Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44C-225-2016.pdf
PDF · 96.29 KB
Case nature
Area
Subarea
44C/225/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou, v spore žalobcu: J.. V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., K. A. 8, štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Ondrej Nagy, advokát, AK v Bratislave, Sklenárová 1, proti žalovanému: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne námestie 1, P.O.BOX 192, Bratislava, IČO: 603 481, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a úhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Bratislava katastrálny odbor, k. ú. M., obec A. - m. č. M., okres Bratislava III, zapísanej na LV č. XXXX, parcela registra „C", parc. č. XXXX/XX vo výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria.
II. Súd prikazuje spoluvlastnícky podiel žalobcu vo výške 1/5 k celku, k nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Bratislava katastrálny odbor, k. ú. M., obec A. - m. č. M., okres Bratislava III, zapísanej na LV č. XXXX, parcela registra „C", parc. č. XXXX/XX vo výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria do vlastníctva žalovaného.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 12.495,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu 1/5 k celku na nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Bratislava katastrálny odbor, k. ú. M., obec A. - m. č. M., okres Bratislava III, zapísanej na LV č. XXXX, parcela registra „C", parc. č. XXXX/XX vo výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, za obdobie od 01.03.2014 do 01.03.2018, sumu 3.031,16 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % a to do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania, na účet právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na súd 01.03.2016 sa žalobca domáhal rozhodnutia podľa § 135 c Občianskeho zákonníka tak, že súd prikáže spoluvlastnícky podiel žalobcu vo výške 1/5 k celku k nehnuteľnosti pozemku - parcela registra „C" parcela č. XXXX/XX vo výmere 735 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísané na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, LV č. XXXX, kat. úz.: M., obec Bratislava- m. č. Vajnory, okres Bratislava III žalovanému za náhradu vo výške 12.495,- Eur alebo určenej podľa znaleckého posudku. Ďalej sa domáhal rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť
mu nájom za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu v podiele 1/5 k celku ( za 147 m2) čiastkou vo výške 757,79 - Eur ročne od 01.03.2013 do právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že na základe osvedčenia o dedičstve 30 D 694/2014 zo dňa 25.08.2014, Z- 18760/14 nadobudol podiel 1/5 k celku k nehnuteľnosti pozemku - parcela registra „C" parcela č. XXXX/XX vo výmere 735 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísané na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, LV č. XXXX, kat. úz.: M., obec Bratislava-m.č. Vajnory, okres Bratislava III. Spoluvlastníkom predmetnej parcely je žalovaný a to v podiele 4/5 (8/10) k celku. Žalovaný nadobudol uvedený spoluvlastnícky podiel titulom kúpnych zmlúv resp. dohodou o usporiadaní vlastníckych práv z dôvodu majetkoprávneho usporiadania nehnuteľností potrebných na stavbu D 61 Bratislava, diaľničná prípojka Vajnory, ktorej bol investorom. Na stavbu bolo vydané územné rozhodnutie č. st. 944 zo dňa 21.01.1998 vydané Okresným úradom Bratislava II, odbor životného prostredia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.06.1998. Potreba a rozsah záberu boli určené geometrickým plánom č. XXXXXXXX/XXX - XXX/XX/X výkazom výmer. Podľa uvedených dokumentov bola zabraná i nehnuteľnosť - pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere 735 m2, predtým parc. č. XXXX/X, diel GP XXXX/ XX záber 735 m2. Po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu žalobca písomne oslovil žalovaného s návrhom na majetkoprávne usporiadanie nehnuteľnosti s tým že požadoval od žalovaného vyplatenie ceny nehnuteľnosti určenej podľa súdnoznaleckého odhadu. Žalobca reagoval listom zo dňa 30.09.2015 a 03.12.2015 v ktorom uviedol, že je ochotný pozemok odkúpiť za cenu 1,16 - Eur za m2. Táto cena však nezodpovedá reálnej cene pozemku. Okrem toho žalovaný užíva nehnuteľnosť žalobcu bez toho, aby mu za toto užívanie platil. Podľa obdobnej nehnuteľnosti Národná diaľničná spoločnosť a.s. platí žalobcovi nájom vo výške 5,155 Eur za m2 ročne.
