Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/95/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Mária Petrušková na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. apríla 2018 v trestnej veci proti obž. G.. Ľ. M. takto

r o z h o d o l

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý :

Ing. Ľ. M. Y. W. G. Ň. Á. O. - nar. XX.XX.XXXX Q. F., S. W. W., M. Č.. XXX/X,

u z n á v a s a z a v i n n é h o

- z prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona,

p r e t o ž e

- v doposiaľ presne nezistenom čase v mesiaci jún 2016 v obci Batizovce, okres Poprad požiadal U. O. o zabezpečenie falošného vodičského preukazu s rozšírením na skupinu A, ktorému za týmto účelom odovzdal 2ks fotografií a fotokópie občianskeho preukazu a vodičského preukazu, ktoré potom U. O. odovzdal v Poprade pred obchodným centrom Tesco W. F. a ktorý asi do dvoch týždňov zabezpečil za sumu 250,--eur falošný vodičský preukaz Ukrajiny č. BXX 153425, vydaný na meno Ľ. M., platný na skupiny A1, A, BI, B od 07.02.1989 a na skupiny C1, C, D1, D, DE, C1E, CE, D1E, DE platný od 19.06.2016 a tento odovzdal v Poprade pred obchodným centrom Tesco U.Á. O., ktorý ho následne dal obž. G.. Ľ. M. a ktorý ho prevzal s úmyslom vymeniť ho na príslušnom dopravnom inšpektoráte za pravý slovenský vodičský preukaz,

t e d a

- spoločným konaním si falošnú verejnú listinu nechal vyhotoviť s úmyslom použiť ju ako pravú.

Za to mu

u k l a d á

Podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 56 ods. 2 Trestného zákona, § 57 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona peňažný trest vo výmere 400,-- /štyristo/ eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona mu ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 /dvoch/ mesiacov.

odôvodnenie:

