Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/93/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne: T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. T. XX, L., práv. zast.: AK Hudzík & Partners s.r.o., Mnoheľova 830/15, Poprad, proti žalovanému: G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, L., práv. zast.: JUDr. Martin Bašista, advokát, AK, Štefánikova 8, Poprad, za účasti intervenienta na žalovanej strane: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, práv. zast.: Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o zaplatenie 15.000 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C/92/2016-63 zo dňa 28.02.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 10.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o náhrade trov konania.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 10.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, rozhodol, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v rozsahu 2/3. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia sumy 15.000 eur titulom nemajetkovej ujmy - žalovaný spôsobil smrť matky žalobkyne trestným činom. Medzitýmnym rozsudkom zo dňa 30.09.2016 súd prvej inštancie rozhodol, že nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy proti žalovanému je opodstatnený, tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 25.10.2016. Súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci bolo nespornou skutočnosťou, že dňa 21.01.2015 došlo k dopravnej nehode zavinenej žalovaným, ktorý bol poistencom intervenienta na žalovanej strane. Pri dopravnej nehode zahynula matka žalobkyne T. R., ktorej stratu žalobkyňa pociťuje ako osobnú ujmu, za ktorú žiada náhradu. Súčasťou práva na ochranu osobnosti je právo na súkromný a rodinný život, ktorý v sebe zahŕňa tiež právo na spolužitie s ďalšími osobami, predovšetkým s členmi rodiny. Občianskoprávne sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby upravuje ust. § 13 Občianskeho zákonníka. Súd nemal pochybnosť o tom, že smrť T. R. spôsobila veľmi vážny zásah do súkromného života žalobkyne a žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia v tomto prípade nemôže byť postačujúca. Smrťou matky žalobkyňa stratila sociálne, morálne, citové puto vytvorené medzi ňou a nebohou matkou. Po smrti matky má žalobkyňa aj jej rodina ochudobnenú sféru vzťahu s nebohou ako najbližším rodinným príslušníkom. Pri výške nemajetkovej ujmy súd podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka prihliadol na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Žalobkyňa žiadala priznať nemajetkovú ujmu vo výške 15.000 eur. Takáto výška ujmy podľa názoru súdu nezodpovedá okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva došlo i keď je jednoznačné, že vzniknutú ujmu žalobkyne možno hodnotiť ako maximálne závažnú. Súd konajúci vo veci trestného činu nezistil na strane nebohej okolnosti týkajúce sa jej spoluzavinenia, požadovaná suma 15.000 eur však nezohľadňuje dostatočne fakt, že žalobkyňa s nebohou matkou nežila v spoločnej domácnosti a vzhľadom na charakter vykonávanej práce (práca v turnusoch v zahraničí) ani nemohli byť v každodennom kontakte, v dôsledku čoho ich vzájomný vzťah a zásah do práv a oprávnených záujmov bol nižšej intenzity. Na základe uvedených skutočností súd priznal žalobkyni sumu 10.000 eur, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že žalobkyňa je jednou zo štyroch detí po zomrelej matke. Žalobkyňa si ako jediná zo štyroch poškodených uplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom odmietla v konaní predvolať ako svedkov aj ostatných súrodencov, ktorí by mohli potvrdiť aký vzťah mala žalobkyňa so svojou zomrelou matkou. Žalobkyňa na preukázania tvrdených skutočností nechala predvolať len manžela ako svedka, ktorý však nemôže byť z titulu svojho vzťahu k žalobkyni objektívnym svedkom pre posúdenie hodnovernosti skutočností tvrdených žalobkyňou. Žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno o tom, že prišla o svoju veľkú citovú oporu, s ktorou mala veľmi blízky vzájomný vzťah. V konaní pred súdom bolo dokázané, že žalobkyňa už pomerne dlhú dobu niekoľkých rokov nežila v spoločnej domácnosti so svojou matkou, teda nemala s ňou až taký intenzívny vzťah než na aký poukazuje vo svojom návrhu. Žalobkyňa už dlhšiu dobu viedla svoju vlastnú domácnosť so svojim manželom a neskôr aj s dieťaťom. Je logické predpokladať, že jej zomrelá matka mala oveľa bližší a intenzívnejší vzťah so súrodencami žalobkyne, o ktoré sa jej matka sústavne starala, mala ich vo svojej osobnej starostlivosti, a teda tieto osoby by mohli tvrdiť, že úmrtím ich matky pocítili výraznú osobnú ujmu z jej straty. Poukázal na stanovisko intervenienta, ktorý uviedol, že ustálená judikatúra priznala poškodeným osobám v závažnejších prípadoch osobnej straty niektorého z členov rodiny nemajetkovú ujmu v približne obdobnom rozsahu, akú si v tomto konaní uplatňuje žalobkyňa. Nárok žalobkyne spoločne s jej ostatnými súrodencami je treba považovať za neprimerane vysoký. Je potrebné zobrať do úvahy aj tú skutočnosť, že náhrada nemajetkovej ujmy by mala patriť aj ostatným súrodencom žalobkyne a zvážiť, aký pomer v celkovej náhrady by mal byť priznaný žalobkyni. Prípadný podiel náhrady nemajetkovej ujmy žalobkyni z dôvodu jej nižšieho citového naviazania na jej matku by mal predstavovať podiel určite nižší ako je 1 z celkovej náhrady, z čoho možno vyvodiť, že výška náhrady v prospech žalobkyne by predstavovala oveľa nižšiu sumu ako je suma, ktorá jej bola priznaná napadnutým rozsudkom. Žalovanému je ľúto, že k takejto tragickej udalosti došlo, pretože matku žalobkyne osobne veľmi dobre poznal a bol aj kamarátom jej syna, nárok žalobkyne však považuje za neprimerane vysoký a domnieva sa, že táto na úkor ostatných svojich súrodencov zneužíva možnosť uplatnenia náhrady nemajetkovej ujmy výlučne vo svoj osobný prospech bez jeho prerozdelenia medzi ostatných súrodencov. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a žalobu zamietol alebo aby ho zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na samostatné konanie. 3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že vzťah žalobkyni k matke bol dostatočne preukázaný, a to nielen jej výpoveďou, ale aj výpoveďou jej otca. Vykonané dôkazy je potrebné považovať za dostatočné pre objektívne posúdenie veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

