Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cpr-8-2021.pdf
PDF · 277.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6Cpr/8/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX L. S., proti žalovanému: Sir COLOR, s.r.o., so sídlom 951 91 Hosťovce 120, IČO: 36 554 456, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Žitavanská 20, 951 93 Topoľčianky, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Dňa 09.02.2021, pôvodne na Okresný súd Nitra, podal žalobca žalobu, domáhajúc sa určenia, že skončenie pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 14.12.2020, je neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovaného aj naďalej trvá. Ďalej sa domáhal uloženia povinnosti žalobcovi zaplatiť mu náhradu škody v podobe priemerného mesačného zárobku od 30.12.2020 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
1.1. Žalobu podal z dôvodu, že pracovnoprávny vzťah vznikol dňa 01.06.2006, kedy bola uzatvorená pracovná zmluva, podľa ktorej má žalobca ako zamestnanec vykonávať druh práce: predavač, pričom pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. Dňa 07.12.2020 mu bola osobne odovzdaná dohoda o skončení pracovného pomeru od zamestnávateľa. Túto dohodu mu osobne podal konateľ a zároveň majiteľ firmy Ľ. E. (ďalej len ako žalovaný) so slovami „podpíš túto dohodu" na čo reagoval so slovami „dohodu si zoberiem domov a v kľude si ju preštudujem", keďže jeho predošlé šikanózne správanie voči jeho osobe, čo je zachytené aj na svojom mobile (nahrávka) a špekulatívne chovanie mu naznačilo, že by ho chcel žalovaný donútiť podpísať nevýhodnú dohodu o skončení pracovného pomeru, čo sa mu potvrdilo po kompletnom preštudovaní dohody. Dohoda o skončení pracovného pomeru je obojstranný právny úkon, čo aj žalovanému oznámil a preto dohodu o skončený pracovného pomeru zo dňa 07.12.2020 upravil. Zamestnávateľ v tejto dohode za neho klamlivo tvrdil, že „zamestnanec prehlasuje, že nemá voči zamestnávateľovi žiadne nároky z titulu pracovnej zmluvy. Túto vetu nikdy nevyslovil a preto ju na dohode prečiarkol a označil žltou fixkou a takisto doplnil ďalšie vety, ktoré požadoval od zamestnávateľa aby tam doplnil, na čo má zo zákona nárok, keďže dohoda o skončení pracovného pomeru je obojstranný právny úkon. Keď na druhý deň, dňa 08.12.2020 túto upravenú dohodu priniesol a podal ju osobne žalovanému Ľ. E., dohodu prevzal, prečítal úpravy a odišiel so slovami „že som ako právnik a jednostranne som si dohodu upravil“. Od toho času nevedel na čom je, keďže nedostal žiadnu odpoveď.
1.2. Nakoľko z hľadiska dátumu uzatvorenia pracovnej zmluvy je najstarším zamestnancom firmy SirCOLOR s.r.o. so sídlom v Hosťovciach. Svoju prácu vykonáva samostatne a zodpovedne a firma neprechádza žiadnymi organizačnými zmenami ako tvrdí žalovaný a jeho náplň práce je miešanie farieb zákazníkom, čo je hlavným zdrojom firemných príjmov za všetky roky od jej vzniku, preto je výpoveď aká mu bola daná dňa 14.12.2020 celkom určite vymyslená (teda nepravdivá). Z logického hľadiska je nezodpovedné voči fungovaniu firmy skončiť pracovný pomer z organizačných dôvodov práve s ním. Vo firme je zamestnaná kolegyňa D. E., ktorá tam pracuje približne 4 roky ako sekretárka a takú istú činnosť ešte vo firme vykonáva pani H. V.. Na základe týchto okolností sa majiteľ firmy mohol/mal rozhodnúť ukončiť pracovný pomer z jednou z nich, čo by bolo voči jeho osobe spravodlivé. Aj toto jeho konanie potvrdzuje fiktívnosť situácie (výpovede).
