Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cb/130/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Miroslavom Račkom v spore žalobcu Ján Černák-ČERO, IČO: 11 932 678, so sídlom Novohradská 12, 984 01 Lučenec, zast. JUDr. Henrieta Čabanová, advokátka so sídlom M. Rázusa 35, 984 01 Lučenec proti žalovanému MASTER SLOVAKIA s.r.o., IČO: 31 616 488, so sídlom Martinčekova 5, 984 01 Lučenec, zast. JUDr. Daniel Přibyl, advokát so sídlom Dr. Vodu 18, Lučenec o zaplatenie 6.542,55 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť 739,36 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 78% trov, ktoré mu vznikli, ktorých výška bude vyčíslená osobitným uznesením

odôvodnenie:

1. Žalobca podanou žalobou zo dňa 17.10.2016 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 6.542,55 Eur a prísl. na tom skutkovom základe, že dňa 01.01.2011 uzavrel žalobca ako prenajímateľ so žalovaným, ako nájomcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej prenechal žalovanému do nájmu nebytové priestory -objekt služieb v R., na D. L. XXXX/XX prízemie o výmere 210 m2, zapísané na LV číslo XXXX pod par.č. XXXX/X a poschodie o výmere 140 m2 zapísané na LV číslo XXXX pod parcelným číslom XXXX/X. za účelom prevádzkovania herne. V zmysle bodu 5. Zmluvy o nájme bol žalovaný povinný za prenajaté nebytové priestory platiť nájomné vo výške 930.-Eur bez DPH mesačne. V zmysle bodu 7. Zmluvy o nájme je nájomné zaplatené včas, ak najneskôr v deň jeho splatnosti bude v skutočnosti pripísané k dobru na účet prenajímateľa. Ak deň splatnosti nebude pracovným dňom, tak sa za posledný deň splatnosti ešte pokladá prvý po ňom nasledujúci pracovný deň. V prípade nedodržania termínu splatnosti úhrady nájomného bude mu fakturovaný úrok za každý deň omeškania vo výške 0,5% z celkovej sumy hodnoty nájmu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neplatil nájomné v lehote splatnosti a dostal sa do omeškania s úhradou nájomného, žalobca vystavil dňa 06.10.2016 žalovanému v súlade s bodom 7. Zmluvy o nájme faktúru č. 2016/M/002 vo výške 6.542,55 Eur, splatnú dňa 11.10.2016 spolu s prílohami, v ktorých žalobca podrobne rozpísal výpočet úroku z omeškania. Uvedená faktúra spolu s prílohami bola žalovanému doručená dňa 07.10.2016.

2. Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému strana žalovaného podala odpor, preto bol platobný rozkaz zrušený. Žalovaný v odpore uviedol, že popiera tvrdenie žalobcu, že žalovaný neplatil nájomné v lehote splatnosti tak, ako je to uvedené v prílohách vystavenej faktúry žalobcu číslo 2016/ M/002 s tým, že nájomné uhrádzal žalovaný v lehote splatnosti, a to v súlade s ustanovením Zmluvy o nájme uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 01.01.2011 s poukazom na ustanovenie bodu 6. tejto zmluvy, ktoré hovorí, že nájomné sa platí vždy do 13-teho dňa v mesiaci za daný mesiac na základe

faktúry prenajímateľa, a to vždy po doručení predmetnej faktúry a len na jej základe potom žalovaný bez zbytočného odkladu uhradil jednotlivé faktúry, má žalovaný za to, že dochádzalo k omeškaniu žalobcu s plnením si jeho povinnosti ako prenajímateľa vystaviť a doručiť mu faktúry včas. Na základe vyššie uvedeného tvrdí, že mu nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo vyúčtovaní faktúrou číslo 2016/M/002 a žalobcom uplatnená sadzba úroku z omeškania vo výške 0,5% denne t.j. 182,5% ročne je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a teda žalobcom uplatnený nárok nepožíva ochranu.