3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca súdu predložil: žiadosť žalobcu o majetkoprávne usporiadanie pozemku z 14.12.2015, list žalovaného - majetkoprávne usporiadanie pozemku v k.ú. Vajnory z 03.12.2015, výpis z LV č. XXXX z 10.05.2012, oznámenie žalovaného z 26.08.2011, kúpna zmluva č. 30203/1101/2015/VAJNORY/0009/3095 z 12.03.2015, nájomná zmluva a zmluva o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena č. 30703/NZaZoVB-246/2015/Vajnory/1947/HudEm z 08.06.2015, znalecký posudok č. 18/2018 vypracovaný znalcom Ing. Milanom Bednárikom z 03.02.2018.
4. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomne podaním zo dňa 27.03.2017 tak, že ju žiada zamietnuť. Uviedol, že v prípade žalôb podľa § 135 c Občianskeho zákonníka je aktívne legitimovaný vlastník pozemku, na ktorom bola neoprávnená stavba postavená. Samotná skutočnosť, že na strane žalobcov nevystupujú všetci spoluvlastníci zastavaného pozemku, vylučuje prípadné vysporiadanie neoprávnenej stavby na takom pozemku a stačí to na zamietnutie žaloby. Žalovaný je spoluvlastníkom sporom dotknutého pozemku, v tomto spore nie je na strane žalobcu ale žalovaného a preto nie naplnená požiadavka aktívnej legitimácie na podanie žaloby v zmysle § 135 c Občianskeho zákonníka. S poukazom na ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania voči zaplateniu nájomného za obdobie od 01.03.2013 do 28.02.2014.
5. Na dôkaz svojich tvrdení žalovaný súdu predložil: Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava II č. j. 01/2406/97/Mat-152 z 22.01.1998, vyjadrenie NDS, a. s. z 19.12.2017, kolaudačné rozhodnutie KÚ v Bratislave, odbor dopravy a pozemných komunikácii č. D/2002/1048, rozhodnutie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR č. 109254/2008-2331/z.32944, koordinačná situácia stavby - Diaľnica, znalecký posudok č. 67/2017 znaleckej organizácie FINDEX, s. r. o. z 10.11.2017.
6. Na návrh žalobcu súd uznesením na pojednávaní dňa 26.03.2018 za prítomnosti strán sporu pripustil zmenu petitu nasledovného znenia:
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti pozemku - parcela registra „C" parcela č. XXXX/XX vo výmere 735 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísané na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, LV č. XXXX, kat. úz.: M., obec Bratislava-m.č. Vajnory, okres Bratislava III.
