Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-74-2021.pdf
PDF · 144.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4Csp/74/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenej: JUDr. Pavol Pospecha, Lichnerova 23, 903 01 Senec, proti žalovanej: M. X., Z.. XX.XX.XXXX, U. XXX/XX, XXX XX F. Q., o zaplatenie 2.306,70 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 1638,66 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1638,66 eur počnúc dňom 01.06.2021 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 eur splatných vždy do 25. dňa v príslušnom mesiaci, a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 42 % trov s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd dňa 26.08.2021 sa žalobkyňa domáhala na žalovanej zaplatenia 2.306,70 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,04% denne zo sumy 2.306,70 eur od 08.04.2019 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 0,4% ročne zo sumy 2.306,70 eur od 08.04.2019 do zaplatenia tak, že zmluvná pokuta a úroky z omeškania spolu neprevýšia sumu 2.100 eur, a odo dňa, v ktorom zmluvná pokuta a úroky z omeškania spolu prevýšia sumu 2.100 eur už len úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.306,70 eur do ich zaplatenia, náhrady nákladov spojených s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky vo výške 121,31 eur, a náhrady trov konania.
2. Žalobu zástupca žalobkyne odôvodnil tak, že dňa 05.06.2018 žalobkyňa uzavrela so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500217853, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanej úver vo výške 2.100 eur. Žalovaná sa úver spolu s dohodnutými úrokmi zaviazala splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 76,89 eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára dohodnutého v zmluve. Celkom žalovaná mala podľa zmluvy zaplatiť 2.768,04 eur. Žalovaná sa dostala so splácaním splátok do omeškania. Uhradila len celkom 461,34 eur. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátky č. 7 o viac ako 3 mesiace, a to aj napriek predchádzajúcemu upozorneniu na uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, došlo k uplatneniu tzv. straty výhody splátok. Oznámenie o uplatnení práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bolo žalovanej doručené dňa 21.03.2019. K uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok došlo dňa 07.04.2019, kedy žalovaná bola povinná zaplatiť neuhradené splátky úveru. Nakoľko žalovaná tak nespravila, od nasledujúceho dňa je v omeškaní. Celková suma dlhu žalovanej voči žalobkyni 2.306,70 eur predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené na základe vyššie uvedených skutočností.
3. Nakoľko žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním jednotlivých splátok a následne aj celej zosplatnenej sumy, žalobkyni podľa čl. 8 bod 8.1. zmluvy vznikol nárok na zmluvné pokuty vo výške 0,4% denne zo sumy 2.306,70 eur od 08.04.2019 do zaplatenia.
4. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobou si žalobkyňa popri nároku na zmluvné pokuty zo sumy omeškaných splátok uplatnila aj úroky z omeškania zo sumy omeškaných splátok, a to vo výške podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, aby výška zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania žalovanej o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Preto žalobou si žalobkyňa uplatnila len časť zákonných úrokov z omeškania zo sumy nesplatnej istiny a úrokov, a to vo výške 0,4 % ročne, ktorá predstavuje rozdiel medzi súčtom maximálnych prípustných sankcií podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a sumou uplatnených zmluvných pokút. Pokiaľ úroky z omeškania a zmluvné pokuty za omeškanie dosiahnu sumu poskytnutého úveru 2.100 eur, počnúc dňom nasledujúcim po dosiahnutí tejto sumy si žalobkyňa uplatnila už len úroky z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 2.306,70 eur do zaplatenia.
5. Žalobkyňa zaslala žalovanej pred začatím konania viacero písomných upomienok. Žalovaná bola opakovane na splnenie povinností žalobkyňou vyzvaná aj formou zaslania krátkych SMS správ, resp. pri telefonickom a osobnom kontakte. V nadväznosti na zaslanie listiny „Pokusu o zmier“ žalovanej právnym zástupcom žalobkyňa si žalobou uplatnila aj náhradu nákladov spočívajúcich v odmene za túto právnu službu súvisiacu s uplatnením nárokov voči žalovanej predmetnou žalobou vo výške tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci určenej príslušným právnym predpisom o odmenách a náhradách advokátov vo výške 109,55 eur a paušálnej náhrady 11,76 eur.
