Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cpr-1-2014.pdf
PDF · 121.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-10Cpr/1/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici sudca JUDr. Helena Loduhová v spore žalobcu: CBA Slovakia a.s. so sídlom Lučenec, Dukelských hrdinov 2, IČO: 36620319 právne zastúpený JUDr. Alexandrom Filom, advokátom, Advokátska kancelária Lučenec, Dr. Herza č. 12, proti žalovanému U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N., C. XXXX/XX o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru označené ako „Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru“ zo strany žalovaného ako zamestnanca datované z 18.2.2014 doručené žalobcovi dňa 19.2.2014 je neplatné. Žalobca uviedol, že žalovaný u neho pracoval od 1.1.2001 v pracovnom pomere a na základe zmeny pracovnej zmluvy od 1.10.2007 vykonával práce - vodič, skladník, závozník. Dňa 24.1.2014 doručil žalovaný žalobcovi žiadosť o preradenie na inú prácu podľa § 55 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce zo dňa 23.1.2014, v ktorom uviedol, že pracuje u žalobcu ako vodič - skladník - závozník, v roku 2013 sa podrobil odbornému lekárskemu vyšetreniu chrbtice v neurologickej ambulancii, pričom týmto vyšetrením bolo zistené, že nie je vhodné, aby dohodnutú prácu ďalej vykonával, lebo vážne ohrozuje jeho zdravie. K žiadosti pripojil lekársky posudok MUDr. V. S. z 22.1.2014 a vzhľadom na skutočnosti uvádzané v posudku žiadal žalobcu, aby bol najneskôr do 15 dní prevedený na inú, pre neho vhodnú prácu. Žalobca oznámil žalovanému, že po skončení jeho práceneschopnosti (žalovaný bol v tom čase PN, ktorá skončila až 20.2.2014) ho preradí na prácu v zmysle dojednaných podmienok zodpovedajúcej jeho zdravotnej spôsobilosti. Takéto oznámenie prevzal žalovaný dňa 7.2.2014. Na to dňa 19.2.2014 doručil žalovaný žalobcovi oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 18.2.2014. V oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaný uviedol, že podľa lekárskeho posudku všeobecného lekára MUDr. V. S. zo dňa 22.1.2014, ktorý žalobcovi odoslal 23.1.2014, nemôže ďalej vykonávať svoju prácu bez ohrozenia svojho zdravia a pracovnej schopnosti. V okamžitom skončení pracovného pomeru ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že ho žalobca v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote podľa § 55 ods. 2 písmeno a/ Zákonníka práce nepreradil n inú prácu, rozhodol sa pracovný pomer so žalobcom skončiť a podľa § 69 ods.1 písm. a/ Zákonníka práce okamžite končí pracovný pomer zo zdravotných dôvodov. Podľa názoru žalobcu je uvedené okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného neplatné, pretože nespĺňa všetky zákonom stanovené požiadavky. Žalobca tvrdil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné najmä z dôvodu, že lekársky posudok vystavený 22.1.2014, ktorý žalovaný pripojil k listu zo dňa 23.1.2014, sa nepovažuje za lekársky posudok o zdravotnom stave, ktorý má na mysli § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce. Z jeho obsahu totiž nevyplýva, že žalovaný ako zamestnanec nemôže ďalej vykonávať svoju prácu bez vážneho ohrozenia