1.3. V minulosti bola jeho dôležitosť vo firme ústne vyjadrená konateľom (žalovaným) pri dvoch situáciách. Prvá bola keď sa cítil chorý a potreboval liečebný proces, na to mu majiteľ dohováral, že ak zostane PN nebude mať kto miešať farby a firma príde o zákazníkov, na čo z empatie voči firme a jeho osobe reagoval so slovami „zostanem v práci aj napriek mojim zdravotným problémom". Druhá situácia sa odohrávala každý rok v čase vyhlásenej celofiremnej dovolenky, pred ktorou ho žalovaný (Ľ. E.) vždy žiadal aby zostal počas svojej dovolenky na území Slovenska a aby prišiel namiešať farby zákazníkom keď si ich objednajú, čo aj každú dovolenku spravil niekoľkokrát. Od roku 2006 do roku 2015 bol k dispozícii firme aj počas svojho osobného voľna. V oboch spomenutých prípadoch išlo o mierny psychický nátlak a citové vydieranie, keďže ako žalobca v rodinnom vzťahu so žalovaným, tak žalovaný často vytváral tieto situácie.
1.4. Dobré vzťahy sa medzi ním a žalovaným začali zhoršovať od novembra 2020. Vtedy si jeho chovanie začal nahrávať ako dôkaz. V tej dobe ho začal diskriminovať a šikanovať. Od roku 2008 kedy sa firma presťahovala do Hosťoviec, kde sídli doteraz, ako každý zamestnanec firmy dostal diaľkové ovládanie od firemných brán, firemný mobil a kľúče od firmy, ktoré mal len ja, kolegyňa pani V. a konateľ žalovaného. To dokazuje, že mal dôveru majiteľa. Tieto kľúče, diaľkové ovládanie od brán a firemný mobil mu boli svojvoľne majiteľom firmy odobrané bez vysvetlenia. Ostatným zamestnancom boli diaľkové aj firemné mobily ponechané. Bola to jasná diskriminácia jeho osoby. Po týchto skutočnostiach začala z majiteľovej strany stúpať agresivita voči nemu ako žalobcovi, začal ho na pracovisku urážať, zhadzovať, ponižovať a zastrašovať, a to všetko pred ostatnými kolegami. Toto jeho nevhodné a zastrašujúce správanie tiež zachytil na nahrávke, ktorú poskytne súdu ako dôkaz. Ďalším šikanóznym správaním a zastrašovaním bolo keď na neho dňa 02.12.2020 konateľ (žalovaný Ľ. E.) privolal príslušníkov štátnej polície na základe vymysleného obvinenia z krádeže firemných papierov, čo boli v skutočnosti jeho poznámky (duševné vlastníctvo), čo potvrdila aj polícia. V tomto prípade bol zo strany konateľa Ľ. E. porušený Zákon č. 40/1964 Z.b. Občiansky Zákonník, ktorý v platnom znení ustanovuje i právo jednotlivca na ochranu mena, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Tento čin napĺňa aj skutkovú podstatu trestného činu ohovárania. Celý rozhovor s políciou a žalovaným zachytil na nahrávke ako dôkaz, aby okolnosti neboli prekrútené voči nemu, keďže majiteľ intriguje a vytvára klamlivé situácie mal na to dostačujúci dôvod. Vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sa začali zhoršovať aj z dôvodu, keď mu oznámil na čo má podľa Zákonníka práce nárok, keďže pracuje z chemickými a karcinogénnymi látkami (nebezpečnými chemikáliami) a podľa Zákonníka práce sa to posudzuje ako sťažený výkon práce. Od roku 2005 až do dnes vykonáva pre firmu miešanie farieb podľa receptov od dvoch talianskych dodávateľov. Ďalej bolo jeho náplňou práce vyrábať farebné odtiene podľa prinesených vzoriek od zákazníkov (rôzne dosky, podlahy, okná, stoličky...) alebo podľa fotiek, ktoré boli posielané na firemný mail. Tieto požadované odtiene nastavoval skúškami zmiešaním niekoľkých farebných odtieňov a následne natieral alebo nastriekal na zákazníkmi prinesené rôznorodé drevné materiály, z ktorých im stolár vyrobil nábytok a povrchovo upravil farbou, ktorú namiešal. Na tieto výrobné postupy neexistujú žiadne recepty od talianskych dodávateľov, len tie ktoré zákazníkom vyrobil. Takýchto receptov je niekoľko tisíc. Farby, s ktorými prichádza do kontaktu každý deň od roku 2005 sú zdraviu škodlivé, čo dokazujú aj ich slovenské nálepky, ktoré lepia na prinesený tovar z Talianska a takisto bezpečnostné listy, ktoré sú k dispozícii ku každému tovaru vo firme. Na svoje zdravotné problémy sa sťažoval zamestnávateľovi Ľ. E., on nato