6. Spolu so žalobou zástupca žalobkyne predložil súdu listiny označené ako: „Zmluva o spotrebiteľskom úvere“, „Všeobecné obchodné podmienky pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere“, výpis z úverového účtu ku dňu 05.06.2018, „Splátkový kalendár“, prehľad platieb na úverový účet, „Oznámenie o zosplatnení“ zo dňa 17.03.2019 spolu s poštovou doručenkou a „Pokus o zmier pred začatím súdneho konania“ zo dňa 10.04.2019.
7. Uznesením zo dňa 15.12.2021 č.k. 4Csp 74/2021-38 súd podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyzval žalovanú na vyjadrenie k žalobe a pripojeným listinám v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Uznesenie spolu so žalobou a jej prílohami bolo žalovanej riadne doručené dňa 20.12.2021. Žalovaná sa k žalobe a jej prílohám v stanovenej lehote nevyjadrila.
8. Podaním zo dňa 15.12.2021 súd vyzval zástupcu žalobkyne na doplnenie skutkových tvrdení rozhodných pre posúdenie splnenia povinnosti veriteľa pri uzatváraní zmluvy posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej úver splácať, teda tzv. bonitu žalovanej. Na výzvu zástupca žalobkyne reagoval podaním doručeným súdu dňa 23.12.2021, v ktorom poukázal na zákonnú povinnosť žiadateľa o úver uviesť v žiadosti pravdivé a úplne informácie potrebné pre posúdenie jeho bonity. Uviedol, že žalovaná žiadosť o úver predložila v máji 2018. Svojim podpisom na žiadosti potvrdila správnosť a pravdivosť v nej uvedených údajov. Súčasťou žiadosti je analýza bonity. Získané údaje boli overené využitím údajov z databázy nebankového registra klientskych informácií (NRKI), údajov z databázy MV SR odcudzených a stratených občianskych preukazov, dopytom do Sociálnej poisťovne (zamestnanie a vymeriavací základ), na stránkach www.orsr.sk <http://www.orsr.sk>,www.zrsr.sk, www.finstat.sk a www.dlžnik.sk (kontrola vyhlásených konkurzov). Zamestnávateľ žalovanej Verejnoprospešné služby Mesta Kežmarok a výška žalovanou deklarovaného mesačného príjmu 369 eur bola preverená dopytom v Sociálnej poisťovni. Žalovaná uviedla ako príjem ešte rodinné prídavky vo výške 23,68 eur. Žalovanou boli oznámené výdavky vo výške 199,48 eur. Nakoľko táto suma je nižšia ako minimálna suma výdavkov určená opatrením NBS, nebola braná do úvahy. Do úvahy bol vzatá celková výška záväzkov žalovanej 290,54 eur, pozostávajúca zo životných výdavkov vo výške životného minima na žalovanú 199,48 eur a na jedno dieťa 91,06 eur. Voľné zdroje žalovanej tak predstavovali 102,14 eur. V prílohe podania predložil prehľad verifikačných otázok a výstup z NRKI ku dňu 25.05.2018.
9. Súd spor prejednal na pojednávaní konanom dňa 19.04.2022 v neprítomnosti zástupcu žalobkyne, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, a ktorý podaním zo dňa 21.03.2021 ospravedlnil svoju neúčasť dôvodom hospodárnosti konania a vyslovil súhlas s prejednaním a rozhodnutím sporu v jeho neprítomnosti. Žalovaná na tomto pojednávaní uviedla, že v čase poskytnutia úveru mala prácu, o ktorú však prišla. Nevie, ako má úver splatiť. V súčasnosti je na materskej dovolenke. Vychádzajúc z ust. § 295 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd môže v spotrebiteľskom spore vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, súd na tomto pojednávaní vykonal výsluch žalovanej. Žalovaná v svojej výpovedi uviedla, že v čase poskytnutia úveru, ktorý bol jej jediným úverom v tom čase, žila v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v Malom Slavkove s manželom a 4 deťmi. Obývali horné poschodie, dole bývali svokrovci. Obaja s manželom pracovali na verejnoprospešných prácach v Kežmarku. Príjem vtedy bol cca 350 - 360 eur. V čase uzavretia zmluvy pracovala necelý rok, zmluvu mala na dobu určitú s tým, že sa uvidí, ako ďalej. Všetky 4 deti chodili na základnú školu. V tom čase sa s manželom snažili získať aj vyšší úver, a to aj inde. Všade ich odmietli, lebo mali nízky príjem. V rodinnom dome v súčasnosti platia 110 eur za elektrinu a 38 eur za vodu. Plyn nemajú. Dňa 12.02.2022 sa im narodilo piate dieťa, s ktorým je na materskej dovolenke. Prvú dávku ešte len dostane. Manžel v súčasnosti pracuje na verejnoprospešných prácach a zarobí cca 450-490 eur mesačne.