Obžalovaný G.. Ľ. M. v procesnom postavení obvineného v prípravnom konaní dňa 02.10.2017 nevypovedal, v konaní pred súdom dňa 16.04.2018 uviedol, že sa necíti byť vinný zo žalovaného skutku, aj keď zároveň priznal, že U. O. za odplatu 250,--eur požiadal o pomoc s „vybavením“ rozšírenia svojho vodičského oprávnenia na motocykle. Obžalovaný ďalej priznal, že hoci U. O. žiadne tlačivá potrebné k rozšíreniu vodičského oprávnenia o ďalšie skupiny nevypisoval a nepodpisoval, ten mu predmetné vodičské oprávnenie odovzdal a že on si ho prevzal a ponechal aj preto, že na vodičskom oprávnení boli podľa neho uvedené všetky potrebné údaje a oprávnenia, hoci súčasne tvrdil, že bol „prekvapený“ z toho, že toto vodičské oprávnenie obsahovalo aj údaj o tom, že na Ukrajine absolvoval kurz autoškoly. Obžalovaný priznal i to, že po odovzdaní ukrajinského vodičského oprávnenia absolvoval v Poprade psychologické vyšetrenie potrebné k vodičskému oprávneniu, aj keď meno psychológa, u ktorého vyšetrenie vykonal už uviesť nevedel. Z jeho výpovede vyplývalo aj to, že okrem tohto psychologického vyšetrenia žiadne ďalšie úkony vo veci ukrajinského vodičského oprávnenia nevykonal a že nepožiadal ani o jeho úradný preklad z ukrajinského do slovenského jazyka. Obžalovaný priznal, že ukrajinské vodičské oprávnenie by použil vtedy, ak by to bolo potrebné pre jeho osobný alebo pracovný život, hoci zároveň popieral, aby ukrajinské vodičské oprávnenie aj v skutočnosti používal i to, že ho chcel vymeniť za vodičské oprávnenie vydané príslušnými orgánmi Slovenskej republiky. Obžalovaný sa zároveň bránil aj tým, že až od polície sa dozvedel, že ukrajinské vodičské oprávnenie je falošné. Svedok U. O. v konaní pred súdom dňa 16.04.2018 uviedol, že hoci obžalovaného pozná, ale nemá k nemu bližší vzťah i to, že obžalovaný mu spomenul, že potrebuje vodičské oprávnenie na skupinu A, načo mu on povedal, že pozná osobu, ktorá vie zabezpečiť vodičské oprávnenie a že k tomu potrebuje prihlášku, 2ks fotografie a 250,--eur, ktoré mu obžalovaný aj odovzdal. Svedok ďalej uviedol, že on potom všetko odovzdal W. F., ktorý mu asi po 2 týždňoch priniesol vodičské oprávnenie, ktoré odovzdal obžalovanému, ten ho však odmietal prevziať s tým, že nechce ani ukrajinské vodičské oprávnenie, ani jeho preklad do jazyka slovenského a že žiada i o vrátenie sumy 250,--eur. Výpoveď svedka urobená v konaní pred súdom dňa 16.04.2018 nezodpovedala všetkým podstatným skutočnostiam, o ktorých svedok vypovedal v prípravnom konaní dňa 28.03.2017 a dňa 22.08.2017 a ktoré sa týkali toho, či obžalovaný od neho prevzal alebo neprevzal vodičské oprávnenie, či obžalovaný súhlasil alebo nesúhlasil s jeho prevzatím, či obžalovaný navrhoval alebo nenavrhoval vrátenie vodičského oprávnenia W. F., či ho žiadal alebo nežiadal o vrátenie čiastky 250,--eur, resp. či W. F. povedal, že vodičské oprávnenie má alebo nemá byť „vybavené“ pre osobu obžalovaného a z tohto dôvodu súd predmetné rozpory odstraňoval postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, pričom svedok po prečítaní jeho výpovede zo dňa 28.03.2017 potvrdil, že W. F. mal vedomosť o tom, že vodičské oprávnenie má byť „vybavené“ pre obžalovaného, keďže mu odovzdal okrem 2ks fotografií aj kópiu občianskeho a vodičského oprávnenia obžalovaného, že obžalovaný od neho vodičské oprávnenie s rozšírením skupiny A aj prevzal i keď si už nepamätal kedy. Svedok ďalej potvrdil, že obžalovaný mu vodičské oprávnenie chcel vrátiť, ale až vtedy, keď zistil, že ide o ukrajinské vodičské oprávnenie i to, že obžalovaný žiadal vrátenie peňazí vo výške 250,--eur tvrdiac, že túto skutočnosť na polícii neuviedol preto, že to nepovažoval za potrebné a preto, že sa ho nato policajt nepýtal, či preto, že obžalovaný osobu W. F., ktorý vodičské oprávnenie „vybavoval“ nepoznal. Svedok ďalej potvrdil i to, že od W. F. mal vedomosť o tom, že ukrajinské vodičské oprávnenie sa dá na území Slovenskej republiky vymeniť po vyhotovení jeho prekladu, aj keď zároveň tvrdil, že túto skutočnosť vo svojej pôvodnej výpovedi z prípravného konania neuviedol preto, že nevedel, že sa to má uviesť. Svedok potvrdil i to, že nemá vedomosti o tom, aby obžalovaný na území Slovenskej republiky absolvoval potrebné skúšky a testy v autoškole alebo psychologické vyšetrenie ako aj to, že W. F. za „vybavenie“ vodičského oprávnenia požadoval vo všeobecnosti čiastku od 500,--eur do 600,--eur, že v danom prípade žiadal len čiastku 250,--eur, keďže obžalovaný mal záujem „vybaviť“ len rozšírenie vodičského oprávnenia i keď sa zároveň nevedel vyjadriť k tomu, prečo predmetné vodičské oprávnenie „vybavované“ W.Š. F. pre obžalovaného obsahovalo aj ďalšie skupiny. Po prečítaní výpovede zo dňa 22.08.2017 svedok potvrdil, že obžalovaný prostredníctvom neho „vybavoval“ len rozšírenie vodičského oprávnenia o skupinu A aj keď v konečnom dôsledku „vybavené“ vodičské oprávnenie obsahovalo i ďalšie skupiny, že on od W. F. vedel, že „vybavené“ vodičské oprávnenie si vyžaduje ukrajinsko-slovenský preklad z toho dôvodu, aby po absolvovaní lekárskej prehliadky a psychotestov žiadateľa mohlo byť vymenené za slovenské vodičské oprávnenie, o čom