jeho zdravia. Okrem toho žalobca poukázal na to, že žalovaný doručil okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľovi už 19.2.2014, t. j. ešte pred uplynutím trvania jeho práceneschopnosti, ktorá mu skončila až 20.2.2014, pričom počas trvania jeho PN ho navrhovateľ preradiť na inú prácu nemohol práve pre prekážku spočívajúcu v jeho PN. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný nemal zákonný dôvod skončiť pracovný pomer okamžite a pokiaľ ho týmto spôsobom skončil, konal neplatne. Žalobca mal za to, že dôvody v okamžitom skončení nezodpovedajú skutočnosti, respektíve tieto ako dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca neexistovali a ani neexistujú. Nikdy totiž v prípade žalovaného nebol daný taký stav, že by nemohol ďalej vykonávať svoju doterajšiu prácu u žalobcu bez vážneho ohrozenia jeho zdravia. Žalobca ďalej poukázal na § 77 Zákonníka práce, podľa ktorého neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením môže zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote do 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Ak teda by žalobca ako zamestnávateľ nepodal na súd včas žalobu o vyslovenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca zákonom stanovenej tzv. prekluzívnej lehote, pracovný pomer sa skončí jeho okamžitým skončením zo strany zamestnanca aj vtedy, ak išlo zo strany zamestnanca o neplatný právny úkon okamžitého skončenia pracovného pomeru. V takom prípade platnosť, či neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalovaným už neskôr by súd preskúmavať nemohol, ani keď by sa jeho preskúmavania žalobca ako bývalý zamestnávateľ dodatočne domáhal. Žalobca sa nechce dostať do situácie, že v prípadnom súdnom spore o zaplatenia dvojmesačnej mzdy podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce, ktorý žalovaný môže v prípadne proti žalobcovi vyvolať a takúto náhradu od neho požadovať, by neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaným už súd nemohol preskúmavať, ak túto žalobu o určenie jeho neplatnosti žalobca nepodá včas, v prekluzívnej lehote dvoch mesiacov. Preto žalobca podal žalobu na súd a žiadal jej vyhovieť. Zároveň sa vyjadril, že netrvá na tom, aby žalovaný u neho ďalej pracoval. Vzhľadom na takéto stanovisko žalobcu sa podľa neho na tento prípad vzťahuje tzv. zákonná fikcia, podľa ktorej pracovný pomer žalovaného u žalobcu zo zákona skončil dohodou ku dňu 19.2.2014. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil pracovnú zmluvu zo dňa 1.1.2001, Oznámenie o zmene osoby zamestnávateľa vzniknutej zo zákona zo dňa 30.7.2007, dodatok k pracovne zmluve zo dňa 30.7.2007, doplnok k pracovnej zmluve
- zmenu dojednaných podmienok zo dňa 1.10.2007, Žiadosť žalovaného o preradenie na inú prácu zo zdravotných dôvodov zo dňa 23.1.2014, Lekársky posudok MUDr. V. S. zo dňa 22.1.2014, odpoveď žalobcu žalovanému na žiadosť o preradenie na inú prácu zo dňa 4.2.2014, doručenku zo dňa 7.2.2014, okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18.2.2014, oznámenie žalobcu zo dňa 20.2.2014, doručenku zo dňa 27.2.2014 a výpis z obchodného registra žalobcu.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Mal za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňa všetky zákonom stanovené požiadavky, bolo podané písomne, jeho dôvod bol skutkovo vymedzený dostatočne určito a boli splnené aj podmienky podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce. Uviedol, že dňa 23.1.2014 doručil žalobcovi žiadosť o preradenie na inú prácu zo zdravotných dôvodov, ktorého prílohu tvoril lekársky posudok MUDr. V. S. zo dňa 22.1.2014. Podľa žalovaného tento lekársky posudok spĺňa podmienky lekárskeho posudku podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, pretože je označený ako lekársky posudok, je v ňom vyjadrený zdravotný stav zamestnanca a obsahuje aj poučenie o možnosti preskúmania. Žalovaný tvrdil, že žalobca zavádza, keď tvrdí, že z obsahu lekárskeho posudku nevyplýva, že žalovaný ako zamestnanec nemôže ďalej vykonávať svoju prácu bez vážneho ohrozenia jeho zdravia, nakoľko v lekárskom posudku je explicitne uvedené, že žalovaný nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu prácu vodiča a skladníka, a to na dobu trvale s