Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cpr-20-2017.pdf
PDF · 114.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-9Cpr/20/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v spore žalobcu: Centrum sociálnych služieb Letokruhy, so sídlom Karpatská č. 3117/9, 010 08 Žilina, IČO: 00 647 756, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka č. 51, 010 01 Žilina, IČO: 47 258 608, proti žalovanej: W. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. M. XXXX/ XX, XXX XX P. F. E., v spore o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovanou žalobcovi písomným podaním označeným ako „Okamžité zrušenie pracovného pomeru“ zo dňa 27.10.2017, doručeným žalobcovi dňa 30.10.2017, je neplatné.
Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalovaná povinná zaplatiť vo výške stanovenej samostatným uznesením Okresného súdu Ružomberok.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.11.2017 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovanou žalobcovi písomným podaním označeným ako „Okamžité zrušenie pracovného pomeru“ zo dňa 27.10.2017 doručeným žalobcovi dňa 30.10.2017 je neplatné a súčasne, aby súd žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Po skutkovej a právnej stránke žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaná bola na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.12.1994 v znení neskorších dodatkov zamestnaná u žalobcu na pracovnej pozícii „kuchár“. Dňa 30.10.2017 bolo žalobcovi ako zamestnávateľovi doručené písomné podanie žalovanej označené ako „Okamžité zrušenie pracovného pomeru“ datované ku dňu 27.10.2017, v ktorom žalovaná uviedla, že svoj pracovný pomer okamžite ruší podľa § 71 Zákonníka práce s odôvodnením, že žalobcovi ako zamestnávateľovi zaslala lekárske správy a taktiež, že zasiela lekársku správu z Martina, podľa ktorých nemôže vykonávať ďalej dohodnutú prácu bez toho, aby prišlo k závažnému ohrozeniu jej zdravotného stavu. Zo žaloby ďalej vyplynulo, že predmetné okamžité zrušenie pracovného pomeru bolo doručené žalobcovi bez akejkoľvek prílohy. Okamžité zrušenie pracovného pomeru žalovaná odôvodňovala ďalej tým, že jej žalobca ako zamestnávateľ nezaslal do dňa prejavu vôle skončenia pracovného pomeru novú pracovnú zmluvu a ani nebola v lehote 15 dní zaradená na inú, vhodnú prácu. V žalobe žalobca poukázal na to, že predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru je nedôvodné a nenaplňujúce ani jeden z dôvodov zakotvených v § 69 ods. 1 Zákonníka práce, a z uvedeného dôvodu je neplatné. Pri uvedenom závere žalobca vychádzal z toho, že žalovaná dňa 28.09.2017 doručila žalobcovi doklad o ukončení PN dňom 30.09.2017 a zároveň mu ústne oznámila, že do práce nenastúpi a žiadala o vyplatenie odchodného a odstupného, na ktoré zamestnávateľ, t.j. žalobca reagoval a osobne (následne i písomne) jej vysvetlil, aké sú podmienky pre vyplatenie odchodného a odstupného. Dňa 03.10.2017 žalovaná doručila žalobcovi žiadosť o ukončenie pracovného pomeru a vyplatenie odstupného a odchodného.