povedal aj obžalovanému s tým, že keď túto skutočnosť v prípravnom konaní neuviedol tak len preto, že nevedel, že i toto má na polícii uviesť. Svedok W. F. v prípravnom konaní využil svoje právo v zmysle ustanovenia § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a dňa 18.04.2017 i dňa 22.08.2017 nevypovedal, v konaní pred súdom dňa 16.04.2018 toto svoje právo nevyužil a tvrdil, že obžalovaného nepozná, že pozná iba U. O., ktorý vedel, že svedok vie „vybaviť“ vodičské oprávnenie a za „rozumnú“ cenu. Svedok uvádzal aj to, že Ján Kovalčík síce nevedel, že „vybavenie“ vodičského oprávnenia sa vykoná mimo územia Slovenskej republiky a cez jeho kontakt na Ukrajine, ale potvrdil, že od U. O. prevzal 250,--eur i 2ks fotografií obžalovaného, spolu s kópiou jeho občianskeho a vodičského preukazu, ktoré potom odovzdal na Ukrajine i to, že ukrajinské vodičské oprávnenie bolo pre obžalovaného „vybavené“ do 2 týždňov. Svedok ďalej potvrdil, že toto ukrajinské vodičské oprávnenie odovzdal U. O., ktorý si ho najprv prevziať nechcel, pretože bolo ukrajinské, a nie slovenské, ale že neskôr ho prevzal a odovzdal obžalovanému. Svedok ďalej tvrdil, že až od U. O. sa dozvedel, že obžalovaný „vybavené“ vodičské oprávnenie odmieta prevziať a že žiada vrátenie peňazí, k čomu však nedošlo, pretože jeho ukrajinský „kontakt“ sa na územie Slovenska nevrátil a jemu tak zostali ďalšie doklady súvisiace s „vybaveným“ vodičským oprávnením - ukrajinsko-slovenský preklad vodičského oprávnenia, slúžiaceho na výmenu za slovenské vodičské oprávnenie. Svedok zároveň tvrdil, že hoci mu U. O. neuviedol žiadne podmienky pre „vybavenie“ vodičského oprávnenia on však vedel, že vodičské oprávnenie má byť „vybavené“ na skupinu A. Z výpovedí svedkyne G.. X. T. urobených v prípravnom konaní dňa 22.03.2017 a dňa 23.08.2017, ktoré boli so súhlasom prokurátora a obžalovaného v konaní pred súdom prečítané v zmysle ustanovenia § 263 ods. 1 Trestného poriadku vyplynulo, že svedkyňa ako úradná prekladateľka zapísaná v zozname tlmočníkov a prekladateľov MS SR, odbor ruský a ukrajinský jazyk pod č. 3413/05-51, e.č. 970769 v júli 2016 prostredníctvom pošty obdržala od agentúry ATP Translations, s.r.o. Poprad, Nám. sv. Egídia č. 42/97 žiadosť o preklad osvedčenia o absolvovaní kurzu v ukrajinskej Berdyčevskej autoškole na meno obžalovaného, ale bez samotného vodičského oprávnenia, čo podľa nej nebolo bežnou praxou. Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2017/2799 zo dňa 26.05.2017, ktoré boli so súhlasom prokurátora a obžalovaného v zmysle § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítané vyplýva, že vodičský preukaz Ukrajiny ev. č. BXX 153425 platný od 19.06.2016 na meno Ľ. M., A.. XX.XX.XXXX je falzifikátom. Z listinných dôkazov v podobe potvrdenia a zápisnice o prevzatí zaistenej veci vyplývalo, že u obžalovaného bol dňa 18.10.2016 zaistený ukrajinský vodičský preukaz, výrobná značka: UA, výrobné číslo: BXX 153425 vydaný na meno Ľ. M., A.. XX.XX.XXXX, čomu zodpovedala aj fotodokumentácia zaistenej veci. Z ďalšieho listinného dôkazu v podobe evidenčnej karty obžalovaného ako vodiča vyplývalo, že obžalovaný bol v tom čase oficiálnym a legálnym držiteľom vodičského oprávnenia iba na skupinu B old a to od 07.02.1989 a skupinu A/50 old od 07.02.1989.

