za neprípustnú. Rozhodovanie o nároku bývalého starostu nepatrí do oblasti rozhodovania súdu, ide o konanie smerujúce do vnútra štruktúry obce a jeho zákonnosť možno preskúmať len v konaní, v ktorom sa koná o preskúmavaní zákonnosti uznesení obecného zastupiteľstva. Takýto návrh však môže podať len prokurátor. Na toto reagoval ešte žalobca s tým, že sa urobila tá chyba, že o preplatenie dovolenky rozhodovali noví poslanci. Podľa neho mali rozhodovať jeho poslanci, títo súčasní, aj keď sú to mladí ľudia nikdy nerobili a sú to ľudia s osobitnej školy. Asi mal tú žiadosť dať ešte svojim poslancom, ale ako to mal dať keď bol chorý.

Z výsledkov vykonaného dokazovania z potvrdenia Obecného úradu v T. zo dňa 26.5.2014 o hrubom mesačnom príjme žalobcu, so žiadosti o zaplatenie náhrady platu starostu za nevyčerpanú dovolenku, z výzvy - žiadosti adresovanej Obcou T.É. V. U., z odpovede obce T. zo dňa 26.11.2015, z potvrdenia Sociálnej poisťovne - pobočka Poprad zo dňa 10.8.2016 o poberaní nemocenského, ošetrovného a materského na účel vylúčenia povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie od 1.1.2014 do 10.8.2016, z uznesenia č. 48/2015 prijatého na Obecnom zastupiteľstve v T. zo dňa 18.11.2015, ako aj z časti zápisnice z tohto zasadnutia obecného zastupiteľstva a tiež z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že žalobca vykonával funkciu starostu Obce T.. V období od roku 2011 do roku 2014. Mandát starostu mu zanikol dňom 30.11.2014 zložením sľubu novozvoleného starostu. Za 11 mesiacov roku 2014 mu vznikol nárok za dovolenku v alikvotnej časti 23 dní. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad je zrejmé, že v období od 11.10.2014 do 29.9.2015 poberal nemocenskú dávku, teda ako uviedol žalobca bol v tomto období práceneschopný. Obci T. adresoval žiadosť o zaplatenie náhrady platu starostu za nevyčerpanú dovolenku. Táto žiadosť je datovaná dňom 19.10.2015. V tejto žiadosti uviedol, že v roku 2014 počas výkonu funkcie starostu Obce T. mu vznikol zákonný nárok na dovolenku, ktorú nevyčerpal a to ani jeden deň z dôvodu pracovnej vyťaženosti pri zabezpečovaní neodkladných úloh súvisiacich s výkonom samosprávnej pôsobnosti obce a s výkonom prenesenej pôsobnosti štátnej správy a tiež z dôvodu choroby a dlhodobej práceneschopnosti v mesiaci október. Keďže pre skončenie výkonu funkcie starostu nemal možnosť dovolenku vyčerpať žiadal o jej preplatenie podľa § 116 Zákonníka práce, čiže o zaplatenie náhrady platu starostu za nevyčerpanú dovolenku. Z uznesenia č. 48/2015 prijatého na Obecnom zastupiteľstve v Jurskom vyplýva, že obecné zastupiteľstvo neschválilo náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku za rok 2014. Dôvodmi ako je to zrejmé aj z odpovede Obce T. zo dňa 26.11.2015, ktorou obec reagovala na žiadosť žalobcu na vyplatenie náhrady za nevyčerpanú dovolenku vyplýva, že ak vedel starosta, teda žalobca, že nebude kandidovať mohol začať čerpať dovolenku, ďalej, že na obci nenašli výkazy z pracovných ciest, ani nič podobné, ktoré by nasvedčovali pracovnú vyťaženosť starostu obce, ďalej že dal postaviť základy kontajnerovej školy, ktorá je momentálne vo výstavbe na súkromných pozemkoch a bez stavebného povolenia, kde obec musela následne tieto pozemky vysporiadať a vykúpiť a tak vznikli nerozpočtové výdavky pre Obec T. vo výške cca 8500,- EUR, že porušil zákon o zamestnanosti a zákon 369/90 keď zamestnal na obec 2 poslancov, ktorí v žiadnom prípade nemali mať v obci pracovný pomer, tam vznikli obci samozrejme ďalšie nerozpočtové výdavky, tiež vyplatil poslancom obecného zastupiteľstva odmeny, ktoré neboli vykázané na úrad práce, nakoľko poslanci boli na dávke v hmotnej núdzi a samozrejme neboli z toho odvedené žiadne odvody a daň, obec nemá vyjadrenie zo správy finančnej kontroly ako nakladal s finančnými prostriedkami, ktoré mali byť použité na obecný vodovod - v prípade, že obec bude musieť tieto finančné prostriedky vrátiť aj s príslušnými úrokmi bude