3. Žalobca prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalobca v súlade s čl. 6 Zmluvy o nájme vystavoval pravidelne odo dňa vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným každý mesiac vždy v prvý pracovný deň tohto ktorého mesiaca žalovanému faktúru za nájom nebytových priestorov vo výške 930,- Eur so splatnosťou vždy k 15-tému dňu toho ktorého mesiaca. Faktúry boli odovzdávané žalovanému vždy načas, a to na začiatku každého mesiaca osobne do rúk ekonómky spoločnosti žalovaného alebo zastupujúcemu pracovníkovi spoločnosti žalovaného. Zmluvná výška nájomného za prenájom nebytových priestorov bola jasne a zrozumiteľne určená v Zmluve o nájme vo výške 930,- Eur mesačne, kde takto určená výška nájomného bola počas trvania nájomného vzťahu fixná a nemenná od vzniku predmetného nájomného vzťahu, až do jeho skončenia. Išlo teda o nemenné opakované plnenie, ktoré vyplývalo priamo z uzatvorenej zmluvy o nájme, preto žalovaný mal vedomosť o výške nájmu, ako aj o lehote jeho splatnosti. Žalovaný počas celého zmluvného vzťahu neplatil nájomné včas. Z uvedeného dôvodu ho žalobca ústne aj písomnej vyzýval na platenie nájomného včas, na čo žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Žalobca napokon v súlade s bodom 11. Zmluvy o nájme vypovedal nájomnú zmluvu z dvojmesačnou výpovednou lehotou. Z uvedených dôvodov sa nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným skončil dňa 31.12.2016. Žalovaný aj napriek skončeniu nájomného vzťahu nebytový priestor žalobcovi neodovzdal. K odovzdaniu došlo až po osobnej výzve žalobcom. Z platne uzavretej zmluvy o nájme jasne a zrozumiteľne vyplývala pre žalovaného povinnosť platiť nájomné, jeho výška ako aj lehota splatnosti nájomného a fakturácia nájomného slúžila pre účely účtovníctva a jednotlivé faktúry ako účtovné doklady. Ďalej uviedol, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je obchodno-právnym záväzkovým vzťahom v rámci ktorého si zmluvné strany môžu dojednať výšku úrokov v zmluve. Žalovaný mal možnosť si žalobcom predložený návrh na uzavretie zmluvy o nájme pred jej podpisom prečítať a zo strany žalobcu nebol nútený k podpisu zmluvy v takom znení, ako mu žalobcom bola predložená. Žalovaný mal možnosť počas trvania zmluvného vzťahu so žalobcom navrhnúť zmenu obsahu zmluvy o nájme, avšak neurobil tak.

4. Na pojednávaní strana žalobcu tvrdila, že trvá na podanej žalobe, ako aj právnej kvalifikácii, ako aj na skutkových tvrdeniach uvedených vo vyjadrení a zastáva názor, že žalovaný neplatil nájomné dojednané medzi stranami sporu, Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.01.2011 riadne a včas. Žalovaný sa dostal do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok v súlade s bodom 7. predmetnej zmluvy na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,5% z dlžného nájomného. Ďalej uviedla, že zo zoznamu došlých faktúr za roky 2013, 2014, 2015 jednoznačne vyplýva, že žalovaný aj napriek skutočnosti, že v evidencii došlých faktúr zapisoval faktúry od žalobcu v určitý deň, neuhrádzal faktúry včas, ale dostával sa do omeškania. Predložila tabuľku v ktorej je zrejmý dátum evidencie faktúry žalobcu v evidencii došlých faktúr žalovaného a dátum jej skutočnej úhrady žalobcovi. Je zrejmé, že žalovaný uviedol v odpore nepravdivé skutočnosti, pretože faktúry neuhrádzal bezodkladne po ich doručení. Žalovanému nič nebránilo platiť nájomné riadne a včas. Ďalej uviedla, že strana žalobcu má za to, že žalovaný si nesplnil svoj záväzok zo Zmluvy o nájme riadne a včas, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvne dojednaného úroku z omeškania. Strana žalobcu zastáva názor, že zmluvná výška nájomného za prenájom nebytových priestorov bola jasne a zrozumiteľne určená v bode 5. a v bode 6. zmluvy, bol jasne a zrozumiteľne určený čas plnenia. Takto určená výška nájomného, ako aj čas plnenia boli počas trvania nájomného vzťahu fixné a nemenné a to od vzniku predmetného zmluvného vzťahu, až do jeho skončenia. Išlo teda o nemenné opakované plnenie, ktoré vyplývalo priamo zo zmluvy o nájme, preto žalovaný mal vedomosť o výške nájmu, ako aj o lehote jeho splatnosti. S poukazom na vyššie uvedené navrhla žalobe vyhovieť v celom rozsahu.

5. Splnomocnený právny zástupca žalovaného uviedol, že nájomná zmluva bola uzavretá, nie je sporná výška dohodnutého nájomného, sporným zostáva, kto bol v omeškaní, či bol v omeškaní žalobca zasielaním a vyúčtovaním faktúr, alebo žalovaný s úhradou nájomného. Žiadnym dôkazom nie je preukázané doručovanie faktúr riadne a včas. Má za to, že žalobca sám sa dostal do omeškania s touto dohodou a nemôže žiadať náhradu škody v konaní vo vzťahu k žalovanému. Namietol výšku