odôvodnením, že zdravotný stav žalovaného bez ohrozenia jeho zdravia a pracovnej schopnosti nedovoľuje vykonávať práce v neustálom sede, v neustálom stoji, a nedovoľuje dvíhať ťažké bremená. Žalobca tento zdravotný posudok akceptoval, keď v liste zo dňa 4.2.2014 adresovanom žalovanému uviedol, že na základe žiadosti a predloženého posudku preradí žalovaného na inú prácu v zmysle dojednaných podmienok v pracovnej zmluve zo dňa 1.1.2001 a jej dodatkov zodpovedajúcu jeho zdravotnej spôsobilosti. V zákonom vyžadovanej 15-dňovej lehote však tak neučinil a z toho dôvodu žalovaný dňa 18.2.2014 okamžite skončil pracovný pomer. Zákonník práce v danom prípade neviaže platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca na nijakú inú podmienku, ako tú taxatívne vymedzenú v písmene a/ a teda na požiadavku, že zamestnávateľ zamestnanca nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia lekárskeho posudku na inú pre neho vhodnú prácu. Podľa žalovaného táto podmienka bola v predmetnom prípade naplnená, nakoľko aj z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že hoci žalobca akceptoval žiadosť žalovaného o preradenie na inú prácu v liste zo dňa 4.2.2014, tohto v lehote 15 dní od predĺženia lekárskeho posudku na inú prácu nepreradil. Argumentácia žalobcu, že tak nemohol učiniť z dôvodu trvajúcej PN žalovaného neobstojí, pretože neexistuje nijaký
zákonný dôvod, prečo by k preradeniu nemohlo v danom prípade dôjsť počas pracovnej neschopnosti žalovaného. Jedinou podmienkou, ktorá pri preraďovaní musí byť splnená, spočíva v tom, že práca, na ktorú zamestnávateľ preraďuje zamestnanca musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. Zamestnávateľ je povinný prihliadnuť aj na to, aby táto práca bola pre zamestnanca vhodná, vzhľadom na jeho schopnosti a kvalifikáciu. Žalovaný zdôraznil aj tú skutočnosť, že žalobca si odporuje, ak tvrdí, že mal v úmysle so žalovaným prejednať preradenie na inú prácu, tak ako to i konštatuje v liste zo dňa 4.2.2014 a zároveň v žalobe uvádza, že žalovaným uvádzané dôvody v jeho okamžitom skončení pracovného pomeru nezodpovedajú skutočnosti, a že nikdy nebol daný taký stav, že by nemohol ďalej vykonávať svoju doterajšiu prácu u žalobcu bez vážneho ohrozenia jeho zdravia. V prípade, ak by taký stav objektívne nebol daný, nemal by zamestnávateľ dôvod zamestnanca preradiť, tak ako to uviedol v liste adresovanom žalovanému. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žalobca považoval žalobu za účelovú, v snahe vyhnúť sa plneniu svojich povinností v zmysle Zákonníka práce a žiadal žalobu zamietnuť.
3. Súd po dokazovaní vykonanom výsluchom žalovaného, oboznámením sa s pracovnou zmluvou zo dňa 1.1.2001, Oznámením o zmene osoby zamestnávateľa vzniknutej zo zákona zo dňa 30.7.2007, dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 30.7.2007, doplnkom k pracovnej zmluve - zmenou dojednaných podmienok zo dňa 1.10.2007, Žiadosťou žalovaného o preradenie na inú prácu zo zdravotných dôvodov zo dňa 23.1.2014, Lekárskym posudkom MUDr. V. S. zo dňa 22.1.2014, odpoveďou žalobcu žalovanému na žiadosť o preradenie na inú prácu zo dňa 4.2.2014, doručenkou zo dňa 7.2.2014, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 18.2.2014, oznámením žalobcu zo dňa 20.2.2014, doručenkou zo dňa 27.2.2014, výpisom z obchodného registra na žalobcu, lekárskymi správami žalovaného, zdravotnou dokumentáciou žalovaného, pracovnou náplňou žalovaného, znaleckým posudkom č. 2/2016 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia MUDr. M. C., rozhodol vo veci v poradí druhým rozsudkom č.k.10Cpr 1/2014 - 131 zo dňa 26.7.2016, ktorým žalobu zamietol, pričom zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.