Vykonaným dokazovaním bol podľa názoru konajúceho súdu skutkový stav veci zistený spoľahlivo a tak, že o ňom dôvodne pochybnosti nie sú, že jeho rozsah mu postačuje na rozhodnutie vo veci a že predmetné dôkazné prostriedky boli zároveň i zabezpečené, vykonané a následne aj vyhodnotené zákonným spôsobom a v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku a preto potom dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný G.. Ľ. M. na tom skutkom základe, že v doposiaľ presne nezistenom čase v mesiaci jún 2016 v obci Batizovce, okres Poprad požiadal U. O. o zabezpečenie falošného vodičského preukazu s rozšírením na skupinu A, ktorému za týmto účelom odovzdal 2ks fotografií a fotokópie občianskeho preukazu a vodičského preukazu, ktoré potom U. O. odovzdal v Poprade pred obchodným centrom Tesco W. F. a ktorý asi do dvoch týždňov zabezpečil za sumu 250,--eur falošný vodičský preukaz Ukrajiny č. BXX 153425, vydaný na meno Ľ. M., platný na skupiny A1, A, BI, B od 07.02.1989 a na skupiny C1, C, D1, D, DE, C1E, CE, D1E, DE platný od 19.06.2016 a tento odovzdal v Poprade pred obchodným centrom Tesco U.A. O., ktorý ho následne dal obž. G.. Ľ. M. a ktorý ho prevzal s úmyslom vymeniť ho na príslušnom dopravnom inšpektoráte za pravý slovenský vodičský preukaz, čím sa z hľadiska právnej kvalifikácie dopustil konania, ktoré po všetkých stránkach naplnilo znaky prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, pretože obžalovaný spoločným konaním si falošnú verejnú listinu nechal vyhotoviť s úmyslom použiť ju ako pravú. Pri ustálení predmetného skutkového a právneho stavu súd vychádzal predovšetkým z vyššie uvedených výpovedí svedkov U. O., W. F. Y. G.. X. T., ďalej z citovaných listinných dôkazov i záverov znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2017/2799 zo dňa 26.05.2017,