Na túto žiadosť žalobca reagoval listom zo dňa 03.10.2017 označeným ako „odpoveď na žiadosť o ukončenie pracovného pomeru a vyplatenie odstupného a odchodného“, v ktorom žalovanej opätovne vysvetlil zákonné podmienky potrebné na ukončenie pracovného pomeru a vyplatenie odstupného a odchodného s tým, že žalovanej súčasne oznámil, že ako zamestnávateľovi mu nepreukázala naplnenie zákonných dôvodov potrebných na to, aby mohol voči nej uplatniť ňou žiadaný spôsob skončenia pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, t.j. že mu nepredložila lekársky posudok, z ktorého by bolo zrejmé, že vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo stratila spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Súčasne žalobca poučil žalovanú o možnosti posúdenia jej zdravotného stavu pre účely vydania lekárskeho posudku pracovným lekárom pracovnej zdravotnej služby, a na tento úkon ju objednal. Napriek predchádzajúcemu súhlasu sa žalovaná na posúdenie zdravotného stavu pracovnou zdravotnou službou spoločnosťou KRANKAS s.r.o. nedostavila. Na stanovisko žalobcu reagovala žalovaná listom zo dňa 04.10.2017, ku ktorému priložila odborný posudok o invalidite vypracovaný pre účely zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, rozhodnutie Sociálnej poisťovne
- ústredie č. 55561070510zo dňa 14.03.2017, ktorým bol žalovanej priznaný invalidný dôchodok a lekársky posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina. Po posúdení obsahu týchto listín dospel žalobca k záveru, že uvedené listiny nezodpovedajú hypotéze § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, a teda sa nejedná o lekársky posudok preukazujúci zákonnú podmienku pre okamžité skončenie pracovného pomeru, keď poukázal na to, že z týchto listín vyplýva i konštatovanie, že žalovaná môže vykonávať prácu na pôvodnom pracovisku s úľavami (bez zdvíhania a nosenia ťažkých bremien, bez prác vo vynútených polohách). Zo žaloby ďalej vyplynulo, že žalobca dňa 05.10.2017 reagoval na list žalovanej zo dňa 04.10.2017, a to už i s opätovnou výzvou na nástup do práce s tým, že môže byť zaradená na pôvodné pracovisko s úľavami vymenovanými v posudku o invalidite. I napriek opakovaným vysvetleniam sa stanovisko žalovanej nezmenilo a jej neospravedlnená absencia naďalej trvala. Napriek tomu, že žalovaná vo svojom okamžitom zrušení pracovného pomeru konštatuje, že zasiela lekársku správu z Martina, takúto listinu - okamžité skončenie pracovného pomeru neobsahuje, pričom žalobca ako zamestnávateľ získal vedomosť o lekárskom posudku vykonaním dopytu na pracovnú zdravotnú službu Univerzitnej nemocnice v Martine, ktorá na žiadosť žalovanej vyhotovila lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu, avšak tento je zo dňa 03.11.2007, čiže nemohol fyzicky existovať v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru a súčasne tento lekársky posudok neobsahuje zákonom vyžadované konštatovanie podľa § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, t.j., že žalovaná nemôže vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia. Práve naopak, žalovaná podľa predmetného lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu zo dňa 03.11.2017 je spôsobilá na výkon posudzovanej práce s trvalým obmedzením nedvíhať bremená nad 5 kg a nepreťažovať osový aparát. Súčasne nebola splnená ani podmienka, že by zamestnávateľ žalovanú nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia lekárskeho posudku, ktorý konštatuje, že nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia na inú, pre ňu vhodnú prácu, keď táto situácia ako zákonný predpoklad na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca nenastala. Zo žaloby taktiež vyplynulo, že žalobca svoje stanovisko k neplatnosti skončenia pracovného pomeru a jej nároku na odchodné, zaslal žalovanej dňa 08.11.2017 s označením ako „Odpoveď na okamžité zrušenie pracovného pomeru“ č. 00639/2017/ZPSDSSZA-7, v ktorej žalobca žalovanej vysvetlil neakceptáciu zrušovacieho prejavu s tým, že z dôvodu dlhodobej absencie ešte pred doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovanej, pristúpil ako zamestnávateľ k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, ktorý sa žalovanej nepodarilo osobne doručiť na adresu trvalého bydliska žalovanej, a preto ho zaslal poštovou prepravou s upozornením na nevyhnutnosť postupu žalovanej, ak táto má záujem na vyplatenie odchodného.