to mať pre obec katastrofálny následok. Uvažuje sa zo strany SFK Košice o podaní trestného oznámenia, neboli vyplatené faktúry voči dodávateľovi LUMI vo výške 5000,- EUR, kde bolo nakúpené veľké množstvo pracovného náradia, ktoré sa nenašlo v žiadnom sklade. Vzhľadom k týmto závažným situáciám a výdavkom, ktoré neboli pre obec T. hospodárne využité a našlo by sa ich ešte mnoho, ako uvádza starostka obce v tejto odpovedi s tým, že sú k dispozícii aj prokuratúre k nahliadnutiu rozhodlo obecné zastupiteľstvo o nevyplatení náhrady za nevyčerpanú dovolenku, nakoľko by ďalšie výdavky zaťažili rozpočet obce a obec by skončila v nútenej správe, nakoľko aj dlho obce od roku 2010 sa len zvyšoval. Podľa §2 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest funkcia starostu je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere. Výkon tejto funkcie je nezlučiteľný s funkciami podľa osobitného predpisu2) a s výkonom práce zamestnanca obce. Podľa §2 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest starostovi počas výkonu funkcie patrí dovolenka v rozsahu podľa osobitného predpisu3) alebo v rozsahu podľa kolektívnej zmluvy, ktorá je záväzná pre obec ako zamestnávateľa; na jej účely sa primerane použije osobitný predpis.3) Náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku možno starostovi poskytnúť, len ak nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roku a ak o tom rozhodlo obecné zastupiteľstvo. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt.1) Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone

samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy.1a) Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Podľa § 12 ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. Spôsobilé rokovať a uznášať sa je vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Na prijatie uznesenia obecného zastupiteľstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ak časť vety za bodkočiarkou, odsek 5, § 13 ods. 8, § 18a ods. 3 a 10, § 20a ods. 4 a § 20b ods. 5 alebo osobitný zákon neustanovuje inak; na prijatie nariadenia je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny prítomných poslancov. Ako uviedol žalovaný s poukazom na uvedené zákonné ustanovenia je zrejmé, že rozhodovanie o nároku bývalého starostu obce T. na náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku za minulé obdobia nepatrí do oblasti rozhodovania súdu, ide o konanie smerujúce do vnútra štruktúry obce, voči bývalému starostovi. V danom prípade v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z.z. došlo rozhodnutím na základe hlasovania poslancov Obecného zastupiteľstva v T. a to uznesením o preplatení nevyčerpanej dovolenky bývalému starostovi, teda žalobcovi tak, že náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za rok 2014 V. U. obecné zastupiteľstvo neschvaľuje. V predmetnom konaní, teda ani nie je možné rozhodovať o nároku uplatnenom predmetnou žalobou, v ktorom sa koná o preskúmaní zákonnosti uznesení obecného zastupiteľstva. O takomto nároku je možné konať len v konaní, v ktorom sa koná o preskúmaní zákonnosti uznesení obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku, kde takýto návrh môže podať len prokurátor. Podľa § 348 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) žalobca sa môže žalobou domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Podľa § 349 SSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Podľa § 350 SSP žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti, prípadne nevykonanie zmeny uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu. Podľa § 351 SSP žalovaným je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorého zastupiteľstvo prijalo napadnuté uznesenie. Podľa § 352 SSP správna žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov, odkedy žalovaný písomne oznámil prokurátorovi, že jeho protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, teda žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).