nereagoval so žiadnymi slovami, ale v novembri 2020 ho začal aj kvôli tomu šikanovať a nakoniec sa ho rozhodol zbaviť, a preto si vymyslel dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 07.12.2020 s ktorou nesúhlasil pre jej nepravdivosť a následne o niekoľko dni výpoveď a porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 14.12.2020. Podľa pracovnej zmluvy má vykonávať pozíciu predavača, čo mu ale nebolo umožnené (nemá na to ani žiadne školenie) a majiteľom firmy mu bolo nariadené, že bude miešať farby. Tieto sú však škodlivé a z tohto dôvodu mu podľa Zákonníka práce má zamestnávateľ umožniť a zaplatiť každé
tri roky rekondičný pobyt, dodatkovú dovolenku v trvaní jedného týždňa, skrátenie pracovného času na 33 1/2 hodiny týždenne a tiež mzdovú kompenzáciu za každú hodinu popri dosiahnutej mzde najmenej 20% príplatok. Nič z uvedeného mu nebolo počas celej doby zamestnania poskytnuté.
1.5. Dňa 14.12.2020 mu bola na pracovisku odovzdaná výpoveď od zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b) pre nadbytočnosť zamestnanca a takisto upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Čo sa týka porušenia pracovnej disciplíny odmieta konateľove tvrdenia, že mal porušiť pracovnú disciplínu. Nahovoril ostatných svojich zamestnancov ako svedkov a oni zo strachu pred stratou zamestnania s jeho tvrdením súhlasili. Ako svedkov žalovaný (konateľ firmy) označil H. V., H. S., S. Š. a D. E.. Kolega H. S. a S. Š. pracujú pre firmu ako šoféri a každý deň okolo 10:00 hod. odchádzajú z firmy na rozvoz tovaru, ktorý namieša a pripraví. Naspäť sa vracajú až na koniec zmeny okolo 15:30 hod. - 16:00 hod. Takže sa v čase jeho údajného porušenia pracovnej disciplíny nenachádzali na firme a tak ich žalovaný (majiteľ firmy) zavádzajúco označil ako svedkov. Súhlasili s tým, len aby ich nevyhodil ako jeho, čo mu aj kolegovia povedali so slovami „že majú rodiny, nemôžu si dovoliť prísť o miesto".
1.6. Nakoľko považoval ukončenie pracovného pomeru za neplatné, rozhodol sa poslať dňa 30.12.2020 zamestnávateľovi oznámenie v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Z.P., že dňa 14.12.2020 dostal neplatnú výpoveď na základe fiktívnej nadbytočnosti a preto trvá na tom, aby ho zamestnávateľ aj naďalej zamestnával“.
2. Dňa 07.04.2021 bola vec postúpená Okresným súdom Nitra tunajšiemu súdu.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, listom zo dňa 01.06.2021, uviedol, že žaloba je nedôvodná a to tak z procesnoprávnych ako aj hmotnoprávnych skutočnosti. Procesnoprávne skutočnosti: a) Podľa im doručenej žaloby je zrejmé, že žalobca podal žalobu o neplatné skončenie pracovného pomeru na súd dňa 09.02.2021 (vypracovaná dňa 5.2.2021). S poukazom na § 77 Zákonníka práce je však zákonodarcom určená prekluzívna lehota, kedy môže byť žaloba podaná na súd. Táto lehota je dva mesiace odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Výpoveď z pracovného pomeru bola žalobcovi daná 14.12.2020 a výpovedná lehota začala plynúť prvý deň mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede - teda od 01.01.2021, výpovedná lehota bola 3 mesiace a skončila dňa 31.3.2021 - teda týmto dňom skončil aj pracovný pomer žalobcu u nás. Lehota na podanie žaloby bola od 01.04.2021 do 31.05.2021. Preto považujú žalobu zo dňa 05.02.2021 doručenú súdu dňa 09.02.2021 za predčasne podanú s tým, že žalobca nemal v čase podania naliehavý právny záujem na určení, že skončenie pracovné ho pomeru je neplatné, nakoľko v tom čase mu pracovný pomer ešte neskončil. V súčasnosti už žalobca žalobu podať nemôže, nakoľko mu skončila prekluzívna lehota na jej podanie. Na základe uvedeného navrhol, aby súd bez ďalšieho žalobu z procesného hľadiska v celom rozsahu zamietol. b) Ak žalobca podal žalobu z dôvodu, že došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru dohodou, tak tu je treba uviesť, že k podpisu dohody nedošlo a bol to len návrh dohody, s ktorým zamestnanec nesúhlasil a tento návrh zamestnanec nepodpísal.