úrokovej sadzby vo vzťahu, k porušeniu pravidiel poctivého konania, ktoré nepožíva právnu ochranu. Poukázal na to, že počas celého zmluvného vzťahu dochádzalo pri obchodnej zvyklosti doručenia tak, ako to bolo prezentované k plateniu nájmu až na základe vystavenej faktúry. Nikdy nežiadal žalobca úrok z omeškania za nezaplatenie nájomného podľa jeho predstáv v lehote splatnosti tak, ako to uvádza a prezentuje v tomto konaní. Vo vzťahu k splatnosti nájomného má za to, že pokiaľ faktúra bola podstatnou náležitosťou pre určenie lehoty splatnosti nájomného a bola doručená pred 13-tým dňom v mesiaci, čo sa stalo tak dva až trikrát, lehota splatnosti bola 13. deň. Pokiaľ sa tak nestalo a faktúra nebola doručená nastupuje aplikácia § 365 odsek 2 Obchodného zákonníka podľa ktorého dochádza k splatnosti, ktorá sa určuje odo dňa doručenia dokladu, teda faktúry resp. odo dňa dodania služby. Pri aplikovaní tohto ustanovenia omeškanie žalovaného napr. v roku 2013 vôbec nebolo, v roku 2014 bolo len v mesiaci jún, august, september, október, november a december, v roku 2015 za všetky ostatné mesiace, okrem mesiaca júl. Namietal výšku úrokovej sadzby, ktorá je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a je až na hranici úžery. Požíva teda právnu ochranu.

6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že faktúry boli doručené osobne buď samotnému nájomcovi a to štatutárnemu zástupcovi pánovi B., alebo ich nechával pracovníčkam v cestovnej kancelárii na recepcii hotela Slovan, čiže to nebolo doručované poštou ale osobne. Výška sumy za prenájom bola vždy rovnaká od roku 2008, nikdy nikto nenamietal doručovanie, alebo že by tieto faktúry neboli doručované o čom svedčia aj splatnosti jednotlivých faktúr, ktoré boli uhradené v omeškaní. Prvá zmluva bola podpísaná medzi nájomcom a prenajímateľom v roku 2008 a nikto počas celého nájomného vzťahu nepristúpil k zmene podmienok, výšky úroku z omeškania a každá zo strán zmluvy vedela, že v prípade neuhradenia faktúr prináleží úrok z omeškania, ktorý je stanovený v zmluve o prenájme.

7. Štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že faktúry boli doručované pánom H. osobne, niekedy ich nechal zamestnancom. Viackrát ho vyzvali, aby boli doručované včas. Viackrát upozorňovali ekonómky, aby to doručovali včas a niekedy sa stalo, že aj štyri faktúry naraz doniesol žalobca. Vtedy boli potom tieto faktúry uhrádzané.

8. Svedkyňa W. V. uviedla, že pracuje ako externá účtovníčka pre firmu žalobcu a vystavuje daňové doklady, tak isto vystavila aj Zmluvu o nájme nebytových priestorov, faktúry boli vystavované priebežne, každý mesiac boli odovzdávané pánovi H. a doručovanie druhej strane zabezpečoval pán H.. Úhrady sa robili priebežne s druhou stranou mailovou komunikáciou, upozorňovali na nezaplatenie faktúr a na omeškanie. Faktúry sa účtujú tak, že keď príde faktúra do spoločnosti sa zapisujú do knihy došlých faktúr a zaevidujú sa do účtovných programov, kde sa zadáva presný dátum evidencie došlých faktúr. Do účtovných kníh sa uvádza dátum zaradenia faktúry do evidencie, t.j. dátum, keď faktúra príde do firmy. V knihe došlých faktúr sa uvádza dátum, kedy dotyčný zaeviduje faktúru, čo mu prišla. Keď to robí externá účtovníčka, tak je to vnútorná interná smernica tej firmy, kedy sa aký dátum zaeviduje. Ide o to, ako často majiteľ firmy nosí ku svojej účtovníčke daňové doklady.

9. Svedkyňa V. B. uviedla, že spracuváva agendu pre žalovaného, pripravuje všetky podklady k účtovníctvu, účty, faktúry. Faktúry boli predtým doručované zo strany pána H.alovanému poštou a približne od marca 2014, keď sa firma žalovaného presťahovala do R., tak boli nechávané na recepcii hotela Slovan, kde sídli cestovná kancelária, ktorá patrí žalovanému. Faktúry sa potom zaevidovali do knihy došlých faktúr potom, ako boli doručené. Oni sú kvartálnym platcom DPH a tieto podklady potom odovzdávajú koncom kvartálu až začiatkom nasledujúceho mesiaca a faktúry do účtovníctva sú evidované posedný deň, keď je splatnosť faktúry. Inventarizácia pohľadávok, ktorá mala byť doručovaná zo strany žalobcu každý rok je v mailovej podobe, uviedla, že nebola doručovaná. Faktúry sa doručovali na recepciu hotela Slovan a bol tam vždy pripnutý nejaký lístok, kedy to tam bolo nechané a ten dátum sa v podstate zapísal do knihy.

10. Po vykonaní príslušného dokazovania rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.139,90 Eur, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 57,12 Eur.

11. Proti rozsudku okresného súdu v časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.139,90 Eur podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) .