4. Vyššie citovaný rozsudok tunajšieho súdu v zákonom stanovenej lehote napadol odvolaním žalobca v dôsledku ktorého, krajský súd Uznesením zo dňa 31.10.2017 č.k. 6CoPr/12/2016-160 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že vykonaným znaleckým dokazovaním nebol odstránený nedostatok (obsahová vada a zmätočnosť) lekárskeho posudku MUDr. V. S., na ktorého odstránenie malo byť dokazovanie v ďalšom konaní pred súdom prvej inštancie zamerané. Nebola tak odstránená spornosť úkonu, ktorý je hmotnoprávnym predpokladom k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnanca. Dôkazom toho sú námietky odvolateľa v odvolaní a protistrany vo vyjadrení k odvolaniu, v ktorých každá zo strán vykonáva iný výklad znaleckého posudku a i lekárskeho posudku. Odvolateľ uvádza, že „ak na položenú otázku znalec vo svojom posudku nedal výslovnú odpoveď, ale v tejto súvislosti výslovne uviedol iba: Pri uvedenej práci mohlo dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu odporcu, tak z tohto doslovného záveru/odpovede znalca za žiadnych okolností, ani výkladom nie je možné vyvodiť iný názor, než ten, že hrozbe vážneho ohrozenia zdravia by vystavený nebol“. Naproti tomu žalovaný vyložil znalecký posudok a tým aj lekársky posudok tak, že „z uvedeného obsahu znaleckého posudku - v ktorom znalec výslovne vylúčil spôsobilosť žalovaného v rozhodnom období vykonávať prácu vodiča - skladníka - závozníka u žalobcu a taktiež uviedol, že výkon práce u žalobcu by mohol viesť k zhoršeniu už v rozhodnom období vážne poškodeného zdravotného stavu žalovaného nemožno dôjsť k inému záveru, ako k takému, že žalovaný nemohol vykonávať svoju prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia“. Odvolací súd ďalej uviedol, že vyložiť obsah lekárskeho posudku resp. či u žalovaného šlo o vážne ohrozenie zdravia v zmysle § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, môže len osoba s potrebnými odbornými znalosťami z oblasti medicíny. Takýto úsudok nemôže vykonať súd. Úsudok o danej otázke totiž nie je výsledkom postupu súdu podľa § 191 ods. 1 CSP, ako sa domnieva žalovaný, ale je výsledkom špecializovanej odbornej činnosti znalca v zmysle zákona 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov. Odvolací súd dopĺňa, že z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie na pojednávanie nariadené po podaní písomného znaleckého posudku predvolal znalca za účelom jeho výsluchu, čo sa pravidelne vykonáva v prípade potreby doplnenia posudku, odstránenia nedostatkov posudku a pod. Znalec sa však na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil krátkosťou času. Súd prvej inštancie napriek tomu rozhodol o veci samej na pojednávaní bez jeho výsluchu. Odvolací súd sa z vyššie uvedených dôvodov nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku o nadbytočnosti resp. neúčelnosti výsluchu znalca.
5. V zmysle vyššie uvedeného, odvolací súd uložil súdu doplniť dokazovanie výsluchom znalca za účelom zistenia intenzity lekárskym posudkom MUDr. V. S. konštatovaného ohrozenia zdravia v zmysle rozhodného ustanovenia § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, t.j. či šlo o nespôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu s hrozbou vážneho ohrozenia zdravia.
6. Súd pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) doplnil dokazovanie výsluchom znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia MUDr. M. C. a s poukazom na dokazovanie vykonané súdom ešte pred prvým rozhodnutím zistil nasledovný skutkový stav: 7. Žalovaný bol zamestnaný u žalobcu v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.2001, ktorá bola uzatvorená s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Prima Zdroj Holding a.s. ako pomocný a obslužný zamestnanec s miestom výkonu práce - prevádzky a zásobovací región Prima Zdroj Holding a.s.. 8. V dôsledku zmluvy o nájme časti podniku zo dňa 30.7.2007, ktorou Prima Zdroj Holding a.s. ako prenajímateľ prenechal do nájmu nájomcu CBA Slovakia s.r.o. časť svojho podniku - všetky prevádzky maloobchodných predajní potravín Prima Zdroj, ako aj všetky veľkoobchodné sklady, Cash Carry a ostatné predajné miesta Prima Zdroj účinnosťou tejto zmluvy, t.j. dňom 6.8.2007 došlo zo zákona podľa § 31 ods. 3 Zákonníka práce k prechodu všetkých práv a povinností z pracovno-právneho vzťahu žalovaného ako zamestnanca z doterajšieho zamestnávateľa Prima Zdroj Holding a.s. na nového zamestnávateľa CBA Slovakia s.r.o.. Počnúc od 25.9.2013 došlo k zmene právnej formy spoločnosti CBA Slovakia s.r.o. na akciovú spoločnosť. 