3.1. Hmotnoprávne skutočnosti: Žalobca opiera svoju žalobu o tú skutočnosť, že dôvody výpovede sú fiktívne a vymyslené a že mali ukončiť pracovný pomer s inými zamestnancami. K uvedenému uvádzame, že: a) Dôvody na skončenie pracovné pomeru sú skutočné, naozaj išlo o nadbytočnosť, pretože spoločnosť skutočne prechádza organizačnými zmenami, pretože ju vo veľkej miere ovplyvnila celosvetová pandémia COVID - 19 a boli nútení sa prispôsobiť k situácii. Firma a takisto aj predajňa bola zatvorená od 16.03.2020 na základe nariadenia vlády a hlavného hygienika Slovenskej republiky. V priebehu roka 2020 mali viac predajňu zatvorenú ako otvorenú. Do sídla spoločnosti - kde pracoval aj p. Q. - im v minulosti chodili zákazníci zo stolárskych firiem, ale aj zákazníci, ktorých doporučili stolárske firmy. Počas pandémie a núdzového stavu však odberateľov zásobovali priamym dovozom na ich prevádzky. Produkty pre odberateľov a predajcov, ktorým ich doručovali, pripravovali a pripravujú vodiči, ktorí objednaný tovar aj rozvezú. Títo vodiči sú riadne poučení a pracujú samostatne. Ako je uvedené vyššie, na základe toho, že predajňa bola dlhodobo zatvorená a zákazníci nahlasovali objednávky telefonicky alebo emailom na rozvoz priamo do ich prevádzok, zamestnávateľ sa rozhodol zrušiť pracovnú pozíciu predavač. Na základe toho zamestnanec - predavač je v súčasnosti pre ich spoločnosť nadbytočný, pričom prácu predavača môže vykonávať a aj v prípade potreby vykonáva konateľ spoločnosti - Ľ. E., a to od začiatku podnikania v odbore - od r. 1997.
b) Žalobca tvrdí, že mali ukončiť pracovný pomer s inými zamestnancami, ktorých aj vo svojej žalobe menuje, nakoľko podľa neho je nezodpovedné ukončiť pracovný pomer práve s ním. Ako uviedli už vyššie, pracovná pozícia predavač je v súčasnosti pre nich nadbytočná, a preto poukazovať na iných zamestnancov, ktorí mali byť prepustení - hoci vykonávajú iný druh práce - je úplne nenáležité. Sám žalobca vo svojom vyjadrení k opätovnému porušeniu pracovnej disciplíny zo dňa 02.02.2021 uviedol, že pani V. a p. E. sú schopné poradiť zákazníkovi, nakoľko majú dlhoročné skúsenosti a už to nespočetne krát urobili.