12. V odvolaní namietal, že v zmluve o nájme nebytových priestorov bola dohodnutá splatnosť nájomného pre prípad doručenia faktúry do 13-teho dňa v mesiaci, za ktorý malo byť nájomné zaplatené. Pre prípad doručenia faktúry po 13-tich dňoch nebola lehota splatnosti medzi zmluvnými stranami dohodnutá. Sporným dňom je deň doručenia faktúry, preto je potrebné aplikovať ustanovenie § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka. Naviac, súd žalobcovi priznal aj tú časť pohľadávky, ktorú si neuplatňuje, a to napriek tomu, že súd je viazaný žalobným návrhom.

13. V odvolaní okresnému súdu tiež vytýkal, že nesprávne určil deň omeškania so zaplatením pohľadávky. Deň uhradenia dlžnej čiastky na účet žalobcu nie je dňom omeškania, nakoľko v tento deň mal žalobca peňažné prostriedky k dispozícii . Deň doručenia faktúry bol 8.2.2013, preto prvým dňom omeškania je 9.2.2013 a posledným dňom omeškania je 17.2.2013. Počet dní omeškania je 9 a nie 10, tak ako to uviedol okresný súd. K týmto pochybeniam došlo u všetkých predmetných faktúrach. Naviac okresný súd chybne uviedol dátum doručenia faktúry v mesiaci február. Správne má byť uvedený deň 25.2.2013 a nie deň 5.2.2013, teda omeškanie nie je 14 dní ale 3 dni. Rovnako chybne uviedol dátum doručenia faktúry aj v mesiaci máj, keď má byť uvedený deň 29.5.2013 a nie deň 20.5.2013. Omeškanie je v takom prípade 6 dní a nie 16 dní. K výške úroku z omeškania 0,5 % denne namietal, že s touto otázkou sa okresný súd nevysporiadal, svoje rozhodnutie neodôvodnil a neprihliadol na okolnosti, za akých boli úroky dohodnuté. Neposudzoval prehľad platieb za obdobie od 3.6.2008 do decembra 2011 a nezohľadnil to, že k jedinému vyúčtovaniu úrokov z omeškania došlo až po skončení nájmu. Uplatnený úrok z omeškania neplní kompenzačnú funkciu v tomto prípade a pokiaľ by si žalobca počas trvania nájomného vzťahu čo len jediný raz uplatnil úrok z omeškania vo výške 182,5 % p.a., žalovaný by určite inicioval ukončenie zmluvného vzťahu alebo zmenu ustanovenia zmluvy o nájme. Pre žalovaného je neprijateľná sankcia ako kompenzácia škody vzniknutej žalobcovi. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil v napadnutej časti výroku a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 135,89 Eur a trovy konania vo výške 95,86 %. K odvolaniu priložil nový dôkaz označený ako Príloha č. 1.

14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným okresnému dňa 22.9.2017. Uviedol, že zo zmluvných dojednaní jasne a zrozumiteľne vyplýva pre žalovaného povinnosť platiť nájomné, jeho výška, ako aj lehota splatnosti nájomného. Fakturácia nájomného slúžila pre účely účtovníctva a jednotlivej faktúry vystavené žalovaným slúžili ako účtovné doklady. Na splnení povinnosti doručiť faktúru žalovanému do 13-teho dňa v mesiaci sa strany v zmluve o nájme nedohodli. Suma nájomného, lehota splatnosti bola počas trvania zmluvného vzťahu fixná, preto argumentáciu žalovaného v podanom odvolaní treba považovať za účelovú. Aplikácia ustanovenia § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka na daný prípad nie je možná, pretože toto ustanovenie sa aplikuje v prípade, ak si zmluvné strany nedohodli lehotu na plnenie peňažného záväzku.

15. Žalobca v dobrej viere predžalobnou výzvou zo dňa 15.2.2016 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžného nájomného s tým, že pokiaľ dlžné nájomné uhradí, nebude účtovať zmluvné úroky z omeškania. Žalovaný dlžné nájomné neuhradil ani po doručení platobného rozkazu. Dlžné nájomné bolo vymožené až v exekučnom konaní a výšku úroku z omeškania dojednanú medzi stranami nepovažuje v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Vyúčtovaním zmluvného úroku z omeškania nezneužil svoje právo, práve naopak, využil svoje oprávnenie, ktoré pre neho vyplývalo z platne uzatvorenej zmluvy. Pokiaľ si žalovaný neplnil svoje povinnosti, ktoré pre neho vyplývali zo zmluvy o nájme riadne a včas, nemožno jeho konanie považovať za obvyklé, poctivé a zodpovedajúce základným v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

17. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca si žalobou doručenou okresnému súdu dňa 17.10.2016 uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenia úroku z omeškania podľa bodu 7 zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorú strany uzavreli dňa 1.1.2011. Podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov žalobca dal žalovanému do nájmu nebytové priestory na prevádzkovanie herne v objekte služieb v R. na D.. Strany v bode 6 zmluvy o nájme nebytových priestorov dohodli, že nájomné sa bude platiť vždy do 13-teho dňa v mesiaci za daný mesiac na základe faktúry prenajímateľa (žalobcu) podľa bodu 7 veta prvá a tretia zmluvy o nájme nebytových priestorov sa strany dohodli, že

nájomné je zaplatené včas, ak najneskôr v deň jeho splatnosti bude v skutočnosti pripísané k dobru na účet prenajímateľa. Dohodli, že v prípade nedodržania termínu splatnosti úhrady nájomného bude žalovanému fakturovaný úrok za každý deň omeškania vo výške 0,5 % z celkovej hodnoty nájmu. Žalovaný v lehote splatnosti nájomné neuhradil riadne a včas, preto žalobca si voči žalovanému uplatnil právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,5 % celkovej hodnoty nájmu podľa bodu 7 zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.1.2011 ( ďalej len „ podľa zmluvy“ )., úrok z omeškania za oneskorené platenie nájmu za rok 2013; za rok 2014; za rok 2015 a za rok 2016 žalobca vyúčtoval faktúrou č. 2016/M/002 v celkovej výške 6.542,55 Eur.

18. V zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.1.2011 si strany dohodli v bode 6 spôsob platenia nájomného vždy do 13-teho dňa v mesiaci za daný mesiac na základe faktúry. V bode 7 zmluvy o nájme nebytových priestorov strany dohodli úrok z omeškania 0,5% z celkovej hodnoty nájmu v prípade, ak nájomné nebude zaplatené včas, najneskôr v deň jeho splatnosti nebude pripísané k dobru na účet prenajímateľa.

19. Aby žalovaný mohol splniť svoju povinnosť zaplatiť nájomné za daný mesiac pripísaním na účet prenajímateľa v lehote dohodnutej v zmluve, t.j. do 13-teho dňa v mesiaci na základe faktúry, žalobca nevyhnutne musel vystaviť jednotlivé faktúry, následne ich v primeranej lehote odoslať žalovanému a umožniť mu riadne včas splniť zmluvnú povinnosť. Uvedený postup vyplýva z vyššie citovaných ustanovení bodu 6 a 7 zmluvy o nájme nebytových priestorov, napriek tomu, že výslovne nie je v týchto ustanoveniach uvedený. Tieto okolnosti však majú podstatný vplyv na povinnosť žalovaného zaplatiť peňažný záväzok spôsobom a v lehote dohodnutej v zmluve.

20. V posudzovanom prípade právo na úrok z omeškania veriteľovi - žalobcovi vznikne vo výške dohodnutej v zmluve len za predpokladu, ak žalobca dodrží vyššie uvedený spôsob vystavenia a odoslania jednotlivých faktúr v rozhodnom období žalovanému a následne žalovaný sa dostane do omeškania so splnením záväzku v lehote dohodnutej v zmluve. V opačnom prípade platí, že lehota na splnenie peňažného záväzku nebola dohodnutá v zmluve a rovnako nebola dohodnutá ani výška úroku z omeškania. Ak si zmluvné strany nedohodli lehotu na splnenie peňažného záväzku, začiatok lehoty na splnenie peňažného záväzku je stanovený podľa právnej úpravy ustanovenej v § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka platnej v rozhodnom období. V prípade, že si zmluvné strany nedohodli výšku úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe podľa právnej úpravy ustanovenej v § 369 Obchodného zákonníka platnej v rozhodnom období.

21. S poukazom na vyššie uvedené zistenia odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd nesprávne právne posúdil vec, keď omeškanie dlžníka - žalovaného posúdil len podľa evidencie došlých faktúr predloženej žalovaným a podľa termínu úhrad faktúr uvedených žalobcom. Následne okresný súd nesprávne posúdil výšku úroku z omeškania podľa ustanovenia bodu 7 zmluvy o nájme nebytových priestorov.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) a podľa § 391 ods. 1 vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

23. Súd opätovne vypočul strany sporu, ich právnych zástupcov.

24. Právna zástupkyňa žalobcu trvala na podanej žalobe, pričom uviedla, že splatnosť faktúry bola určená v zmluve na základe vystavenej faktúry a zmluva nehovorí nič o doručení faktúry. Podľa jej názoru, pokiaľ bola výška úrokov z omeškania v zmluve dojednaná medzi zmluvnými stranami, neprichádza do úvahy aplikácia zákonného úroku z omeškania. Ďalej uviedla, že lehota splatnosti bola určená na 13-teho dňa toho ktorého mesiaca a v podstate pre žalobcu vyplývala povinnosť vystaviť faktúru a nie doručiť faktúru žalovanému. Pokiaľ žalovaný tvrdil, resp. žiadal, aby sa vyjadrili k lehotám doručenia, tieto lehoty v podstate nerozporujú ale majú za to, že povinnosť doručiť faktúru pre žalobcu nevyplýva z dohodnutej zmluvy. Žiadala žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

