Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-5Csp/174/2017

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v právnej veci žalobcu: R. O., V.. XX.X.XXXX, P. Y., L. N. XXXX/XX, proti žalovanému: MCGA legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Partizánska 2, IČO: 36 715 662, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iné, takto

rozhodol:

I. Konanie zastavuje.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Dňa 20.11.2017 doručil žalobca súdu podanie vo veci samej označené ako "žaloba o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia" a "žaloba o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov v spotrebiteľskej zmluve".

2. Uznesením č. k. 5Csp/174/2017-10 zo dňa 11.12.2017 súd vyzval žalobcu, aby podanie vo veci samej zo dňa 20.11.2017, doručené tunajšiemu súdu dňa 20.11.2017, v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia ku konaniu tunajšieho súdu sp. zn. 5Csp/174/2017 písomne, v dvoch vyhotoveniach, doplnil tak, že 1/ jasne a zrozumiteľne uvedie, či podaním vo veci samej mienil podať len žalobu alebo aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a 2/ v prípade, že mienil podať aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, presne špecifikuje žalobný návrh tak, aby bolo dostatočne presne a určito vyjadrené, čoho sa domáha v rámci navrhovaného neodkladného opatrenia a čoho v rámci rozhodnutia vo veci samej a vo vzťahu ku ktorému z označených žalovaných, resp. či voči obom.

3. Žalobca doplnil podanie vo veci samej zo dňa 20.11.2017, doručené tunajšiemu súdu dňa 20.11.2017, podaním zo dňa 20.12.2017, doručeným súdu 20.12.2017, pričom žalobca označil za žalovaného len spoločnosť MCGA legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Partizánska 2, IČO: 36 715 662. Neodkladným opatrením sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy doručenej jeho zamestnávateľovi zo zmluvy č. BSU-00-0001990517 uzavretej medzi žalovaným a žalobcom do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a uloženia povinnosti jeho zamestnávateľovi zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy uzavretej medzi žalovaným a žalobcom.

4. Uznesením č. k. 5Csp/174/2017-18 zo dňa 19.1.2018 súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodol tak z dôvodu, že v doplnení podania vo veci samej označil len spoločnosť MCGA legal, s.r.o., ktorá však je len právnym zástupcom žalovaného - Tatra banka, a.s., a teda nie je pasívne vecne legitimovanou osobou, t. j. osobou, ktorej by mohla by uložená povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo zmluvy č. P.-XX-XXXXXXXXXX. Rovnako súd nemohol uložiť povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy zamestnávateľovi žalobcu. Súd má za to, že na rozdiel od právnej úpravy predbežného opatrenia zakotvenej v Občianskom súdnom poriadku, ktorá do 30.6.2016 umožňovala aj keď len výnimočne, t. j. len vtedy, ak to bolo možno spravodlivo žiadať,

uložiť povinnosť aj niekomu inému než účastníkovi konania, z právnej úpravy neodkladného opatrenia je zrejmé, že povinnosť možno neodkladným opatrením uložiť iba niektorej zo strán. Navyše, keby bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeroval voči subjektu, ktorý je nositeľom pasívnej hmotnoprávnej legitimácie, bolo by návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené, a rozsah, v akom by bolo neodkladné opatrenie nariadené, by v dostatočnom rozsahu splnilo účel, ktorý chcel žalobca dosiahnuť bez toho, aby bola obdobná povinnosť uložená aj zamestnávateľovi žalobcu.

5. S poukazom na § 138 súd vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy vzal späť žalobu zo dňa 20.11.2017, doručenú súdu 20.11.2017, opravenú a doplnenú 20.12.2017, pretože po predbežnom právnom posúdení má súd za to, že žaloba je nedôvodná. Nedôvodnosť žaloby spočíva v tom, že žalovanému - MCGA legal, s.r.o. nesvedčí pasívna vecná legitimácia. Súd pritom podotkol, že na súde prebieha ďalšie žalobcom iniciované konanie vedené pod sp. zn. 5Csp/10/2018 (žaloba bola súdu doručená 31.1.2018), kde žalobca ako žalovaného označil spoločnosť Tatra banka, a.s. V tomto konaní bolo nariadené neodkladné opatrenie a bude sa v ňom aj ďalej pokračovať tak, aby bola vec meritórne rozhodnutá. Súd preto nepovažoval za dôvodné, aby sa pokračovalo aj v tomto konaní vedenom pod sp. zn. 5Csp/174/2017, nakoľko výsledkom konania by bolo len zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

6. Podľa § 138 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť.

7. Podľa § 145 ods. 1 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Na základe výzvy v zmysle § 138 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť ešte pred prvým pojednávaním, a preto nebolo potrebné zisťovať súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby (prípadný nesúhlas so späťvzatím žaloby by bol právne neúčinný) a súd konanie podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení zastavil.

10. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") o na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Podľa čl. 4 ods. 2 ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

12. Pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorá zo strán procesne zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Kritérium procesného zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. V danom prípade súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznal žalovanému voči žalobcovi, aj keď žalobca z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, pretože žalobca podal zjavne nedôvodnú žalobu, ktorú v zmysle § 138 na výzvu súdu vzal späť. výslovne nerieši situáciu, akým spôsobom má byť rozhodnuté, keď strane, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, trovy konania nevznikli. Súd preto s použitím čl. 4 ods. 2 aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak úspešnej strane žiadne trovy konania nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov zakotvujúcich procesnú ekonómiu, ak sa rozhodne priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodnutie najskôr postupom podľa § 262 o

priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

Poučenie:

Proti výroku I. a II. tohto uznesenia možno podať odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. a/ a m/ v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.