9. Na základe zhora uvedenej skutočnosti došlo dňa 30.7.2007 k podpísaniu dodatku k pracovnej zmluve uzavretej dňa 1.1.2001, ktorou došlo k zmene subjektu zamestnávateľa. 10. Ďalším dodatkom k pracovnej zmluve podpísaným 1.10.2007 sa žalovaný a žalobca dohodli na zmene druhu práce tak, že žalovaný bol pracovne zaradený ako vodič - skladník - závozník od 1.10.2007. 11. Listom zo dňa 23.1.2014 požiadal žalovaný žalobcu o preradenie na inú prácu podľa § 55 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce, na ktoré ustanovenie Zákonníka práce sa v žiadosti žalovaný odvolal. V žiadosti uviedol, že „v roku 2013 sa podrobil odbornému lekárskemu vyšetreniu chrbtice v neurologickej ambulancii v Považskej Bystrici u MUDr. N.. Týmto vyšetrením bolo zistené, že nie je vhodné, aby dohodnutú prácu ďalej vykonával, lebo vážne ohrozuje jeho zdravie“. K žiadosti pripojil lekársky posudok vystavený praktickou lekárkou pre dospelých MUDr. V. S. a žiadal, aby vzhľadom na skutočnosti uvedené v lekárskom posudku bol najneskôr do 15 dní prevedený na inú, pre neho vhodnú prácu. Žiadosť o preradenie na inú prácu žalobca prevzal dňa 24.1.2014. 12. V lekárskom posudku ošetrujúca lekárka MUDr. V. S. konštatovala, že posúdila zdravotnú spôsobilosť žalovaného v súvislosti s výkonom práce a zistila, že žalovaný nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu prácu vodiča a skladníka, a to trvale. V posudku ďalej konštatuje, že zdravotný stav žalovaného nedovoľuje bez ohrozenia jeho zdravia a pracovnej schopnosti vykonávať práce v neustálom sede, v neustálom stoji a dvíhať ťažké bremená. 13. Dňa 7.2.2014 žalovaný prevzal list žalobcu zo dňa 4.2.2014 , v ktorom mu žalobca oznámil, že nakoľko žalovaný je od 2.5.2013 práceneschopný, zamestnávateľ nemá možnosť s ním dohodnúť preradenie zodpovedajúce jeho zdravotnej spôsobilosti. Ďalej v oznámení uviedol, že po skončení PN žalovaného ho preradí na prácu v zmysle dojednaných podmienok v pracovnej zmluve zo dňa 1.1.2001 a jej dodatkov zodpovedajúcu jeho zdravotnej spôsobilosti. Zároveň požiadal žalovaného, aby po skončení jeho PN sa dostavil na odbor personálnej práce a miezd spoločnosti žalobcu v Lučenci. 14. Dňa 19.2.2014 žalovaný doručil žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru datované dňom 18.2.2014. Okamžité skončenie pracovného pomeru odôvodnil tak, že pracuje v spoločnosti žalobcu ako vodič nákladnej dopravy a podľa lekárskeho posudku MUDr. V. S. zo dňa 22.1.2014, nemôže ďalej vykonávať svoju prácu bez ohrozenia svojho zdravia. Pretože ho žalobca v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote podľa § 55 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce nepreradil na inú prácu, rozhodol sa pracovný pomer skončiť a týmto podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce okamžite končí pracovný pomer zo zdravotných dôvodov. 15. Dňa 27.2.2014 žalovaný prevzal list žalobcu zo dňa 20.2.2014, ktorý bol písomnou reakciou na okamžité skončenie pracovného pomeru doručené dňa 19.2.2014. Žalobca oznámil žalovanému, že okamžité skončenie pracovného pomeru kvalifikuje ako neplatné, pretože s dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru nesúhlasí. Žalobca poukázal v liste na to, že žalovaný nedodržal zákonné podmienky a formálne požiadavky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce. Zároveň oznámil žalovanému , že netrvá na tom, aby u neho žalovaný ako