4. Dňa 06.11.2017, po uplynutí odvolacej lehoty, žalovaný doručil súdu doplnenie odvolania, v ktorom poukázal na to, že obdobnú žalobu ako žalobkyňa podali aj traja súrodenci žalobkyne a každý žiada sumu 50.000 eur. Opätovne poukázal na to, že je potrebné zvážiť aký pomer z celkovej náhrady nemajetkovej ujmy mal byť priznaný žalobkyni.

5. Na podanie žalovaného doručené dňa 6.11.2017 odvolací súd nemohol prihliadať, pretože odvolanie možno doplniť len do skončenia odvolacej lehoty (§ 365 ods. 3 .

6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Otázka základu nároku bola už predtým právoplatne rozhodnutá, v napadnutom rozhodnutí sa teda súd prvej inštancie zaoberal len výškou nároku. Výšku nároku na nemajetkovú ujmu nie je možné exaktne vyčísliť, neexistujú žiaden presné kritéria, podľa ktorých by sa dala nemajetková ujma spôsobená smrťou blízkej osoby vyčísliť. Súd prvej inštancie správne uviedol aké faktory zohľadnil, a to skutočnosť, že žalobkyňa s nebohou nežila v spoločnej domácnosti, neboli v každodennom kontakte, zohľadnil aj to, že ujma, ktorá žalobkyni vznikla je maximálne závažná. Citová väzba medzi blízkymi príbuznými existuje bez ohľadu na to, či tieto osoby žijú v spoločnej domácnosti, nie je teda možné usúdiť že väčšia ujma vznikla súrodencom žalobkyne, ktorí boli v starostlivosti svojej matky. Aj žalovaný mohol navrhnúť výsluch súrodencov žalobkyne. Priznaná suma 10.000 eur je aj podľa názoru odvolacieho súdu primeraná, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania.

7. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa v celom rozsahu, má teda nárok na náhradu trov odvolacieho konania v proti neúspešnému žalovanému.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 alebo 421 ods. 1 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.