pretože predmetné dôkazné prostriedky na seba vzájomne nadväzovali a medzi sebou korešpondovali do takej miery, že o nich súd žiadne relevantné pochybnosti nemal a tento záver súdu potvrdzovala aj samotná výpoveď obžalovaného urobená v konaní pred súdom, v ktorej priznal, že U. O. za čiastku 250,--eur požiadal o pomoc s rozšírením vodičského oprávnenia na skupinu A, aj keď sa súčasne bránil tým, že U. O. nežiadal o to, aby predmetné vodičské oprávnenie bolo ukrajinské alebo falošné alebo tým, že vybavené vodičské oprávnenie v skutočnosti nepoužíval a ani sa ho nepokúsil vymeniť za slovenské vodičské oprávnenie. V súvislosti s hodnotením vyššie uvedenej obrany obžalovaného je potrebné poukázať nato, že konajúci súd tejto obrane obžalovaného spočívajúcej v tom, že U. O. nežiadal o „vybavenie“ ukrajinského vodičského oprávnenia a že nemal záujem vybavené a získané ukrajinské vodičské oprávnenie používať na území Slovenskej republiky ako pravé neuveril konštatujúc, že obžalovaný mal dôvod pod ťarchou dôkazov vypovedať vo veci účelovo a v snahe vyviniť sa z následkov svojej trestno-právnej zodpovednosti s poukazom nato, že ako držiteľ riadneho a platného vodičského preukazu č. X. XXXXXX, vydaného mu príslušným správnym orgánom - Dopravným inšpektorátom OR PZ Poprad na skupinu B old a A/50 old dňom 07.02.1989 mal a musel vedieť, že vodičský preukaz podľa právnej normy platnej na území Slovenskej republiky - zákon NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v znení neskorších právnych predpisov sa neudeľuje a nevybavuje prostredníctvom fyzických osôb, ale len prostredníctvom orgánov Policajného zboru - § 73 ods. 3 citovaného zákona a po splnení podmienok ustanovených v § 77 a nasl. citovaného zákona platných pre žiadateľov o vydanie vodičského preukazu i pre držiteľov už vydaných vodičských preukazov a ani prípadná neznalosť tohto právneho predpisu ho z následkov jeho konania nevyviňuje, pretože neznalosť zákona, teda tzv. právny omyl neospravedlňuje, keďže táto sa nevzťahuje len na ustanovenia Trestného zákona, ale aj na všeobecne záväzné právne predpisy na úseku cestnej premávky. V súvislosti s touto skutočnosťou je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 102 ods. 1 písm. a/, písm. b/ citovaného zákona , podľa ktorého na vedenie motorových vozidiel v Slovenskej republike sa okrem vodičského preukazu vydaného v Slovenskej republike uznáva aj a/ platný vodičský preukaz vydaný v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru b/ platný vodičský preukaz štátu, ktorý je zmluvnou stranou Ženevského dohovoru alebo zmluvnou stranou Viedenského dohovoru. Rovnako tak je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 104 ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorého orgán Policajného zboru vymení platný vodičský preukaz vydaný v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru alebo vydaný v štáte dohovoru za vodičský preukaz podľa tohto zákona, ktorého však Ukrajina nie je členom ani zmluvnou stranou dohovorov a že aj z tohto dôvodu mohol potom obžalovaný odmietať prevzatie vybaveného falošného ukrajinského vodičského oprávnenia. Je vylúčené a nelogické, aby U. O. alebo W. F. konali vo veci zabezpečenia a „vybavenia“ falošného ukrajinského vodičského oprávnenia s rozšírením na skupinu A bez vedomia a súhlasu obžalovaného, teda aby vo veci konali svojvoľne alebo z vlastnej iniciatívy, bez popudu samotnej osoby obžalovaného, keďže sám obžalovaný U. O. na tento účel odovzdal tak finančnú hotovosť vo výške 250,--eur, ako aj 2ks fotografií a fotokópie svojho občianskeho preukazu a platného vodičského oprávnenia, ktoré potom U. O. odovzdal W. F., ktorý v konečnom dôsledku pre obžalovaného zrealizoval a zabezpečil vybavenie falošného ukrajinského vodičského oprávnenia rozšíreného o skupinu A, aj keď obžalovaný nemusel už v tom štádiu s konečnou platnosťou vedieť, že falošné vodičské oprávnenie bude vybavené na Ukrajine a aj keď po jeho vybavení a prevzatí o jeho úradný preklad do slovenského jazyka nežiadal. Celé konanie obžalovaného cez požiadanie U. O. o „vybavenie“ vodičského oprávnenia, zaplatenie čiastky 250,--eur ako odplatu za jeho vybavenie inej osobe, odovzdanie 2ks svojich fotografií i fotokópií základných osobných dokladov obžalovaného vrátane zabezpečenia prekladu osvedčenia o absolvovaní kurzu ukrajinskej autoškole ešte asi mesiac po tom, čo mu bolo odovzdané falošné ukrajinské vodičské oprávnenie smerovalo k tomu, aby obžalovaný nelegálnym spôsobom vodičské oprávnenie získal a aby ho potom výmenou za pravé vodičské oprávnenie používal na území Slovenskej republiky. Z hľadiska vyššie uvedeného neobstojí ani ďalšia obrana obžalovaného, že U. O. „vybavené“ ukrajinské vodičské oprávnenie nepoužíval na území Slovenskej republiky ako pravé aj preto, že sa ho nepokúsil vymeniť a dokonca ani nevymenil za oficiálne slovenské vodičské oprávnenie brániac sa tým, že U. O. za sumu 250,--eur požiadal len o pomoc s tým, aby mu on „vybavil“ alebo urýchlil „vybavenie“ nástupu na absolvovanie kurzu v autoškole. Sám obžalovaný priznával, že potom, čo mu bolo predmetné vodičské oprávnenie U. O. odovzdané absolvoval psychiatrické vyšetrenie potrebné pre účely vydania slovenského vodičského oprávnenia v