2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe poukázala na to, že ona pre žalobcu pracovala 23 rokov na pozícii kuchárky, a pretože ide o väčšie zariadenie, práca je tam ťažká a vyžaduje si dobrý zdravotný stav a maximálne pracovné nasadenie. Z toho dôvodu žalovaná už v poslednom roku pred dôchodkom nevládala pracovať na uvedenej pozícii kuchárky pre zlý zdravotný stav, bola vyše roka práceneschopná a neskôr uznaná za invalidnú dôchodkyňu. Z tohto dôvodu bola aj 7 mesiacov na neplatenej PN. Po ukončení PN požiadala žalobcu o preradenie na inú pracovnú pozíciu zo zdravotných dôvodov, a to najskôr ústne a žiadala ho, aby jej dali novú pracovnú zmluvu s novými pracovnými podmienkami, ako aj s novými pracovným zaradením. Podľa lekárskych správ je uvedená práca kuchárky pre ňu nevhodná, resp. ju nemôže vykonávať. Má trvale poškodenú chrbticu, kĺby, nemôže dvíhať ťažké bremená nad 5 kg a dlhšie stáť. V uvedenom zariadení sú kotle a antikorové hrnce, ktoré sa používajú na varenie, ťažšie ako 5 kg a napriek tomu, že toto žalobcovi uviedla, jej nadriadení trvali na tom, aby nastúpila do zamestnania bez spísania novej pracovnej zmluvy a preradenia na inú prácu. Dokonca jej žalobca
poslal list, že porušuje pracovnú disciplínu a že jej dajú absenciu. Z vyjadrenia vyplynulo, že žalovaná žalobcu dva krát písomne vyzvala, aby jej zaslal inú pracovnú zmluvu, pretože nemôže nastúpiť za takých pracovných podmienok, ako pracovala predtým, lebo je ohrozené jej zdravie. V zmysle § 69 ods. 1 písm. a) vyzvala žalobcu, aby jej bolo vyplatené ako dôchodkyni odchodné a odstupné vo výške štyroch mesačných priemerných zárobkov. Tým, že bola na PN rok a 7 mesiacov, bola ukrátená aj na financiách. Žalobcovi predložila posudok o invalidnom dôchodku a posudok, že je zdravotne ťažko postihnutá (ďalej len ZŤP). Žalobca však tieto posudky neuznal a tak bola na pracovnom posudku v Martine, ktorý si sama hradila, keď riaditeľka žalobcu jej následne listom oznámila, že keby išla do zdravotného zariadenia KRANKAS, mala by to zadarmo, avšak predtým jej zástupkyňa hovorila, že sa za to platí. Od 26.08.2017 dosiahla dôchodkový vek, je chorá a stále sa lieči. Ešte aj teraz je v lekárskej starostlivosti, čo zamestnávateľ nerešpektoval a posielal jej listy, že má absenciu. Žalovaná si myslí, že žalobca porušil viaceré ustanovenia Zákonníka práce, keď ju stále vyzýval, aby nastúpila do práce do tej istej pozície vykonávať tú istú prácu, pretože v tom čase jej miesto nebolo zrušené. Ona je invalidná na 45 - 50 % s trvalým obmedzením nedvíhať ťažké bremená nad 5 kg, nepreťažovať osový aparát, dlhšie státie. Dôvod na neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru neuznala a nesúhlasila s ním, pretože prvoradou povinnosťou zamestnávateľa bolo zaslať jej písomne novú pracovnú zmluvu s novou náplňou práce a pracovným zaradením. Nestačili iba ústne sľuby o poskytnutí úľav v práci.