3.2. Okrem toho sám žalobca vo svojej žalobe menuje konflikty a situácie, keď sa podľa jeho názoru diskomfortne a potvrdil zhoršené vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom. K týmto situáciám uvádzajú, že sa nestali tak, ako ich interpretoval žalobca a jeho výklad je nepravdivý. Naopak, bol to žalobca, ktorý v poslednej dobe vyvolával konflikty, nevykonával svoju prácu riadne a podľa pokynov zamestnávateľa. Uvádza viacero príkladov:
- Žalobca mal veľké problémy s nariadením vlády a nariadením hlavného hygienika, keď bolo nariadené celoplošné testovanie na COVID-19 v dňoch 31.10. - 01.11.2020. Odmietol sa zúčastniť na tomto testovaní a odmietal nosiť ochranné rúško, čím ohrozoval ostatných zamestnancov. V prípade, že sa zamestnanec nezúčastnil testovania, mal druhú možnosť a to zotrvať 14 dní v karanténe, ale bol povinný nahlásiť zamestnávateľovi skutočnosti vedúce k prítomnosti resp. neprítomnosti v práci, čo však pán Q. neurobil. Ostatní zamestnanci sa testovania zúčastnili a o tejto skutočnosti ich ako zamestnávateľa informovali. Následne v pondelok 02.11.2020 neprišiel žalobca do práce a neoznámil im ako zamestnávateľovi dôvod neprítomnosti. Po návrate do práce dňa 16.11.2020 bol vyzvaný, aby dokladoval neprítomnosť v práci, na čo mu žalobca povedal, že on je zdravý, testovať sa nebude, on do práce mohol prísť a že je to problém zamestnávateľa a nie jeho. Hoci bol zamestnávateľ oprávnený udeliť zamestnancovi za vyššie uvedené konanie absenciu, neurobil to.
- Dňa 26.11.2020 oznámil žalobca zamestnávateľovi, že ide ako doprovod k lekárovi s bratom S. Q.. V pondelok 30.11.2020 bol znovu vyzvaný zamestnávateľom, by dokladoval neprítomnosť v práci. Jeho odpoveď bola, že žiadnu ospravedlnenku nemá a bolela ho z nich hlava. V priebehu mesiaca november a to 27.11.2021 vznikol ďalší deň bez ospravedlnenia. Keď bol žalobcovi daný pokyn na vykonanie určitej práce, tak ju odmietol, že on je predavač (hoci v tom čase - ako uviedli vyššie - neboli zákazníci, ktorých by ako predavač mohol vybaviť). Pracovníčke H. V. a D. E., povedal, že jemu oni nemajú čo rozkazovať a nemajú na neho hovoriť, pretože oni sú tu nič a nesiahajú na jeho úroveň. D. E. nadával do sliepok a natáčal obe pracovníčky na mobilný telefón bez ich súhlasu. Dokonca natáčal aj majiteľa firmy takisto bez jeho súhlasu.
- Po odchode z práce žalobca odcudzil diaľkové ovládanie od brán a poznámky za rok 2020, čo robil cez pracovnú dobu, za ktorú mal zaplatenú mzdu. Odmietal odcudzené diaľkové ovládanie a poznámky vrátiť, preto majiteľ firmy privolal políciu dňa 02.12.2020. Následne tá mu nariadila diaľkový ovládač od brán a poznámky vrátiť zamestnávateľovi, Diaľkový ovládač vrátil pred políciou a poznámky tvrdil, že vráti na druhý deň, nakoľko ich má doma. Do dnešného dňa sa tak nestalo. V decembri 2020 odmietol žalobca vykonávať prácu podľa pokynov zamestnávateľa s tým, že ju vykoná až potom. ako mu zamestnávateľ vyplatí vianočný bonus 300,- € v hotovosti. Zamestnávateľ mu bonus vyplatil v hotovosti, čo mu bolo následne premietnuté do mzdy za mesiac december. O dva dni už znovu odmietal vykonávať prácu a požadoval ďalšie vyplatenie.