10. Dokazovaním vykonaným v celom rozsahu návrhov žalobkyne a výsluchom žalovanej súd skutkový stav v danej veci ustálil nasledovne:
11. Žalovaná nepoprela a súd na základe vykonaného dokazovania nemal dôvodné pochybnosti o tvrdení žalobkyne, že dňa 05.06.2018 strany uzavreli zmluvu o úvere evidovanú žalobkyňou pod č.8500217853, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanej bezúčelový úver vo výške 2.100 eur a žalovaná sa zaviazala zaplatiť žalobkyni 36 mesačných splátok po 76,89 eur, celkom čiastku 2.768,04 eur (ďalej len „zmluva o úvere“). Tieto skutočnosti preukazujú listiny predložené v spore žalobkyňou označené ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere“, „Splátkový kalendár“, a výpis z účtu žalobkyne v ČSOB a.s., podľa ktorého žalobkyňa dňa 05.06.2018 poukázala v prospech žalovanej peňažné prostriedky vo výške 2.100 eur. Zmluva o úvere, v ktorej ako druh úveru je uvedený bezúčelový spotrebiteľský úver, obsahuje o.i. údaje o celkových nákladoch spojených s úverom 668,04 eur, ročnej úrokovej sadzbe 18,92 %, ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) 20,32%, dátume splatnosti prvej splátky 01.07.2018, dátume splatnosti poslednej splátky 01.06.2021, frekvencii splátok mesačne vždy k 1. dňu v kalendárnom mesiaci a dobe trvania zmluvy do dátumu splatnosti poslednej splátky.
12. Žalovaná v spore nepoprela a súd na základe vykonaného dokazovania nemal dôvodné pochybnosti ani o tvrdení žalobkyne, že žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním splátok. Podľa prehľadu platieb predloženého žalobkyňou žalovaná zaplatila celkom len 6 splátok po 76,89 eur, a to dňa 25.06.2018, 10.07.2018, 13.08.2018, 11.09.2018, 10.10.2018 a poslednú dňa 13.11.2018. Celkom tak zaplatila čiastku 461,34 eur (6 x 76,89 eur).
13. Z listiny označenej ako „Oznámenie o zosplatnení„ zo dňa 17.03.2019 a pripojenej poštovej doručenky vyplýva, že týmto listom žalobkyňa s poukazom na zmluvu o úvere žalovanej oznámila, že ku dňu vyhotovenia listiny je v omeškaní s úhradou 7., 8. a 9. splátky úveru, že omeškanie najstaršej splátky je 75 dní a že suma omeškaných splátok je spolu 230,67 eur. Upozornila žalovanú, že v prípade, ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok o viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stratí výhodu splátok a celý dlh bude povinná zaplatiť naraz. Podľa doručenky list bol žalovanej doručený dňa 21.03.2019.
14. Podľa obsahu listiny označenej ako „Pokus o zmier pred začatím konania“ zo dňa 10.04.2019 táto listina obsahuje prejav vôle žalobkyne adresovaný žalovanej spočívajúci v oznámení, že dňa 07.04.2019, kedy bola povinná uhradiť neuhradené splátky úveru podľa oznámenia zo dňa 21.03.2019, došlo v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok, a výzve žalovanej na úhradu sumy 2.437,77 eur (neuhradené splátky úveru 2.306,70 eur a trovy právneho zastúpenia 121,31 eur) do 7 dní od doručenia listiny.
15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, tzn. ku dňu 05.06.2018 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Vychádzajúc z cit. ust. § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľská zmluva nie je osobitným zmluvným typom. Môže ňou byť ktorýkoľvek zmluvný typ upravený Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom, iným právnym predpisom alebo aj zákonom neupravená, tzn. nepomenovaná zmluva, ak sú splnené požiadavky kladené na subjekty zmluvy, tzn. ak stranami zmluvy sú dodávateľ a spotrebiteľ. Spotrebiteľskou zmluvou je teda vždy založený právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ. Zmluva o úvere, ktorú ako zmluvný typ upravuje cit. ust. § 497 Obchodného zákonníka, patrí medzi absolútne obchodné vzťahy, tzn. že v zásade by sa mala vždy spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 261 Obchodného zákonníka). Avšak v prípade, ak účastníkom takéhoto obchodného úverového vzťahu je spotrebiteľ, obchodný vzťah založený zmluvou o úvere nadobúda aj spotrebiteľský charakter. V takomto prípade vzťah má zmiešaný spotrebiteľsko - obchodný charakter, ktorý sa prejaví v tom, že sa naň budú aplikovať aj normy spotrebiteľského práva ako lex špecialis.