3. Žalobca vo svojej replike doručenej tunajšiemu súdu dňa 22.02.2018 poukázal na to, že žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe nijakým spôsobom nevyvrátila právny základ uplatnenej žaloby zo strany žalobcu a základnú námietku žalobcu ako zamestnávateľa k neplatnosti jej okamžitého skončenia pracovného pomeru. Tak, ako vyplýva z predchádzajúcej korešpondencia zamestnanca a zamestnávateľa je nespornou skutočnosťou, že žalovaná ako zamestnanec nepredložila žalobcovi ako zamestnávateľovi s poukazom na § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce lekársky posudok, z ktorého by vyplývalo, že ako zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo stratila spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu. Na základe uvedeného neexistoval ani zákonný dôvod na strane zamestnávateľa na preradenie žalovanej ako zamestnanca na práce iného druhu, ako mala dohodnuté v pracovnej zmluve. Neexistoval ani zákonný dôvod na ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa s poukazom na § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, ktorého sa žalovaná ako zamestnanec bez právneho základu voči žalobcovi ako zamestnávateľovi domáhala, a teda následne ani neexistoval zákonný dôvod podľa § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce na strane žalovanej ako zamestnanca okamžite skončiť pracovný pomer, keďže žalovaná nepredložila zamestnávateľovi, t.j. žalobcovi lekársky posudok, z ktorého by vyplývalo a bolo pre zamestnávateľa záväzné, že zamestnanec nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia. Ako vyplýva zo žalobného návrhu a z listinných dôkazov, ktoré tvoria jeho prílohu, dňa 28.09.2017 doručila žalovaná žalobcovi doklad o ukončení práceneschopnosti k 30.09.2017 a zároveň mu oznámila, že už do práce nenastúpi, že chce skončiť pracovný pomer dohodou a žiada o vyplatenie odchodného a odstupného. Žalobca žalovanej vysvetlil, že dlhodobá PN nezakladá právny nárok na vyplatenie odstupného a odchodného a poučil ju, že k vyplateniu odstupného je potrebné predložiť lekársky posudok, v ktorom bude uvedené, že stratila vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu a pre vyplatenie odchodného je potrebné predložiť potvrdenie zo Sociálnej poisťovne, že požiadala o starobný dôchodok. Za účelom vystavenia lekárskeho posudku žalobca dohodol žalovanej v pracovnej zdravotnej službe KRANKAS s.r.o., s ktorou má žalobca ako zamestnávateľ uzatvorenú zmluvu, termín lekárskej prehliadky na 03.10.2017, keď uvedená lekárska prehliadka je pre zamestnancov žalobcu v zazmluvnenej pracovnej zdravotnej službe bezplatná. Žalovaná tento termín odsúhlasila, následne ho však na poslednú chvíľu zrušila s odôvodnením, že je to zdravotná služba zamestnávateľa, a preto napíše to, čo chce zamestnávateľ. Žalobca má za to, že k situácii, ktorá nastala nemuselo dôjsť, ak by žalovaná absolvovala lekársku prehliadku u pracovnej zdravotnej služby, keďže podľa jej výsledku by zamestnávateľ mohol postupovať buď formou ukončenia pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, ak by na takýto postup existoval zákonný dôvod, alebo by bolo možné žalovanej upraviť pracovnú náplň na pozícii kuchárky bez nutnosti jej preradenia. Žalovaná však po ukončení PN do zamestnania nenastúpila, pričom svoju absenciu žiadnym relevantným spôsobom a dokladom neospravedlnila a svoju neprítomnosť odôvodňovala tým, že bola dlhodobo PN a že je invalidná a žiada o spísanie novej pracovnej zmluvy. Z vyjadrenia vyplynulo, že žalobca ju opakovane vyzýval na plnenie pracovných povinností s upozornením na neospravedlnenú absenciu, ktorá by mala za následok okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, že a nie je žiadny zákonný dôvod na spísanie novej pracovnej zmluvy, nakoľko pôvodná pracovná zmluva z 01.12.1994 bola stále platná. Dňa 05.10.2017 žalovaná poštou doručila žalobcovi rozhodnutie Sociálnej poisťovne
zo dňa 14.03.2017, v ktorom bol žalovanej priznaný invalidný dôchodok a odborný posudok o invalidite, v ktorom bolo uvedené, že môže byť zaradená na pôvodné miesto s úľavami. Žalobca v odpovedi na uvedený list žalovanej vysvetlil, že tieto doklady nemôže brať do úvahy pre skončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov s vyplatením odstupného, pretože boli vystavené pre iný účel a opätovne jej vysvetlil, aký druh lekárskeho posudku je potrebný a vyzval ju na nástup do práce. Podľa vyjadrenia žalobcu bola komunikácia so žalovanou počas celej doby veľmi ťažká a prestala s ním komunikovať, dvíhať telefón, preberať poštu a nepodarilo sa s ňou skontaktovať ani v mieste jej trvalého bydliska, kedy žalovanej ako zamestnancovi chcel žalobca ako zamestnávateľ vysvetliť, že nie je cieľom zamestnávateľa poškodiť ju, ale bez právneho nároku jej zamestnávateľ nemôže vyplatiť verejné financie, a že pokiaľ zamestnávateľovi takýto doklady lekársky posudok pracovnej zdravotnej služby nepredloží, je povinná si plniť svoje pracovnoprávne povinnosti a nastúpiť na výkon práce. Keďže žalovaná od 01.10.2017 na výkon práce nenastúpila napriek výzvam, žalobca s poukazom na § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce písomným podaním zo dňa 24.10.2017 okamžite skončil pracovný pomer so žalovanou, pričom okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalovanej ako zamestnancovi doručené s poukazom na § 38 ods. 4 Zákonníka práce dňa 15.11.2017.