zamestnanec naďalej pracoval, a preto zo zákona platí, že pracovný pomer skončil dohodou ku dňu 19.2.2014. 16. V konaní pred súdom žalobca poukázal na to, že lekársky posudok zo dňa 22.1.2014 zodpovedá § 55 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce a § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce, avšak nezodpovedá § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce a zdôraznil, že zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu. Žalobca tvrdil, že v lekárskom posudku musí byť výslovne uvedené, že nemôže vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia. Odôvodňoval to tým, že zákonodarca v § 55 ods. 2 písm. a/ a v § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce charakterizuje určitý stupeň ohrozenia zdravia a v § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce charakterizuje iný stupeň ohrozenia zdravia a tieto stupne ohrozenia zdravia striktne rozlišuje. Vyslovil presvedčenie, že lekársky posudok nedeklaruje vážne ohrozenie zdravia žalovaného, deklaruje len dlhodobú nespôsobilosť vykonávať prácu, pre ktorú chcel žalobca žalovaného preradiť na inú prácu. Ďalej poukazoval na to, že v okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaný nevymedzil skutkovo dôvod skončenia pracovného pomeru. Odvolal sa síce na lekársky posudok zo dňa 22.1.2014 a uviedol, že nemôže ďalej vykonávať svoju prácu bez ohrozenia svojho zdravia a pretože ho zamestnávateľ v 15- dňovej lehote podľa §55 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce nepreradil na inú prácu, rozhodol sa pracovný pomer skončiť a podľa § 69 ods.1 písm. a/ Zákonníka práce ho okamžite končí zo zdravotných dôvodov. Žalovaný však v okamžitom skončení pracovného pomeru neuviedol a nevymedzil podrobne dôvod, nešpecifikoval zdravotné dôvody, pre ktoré končí pracovný pomer a ani neuviedol, že prácu nemôže vykonávať výslovne bez vážneho ohrozenia zdravia. 17. Žalobca tvrdil, že žalovaný tým, že doručil žalobcovi žiadosť o preradenie na inú prácu a lekársky posudok zo dňa 22.1.2014, ktorý bol prílohou tejto žiadosti, spôsobil vznik povinnosti na strane žalobcu postupovať podľa § 55 ods. 1 písm. a/ a preradiť žalovaného na inú prácu a žalobca tak mienil učiniť po skončení práceneschopnosti žalovaného. V nadväznosti na to tvrdil, že úplne inú skutkovú situáciu vytvoril žalovaný v momente, keď dňa 19.2.2014 doručil žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru, v ktorom neuvádza, že nemôže vykonávať ďalej prácu bez vážneho ohrozenia zdravia, a ani nepredložil žiaden iný lekársky posudok, ktorý by obsahoval takýto odborný záver o vážnom ohrození zdravia. 18. Žalobca nespochybnil, že žalovaný stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať prácu tak, ako je to obsahom posudku zo dňa 22.1.2014, ale zdôraznil, že Zákonník práce výslovne trvá na skutkovom vymedzení dôvodu skončenia pracovného pomeru a treba striktne vychádzať z ustanovenia § 70 Zákonníka práce a špecifikovať presne zdravotné dôvody, pre ktoré pracovný pomer končí. Podľa žalobcu skončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov, tak ako to uviedol žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru, je tak široký pojem, že zahŕňa jednak vážne ohrozenie zdravia, ale aj bezprostredné ohrozenie zdravia a života podľa § 69 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce. Uvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov je široký pojem a podľa žalobcu je ho možné zameniť s iným dôvodom, keďže konkrétny dôvod nebol špecifikovaný. 19. Z pracovnej náplne žalovaného vyplýva, že žalovaný vykonával a bol zodpovedný okrem iného za jazdu a vedenie nákladného motorového vozidla, bežnú jednoduchú údržbu vozidla, čistenie a umývanie kabíny vozidla, nakládka a vykládka tovaru určeného na rozvoz, prácu s nízkozdvižným vozíkom (manipulácia s paletami a tovarom), obsluhu a prácu so zdvíhacím čelom nákladného motorového vozidla. 20. Žalovaný v konaní pred súdom popísal náplň svojej práce. Uviedol, že jeho práca spočívala v tom, že z malých paliet prekladal tovar na veľké palety, ktorých sa zmestilo do jeho auta 18 kusov. Táto práca mu trvala 3 -4 hodiny. Následne tovar previezol a tento vykladal. Od roku 2012 nemal závozníka. Mal najväčšie auto, pričom niekedy sa stalo, že vykladal tovar aj ručne a bolo potrebné ho prenášať aj 15 metrov od auta. Pracovný čas mal od 6.00 hod. do 14.30 hod., avšak tovar vozil aj na Záhorie a tak bol v práci aj do 18.00 hod. 21. Za účelom odstránenia vady posudku MUDr. V. S. súd ustanovil znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia MUDr. M. C. s cieľom zistiť, či žalovaný vzhľadom na svoj zdravotný stav, v rozhodnom období, teda v čase vyhotovenia lekárskeho posudku MUDr. V. S. bol spôsobilý ďalej vykonávať prácu u navrhovateľa na základe pracovnej zmluvy v pozícii vodič - skladník - závozník, t.j. dvíhať ťažké bremená, viesť nákladné motorové vozidlo v dlhotrvajúcich úsekoch a pod. bez vážneho ohrozenia svojho zdravia. 