II. Súd prikazuje spoluvlastnícky podiel žalobcu vo výške 1/5 k celku na pozemku - parcela registra „C" parcela č. XXXX/XX vo výmere 735 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísané na Okresnom úrade
Bratislava, katastrálny odbor, LV č. XXXX, kat. úz.: M., obec Bratislava-m.č. Vajnory, okres Bratislava III, do vlastníctva žalovaného.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 12.495,- Eur s povinnosťou vyplatenia tejto čiastky žalovaným žalobcovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi nájom za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu 1/5 k celku k pozemku - parcela registra „C" parcela č. XXXX/XX vo výmere 735 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísané na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, LV č. XXXX, kat. úz.: M., obec Bratislava- m.č. Vajnory, okres Bratislava III, sumu 757,79 Eur ročne, t.j. od 01.03.2014 do 01.03.2018 vo výške 3.031,16 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy súdneho konania 795,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.477,52 Eur, na účet právneho zástupcu žalobcu č. IBAN: SK63 0200 0000 0005 5954 0112, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
7. Po pripustení zmeny petitu tak, ako je uvedená v bode 6 odôvodnenia tohto rozsudku žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že nemá námietky voči pripusteniu zmeny petitu, nakoľko ide o nehnuteľnosť, ktorá je v podiele 4/5 vo vlastníctve a správe žalovaného, ktorý vykúpil podiely od pôvodných vlastníkov. Pokiaľ ide o požadovanú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalobcu ako aj určenie ročnej ceny nájmu za užívanie celej parcely žalovaným nad jeho spoluvlastnícky podiel, ide o kompromis medzi sumami určenými znaleckými posudkami predloženými v konaní stranami sporu. Takže žalovaný nemá námietky voči týmto sumám, keďže bola zohľadnená aj námietka premlčania, ktorú žalovaný vzniesol v konaní.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie dôkazmi uvedenými v bodoch 3. a 5. odôvodnenia tohto rozsudku, a zistil tento skutkový stav:
9. Medzi stranami sporu neboli nesporné skutočnosti: - o existencii podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania v podieloch aké vyplývajú z výpisu z listu vlastníctva č. 1818,
- o neúčelnosti a teda nemožnosti vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu reálnou deľbou nehnuteľnosti,
- že na predmetnej nehnuteľnosti sa nachádza stavba diaľnice - stavebný objekt s názvom " Križovatka
- Vajnory ",
- na základe znaleckých posudkov, predložených stranami sporu v tomto konaní, že primeraná náhrada za spoluvlastnícky podiel žalobcu vo výške 1/5 k celku k predmetnej nehnuteľnosti je suma 12.495,-Eur,
- na základe znaleckých posudkov, predložených stranami sporu v tomto konaní, že náhrada za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu žalovaným, t. j. 1/5 k celku na predmetnej nehnuteľnosti za obdobie od 01.03.2014 do 01.03.2018 je vo výške 757,79 Eur ročne, t. j. spolu 3.031,16 Eur.
10. Žalobca má za to, že ako vyplýva zo spisu, reálne rozdelenie parcely nie je možné, je tam stavba križovatky Vajnory, pričom žalovaný už 4/5 parcely vykúpil a preto žiada, aby súd rozhodol podľa pripustenej zmeny petitu.
11. Podľa žalovaného, pokiaľ ide u zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu, reálna deľba predmetnej nehnuteľnosti nie je v tomto prípade možná ani účelná, keďže na pozemku sa nachádza stavba vo vlastníctve a správe žalovaného, a preto voči zmenenému petitu tak, ako bol pripustený nemá námietky.
12. Z výpisu z listu vlastníctva č. 1818 zo dňa 27.03.2017 súd zistil, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a to žalobca v podiele 1/5 k celku a žalovaný v podiele 8/10 k celku.
13. Zo znaleckého posudku č. 18/2018 zo dňa 03.02.2018 znalca Ing. Milana Bednárika, znalca z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti súd zistil, že všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu žalobcu vo výške 1/5 k celku (t. j. 147 m2) na predmetnom pozemku je
12.881,61 Eur. Nájom za užívanie predmetného spoluvlastníckeho podielu žalobcu žalovaným určil nasledovne: rok 2014 - 895,52 Eur, rok 2015 - 909,64 Eur, rok 2016 - 884,94- Eur, rok 2017 - 815,70 Eur.
14. Zo znaleckého posudku č. 67/2017 zo dňa 10.11.2017 znaleckej organizácie FINDEX s.r.o. z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností súd zistil, že všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu žalobcu vo výške 1/5 k celku (t. j. 147 m2) na predmetnom pozemku je 12.500,- Eur. Nájom za užívanie predmetného spoluvlastníckeho podielu žalobcu žalovaným určil vo výške 700,- Eur, ročne.