4. Na pojednávaní zo dňa 16.04.2018, zotrval tak žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ako aj žalovaná na svojich predchádzajúcich skutkových tvrdeniach.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, keď na základe týchto stranami sporu predložených dôkazov v spojení so skutkovými tvrdeniami žalobcu a žalovanej, dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom. Žalovaná bola na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.12.1994 v znení dodatkov a dohôd o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.03.1995, 07.12.1995, 29.11.1996, 01.07.2008 a 31.05.2010 zamestnaná u žalobcu na pracovnej pozícii „samostatný kuchár“. Dňa 30.10.2017 bolo zo strany žalovanej ako zamestnankyne žalobcu žalobcovi doručené písomné podanie žalovanej, označené ako „Okamžité zrušenie pracovného pomeru“ zo dňa 27.10.2017, v ktorom žalovaná uviedla „vo Vašom zariadení pracujem nepretržite 23 rokov ako kuchárka na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy. V prílohe som Vám zaslala lekárske správy a taktiež Vám zasielam lekársku správu z Martina. Podľa týchto správ nemôžem vykonávať ďalej dohodnutú prácu bez toho, aby prišlo k závažnému ohrozeniu môjho zdravotného stavu. Vzhľadom k tomu, že do dnešného dňa ste mi nezaslali moju pracovnú zmluvu, ani som nebola v lehote 15 dní zaradená na inú, vhodnú pracovnú pozíciu, okamžite ruším pracovný pomer podľa ust. § 71 Zákonníka práce. Pretože môj pracovný pomer trval najmenej 20 rokov, nepretržite som odpracovala 23 rokov a z toho dôvodu mi prináleží odstupné vo výške 4 mesačných priemerných zárobkov ako aj ako dôchodkyni odchodné. V prípade, že mi odstupné a odchodné nebude vyplatené, podám žalobu na súde.“ K okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany žalovanej predchádzala žiadosť žalovanej o ukončenie pracovného pomeru a vyplatenie odstupného a odchodného, ktorú doručila žalobcovi dňa 03.10.2017, v ktorej poukázala žalovaná na to, že vzhľadom na svoj zdravotný stav stratila dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, preto nemôže vykonávať prácu, ktorú robila doposiaľ, a tak by jej mal žalobca poskytnúť inú prácu a mala by byť spísaná nová pracovná zmluva, a ak by žalobca túto prácu nemal, mal byť ju prepustiť z nadbytku podľa Zákonníka práce. Súčasne poukázala na to, že dohodu o ukončení pracovného pomeru nepodpíše, pokiaľ v zápisnici nebude uvedené odstupné a odchodné. Na uvedenú žiadosť žalobca reagoval listom zo dňa 03.10.2017, v ktorom poučil žalovanú o jej nárokoch na odchodné, ako aj odstupné, pričom pokiaľ ide o nárok na vyplatenie odstupného, žalobca informoval žalovanú, že na odstupné by jej vznikol nárok iba ak by žalovaná stratila vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, keď posúdenie uvedenej nespôsobilosti na výkon práce sú pre žalobcu ako zamestnávateľa záväzné posudky vydané pracovným lekárom pracovnej zdravotnej služby. Súčasne žalobca informoval žalovanú, že po vzájomnej dohode ju objednal na lekársku prehliadku zazmluvnenej pracovnej zdravotnej služby žalobcu, t.j. spoločnosti KRANKAS s.r.o., avšak túto prehliadku žalovaná následne odmietla. Listom zo dňa 04.10.2017 žalovaná žalobcovi oznámila, že ona ešte v marci poslala rozhodnutie o invalidnom dôchodku zo Sociálnej poisťovne p. F., ktorá sa vyjadrila, že pre ňu žalobca nemá ľahšiu prácu. Z uvedeného listu vyplýva, že už predmetné rozhodnutie Sociálnej poisťovne svedčí o tom, že sa muselo vydať na základe lekárskeho posudku. Súčasne predmetným listom oznámila žalovaná žalobcovi, že mu posiela dva lekárske posudky a rozhodnutie o invalidnom dôchodku, keď súčasne sa vyjadrila, že ak by žalobcovi tieto posudky nestačili, k ukončeniu pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, tak sa objedná na vyšetrenie do Martina. Z priloženého odborného posudku o invalidite zo dňa 24.02.2017 vyplýva pracovná rekomandácia, že žalovaná je schopná
