Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2C-14-2018.pdf
PDF · 84.11 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
KK-2C/14/2018
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v spore žalobcov: 1. M. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. Y. XXX/XX, W., 2. N. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T. Y. XXX/XX, W., 3. I. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T. Y. XXX/XX, W., 4. I. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, W., 5. N. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. Y.B. XXX/XX, W., všetci zastúpení JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Južná trieda 28, proti žalovanému: I. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. Y. XXX/XX, W., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Prešove, o zrušenie vecného bremena, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Žalovanému sa u k l a d á dočasne nevstupovať do rodinného domu na ulici T. Y. G.. Č.. XXX D. W. a na pozemky parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX nachádzajúce sa v k. ú. W., obec W., okres Kežmarok, všetko zapísané na LV č. XXXX, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci zrušenia vecného bremena vedeného pod sp. zn. 2C 14/2018.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou podanou tunajšiemu súdu 12.4.2018 domáhajú zrušenia vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania rodinného domu na ulici T. Y. G.. Č.. XXX v obci W. a pozemkov parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX nachádzajúcich sa v k. ú. W., obec W., okres Kežmarok zapísaných na LV č. XXXX. Odôvodňujú to tým, že žalobcovia v 2. - 5. rade sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností uvedených vyššie v podiele 1 k celku. Žalobkyňa v 1. rade a žalovaný majú k týmto nehnuteľnostiam právo doživotného užívania, a to na základe Darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena z 28.8.2009. Právne účinky vkladu do katastra nehnuteľností nastali 29.9.2009. Odo dňa zriadenia vecného bremena však došlo k zásadnej zmene pomerov, ktorá sa týka najmä toho, že manželstvo žalobkyne v 1. rade a žalovaného bolo právoplatne rozvedené, žalovaný bol právoplatne odsúdený za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, od 23.6.2011 bol umiestnený do väzby, po právoplatnosti rozsudku o odsúdení začal vykonávať trest odňatia slobody, ktorý vykonáva doteraz. Spolužitie so žalovaným považujú žalobcovia za neznesiteľné, najmä z dôvodu jeho agresivity, častého požívania alkoholických nápojov, vyhrážkam a vulgárnym nadávkam, čo možno označiť za zlé zaobchádzanie, ktoré sa vyznačuje vysokou intenzitou hrubosti.
2. Zároveň so žalobou podali žalobcovia aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť dočasne nevstupovať do rodinného domu na ulici T. Y. G.. Č.. XXX v obci W. a pozemkov parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX nachádzajúcich sa v k. ú. W., obec W., okres Kežmarok zapísaných na LV č. XXXX. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovi odôvodnili tým, že žalovaný bol od 23.6.2011 väzobne stíhaný a odsúdený právoplatným rozsudkom na trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov, preto by mal byť v júni 2018 prepustený na slobodu. Vzhľadom na opakujúce sa agresívne správanie, násilné a protiprávne správanie žalovaného voči žalobcom existuje dôvodná obava o ich život a bezpečnosť. Základným predpokladom na vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je dôvodné podozrenie z násilia strany konania. V tomto prípade je násilie žalovaného voči žalobcom riadne preukázané trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok
sp. zn. 1T 82/07 z 31.7.2007, rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T 175/2011 z 18.2.2013 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To 23/2011 z 7.5.2013, teda už bolo judikované v uvedených trestných konaniach, že došlo k psychickému a fyzickému násiliu, čo znamená, že konanie žalovaného spôsobovalo neznesiteľné spolužitie pre žalobkyňu v 1. rade a jej deti. Žalobkyňa pociťuje hrozbu takéhoto násilia aj do budúcnosti, obáva sa najmä toho, že žalovaný sa jej bude chcieť pomstiť za to, že kvôli nej bol trestne stíhaný a sedem rokov bol obmedzený na osobnej slobode vo výkone trestu odňatia slobody. Žalovaný má na vyššie uvedených nehnuteľnostiach právo vecného bremena a právo doživotného užívania rodinného domu a pozemkov. Pred zaistením žalovaný v rodinnom dome žil a po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v júni 2018 sa chce do domu vrátiť a žiť v ňom, čím by bol ohrozený život a zdravie žalobcov. Z uvedených dôvodov je potrebné neodkladným opatrením zakázať žalovanému vstúpiť do rodinného domu s. č. XXX na parcele č. XXXX/XX a na pozemky parc. č. XXXX/ XX a XXXX/XX nachádzajúce sa v obci W., zapísané na LV č. XXXX, aby nedošlo k ohrozeniu života a zdravia žalobcov z dôvodu násilného správania sa žalovaného.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
6. Súd v tomto konaní rozhodol bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania v zmysle § 329 ods. 1 C.s.p.
7. Ustanovenie § 325 C.s.p. obsahuje len príkladný výpočet neodkladných opatrení, čo v praxi umožňuje, aby ich škála bola omnoho širšia. Pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach súd nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán, či vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu, no vychádza len zo skutočností uvádzaných a preukázaných žalobcom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Preto je nevyhnutné, aby bola žalobcom osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, teda musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
8. Zákonnými podmienkami na nariadenie neodkladného opatrenia sú teda neodkladnosť dočasnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Aj v prípade, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, je treba starostlivo zvážiť, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu strán alebo tretích osôb. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť iba v prípade, ak je aspoň osvedčená danosť práva. Pre osvedčenie práva je potrebné, aby žalobca bol vecne legitimovaný a taktiež, aby žalobcom uplatnený nárok nebol zjavne neopodstatnený.