15. Podľa § 136 Občianskeho zákonníka (ďalej len O.z.) vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
16. Podľa § 137 ods. 1 O. z. podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
17. Podľa § 141 ods. 1 O.z. spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
18. Podľa § 142 ods. 1 O.z. ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
19. Podľa odseku 2 cit. ustanovenia z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
20. V súlade so zásadou, že nikto nemôže byť nútený zotrvávať v spoluvlastníckom vzťahu (preto ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov sa môže obrátiť na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva) bol žalobca oprávnený na podanie predmetného návrhu. Pokiaľ ide o navrhovaný spôsob vyporiadania, súd nie je viazaný podaným návrhom a môže rozhodnúť, že zrušené spoluvlastníctvo bude vyporiadané aj iným spôsobom, než je navrhované ( R4/1966, R1/1989 str.3ods.3).
21. Citovaný § 142 ods. 1 O.z. taxatívne stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v ktorom môžu byť použité. Súd môže vyporiadať podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci jednému z viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu len pokiaľ nie je rozdelenie veci dobre možné ( uz NSČR z 21. 10. 2004 sp.zn.22 Cdo 2568/2003). Zákonné kritériá - veľkosť spoluvlastníckych podielov a možnosť vec účelne využívať nie sú pre rozhodnutie o prikázaní veci absolútne rozhodujúce, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Pri rozhodovaní súd zoberie do úvahy, či je rozdelenie spoločnej veci reálne možné s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckych podielov a možnosť vec účelne využívať.
22. Reálnu deľbu nehnuteľností ako spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva možno považovať za prioritný spôsob, nakoľko zohľadňuje veľkosť spoluvlastníckych podielov a zároveň umožňuje spoluvlastníkom užívať a disponovať s predmetom ich vlastníctva. Reálna deľba je podmienená faktickou možnosťou, technickou vykonateľnosťou a predovšetkým funkčnou stránkou rozdelenia spoločnej veci v súčinnosti so znalcom s nutnosťou existencie oddeľovacieho geometrického plánu.
23. V tomto smere na základe zhodného názoru strán sporu, že reálna deľba nehnuteľnosti v tomto prípade nebola možná vzhľadom na stavebný objekt, ktorý na nehnuteľnosti zriadil žalovaný (" Križovatka - Vajnory "), veľkosť podielov spoluvlastníkov a najmä na účelné využitie nehnuteľnosti.
24. Na základe citovaných ustanovení a vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že predmetnú nehnuteľnosť nie je možné reálne rozdeliť podľa spoluvlastníckych podielov strán sporu.
25. Žalovaný súhlasil s tým, aby bolo podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti zrušené tak, že spoluvlastnícky podiel žalobcu bude prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného za primeranú náhradu. Súd preto zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam tak, že vyhovel konečnému návrhu žalobcu a vyporiadal zrušené spoluvlastníctvo strán sporu prikázaním spoluvlastníckeho podielu žalobcu vo výške 1/5 do výlučného vlastníctva žalovanému, ktorý titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel vyplatí žalobcovi sumu vo výške 12.495,- Eur tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, v súlade so znaleckými posudkami predloženými stranami sporu v tomto konaní, keď výsledná suma predstavuje kompromis medzi zistenými všeobecnými hodnotami spoluvlastníckeho podielu žalobcu na predmetnej nehnuteľnosti.
26. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu za neužívanie k spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/5 k celku, tento vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. V takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu.
27. V tomto smere žalovaný nárok žalobcu nesporoval, nakoľko na predmetnej nehnuteľnosti je zriadená stavba (" Križovatka - Vajnory ") vo vlastníctve a správe žalovaného. Vzhľadom na charakter stavby v konaní nebolo sporné, že žalobca svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti neužíva. Pokiaľ ide o výšku náhrady, súd vychádzal z predložených znaleckých posudkov, keď strany sporu dospeli ku kompromisu vo výške náhrady, ktorú konečným návrhom žiadal žalobca vo výške 757,79 Eur ročne, čo činí za obdobie od 01.03.2014 do 01.03.2018 sumu vo výške 3.031,16 Eur.
28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.