20. Medzi stranami nebolo sporné a súd nemal dôvodné pochybnosti o tom, že zmluva o úvere v prejednávanej veci má charakter zmluvy spotrebiteľskej, a že žalovaná má v právnom vzťahu založenom touto zmluvou o úvere postavenie spotrebiteľa. Záver, že žalovaná zmluvu o úvere uzavrela ako spotrebiteľ, teda že pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, vyplýva zo samotného označenia zmluvy ako zmluva o „spotrebiteľskom“ úvere, označenia žalovanej v predložených listinách údajmi fyzickej osoby - nepodnikateľa, ako aj druhu úveru špecifikovaného v zmluve ako bezúčelový „spotrebiteľský„ úver. Súd poukazuje aj na argumentáciu zástupcu žalobkyne v spore ustanoveniami spotrebiteľského práva (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a iné). Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že žalobkyňa pri poskytovaní úveru konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
21. Jedným z druhov spotrebiteľských zmlúv sú zmluvy o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľské úvery v čase uzavretia zmluvy o úvere v danej veci upravoval špeciálny zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), ktorý vo vzťahu k Obchodnému zákonníku a k Občianskemu zákonníku má postavenie lex špecialis. Súd zastáva názor, že úver poskytnutý žalovanej na základe spotrebiteľskej zmluvy o úvere v danej veci má charakter spotrebiteľského úveru tak, ako ho definuje Zákon o spotrebiteľských úveroch, a spotrebiteľská zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa tohoto zákona.
22. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
23. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
24. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
25. Podľa § 7 ods. 16 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
26. Podľa § 7 ods. 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
27. Podľa § 7 ods. 20 Zákona o spotrebiteľských úveroch na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
28. Podľa § 7 ods. 21 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a).
29. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
30. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10 zo 14. novembra 2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (ďalej už len „Opatrenie NBS“), ukazovateľ schopnosti splácať sa vypočíta ako podiel výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa podľa ods. 3 a celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4 zníženej o celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa ods. 5. Všetky položky výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať sa prepočítajú na obdobie jedného mesiaca. Limit ukazovateľa schopnosti splácať vypočítaného podľa odseku 1 nemôže prekročiť hodnotu 1.
31. Podľa § 2 bod 5 Opatrenia NBS výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely ods. 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety, zvýšená o 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so
spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.
32. Podľa § 2 ods. 10 Opatrenia NBS na účely § 7 ods. 20 písm. d) zákona sa pri určení peňažných záväzkov súvisiacich s existujúcimi úvermi, pri ktorých je spotrebiteľ spoludlžníkom, na tieto úvery hľadí ako keby bol spotrebiteľ jediným dlžníkom. Ak spoludlžník pri inom úvere žiada o úver spoločne so spotrebiteľom, splátka iného úveru sa započíta iba raz.
33. Podľa § 7 ods. 1 Opatrenia NBS ustanovenia § 2 ods. 5 sa do 30. júna 2018 uplatňuje tak, že za celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa sa považuje výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 2 ods. 5 prvej vety, zvýšená o 15 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu.
34. Podľa cit. ust. § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je teda pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom vynaloženie tejto odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať (§ 7 ods. 16 písm. b) zákona). V opačnom prípade má to pre veriteľa dôsledky vo forme sankcií uvedených v cit. § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, tzn. vo forme straty oprávnenia vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a v prípade hrubého porušenia tejto povinnosti aj bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru. Táto vnútroštátna úprava je dôsledkom transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008, ktorá v preambule uvádza: „(8) Je dôležité, aby tento trh poskytoval spotrebiteľom dostatočnú mieru ochrany a zabezpečil si tak ich dôveru. Voľný pohyb úverových ponúk by tak mohol prebiehať za optimálnych podmienok pre tých, ktorí úvery ponúkajú, ako aj pre tých, ktorí o ne žiadajú, s náležitým zohľadnením konkrétnej situácie v jednotlivých členských štátoch...(26) Členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií [5], veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.“. Podľa čl. 8 ods. 1 tejto smernice: „Členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať“. Preto súd v záujme ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je povinný vždy ex offo, tzn. aj bez ohľadu na prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany strán, zaoberať sa okolnosťami splnenia tejto povinnosti veriteľom (porovnaj napr. rozhodnutia Súdneho dvora (EÚ) C-679/18 a C-449/13).