9. Zo žaloby a z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobcovia a žalovaný sú rodinou, kde žalobkyňa v 1. rade je bývalou manželkou žalovaného a matkou žalobcov v 2. - 5. rade a žalovaný je bývalým manželom žalobkyne v 1. rade a zároveň otcom žalobcov v 2. - 5. rade. Žalobcovia v 2. - 5. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností špecifikovaných vo výroku tohto uznesenia a žalobkyňa v 1. rade a žalovaný majú k týmto nehnuteľnostiam užívacie právo. Ďalej zo žaloby vyplýva, že žalovaný bol právoplatne odsúdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 9/2013 - 516 zo 7.5.2013 za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, ktorého sa dopustil voči žalobkyni v 1. rade a žalobcom v 2., 4. a 5. rade. V súčasnosti žalovaný vykonáva nariadený trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov, z ktorého výkonu má byť prepustený v júni 2018. Lustráciou v evidencii Zboru väzenskej a justičnej stráže SR (ZVJS) súd zistil, že žalovaný má byť prepustený na slobodu 23.6.2018 po vykonaní celej dĺžky trestu, na ktorý bol odsúdený.
10. Z ustanovenia § <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%252376'&ucin-k-dni='30.12.9999'>325 ods. 2 písm. e) C.s.p. vyplýva, že predpokladom nariadenia strane sporu, aby nevstupovala dočasne do
bytu alebo domu je preukázanie, že táto strana je dôvodne podozrivá z násilia k osobám, s ktorými býva. Právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, a teda je silnejšie ako vlastnícke právo násilníka, či právo, ktoré mu vyplýva zo spoločného nájmu bytu, prípadne iné užívacie právo k nehnuteľnosti. Toto neodkladné opatrenie možno nariadiť voči každému, kto je dôvodne podozrivý z násilia. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia, predovšetkým fyzického násilia, hoci sa nedá vylúčiť ani psychické týranie. Dôvodnosť podozrenia nemá kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, a preto súd nemusí uvažovať o vzťahu podozrenia k prípadnému trestnému alebo inému obdobného postihu povinnej osoby.
11. Súd má za to, že žalobcovia osvedčili reálnu hrozbu a to, že ak by sa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovelo, žalovaný by mohol po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody prísť do domu, v ktorom žijú osoby, voči ktorým sa preukázateľne dopustil násilia, nie je z tohto násilia len podozrivý a v tomto násilí pokračovať, už len z prípadnej pomsty za to, že bol trestne stíhaný a bola mu odňatá osobná sloboda na sedem rokov, počas ktorých vykonával trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom za spáchanie zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Žalobcom sa podľa názoru súdu podarilo osvedčiť, že žalovaný je osobou, ktorú je možné považovať za osobu dôvodne podozrivú z násilia, ktorého by sa mohol dopustiť aj v budúcnosti. Súd vzal do úvahy najmä skutočnosť, že žalovaný bol dvakrát právoplatne odsúdený za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, čiže v tomto prípade nejde len o podozrenie z násilia, toto násilie bolo potvrdené právoplatným súdnym rozhodnutím. Súd má za to, že nie je dôvod spochybňovať tvrdenia žalobcov o tom, že majú vážne obavy, že žalovaný po tom, čo bude prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, príde do rodinného domu, v ktorom žalobcovia žijú, keďže má k tomuto domu užívacie právo a môže sa dopustiť ďalšieho násilia voči žalobcom. Keďže neodkladným opatrením sa má dosiahnuť, aby ohrozená sporová strana mohla spor začať alebo už v začatom spore nerušene uplatňovať svoj nárok bez toho, aby sa obávala, že zdĺhavosť súdneho konania by jej znemožnila iný než akademický alebo nútene nerealizovateľný výsledok sporu, v naliehavých prípadoch môže taktiež zamedziť aj vzniku škody či inej ujmy, súd má za to, že žalobcovia neodkladnosť dočasnej úpravy pomerov dostatočne osvedčili práve s ohľadom na účel neodkladného opatrenia. Takto nariadené neodkladné opatrenie zabezpečí vytvorenie možnosti pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ktorého ochranu sa žiada bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania. Týmto neodkladným opatrením súd neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci samej, avšak je toho názoru, že je žiaduce upraviť pomery sporových strán v snahe predísť budúcim súdnym sporom. To, že žalovaný sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody nemôže mať podľa názoru súdu vplyv na naliehavosť dočasnej úpravy pomerov žalobcov a žalovaného, nakoľko je bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalovaný bude dňa 23.6.2018 prepustený na slobodu po riadnom vykonaní nariadeného trestu odňatia slobody. Súd má za to, že nie je dôvod zamietnuť tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako návrh podaný predčasne, nakoľko je zrejmý dátum prepustenia žalovaného na slobodu a uložiť žalobcom počkať do tohto samotného prepustenia žalovaného na slobodu a až potom žiadať o nariadenia tohto neodkladného opatrenia by sa mohlo minúť účinkom a mohlo by to mať za následok, že ešte pred samotným nariadením tohto neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť k ujme na zdraví fyzickom či psychickom žalobcov.
12. Súd ďalej zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej obrany, ktoré by malo byť použité až vtedy, keď neexistujú iné zákonné možnosti ako bezodkladne upraviť pomery strán. V tomto prípade má súd za to, že nie je možné inak bezodkladne upraviť pomery strán tak, aby došlo k efektívnej ochrane žalobcov pred predpokladaným násilím zo strany žalovaného po príchode do rodinného domu, kde žijú žalobcovia ako osoby, voči ktorým sa žalovaný preukázateľne násilia dopustil.
13. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej, resp. v rozhodnutí, ktorým sa toto konanie skončí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove. /§ 357 písm. d) C.s.p./
Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.