25. Žalobca uviedol, že v zmluve daný úrok 0,5% denne je nemenný, bol platný 8 rokov v zmluvách, ktoré strany sporu mali medzi sebou uzavreté. Pri doručení faktúr vychádzali z jednotlivých skutočností v ich účtovníctve, kedy im boli uhradené jednotlivé platby. Aj z výpovedí svedkýň vyplýva, že faktúry ktoré

boli vystavené boli žalovanému dodané, určite tieto faktúry mali a nevie si vysvetliť prečo sa dostali do takého omeškania do akého sa dostali.

26. Splnomocnený právny zástupca žalovaného uviedol, že je potrebné si v prvom rade ustáliť predmet tohto súdneho sporu. Podľa jeho názoru predmetom žaloby neboli úroky z omeškania za obdobie január, február, marec, apríl, máj a jún roku 2015, nakoľko v prílohe číslo 3 predmetnej faktúry je celkový súčet 1.455,45 Eur len súčet vyčíslených úrokov za mesiace august, september, október a november 2015, takže zažalované bolo o 3.069,- Eur menej oproti prílohe k faktúre, ktorá tvorila základ pre toto súdne konanie. Právny zástupca žalovaného potom predložil dve alternatívy výpočtu úroku z omeškania v intenciách rozhodnutia krajského súdu v zmysle § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka. Alternatíva číslo 1, označená číslicou 1, vychádza zo skutočnosti, že termín doručenia jednotlivých faktúr nie je zistený a v tomto výpočte sú uvedené aj ním namietané výpočty úroku z omeškania, ktoré podľa jeho názoru netvoria predmet sporu a sú označené žltou farbou. Takisto v tomto výpočte pri posledných dvoch mesiacoch, to je október 2015 a november 2015 uviedol výšku úrokovej sadzby 0,5% denne, aj keď naďalej platia námietky a výhrady voči výške tejto úrokovej sadzby. V ostatných mesiacoch uviedol zákonný úrok z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka. V alternatíve číslo 2 je uvedený výpočet úrokov z omeškania, pokiaľ súd bude mať z doteraz vykonaného dokazovania termín doručenia faktúr za ustálený. Takisto žltou farbou sú označené ním namietané obdobia, ktoré podľa jeho názoru netvoria predmet tohto súdneho konania a takisto pri posledných dvoch faktúrach je úrok z omeškania 0,5% denne s rovnakými námietkami ako uviedli. Žiadal, aby súd rozhodol v zmysle doteraz tvrdených právnych záverov žalovaným ako aj záverov odvolacieho súdu.

27. Okrem výsluchu strán sporu a svedkov súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, Zmluvou o nájme nebytových priestorov z 01.01.2011, faktúrou číslo 2016/M/002, prílohami k faktúre s ktorými bol vyúčtovaný úrok z omeškania, platobným rozkazom vo veci, odporom proti platobnému rozkazu, vyjadrením žalovaného k odporu, výpoveďou nájomnej zmluvy zo dňa 20.10.2015, predžalobnou výzvou zo dňa 15.02.2016, inventarizáciou pohľadávok, výpisu z účtu o úhrade nájomného, prehľadom úhrad nájomného za predchádzajúce obdobie, Zmluvou o nájme nebytových priestorov z 30.04.2008, záznamom došlých faktúr, tabuľkou jednotlivých úhrad nájomného, knihou došlých faktúr, prehľadom faktúr, ktoré predložila strana žalobcu, strana žalovaného, rozhodnutím prvostupňového súdu, odvolaním žalovanej strany, prílohami k tomuto odvolaniu, vyjadrením k odvolaniu zo strany žalobcu, tabuľkami číslo 1, 2 a prílohami k týmto tabuľkám, ktoré predložil žalovaný na základe čoho zistil, že strany sporu uzavreli dňa 01.01.2011 Zmluvu o nájme nebytových priestorov na základe ktorej žalobca, ako prenajímateľ dal do nájmu žalovanému, ako nájomcovi nebytové priestory na podnikateľské účely. Bolo dohodnuté nájomné vo výške 930,- Eur bez DPH mesačne s tým, že v čl. 6 zmluvy bolo dohodnuté, že nájomné sa platí vždy do 13-teho dňa v mesiaci za daný mesiac na základe faktúry prenajímateľa. V bode 7 bolo dohodnuté, že nájomné je zaplatené včas, ak najneskôr v deň jeho splatnosti bude v skutočnosti pripísané k dobru na účet prenajímateľa. Ak deň splatnosti nebude pracovným dňom, tak sa za posledný deň splatnosti ešte pokladá prvý po ňom nasledujúci pracovný deň pre prípadné nedodržanie termínu splatnosti úhrady nájomného bude fakturovaný úrok za každý deň omeškania vo výške 0,5% z celkovej hodnoty nájmu. V konaní potom strana žalovaného zaujala obranu v tom smere, že žalobca doručoval faktúry oneskorene, čo vyplýva zo záznamu došlých faktúr, kde sú určované jednotlivé faktúry, pričom žalobca tvrdil, že tieto faktúry doručoval na základe obchodných zvyklostí, takže ich dal osobne ekonómke žalovaného, prípadne účtovníčke alebo ich ponechal na recepcii hotela Slovan v R.. Tvrdil, že tieto faktúry boli doručené včas podľa zmluvy a žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalované nájomné. Žalovaný toto popieral a ďalej namietal výšku vyúčtovaného úroku z omeškania, ktorý je podľa jeho názoru v rozpore s obchodnými zvyklosťami. Ďalej žalovaný uviedol, že predmetom žaloby nebolo zaplatenie dlhovaného nájomného za obdobie január - jún 2015, a preto sa týmito mesiacmi nemalo zaoberať, pričom žalovaný predložil výpočet úrokov v zmysle § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka pre prípad, že deň doručenia bude sporný ako aj pre prípad, že nebude sporný. Žalobca trval na podanej žalobe.

28. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

29. Podľa § 671 odsek 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

30. Keďže išlo o nájom podnikateľských priestorov, vzťahy medzi stranami sa vzťahujú ustanoveniami zákona číslo 116/1990 Zb. a zmluvnými dojednaniami.

31. V bode 6 Zmluvy o prenájme nebytových priestorov bolo dohodnuté, že nájomné sa platí vždy do 13-teho dňa v mesiaci za daný mesiac, na základe faktúry prenajímateľa.

32. V bode 7 Zmluvy o prenájme nebytových priestorov bolo dohodnuté, že nájomné je zaplatené včas, ak najneskôr v deň jeho splatnosti bude v skutočnosti pripísané k dobru na účet prenajímateľa. Ak deň splatnosti nebude pracovným dňom, tak sa za posledný deň splatnosti ešte pokladá prvý po ňom nasledujúci pracovný deň. V prípade nedodržania termínu splatnosti úhrady nájomného, bude fakturovaný úrok za každý deň omeškania vo výške 0,5% z celkovej hodnoty nájmu.

33. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že, aby žalovaný mohol splniť svoju povinnosť zaplatiť nájomné za daný mesiac, pripísať na účet prenajímateľa v lehote dohodnutej v zmluve, t.j. do 13- teho dňa v mesiaci na základe faktúry, žalobca musel nevyhnutne vystaviť jednotlivé faktúry, následne ich v primeranej lehote odoslať žalovanému a umožniť mu riadne a včas splniť zmluvnú povinnosť. Žalobcovi právo na úrok z omeškania vznikne vo výške dohodnutej v zmluve len za predpokladu, ak žalobca dodrží spôsob vystavenia a odoslania jednotlivých faktúr v rozhodnom období žalovanému, pričom v opačnom prípade platí, že lehota na splnenie peňažného záväzku nebola dohodnutá v zmluve a rovnako nebola dohodnutá ani výška úroku z omeškania. Ak si zmluvné strany nedohodli lehotu na splnenie peňažného záväzku, začiatok lehoty na splnenie peňažného záväzku je stanovený podľa právnej úpravy ustanovenej v § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka platnej v rozhodnom období. V prípade, že si zmluvné strany nedohodli výšku úrokov z omeškania je dlžník povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe podľa právnej úpravy ustanovenej v § 369 Obchodného zákonníka platnej v rozhodnom období.

34. Keďže žalobca nerozporoval dátum doručenia faktúr žalovaným, súd vychádzal z dátumov, ktoré uviedol žalovaný, pričom bolo nesporné, že žalobca nevystavoval faktúry žalovanému do 13-teho dňa toho ktorého mesiaca, preto súd mal za to, že v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu je potrebné konštatovať, že lehota na splnenie peňažného záväzku nebola dohodnutá v zmluve a nebola dohodnutá ani výška úroku z omeškania a je potrebné vychádzať zo sadzby v zmysle § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka.

35. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

36. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. 37. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"), b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý, c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu, d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.

38. Na základe toho, že odvolanie žalovaného bolo dôvodné a došlo k použitiu režimu ustanovenia § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd vychádzal z nasledujúcich číselných údajov pri úhrade jednotlivých faktúr, resp. pri vyúčtovaní úrokov z omeškania s úhradou týchto faktúr:

39.