3.3. Opakovane tvrdia, že dôvodom skončenia pracovného pomeru bola nadbytočnosť zamestnanca a organizačné zmeny, pretože firma bola zasiahnutá pandémiou, znížili sa priame objednávky v sídle firmy a predaj sa vykonával dovozom a teda miesto predavača nebolo potrebné. O tomto bolo vydané aj rozhodnutie zamestnávateľa. Snažili sa dohodnúť so žalobcom dohodou o skončení pracovného pomeru aj s vyplatením odstupného, nakoľko predajňa bola dlhodobo zatvorená, avšak žalobca s tým nesúhlasil a požadoval takú sumu odstupného, ktorá nebola adekvátna a v súlade so zákonom. Až po márnom pokuse o dohodu bolo pristúpené k výpovedi podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Táto výpoveď mu bola doručená osobne 14.12.2020 a aj poštou. Potom, ako mu bola doručená výpoveď žalobca v priebehu mesiacov január až marec 2021 bol na PN, pričom dokladoval PN len za mesiace január a február 2021, za mesiac marec 2021 nevydokladoval nič, nereagoval ani na SMS o dokladovanie pokračovania práceneschopnosti alebo ukončenie PN ani na emaily ani na poštou odoslanú výzvu. V apríli poslal sťažnosť na Inšpektorát práce Nitra, že mu nebolo vyplatené odstupné. Nakoľko nemali informácie, ako je to s jeho PN, kontaktovali Sociálnu poisťovňu a následne obvodného lekára a až potom zistili, že PN bola ukončená. Na základe toho mu bolo vyplatené odstupné v súlade so zákonom (trojnásobok jeho priemerného mesačného zárobku) a žalobca toto odstupné aj prijal.
3.4. K ďalším skutočnostiam uvedeným v žalobe uvádzajú, že tieto nie sú pravdivé, ale nie sú ani právne významné pre rozhodnutie vo veci. Žalobca nebol nikdy diskriminovaný a šikanovaný, naopak, mal väčšie úľavy a benefity (napr. miesto, kde mohol tvoriť) a ak došlo k šikane, tak to bol žalobca, ktorý šikanoval iných zamestnancov (napr. vyššie uvedený konflikt s p. V. a E., nahrávanie iných zamestnancov ako aj majiteľa firmy). K čerpaniu dovoleniek uvádzajú, že každý rok počas čerpania dovoleniek umožňujú zamestnancom slobodne sa rozhodnúť a po vzájomnej dohode zamestnancov si čerpať dovolenky. Nikdy zamestnancom nebol zo strany zamestnávateľa určovaný termín dovolenky a ani miesto pobytu na dovolenke. Na základe uvedeného navrhujú, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
3.5. Z dôvodu právnej istoty - ak by napriek vyššie uvedenému (procesnoprávnym a hmotnoprávnym skutočnostiam) a po prípadnom dokazovaní - súd dospel záveru, že žaloba je dôvodná, navrhujú, aby súd rozhodol, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať) aby zamestnanca naďalej zamestnával. Uvedené podporujú aj tvrdenia, ako sa žalobca v poslednom období správal, ako odmietal riadiť sa pokynmi zamestnávateľa a bezdôvodne nechodil do práce.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, listom zo dňa 27.06.2021 uviedol, že v prvom rade sa chce vyjadriť k vyjadreniu ohľadom nahlásenia neprítomnosti počas 14 dňovej karantény (celoplošne testovanie). Konateľ firmy Ľ. E. mu dňa 01.11.2020 (nedeľa, posledný deň testovania) vo večerných hodinách presne 19:50 h volal a presviedčal ho, aby sa išiel testovať, že má nato ešte 1,5 hodiny, keďže to bol posledný deň testovania. Na jeho slová reagoval „testovania sa nezúčastním, neverím tomu, som zdravý a svoj názor nezmením". Na čo mu odpovedal: „tak budeš 14 dní doma“. Čiže tvrdenie majiteľa, že mu ako zamestnanec neoznámil 14 dňovú neprítomnosť sa nezakladá na pravde. Po návrate na pracovisko dňa 16.11.2020 sa ich vzťahy zhoršili, majiteľ sa hneval kvôli jeho neúčasti na dobrovoľnom testovaní. Podotýka, že na tom aby sa nezúčastnil celoplošného testovania mal vážny dôvod, a to obavu o svoje zdravie kvôli nakazeniu (ochoreniu) pri vystávaní v radoch so stovkami chorých ľudí, ktorí boli pozitívny.
4.1. K vyjadreniu žalovaného, ,že dňa 26.11.2020 oznámil, že idem ako doprovod k lekárovi s bratom“ uviedol, že brat bol po operácii kolena a požiadal ho, aby ho do Bratislavy odviezol. Dňa 26.11.2020 v skorých ranných hodinách mal neznesiteľnú migrénu a nebol schopný jazdy ani návštevy lekára. Bolesti hlavy mával na pracovisku každý deň. Chemické vplyvy na pracovisku, konkrétne v miešami, kde sa nachádzal väčšinu pracovnej doby sú na človeku poznať a takisto majiteľove šikanózne správanie zhoršilo jeho fyzickú a psychickú pohodu. Po príchode do práce sa vyjadril „že ma strašne bolela hlava" a nie „že ma z nich bolela hlava".