vykonávať práce na pôvodnom pracovisku s úľavami, na trhu práce s úľavami, pokiaľ ide o obmedzenie schopnosti, tak žalovaná v zmysle predmetného odborného posudku o invalidite môže vykonávať prácu len v prostredí bez dvíhania a nosenia ťažkých bremien, bez prác vo vynútených polohách. Môže vykonávať prácu fyzicky nenáročnú s možnosťou striedania pracovných polôh, keď miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavovala 45 %. Z lekárskeho posudku ÚPSVaR Žilina, odbor sociálnych vecí zo dňa 16.05.2017 mal súd preukázané, že žalovaná trpí ťažkým poškodením chrbtice, stredne ťažkým poškodením veľkých kĺbov, je diabetička a obézna. Miera funkčnej poruchy v percentách predstavuje 50 %. Následne žalobca listom zo dňa 05.10.2017 oznámil žalovanej, že posudky, ktoré pripojila k svojmu listu zo dňa 04.10.2017 nemôže brať do úvahy, pretože boli vystavené na iný účel, pričom súčasne poukázal na to, že pokiaľ žalovaná žalobcovi zaslala posudok o invalidite, na strane 3 v odseku „pracovná rekomandácia“ je uvedené navrhované pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku áno, s úľavami. Súčasne bola žalovaná opätovne informovaná o tom, že pre zdokladovanie nespôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu je potrebné predložiť lekársky posudok, v ktorom bude konštatované, že žalovaná stratila vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Taktiež bola žalovaná informovaná o tom, že za účelom vypracovania požadovaného lekárskeho posudku má žalobca uzatvorenú zmluvu s pracovnou zdravotnou službou KRANKAS, kde by žalovaná absolvovala prehliadku bezplatne, avšak z dôvodu odmietnutia žalovanej podrobiť sa lekárskej prehliadke u zazmluvnenej spoločnosti si musí žalovaná hradiť prehliadku sama. Taktiež bola žalovaná vyzvaná na nastúpenie do práce, pretože na základe posudku o invalidite môže byť zaradená na pôvodné pracovisko s vymenovanými úľavami. Žalovaná bola súčasne upozornená, že ak nepredloží potrebné doklady na ospravedlnenie neprítomnosti v práci v období od 01.10.2017 do 05.10.2017, bude zamestnávateľ túto neprítomnosť klasifikovať ako neospravedlnenú absenciu, ktorá je závažným porušením pracovnej disciplíny zakladajúcim dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Následne bola žalovaná listom žalobcu zo dňa 17.10.2017 upozornená na závažné porušenie pracovnej disciplíny a možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Listom zo dňa 18.10.2017 žalovaná opätovne vyzvala žalobcu na zaslanie novej pracovnej zmluvy s novou náplňou práce a konkrétnymi podmienkami pre vykonávanie, resp. akú prácu bude vykonávať, t.j. s akými úľavami, ktoré zodpovedajú jej zdravotnému stavu - invalidite. Súčasne oboznámila žalobcu, že pokiaľ jej nezašle novú pracovnú zmluvu, nemôže do zamestnania nastúpiť. Taktiež prejavila vôľu dohodnúť sa na ukončení pracovného pomeru dohodou s tým, že jej žalobca vyplatí ako dôchodkyni odchodné, ako aj 4 mesačné odstupné, pretože u žalobcu odpracoval nepretržite 23 rokov. Následne listom zo dňa 27.10.2017 doručeným žalobcovi dňa 30.10.2017 žalovaná skončila okamžite pracovný pomer so žalobcom z dôvodu, že jej žalobca nezaslal novú pracovnú zmluvu ani ju v lehote 15 dní nepreradil na