35. Bolo preto na žalobkyni, aby aj v danej veci hodnoverne preukázala, že ako veriteľ bonitu žalovanej pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdila s dostatočnou odbornou starostlivosťou. Podľa citovanej právnej úpravy Zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 7 ods. 20) odborná starostlivosť predpokladala zistenie a) čistého príjmu žalovanej, b) nákladov na zabezpečenie jej základných životných potrieb a potrieb osôb, voči ktorým mala vyživovaciu povinnosť, c) výšku splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce jej príjem. Podľa judikatúry odborná starostlivosť pritom predpokladá nie len riadne a úplné zistenie týchto údajov od spotrebiteľa, ale aj ich overenie,
minimálne overenie od platiteľa príjmu, od ktorého príjem spotrebiteľ poberal. Tu súd poukazuje na § 5 ods. 3 Opatrenia NBS, podľa ktorého čestné vyhlásenie spotrebiteľa o výške príjmu nie je preukázaním príjmu spotrebiteľa. Odborná starostlivosť ďalej predpokladá riadnu aplikáciu verejne dostupných informácií o údajoch o životnom minime upravených zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom mimine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase preverovania bonity spotrebiteľa (ďalej už len „Zákon o životnom minime“). Tu súd dáva do pozornosti napr. rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 33 Cdo 2178/2018 z 25.07.2018, ktorý vzhľadom na porovnateľný spoločenský a historický vývoj a členstvo oboch štátov v EÚ je plne použiteľný aj v danej veci, podľa ktorého: „Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek, neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu, že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech. Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. Již gramatickým a logickým výkladem § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru lze dovodit, že dostatečnými nejsou míněny informace získané toliko od spotřebitele. Odborná péče předpokládá údaje, které dlužník věřiteli uvedl, ověřit, resp. objektivně podložit minimálně potvrzením zaměstnavatele dlužníka (srov. Wachtlová, L a Slanina, J.: Zákon o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů č. 145/2010 Sb. Komentář. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2011, s. 98-109, ISBN 9788074001185). Nepochybně klíčová je i povinnost věřitele využívat veřejně dostupné informace, jakými jsou například státem publikované údaje o životním a existenčním minimu podle zákona č. 110/2006 Sb., o životním a existenčním minimu, a o průměrných výdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úřadu), a tyto porovnávat se známými nebo od spotřebitele zjištěnými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho příjmech a výdajích. To ostatně dovodil ve svém rozhodnutí ze dne 1. 4. 2015, sp. zn. 1 As 30/2015, i Nejvyšší správní soud, jehož závěry použil na podporu své argumentace již odvolací soud v napadeném rozhodnutí. Závěr odvolacího soudu dovozující, že spokojila-li se žalobkyně s nedoloženým prohlášením žalovaného o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech a nahlédnutím do registru dlužníků, nedostála povinnosti věřitele ve smyslu ustanovení § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru, je správný“. .