zmysle podmienok na udelenie vodičského oprávnenia uvedených v § 77 ods. 1 písm. e/ zákona č. 8/2009 Z.z. Nedá sa totiž objektívne nekonštatovať, že oficiálny preklad osvedčenia o absolvovaní kurzu v ukrajinskej Berdyčevskej autoškole bolo vyhotovené na meno obžalovaného a asi mesiac po tom, čo od U. O. prevzal falošný ukrajinský preukaz, čo bolo podľa názoru konajúceho súdu súčasťou „vybavenia“ vodičského oprávnenia, o ktoré obžalovaný požiadal U. O. a ten potom aj W. F., ktorý celú vec organizoval, o čom má svedčiť aj jeho údajné trestné stíhanie za rovnaké konanie a trestný čin, ktoré má byť v súčasnosti voči nemu vedené príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní. Z tohto pohľadu žalovanej i súdom ustálenej právnej kvalifikácie skutku je teda úplne jedno či falošné vodičské oprávnenie bolo ukrajinské alebo iného štátu, alebo či ho obžalovaný v skutočnosti použil alebo nepoužil ako pravý, keďže dôležitá bola pohnútka konania obžalovaného, ktorý si falošnú verejnú listinu, teda vodičské oprávnenie nechal vyhotoviť inou osobou za účelom jej používania ako pravého. V súvislosti s hodnotením ďalších častí výpovedí svedkov U. O. Y. W. F.Š. je potrebné poukázať nato, že konajúci súd ich tvrdenia spočívajúce v tom, že obžalovaný odmietal prevziať „vybavené“ ukrajinské vodičské oprávnenie a že žiadal i o vrátenie peňazí vo výške 250,--eur a že k jeho legálnemu používaniu na území Slovenskej republiky sa vyžadoval úradný preklad považoval vo vzťahu k žalovanému skutku a konaniu obžalovaného za právne irelevantné, pretože obžalovanému sa kládlo za vinu iba to, že si v súčinnosti s ďalšími osobami nechal vyhotoviť vodičské oprávnenie, ktoré podľa záverov znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava bolo v skutočnosti falošným, a nie iná forma konania a spáchania žalovaného skutku - falšovanie verejnej listiny, alebo podstatné pozmeňovanie obsahu verejnej listiny v úmysle, aby sa použila ako pravá, alebo použitie verejnej listiny ako pravej v zmysle ustanovenia § 352 ods. 1 Trestného zákona. Zistený skutkový stav potom jednoznačne zodpovedal i právnej kvalifikácie prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Predmetný ustanovením Trestného zákona sa chráni záujem na riadnom chode štátneho aparátu a dôvera v pravosť a pravdivosť verejných listín vydaných na základe zákona štátnym orgánom alebo iným orgánom verejnej moci v rámci jeho pôsobnosti, ktoré zakladajú, menia alebo rušia práva alebo povinností, alebo osvedčujú ich zmenu alebo zánik, alebo osvedčujú totožnosť osoby alebo veci, ich stav, vlastnosti alebo spôsobilosť, alebo právom chránené záujmy. Podľa § 94 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke vodičský preukaz je verejnou listinou, ktorou jej držiteľ preukazuje oprávnenie viesť motorové vozidlá v rozsahu v ňom uvedenom. Falšovanie verejnej listiny sa rozumie jej úplné vyhotovenie, ktoré má vyvolať dojem, akoby bola skutočne vydaná príslušným orgánom a predpísaným spôsobom. Zákonný znak objektívnej stránky tohto trestného činu - v úmysle, aby sa verejná listina použila ako pravá vyjadruje pohnútku konania páchateľa a pre dokonanie činu nie je podstatné, či k jej použitiu došlo alebo nie. Ochrana verejných listín podľa ustanovenia § 352 ods. 1 až ods. 6 Trestného zákona sa poskytuje aj cudzozemským verejným listinám v zmysle ustanovenia § 352 ods. 7 Trestného zákona.