Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Csp-24-2017.pdf
PDF · 88.97 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/24/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: Z. O., H.. XX.XX.XXXX, S. C. C., O. XX, v konaní o zaplatenie 413,12 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 413,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 260,91 eur od 24. 10. 2015 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 413,12 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 260,91 eur od 24.10.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, K. K., B.. K.. (Ď. F. „.,B..K..“.), so žalovaným uzavrel dňa 05.07.2007 Zmluvu č. 631559572, súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“) postupcu, K., a.s. V zmysle Zmluvy a VOP boli poskytnuté žalovanému peňažné prostriedky a súčasne boli dohodnuté podmienky čerpania a splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností. Podľa názoru žalobcu, v tomto prípade zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, a z toho dôvodu sa vzťahujú na zmluvu príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, súčasne rešpektujúc ust. § 258/2001 Z. z. Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky. Ku dňu postúpenia pohľadávky, predstavovala dlžná suma 413,12 eur, ktorá pozostávala z istiny 260,91 eur, riadneho úroku vo výške 36,96 eur, úroku z omeškania vo výške 42,63 eur a z poplatkov vo výške 72,62 eur. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil v zmysle príslušných ust. § 517 Občianskeho zákonníka. 3. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 bola predmetná pohľadávka postúpená z postupcu K., a.s. na postupníka - žalobcu. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok vyplynula špecifikácia pohľadávky a aktuálna dlžná suma.
4. Súd vo veci vydal Platobný rozkaz č.k. 12Csp/24/2017 - 34 zo dňa 06.04.2017, ktorý bol zrušený uznesením č.k. 12Csp/24/2017 - 48 zo dňa 20.10.2017, pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému.
5. Vzhľadom k tomu, že miesto pobytu žalovaného nebolo možné zistiť ani postupom v zmysle ust. § 116 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd postupoval v zmysle ust. § 116 ods. 2 CSP. Zverejnil oznam o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu, ako aj na
webovej stránke tunajšieho súdu. Po uplynutí zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia rozhodnutia, súd pokračoval v konaní na základe pripojených listinných dôkazov.
6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, v súlade s ust. § 177 ods. 2 písm. a/ CSP, podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
7. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný stav veci.
9. Zmluva o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu K., a.s. a žalovaným dňa 05.07.2007. Predmetom Zmluvy bolo zriadenie bežného účtu a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky. V totožný deň bola uzavretá Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty typu VISA Electron Euro 26. K Zmluve boli pripojené Osobitné obchodné podmienky pre balíky produktov a služieb pre FO. V zmysle bodu 3.1.3. klient je povinný platiť cenu za jemu poskytnutý balík vo výške určenej sadzobníkom, banka je oprávnená účtovať cenu balíka z účtu, ktorý je súčasťou balíka. V zmysle bodu 3.3.3. banka je oprávnená vypovedať zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre FO. Súčasťou bola aj Zmluva o odovzdaní a prevzatí bezpečnostných predmetov zo dňa 05.07.2007 a prideleného identifikačného údaja za účelom použitia v elektronických službách k účtu, vrátane Dodatku k Zmluve z toho istého dňa. 10. Dodatok k Zmluve o vydaní a používaní platobnej karty bol uzavretý dňa 14.04.2008 s tým, že došlo k zmene v čl. II. v bode 2, v časti limitov používania platobnej karty. 11. Dňa 12.09.2008 bola podpísaná Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty toho istého typu, súvisiaca s vyššie uvedeným účtom, kde boli opäť upravené limity používania platobnej karty. Limit bol zvýšený z pôvodnej sumy 60.000,- Sk na 75.000,- Sk. Ďalšia Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 19.01.2009 obsahovala opäť zmenu limitov a meny. Limit platobnej karty bol vyjadrený v eurách a bol uvedený vo výške 4.000,- eur. 12. Listom zo dňa 20.04.2015 SLSP, a.s. vypovedala Zmluvu, na základe ktorej banka poskytla povolené prečerpanie k účtu žalovaného s tým, že s účinnosťou ku dňu uplynutia výpovednej doby, povolené prečerpanie nebude poskytované. Súčasne banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania. Výška pohľadávky v danom období predstavovala 375,86 eur. Výpovedná doba bola dva mesiace, začala plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po dni doručenia výpovede. Doklad o doručení nebol pripojený. 