36. V danej veci zástupca žalobkyne tvrdil, že pri skúmaní bonity žalovanej vychádzal z údajov uvedených žalovanou v žiadosti o úver, ktorú žalovaná podala v máji 2018, a v ktorej žalovaná svojim podpisom potvrdila správnosť a pravdivosť v nej uvedených údajov. Žiadnu žiadosť žalovanej o úver z mája 2018, v ktorej by žalovaná riadne popísala svoj rodinný stav, príjmy a výdavky, však v priebehu konania strana žalobkyne súdu nepredložila. Zástupca žalobkyne ďalej tvrdil, že zamestnávateľ žalovanej, a to Verejnoprospešné služby Mesta Kežmarok, a výška žalovanou deklarovaného čistého mesačného príjmu 369 eur bola preverená dopytom v Sociálnej poisťovni. Ani o tom však žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz. Z výpovede žalovanej na pojednávaní dňa 19.04.2022 vyplýva, že v čase uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere žila v spoločnej domácnosti s manželom a 4 školopovinnými deťmi, čo je zrejmé aj z výpisu z registra obyvateľov SR. Preto pokiaľ žalobkyňa uviedla, že pre výpočet ukazovateľa schopnosti žalovanej úver splácať zohľadnila náklady na zabezpečenie životných potrieb len žalovanej ako spotrebiteľa a jedného dieťaťa, tento postup nemožno nazvať inak, ako postup, kedy žalovaná s odbornou starostlivosťou nezistila a neoverila celkové rodinné pomery žalovanej, a tým ani údaje rozhodné pre výpočet výdavkov na zabezpečenie základných životných potrieb žalovanej ako spotrebiteľa pre účely posúdenia schopnosti úver splácať. Náklady na zabezpečenie životných potrieb žalovanej a 4 školopovinných detí pri ich zohľadnení len v najnižšej výške, a to vo výške sumy životného minima podľa Zákona o životnom minime, predstavovali celkom 563,72 eur mesačne (199,48 eur na žalovanú a 91,06 eur na každé dieťa, spolu 364,24 eur). Celková výška nákladov na zabezpečenie životných potrieb žalovanej a osôb, s ktorými žila v spoločnej domácnosti a voči ktorým mala vyživovaciu povinnosť (§ 20 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch), teda presiahla takmer o 100 % žalobkyňou tvrdený čistý mesačný príjem 369 eur. Pritom podľa cit. § 2 ods. 5 v spojení s § 7 ods. 1 Opatrenia NBS pri zmluvách uzavretých do 30.06.2018 (o ktorú sa jedná aj v danej veci) bolo potrebné za celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa považovať výšku
nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 2 ods. 5 prvej vety, ešte zvýšenú o 15 % rozdielu medzi celkovou výškou jeho čistého príjmu a životným minimom spotrebiteľa a osôb, voči ktorým mal spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktoré žili s ním v spoločnej domácnosti. Spolu s výdavkom žalovanej na peňažné záväzky spočívajúcim len v dojednanej splátke predmetného spotrebiteľského úveru 76,89 eur (§ 7 bod 20 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch) výdavky žalovanej na zabezpečenie životných potrieb a peňažné výdavky rozhodné podľa vtedy platnej úpravy pre posúdenie jej bonity ( § 7 ods. 20 písm. b) a c) Zákona o spotrebiteľských úveroch) tak činili 640,61 eur, čo svedčí o tom, že žalovaná v tom čase bola predĺžená. Súd len dodáva, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by do celkovej výšky čistého príjmu spotrebiteľa sa zarátavali aj rodinné prídavky ako sociálne dávky určené na výživu detí. Avšak ani zarátanie rodinných prídavkov na štyri nezaopatrené deti do výšky čistého príjmu žalovanej v danej veci nemá vplyv na záver súdu o predĺžení žalovanej (23,68 eur x 4 = 94,72 eur).
37. Na základe len uvedených skutočnosti súd prijal záver, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere v danej veci nepostupovala s náležitou odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovanej spotrebiteľský úver splácať. Súd tu zdôrazňuje, že pre účely posúdenia splnenia povinnosti veriteľom podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch nie je relevantné, aká bola reálna rodinná, finančná a majetková situácia žalovanej v čase uzatvárania zmluvy, ale akým spôsobom žalobkyňa ako veriteľ v danej veci pristúpila k zisťovaniu a hodnoteniu bonity žiadateľa o spotrebiteľský úver. Na základe vyššie uvedených skutočnosti je plne dôvodný záver, že žalovaná v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespĺňala maximálny zákonný limit ukazovateľa schopnosti splácať úver stanovený jednak cit. ust. § 7 ods. 21 Zákona o spotrebiteľských úveroch, a jednak cit. ust. § 2 ods. 2 Opatrenia NBS. Súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý nemôže prevyšovať hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a), túto hodnotu vysoko prevyšoval. Podiel výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa podľa § 2 ods. 1 Opatrenia NBS a celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4 Opatrenia NBS zníženej o celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa odseku 5 Opatrenia NBS, prekračoval hodnotu 1. Navyše, nezistenie a neoverenie údajov o celkovom rodinnom stave žalovanej, ktorá žila v spoločnej domácnosti aj s manželom, znamenalo neposúdenie s odbornou starostlivosťou pre účely preskúmania bonity žalovanej ani výšky peňažných záväzkov znižujúcich príjem spotrebiteľa (§ 7 ods. 20 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch) z pohľadu ust. § 2 ods. 10 Opatrenia NBS, podľa ktorého sa pri určení peňažných záväzkov súvisiacich s existujúcimi úvermi, pri ktorých je spotrebiteľ spoludlžníkom, na tieto úvery hľadí ako keby bol spotrebiteľ jediným dlžníkom. Taktiež podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch bolo potrebné s odbornou starostlivosťou zohľadniť dobu, na ktorú sa spotrebiteľský úver žalovanej poskytoval (36 mesiacov) v kontexte skutočnosti, že žalovaná tak, ako uviedla v svojej výpovedi, pracovala iba niekoľko mesiacov a zmluvu so zamestnávateľom mala uzavretú len na dobu určitú. Súd tu poukazuje tiež na výpoveď žalovanej na pojednávaní dňa 19.04.2022, kedy uviedla, že v čase poskytnutia úveru mala prácu, o ktorú však prišla (javí sa, že ešte v tom istom roku 2018), a podľa ktorej v tom čase sa s manželom snažili získať aj vyšší úver, a to aj inde. Všade ich však odmietli, lebo mali nízky príjem. Táto skutočnosť vyplýva aj z výpisu z NRKI predloženého žalobkyňou, podľa ktorého 6 žiadosti žalovanej o úver, posledná v januári 2018 o úver vo výške 2.000 eur, boli nebankovými subjektmi odmietnuté. Navyše, žalobkyňa nepreukázala, že by bola zistila a overila, či žalovaná nemala peňažné záväzky aj v bankových inštitúciách. Takýto postup nemožno nazvať inak, ako nedostatočná odborná starostlivosť veriteľa pri posudzovaní bonity spotrebiteľa.
38. Porušenie povinnosti žalobkyne ako veriteľa stanovených vyššie cit. právnou úpravou Zákona o spotrebiteľských úveroch a Opatrenia NBS má podľa cit. ust. § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch za následok sankciu v podobe straty oprávnenia veriteľa požadovať na spotrebiteľovi jednorazové splatenie celého spotrebiteľského úveru. Súd zastáva názor, že porušenie tejto povinnosti žalobkyňou ako veriteľom má v danej veci podľa cit. ust. § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch za následok aj ďalšiu sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovanej, a to z dôvodu, že sa jednalo o hrubé porušenie tejto povinnosti veriteľa. Podľa cit. ust. § 11 ods. 2 posledná veta Zákona o spotrebiteľských úveroch za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov, o. i aj o rodinnom stave spotrebiteľa, a za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42, teda aj ust. § 7 ods. 21, ktorý stanovuje maximálny povinný limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa úver splácať.
39. Súd len dodáva, že v zmysle zásad platného civilného procesného kódexu bola to práve žalobkyňa, ktorá mala povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu (dôkazné bremeno). Žalobkyňa bola povinná už v žalobe, okrem iného, uviesť úplné a pravdivé opísanie skutočností rozhodujúcich pre spor a označiť, prípadne pripojiť k žalobe, dôkazy na ich preukázania (§ 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku), teda aj úplne a pravdivo opísať skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie splnenia jej povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej úver splácať a tvrdené skutočnosti aj preukázať, čo žalobkyňa neučinila. Platný procesný civilný poriadok výrazne obmedzuje dôkaznú iniciatívu súdu a dôraz kladie takmer bezvýhradne na strany sporu. Napriek tomu súd podaním zo dňa 15.12.2021 vyzval žalobkyňu na doplnenie a preukázanie skutkových tvrdení v tomto smere a vychádzal z tvrdení a dôkazov uvedených a predložených žalobkyňou v nadväznosti na doplňujúce podanie žalobkyne doručené súdu dňa 23.12.2021. Bolo by porušením zásady rovnosti strán, a to aj v spotrebiteľskej veci, ak by súd aktívne vyhľadával alebo dopĺňal skutkové tvrdenia za žalobkyňu a vyhľadával v listinných dôkazoch skutočností, ktorá má tvrdiť a preukazovať žalobkyňa (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2CoCsp 20/2020).