22. Znalec MUDr. M. C. v znaleckom posudku č. 2/2016 zo dňa 30.6.2016 uzavrel, že žalovaný vzhľadom na svoj zdravotný stav v rozhodnom období, teda v čase vyhotovenia lekárskeho posudku MUDr. V. S. nebol spôsobilý vykonávať prácu vodiča - skladníka - závozníka u navrhovateľa. Vzhľadom k
zdravotným ťažkostiam žalovaného, a to bolesti v oblasti krčnej chrbtice s vyžarovaním do pravej hornej končatiny s dráždením krčných koreňov C6 a 7 vpravo pri diskovertebrálnych zmenách na krčnej chrbtici a vysunutí platničky C5 -6 v uvedenom období nemohol dvíhať ťažšie bremená, viesť motorové vozidlo na dlhšom úseku. Pri uvedenej práci mohlo dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu žalovaného (odporcu). 23. Žalobca mal za to, že znalec jednoznačne neuviedol, že mohlo dôjsť k vážnemu ohrozeniu zdravia žalovaného, čo je predpokladom na to, aby v zmysle § 69 a Zákonníka práce mohol žalovaný okamžite skončiť so žalobcom pracovný pomer. Podľa jeho názoru išlo len o zhoršenie nižšej intenzity, ktoré ohrozenie takúto možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru neumožňuje. Vzhľadom na to žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. 24. Žalovaný bol toho názoru, že popis zdravotného stavu žalovaného v znaleckom posudku nasvedčuje tomu, že jeho zdravie bolo vážne poškodené. Znalec v posudku neuvádza, že by išlo o ohrozenie zdravia žalovaného len nižšej intenzity. Žiadal žalobu zamietnuť. 25. Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia MUDr. M. C. pri výsluchu uviedol, že v predmetnom čase bol stav žalovaného hodnotený ako poškodenie krčnej medzistavcovej platničky s dráždením nervových koreňov, ktoré idú do pravej hornej končatiny. Nález bol verifikovaný vyšetrením magnetickej rezonancie z 10. 10. 2013, kde boli deformačné zmeny krčnej chrbtice s vysunutím platničky C5, C6 a s dráždením nervových koreňov C6, obojstranným. Ide o ochorenie, ktoré keď je bolestivé, tak pacient má dodržiavať chrbticový režim s tým, že nemá dvíhať ťažšie bremená, má sa vyhýbať prudkým nefyziologickým pohybom. Ako vodič je obmedzený aj s prácou hornej končatiny. V prípade, že by žalovaný pokračoval vo výkone práce v takomto zdravotnom stave, mohlo mu to vážne ohroziť zdravie. Takéto vážne ohrozenie zdravia by sa prejavilo v tom, že by platnička zatlačila na nervové korene, čo by malo za následok ochrnutie svalov pravej hornej končatiny a v horšom prípade, že by začalo tlačiť na miechu, kde by začali ochrnovať horné aj dolné končatiny. Predmetná pracovná činnosť žalovaného - dvíhanie ťažkých bremien, vedenie motorového vozidla - otrasy pri šoférovaní, by mohli spôsobiť práve toto vysunutie platničky. 26. Podľa § 55 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva. 27. Podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu. 28. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. 29. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca je jednostranným právnym úkonom zamestnanca, ktorým zamestnanec môže bez súhlasu zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer. Okamžité skončenie pracovného pomeru je možné kedykoľvek v priebehu trvania pracovného pomeru, ak trvá zákonný dôvod pre jeho skončenie týmto spôsobom. 30. Ustanovenie § 70 Zákonníka práce pre platné skončenie pracovného pomeru, či už zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca, vyžaduje písomnú formu, skutkové vymedzenie dôvodu tak, aby ho nebolo možné zameniť iným dôvodom, a musí byť v stanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí. 31. Zákonnými podmienkami okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancom v zmysle citovaného § 69 ods.1 písm. a) Zákonníka práce je aby existoval kumulatívne: lekársky posudok so záverom, že zamestnanec nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia, aby bol takýto lekársky posudok doručený zamestnávateľovi a aby zamestnávateľ do 15 dní od predloženia posudku zamestnanca preložil na inú pre neho vhodnú prácu. 32. S poukazom na právny názor vyslovený odvolacím súdom, v konaní bolo okresným súdom správne ustálené, že dôvod skončenia pracovného pomeru vymedzený žalovaným je dostatočne konkrétny, skutkovo vymedzený, odvoláva sa na lekársky posudok zo dňa 22.1.2014 a takýto dôvod nie je