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako konanie plne trestne zodpovednej osoby a vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom a ako je zrejme z následku jeho konania, tento záujem aj porušil. Podľa § 20 Trestného zákona ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov /spolupáchatelia/, zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám. Základným predpokladom spolupáchateľstva je teda spáchanie trestného činu spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov a úmysel k tomu smerujúci, aj keď každý z nich svojim konaním naplnil len niektorý zo znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorá je potom naplnená len súhrnom týchto konaní, resp. keď každý z nich vykonáva určitú činnosť, ktorá až ako celok tvorí konanie požadované skutkovou podstatou trestného činu. Konanie obžalovaného je potom z hľadiska porušenej objektívnej stránky trestného činu potrebné a nutné kvalifikovať ako konanie, ktoré zásadným spôsobom porušilo záujem štátu na ochrane riadneho fungovania štátnych orgánov alebo orgánov verejnej moci i dôveru v pravosť a pravdivosť nimi vydávaných písomností - verejných listín v zmysle ustanovenia § 131 ods. 4 Trestného zákona. Obžalovaný nebol doposiaľ na území Slovenskej republiky súdne trestaný, v evidencii priestupkov má len 1 záznam za porušenie pravidiel cestnej premávky z roku 2012, z miesta trvalého bydliska je hodnotený len všeobecne.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného vzal súd do úvahy všetky základné i individuálne zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol pritom nato, aby trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoril podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, aby iných odradil od páchania trestných činov a aby zároveň vyjadril morálne odsúdenie spoločnosťou. Súčasne prihliadol nato, aby trest, ktorý súd uloží postihol iba páchateľa a tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, prihliadol i nato, akým spôsobom bol trestný čin spáchaný, jeho následok, formu zavinenia, pohnútku i na samotnú osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť nápravy, so zistením poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona spočívajúcej vo vedení riadneho spôsobu života pred spáchaním skutku a bez zistenia priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona a po takto vykonaných a vyhodnotených zásadách dospel k záveru, že u obžalovaného sa tento účel trestu dosiahne aj uložením peňažného trestu vo výmere 400,--eur, spolu s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 2 /dvoch/ mesiacov. Súd nebol toho názoru, aby sa u obžalovaného dosiahol účel trestu a jeho náprava uložením iného druhu trestu či inej výmery peňažného trestu, vyššie uložený peňažný trest zodpovedá podľa konajúceho súdu konkrétnym okolnostiam prípadu, po zhodnotení závažnosti činu, povahy a rozsahu spôsobených následkov i samotnej osobe obžalovaného, ako aj tomu, aby tento trest účinne pôsobil tak na obžalovaného ako aj na ostatných členov spoločnosti.

- spoločným konaním si falošnú verejnú listinu nechal vyhotoviť s úmyslom použiť ju ako pravú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.