40. Vzhľadom na záver o bezpoplatkovosti a bezúročnosti spotrebiteľského úveru a strate oprávnenia žalobkyne ako veriteľa vyžadovať od žalovanej jednorázové zaplatenie celého úveru súd žalobkyni priznal nárok iba na zaplatenie omeškaných splátok istiny úveru. Keďže splatnosť poslednej splátky úveru bola v zmluve dojednaná na deň 01.06.2021, splatnými v čase rozhodovania súdu boli už všetky nezaplatené splátky úveru. Preto súd vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovanej bol úver poskytnutý vo výške 2.100 eur, pričom do rozhodovania súdu žalovaná na úverový účet zaplatila 461,34 eur, žalovanú zaviazal na zaplatenie splatných splátok istiny vo výške 1.638,66 eur (2.100 eur - 461,34 eur). V prevyšujúcej časti žalobu čo do istiny zamietol.
41. Žalobou žalobkyňa požadovala na žalovanej aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,04% denne zo sumy 2.306,70 eur od 08.04.2019 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 0,4% ročne zo sumy 2.306,70 eur od 08.04.2019 do zaplatenia tak, že zmluvná pokuta a úroky z omeškania spolu neprevýšia sumu 2.100 eur, a odo dňa, v ktorom zmluvná pokuta a úroky z omeškania spolu prevýšia sumu 2.100 eur už len úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.306,70 eur do ich zaplatenia, a náhradu nákladov spojených s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky vo výške 121,31 eur.
42. Podľa § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
43. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa toho zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací prepis.
44. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 586/2008 Z. Z. účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
45. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením.
46. Žalobkyňa žalobou žiadala priznať úroky z omeškania so zaplatením celej zosplatnenej pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 2.306,70 eur, a to odo dňa 08.04.2019, nie odo dňa splatnosti jednotlivých splatných splátok. Keďže žalobkyňa nemala oprávnenie požadovať na žalovanej predčasné splatenie celého úveru jednorázovo a súd žalobkyni priznal nárok na zaplatenie jednotlivých omeškaných splátok istiny, súd žalobkyni priznal úroky z omeškania so zaplatením omeškaných splátok istiny v sume 1.638,66 eur odo splatnosti poslednej splátky, tzn. od 01.06.2021 do zaplatenia, a to v požadovanej zákonnej výške 5% ročne, a žalobu v časti príslušenstva v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.
47. Žalobkyňa si žalobou v nadväznosti na zaslanie listiny „Pokusu o zmier pred začatím súdneho konania“ žalovanej jej právnym zástupcom uplatnila aj náhradu nákladov spočívajúcich v odmene právneho zástupcu za túto právnu službu súvisiacu s uplatnením nárokov voči žalovanej predmetnou žalobou vo výške tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci určenej príslušným právnym predpisom o odmenách a náhradách advokátov vo výške 109,55 eur a paušálnej náhrady 11,76 eur, spolu 121,31 eur. Žalobkyňa síce predložila súdu listinu „Pokus o zmier pred začatím súdneho konania“ vyhotovenú advokátskou kanceláriou JUDr. Andrey Cvikovej a.s. so sídlom Kubániho 16, 811 01 Bratislava, dňa 10.04.2019. Ničím však nepreukázala, že by v nadväznosti na túto listinu skutočne náklady tak, ako tvrdí, aj vynaložila. Preto súd žalobu aj v tejto časti príslušenstva zamietol.
48. Vychádzajúc z ust. § 232 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd môže v odôvodnených prípadoch určiť na vykonanie uloženého plnenia aj dlhšiu lehotu ako tri dni od právoplatnosti rozsudku, súd po preskúmaní a zvážení všetkých okolností veci povolil žalovanej uložené peňažné plnenie vykonať v splátkach vo výške po 50 eur za podmienok tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd zastáva názor, že povolenie splátok peňažného dlhu celkové pomery na strane žalovanej, ktorej sa narodilo 5. dieťa, ktorá je s ním na materskej dovolenke, ktorá má celkom 5 vyživovacích povinností, a ktorej manžel pracuje na verejnoprospešných právach s príjmom cca 450 eur mesačne, je opodstatnené. Povolením splátok nebude neprimerane dotknutá majetková sféra žalobkyne, ktorej predmetom činnosti je o.i. aj poskytovanie spotrebiteľských úverov v neobmedzenom rozsahu.
49. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.
51. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
53. Strany boli v konaní úspešné pomerne. Pomer úspechu žalobkyne a žalovanej predstavuje 71% : 29%. Po odpočítaní neúspechu žalobkyne tak žalobkyni prislúcha voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42% trov. O výške tejto náhrady podľa cit. právnej úpravy rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník tunajšieho súdu.
Poučenie:
Proti výrokom I. - III. toho rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).