inú, vhodnú prácu. Na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej žalobca reagoval listom zo dňa 08.11.2017, v ktorom oznámil žalovanej, že okamžité skončenie pracovného pomeru nemôže akceptovať, pretože dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru nie sú opodstatnené a súčasne poukázal na to, že neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovanej bude riešiť súdnou cestou. Dňa 08.11.2017 bol na vyžiadanie samotného žalobcu žalobcovi zaslaný pracovnou zdravotnou službou Univerzitnej nemocnice Martin lekársky posudok ev. č. 564/17, týkajúci sa zdravotnej spôsobilosti žalovanej na prácu, keď z uvedeného lekárskeho posudku zo dňa 03.11.2017 vyplýva, že žalovaná je spôsobilá na výkon posudzovanej práce s trvalým obmedzením nedvíhať bremená nad 5 kg a nepreťažovať osový aparát.
6. Na základe vyššie špecifikovaného skutkového stavu súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej doručené žalobcovi dňa 30.10.2017 je neplatné. Súd poukazuje na znenie § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú, pre neho vhodnú prácu. V konaní neboli preukázané skutočnosti, ktoré by zakladali dôvodnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovanej. Žalovaná žalobcovi nepredložila lekársky posudok, podľa ktorého by nemohla ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia. Pokiaľ žalovaná žalobcovi spolu s jej listom zo dňa 04.10.2017 doručila odborný posudok o invalidite zo dňa 24.02.2017, rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. 55561070510 zo dňa 14.03.2017, a lekársky posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, odbor sociálnych vecí a rodiny č. spisu 511/2017 zo dňa 16.05.2017, tieto posudky prípadne rozhodnutie Sociálnej poisťovne nie sú lekárskym posudkom, ktorý prezumuje § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Zákonník práce sa vo viacerých ustanoveniach (napr. viď § 55 ods. 2 písm. a), § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, prípadne aj § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce) zmieňuje o lekárskom posudku, avšak
lekársky posudok v intenciách predmetných ustanovení nemožno stotožňovať s posudkom vystaveným posudkovým lekárom v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, keďže posudkový lekár Sociálnej poisťovne na účely pracovnoprávnych vzťahov nevydáva lekárske posudky o spôsobilosti zamestnanca na prácu a o potrebe preradenia zamestnanca na inú prácu, ale vykonáva len kontrolu tohto posúdenia vykonaného ošetrujúcim lekárom, za účelom rozhodnutia o jednotlivých nárokoch v rámci sociálneho poistenia. Na účely pracovnoprávnych vzťahov zdravotný stav zamestnanca posudzuje (posudok o zdravotnej spôsobilosti vydáva) ošetrujúci lekár zamestnanca. Predpokladom pre platné okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, je taký lekársky posudok, ktorý nepripúšťa iný odborný záver ako ten, že zamestnanec nemôže vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia zdravia a tento stav musí posudok aj deklarovať (porovnaj rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. 