možné zameniť s iným dôvodom. Takýto obsah okamžitého skončenia pracovného pomeru nevyvoláva nejasnosť v tom, aký dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol zamestnanec. 33. Spornou však zostala skutočnosť, či dôvod, tak ako bol vymedzený v znaleckom posudku MUDr. V. S., teda „ že žalovaný nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu prácu vodiča a skladníka, a to trvale“ a „že zdravotný stav žalovaného nedovoľuje bez ohrozenia jeho zdravia a pracovnej schopnosti vykonávať práce v neustálom sede, v neustálom stoji a dvíhať ťažké bremená“ je zákonom taxatívne vymedzeným dôvodom, pre ktorý možno platne okamžite skončiť pracovný pomer zo strany zamestnanca, teda že žalovaný nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia jeho zdravia. Predpokladom platného okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce je však len taký lekársky posudok, ktorý nepripúšťa iný odborný záver ako ten, že zamestnanec nemôže vykonávať práce „bez vážneho ohrozenia zdravia“, takýto stav musí posudok deklarovať (Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo 150/2005). Na strane zamestnanca teda musí ísť o nepriaznivý zdravotný stav takej intenzity, že z tohto dôvodu by ďalší výkon jeho práce vážne ohrozil jeho zdravie. 33. Z doplneného znaleckého dokazovania, výsluchom znalca MUDr. M. C., mal súd za dostatočne preukázané, že žalovaný nebol spôsobilý v rozhodnom období vykonávať prácu vodiča-skladníka- závozníka u žalobcu bez rizika vážneho ohrozenia jeho zdravia. Menovaný znalec, ktorý je osobou s potrebnými odbornými znalosťami z oblasti medicíny, na pojednávaní jednoznačne a nespochybniteľne odstránil nedostatky (obsahovú vadu a zmätočnosť) lekárskeho posudku MUDr. V. S. keď skonštatoval, že v čase vyhotovovania lekárskeho posudku bolo žalovanému diagnostikované poškodenie krčnej medzistavcovej platničky s dráždením nervových koreňov, ktoré idú do pravej hornej končatiny, boli mu diagnostikované deformačné zmeny krčnej chrbtice s vysunutím platničky C5, C6 s dráždením nervových koreňov C6, obojstranným. Ďalší výkon práce u žalobcu by žalovanému, podľa vyjadrenia znalca, mohol spôsobiť vážne ohrozenie jeho zdravia, čo by sa prejavilo tlačením vysunutej platničky na nervové korene s následkom ochrnutia svalov pravej hornej končatiny, prípadne by začala tlačiť na miechu a následne by ochrnuli horné aj dolné končatiny. 34. Znaleckým dokazovaním tak bolo nepochybne preukázané, že žalovaný v čase pred okamžitým skončením pracovného pomeru z jeho strany, mal zdravotný stav nepriaznivý v takej intenzite, že by ďalší výkon práce vykonávaný podľa pracovnej zmluvy u žalobcu, ohrozil vážne jeho zdravie, a preto bol žalobca povinný žalovaného preradiť na inú prácu. 35. Z vykonaného dokazovania mal súd za zistené, že žalobca v lehote 15 dní od doručenia lekárskeho posudku žalovaného nepreradil na inú pre neho vhodnú prácu. Trvajúca práceneschopnosť žalovaného pri tom nebola dôvodom, ktorá by žalobcovi ako zamestnávateľovi bránila jeho preradeniu na inú prácu v zmysle § 55 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce a v tomto smere stanovisko žalobcu v odpovedi na žiadosť žalovaného o preradenie na inú prácu zo dňa 4.2.2014 nemá právny základ. 36. Všetky tieto skutočnosti podľa názoru súdu dostatočne odôvodňujú záver v tom, že v danom prípade boli naplnené zákonné predpoklady pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce zo strany žalovaného, okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného je preto namieste považovať za dôvodné, resp. platné. 37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 C.s.p. a žalovanému ako plne úspešnému účastníkovi konania priznal právo na náhradu trov konania , a to v rozsahu 100 %. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.