Rok 2013 číslo faktúry uhradiť dátum úhrady Dátum dor. faktúry suma dátum spl. podľa § 365 ods. 2 Obch. zák dni z omeš denný úrok úrok spolu Január 2013/M001 930 18.2.2013 8.2.2013 930 11.3.2013 0 Február 2013/M002 930 1.3.2013 25.2.2013 930 2.4.2013 0 Marec 2013/M003 930 27.3.2013 21.3.2013 930 30.04.2013 0 Apríl 2013/M004 930 23.5.2013 17.5.2013 930 17.06.2013 0 Máj 2013/M005 930 5.6.2013 29.5.2013 930 01.07.2013 0 Jún 2013/M006 930 22.7.2013 12.7.2013 930 12.08.2013 0 Júl 2013/M007 930 21.8.2013 12.8.2013 930 11.09.2013 0 August 2013/M008 930 24.9.2013 16.9.2013 930 16.10.2013 0 September 2013/M009 930 22.10.2013 17.10.2013 930 18.11.2013 0 Október 2013/M010 930 21.11.2013 15.11.2013 930 16.12.2013 0 November 2013/M011 930 13.12.2013 10.12.2013 930 09.01.2014 0 December 2013/M012 930 23.12.2013 18.12.2013 930 30.01.2014 0 Spolu 11160 11160 0

Rok 2014 číslo faktúry uhradiť dátum úhrady Dátum dor. faktúry suma dátum spl. podľa § 365 ods. 2 Obch. zák. dni z omeš denný úrok úrok spolu Január 2014/M001 930 0 27.1.2014 930 03.03.2014 0 Február 2014/M002 930 28.2.2014 24.2.2014 930 31.03.2014 0 Marec 2014/M003 930 31.3.2014 25.3.2014 930 30.04.2014 0 Apríl 2014/M004 930 6.5.2014 30.4.2014 930 30.05.2014 0 Máj 2014/M005 930 7.7.2014 25.6.2014 930 25.07.2014 0 Jún 2014/M006 930 27.8.2014 23.7.2014 930 22.08.2014 0 Júl 2014/M007 930 30.9.2014 5.9.2014 930 06.10.2014 0 August 2014/M008 930 3.12.2014 30.9.2014 930 30.10.2014 33 9,05 7,61 September 2014/M009 930 17.12.2014 30.10.2014 930 01.12.2014 15 9,05 3,46 Október 2014/M010 930 27.1.2015 24.11.2014 930 29.12.2014 28 9,05 6,46 November 2014/M011 930 26.2.2015 22.12.2014 930 21.1.2015 35 8,05 7,18 December 2014/M012 930 13.3.2015 16.1.2015 930 16.02.2015 24 8,05 4,92 Spolu 11160 11160 29,63

Rok 2015 číslo faktúry uhradiť dátum úhrady Dátum dor. faktúry suma dátum spl. podľa § 365 ods. 2 Obch. zák dni z omeš denný úrok úrok spolu Január 2015/M001 930 17.4.2015 2.3.2015 930 01.04.2015 15 8,05 3,08 Február 2015/M002 930 22.5.2015 2.4.2015 930 04.05.2015 17 8,05 3,49 Marec 2015/M003 930 30.6.2015 23.4.2015 930 25.05.2015 35 8,05 7,18 Apríl 2015/M004 930 31.7.2015 5.6.2015 930 06.07.2015 24 8,05 4,92 Máj 2015/M005 930 28.9.2015 30.6.2015 930 30.07.2015 59 8,05 12,10 Jún 2015/M006 930 15.10.2015 24.7.2015 930 24.08.2015 51 8,05 10,46 August 2015/M008 930 22.10.2015 24.9.2015 930 26.10.2015 0 0 September 2015/M009 930 29.12.2015 19.10.2015 930 18.11.2015 40 8,05 8,20 Október 2015/M010 930 4.1.2016 9.10.2015 930 13.10.2015 82 4,65 Eur 381,30 November 2015/M011 930 13.1.2016 6.11.2015 930 13.11.2015 60 4,65 Eur 279,00 Spolu 9300 9300 739,36

40. Keďže nebola spornou skutočnosť doručenia faktúr a odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovaného ako dôvodné, pričom žalobca nevystavoval faktúry dohodnutým spôsobom, začiatok lehoty na splatenie

peňažného záväzku je stanovený podľa právnej úpravy ustanovenej v § 365 ods. 2 Obch. zák. v zmysle toho, čo uviedol odvolací súd a preto zaviazal žalovaného k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 739,36 Eur, pričom do posudzovaného obdobia zahrnul aj mesiace január - jún 2015, keďže predmetom žaloby bolo zaplatenie úroku z omeškania za roky 2013-2016 a pokiaľ pri podkladoch v tejto faktúre došlo k sčítacím chybám nevyplýva z toho, že by si žalobca neuplatnil v žalobe úrok za tieto mesiace.

41. Na základe uvedeného súd vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

42. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 odsek 1 Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal úspech čo do 11% hodnoty sporu, a neúspech čo do 89% hodnoty sporu preto žalovanému náleží nárok na zaplatenie 78ň% trov, ktoré mu vznikli.

43. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.