8Cpr/1/2012). Uvedené vyplýva aj z rozsudku NS SR sp.zn. 3Cdo/150/2005, podľa ktorého predpokladom platného okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce je len taký posudok, ktorý nepripúšťa iný odborný záver ako ten, že zamestnanec nemôže vykonávať prácu „bez vážneho ohrozenia zdravia“, tento stav musí posudok deklarovať. Žalovaná žalobcovi v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru nepredložila lekársky posudok pracovnej zdravotnej služby o zdravotnej spôsobilosti žalovanej na prácu. Pokiaľ si žalobca sám iniciatívne vyžiadal lekársky posudok pracovnej zdravotnej služby Univerzitnej nemocnice Martin č. 564/2017 zo dňa 03.11.2017 týkajúci sa žalovanej, tento bol vyhotovený až potom, ako bolo žalobcovi zo strany žalovanej doručené okamžité skončenie pracovného pomeru (uvedené bolo doručené dňa 30.10.2017) a navyše tento lekársky posudok nedeklaruje zákonom prezumovanú podmienku pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca podľa § 69 ods. 1 písm. a), t.j., aby v ňom bolo priamo konštatované, že žalovaná nemôže vykonávať ďalej práce bez vážneho ohrozenia svojho zdravia, ale práve naopak, aj z uvedeného lekárskeho posudku vyplýva, že žalovaná je spôsobilá na výkon posudzovanej práce s trvalým obmedzením nedvíhať bremená nad 5 kg, nepreťažovať osový aparát. Pokiaľ ide o odborný posudok o invalidite zo dňa 24.02. 2017, resp. lekárky posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 16.05.2017, tieto posudky nie sú posudkami pracovnej zdravotnej služby a boli vypracované za iným účelom ako prezumuje § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce (konkrétne lekársky posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina bol vypracovaný na účely rozhodnutia o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia žalovanej a odborný posudok o invalidite zo dňa 24.02.2017 bol vypracovaný za účelom posúdenia invalidity žalovanej). Z uvedených dôvodov keďže neboli splnené podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu, žalobe vyhovel.
7. Iba na doplnenie súd poukazuje na to, že žalobca žalovanú preukázateľne informoval a poučoval o jej právach zamestnanca. Žalovaná bola preukázateľne poučená o tom, že lekársky posudok by jej bol pracovnou zdravotnou službou vyhotovený bezplatne (viď list žalobcu zo dňa 05.10.2017). Pokiaľ žalovaná namietala, že ona bola ústne zo strany žalobcu informovaná o tom, že lekársky posudok spoločnosti KRANKAS bude musieť uhrádzať sama, toto bolo priamo vyvrátené listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, keď žalovaná bola o bezplatnom vypracovaní lekárskeho posudku spoločnosťou KRANKAS informovaná písomne dňa 05.10.2017 a pokiaľ žalovaná tvrdila, že v tom čase už bola objednaná na vypracovanie lekárskeho posudku do Univerzitnej nemocnice Martin, z jej listu zo dňa 04.10.2017 vyplýva, že v uvedený deň ešte objednaná nebola, pričom v predmetnom liste sa vyjadrila, že sa objedná na vyšetrenie do Martina na KPLaT v prípade, ak by žalobcovi posudky Sociálnej poisťovne a Úradu práce, sociálnych vecí Žilina nestačili, z čoho je zrejmé, že žalovaná sa v zmysle jej listu mohla objednať na vypracovanie lekárskeho posudku pracovnou zdravotnou službou Univerzitnej nemocnice Martin až po tom, ako jej bol doručený list žalobcu zo dňa 05.10.2017, v ktorom žalobca žalovanej oznámil, že nemôže brať predmetné posudky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina a Sociálnej poisťovne do úvahy. Žalovanej nič nebránilo v tom, aby žalobcu požiadala (po tom ako jej bol doručený list žalobcu zo dňa 05.10.2017) o bezplatné vypracovanie lekárskeho posudku. Skutočnosť, že žalovaná mala požiadať o vypracovanie lekárskeho posudku Univerzitnú nemocnicu Martin už dňa 23.09.2017 (resp. 22.09.2017) bola vyvrátená aj oznámením predmetnej nemocnice zo dňa 27.09.2017, z ktorého vyplynulo, že žalovaná sa pred týmto dňom neobjednala na vyšetrenie s tým, že v prípade záujmu o vyšetrenie má kontaktovať príslušné zdravotnícke zariadenie.
8. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.