13. Listom zo dňa 30.10.2015 SLSP, a.s. oznamovala žalovanému postúpenie pohľadávky aj s poučením o tom, že ďalšie plnenie bude potrebné uhrádzať výlučne spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. Doručenie uvedeného oznámenia vyplynulo z podacieho hárku č. EPH005672742 zo dňa 11.11.2015. 14. Listom zo dňa 10.11.2015 bol vyzvaný žalovaný k úhrade pohľadávky už z nepovoleného debetu na účte, najneskôr do 20.11.2015. Výzva už obsahovala výšku základnej pohľadávky 260,91 eur, úroky z omeškania 80,75 eur a ostatné príslušenstvo 155,43 eur. 15. Žalobca listom zo dňa 19.01.2017 vyzval žalovaného Pokusom o zmier na vyplatenie dlžnej sumy 438,96 eur vrátane istiny, zmluvného úroku, úroku z omeškania, nákladov klienta, najneskôr do 22.01.2017. 16. Príloha č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok obsahovala špecifikáciu pohľadávky, súvisiacej s čerpaním peňažných prostriedkov z účtu žalovaného. Istina predstavovala 260,91 eur, úroky spolu 79,59 eur (z toho zmluvný úrok 36,96 eur, zvyšok tvoril úrok z omeškania). V zmysle Prílohy bol určený počet dní omeškania v celkovom rozsahu 627 dní a dátum poslednej úhrady bol 11.07.2015, výška poslednej úhrady 11,18 eur.
17. Podľa ust. § 710 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
18. Podľa ust. § 711 ods. 1 ObZ, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
19. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20. Bežný účet má charakter kreditného účtu, z čoho vyplýva, že jeho majiteľ disponuje finančnými prostriedkami, ktoré sa na účte nachádzajú, ale len do ich vyčerpania. Dohodou s bankou je však možné použiť účet aj ako debetný, kedy môže majiteľ čerpať prostriedky banky bez toho, aby bola uzatváraná samostatná zmluva o úvere. V zmysle uvedeného ustanovenia je potom možné určiť limit čerpania peňažných prostriedkov konkrétnemu klientovi. V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca zriadil žalovanému bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Z pripojených listinných dôkazov, zo Zmluvy, ako aj z výpovede Zmluvy zo dňa 20.04.2015, vyplynulo, že minimálne do konca júna 2015, mal žalovaný povolené prečerpanie. Posledný limit používania platobnej karty, ktorý vyplynul zo Zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty Visa, predstavoval výšku 4.000,- eur. Vykázaná pohľadávka ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 413,12 eur, vrátane istiny a príslušenstva. Povinnosťou žalovaného bolo riadne platiť povolené prečerpanie. Nepochybne si túto platobnú povinnosť nesplnil, z toho dôvodu sa žalobca dôvodne domáhal zaplatenia dlžnej sumy.
21. Práva a povinnosti účastníkov zo zmluvy o povolenom prečerpaní sa v zmysle § 710 Obchodného zákonníka spravujú ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o úvere. Účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o bežnom účte v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň však majú predmetné zmluvy charakter spotrebiteľských zmlúv v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka, platného v čase uzavretia Zmluvy, a to vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy, ktorí spĺňajú charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa. Na právny vzťah vzniknutý zo zmluvy o úvere sa preto vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka a subsidiárne ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane predpisov na ochranu spotrebiteľa.
22. Podľa ust. § 52 ods. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 23. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 24. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 25. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 27. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v účinnom znení do 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Podľa ust. § 10c Nariadenia vlády č. 20/2013 Z.z., v účinnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
30. Úrok z omeškania súd priznal v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v účinnom znení, s použitím ust. § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 20/2013 Z.z. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania až nasledujúcim dňom po postúpení pohľadávky, tzn. dňom 24.10.2015. K uvedenému dňu predstavoval úrok z omeškania výšku 8,05 % ročne, pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k uvedenému dňu predstavovala 0,05 % a táto sadzba bola zvýšená o 8 percentuálnych bodov,
31. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia sumy vo výške 413,12 eur vrátane zákonného úroku z omeškania, z toho dôvodu súd žalobe vyhovel.
32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, z toho dôvodu súd priznal náhradu trov konania v tomto rozsahu, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný žalobcovi po rozhodnutí o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP. Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).