4.2. Ďalej si žalovaný vymyslel vo svojom vyjadrení tvrdenie, že cituje: „pracovníčkam H. V. a D. E.. povedal že jemu ony nemajú čo rozkazovať a nemajú na neho hovoriť, pretože ony sú tu nič a nesiahajú na jeho úroveň“. K tomu poznamenáva, že sa takto nevyjadril, kolegyne a ich prácu si váži a aj napriek ich krivému svedectvu, vie dobre, čo pre firmu robia a aj preto by sa na ich adresu takto povýšenecky nevyjadroval. Natáčal ich na mobil, no bolo to po niekoľkých upozorneniach, aby na pracovisku nefajčili. Ako osoby závislé na fajčení pri ňom vytvárali nepríjemné situácie a navodzovali mu bolesti hlavy, keďže má k fajčeniu odpor. Pracujú s nebezpečnými chemikáliami a aj z tohto pohľadu ohrozovali jeho a vlastne aj seba.
4.3. Podľa žalobcu výmyslom je, že odcudzil diaľkové ovládanie a poznámky. V žiadnom prípade sa nejedná o odcudzenie ale o požičanie diaľkového ovládača, aby sa mal ako dostať z firmy po skončení pracovnej doby. Kolegovia mali svoje v tej dobe a to, ktoré bolo pridelené jemu mu majiteľ odobral, aby mu skomplikoval odchod z práce. Čo sa týka spomínaných poznámok, tak to sú jeho poznámky na doslova od farieb zašpinených papieroch. Je to jeho duševné vlastníctvo, čo potvrdila na nahrávke aj polícia. Doma má len svoje poznámky z roku 2015 - 2017, ktoré sú už nepodstatné a zákazníci boli na základe nich vybavení. Prepočty sú vložené v počítači firmy SIRCOLOR.
4.4. O vyplatenie vianočnej prémie majiteľa požiadal pri ich osobnom rozhovore v jeho kancelárii dňa 03.12.2020 ako odškodnenie, že si deň predtým vymyslel krádež a privolal na neho políciu. Keďže si bol vedomí svojho klamstva, tak s návrhom súhlasil. Ďalej podotýka k výmyslu konateľa „že som mal požadovať ďalšie vyplatenie". Toto tvrdenie sa tiež nezakladá na pravde.
4.5. Žalobca ďalej uvádza, že ako ďalší a veľmi dôležitý dôkaz. ktorý vyvracia majiteľove tvrdenie, že firma počas pandémie prišla o zisky a bola ňou značne zasiahnutá a to bol dôvod jeho prepustenia, sú fotografie vyhotovené jeho mobilným telefónom zo stránky finstat.sk, ktorá sústreďuje informácie ohľadom firiem, živnostníkov, družstiev... z celého Slovenska, ich výnosy, tržby, celkovú zadlženosť ich sídla, IČÁ, aktíva, pasíva, dane, údaje z obchodného registra a veľa ďalšieho. Na fotkách je jasne vidieť, že rok 2020 kedy celkové výnosy firmy SIRCOLOR s.r.o. dosiahli najvyššiu úroveň a to 512 617 €, čiže viac ako predchádzajúce roky. Pandémia je na Slovensku od marca 2020 a aj napriek tomu firma zarobila najviac. Ďalej k tomu dodá, že všetci vo firme chodili normálne do práce a každý deň miešal farby tak ako dovtedy, žiadneho predavača nerobil, čo je ďalšia nepravda od majiteľa.
4.6. Ďalším vymysleným dôkazom je „rozhodnutie spoločnosti SIRCOLOR s.r.o. zo dňa 01.12.2020- o racionalizačných opatreniach. Podľa žalobcu daný dokument bol celkom určite vypracovaný dodatočne až po výpovedi, ktorá mu bola daná ku dňu 14.12.2020 a nie 01.12.2020, čo klamlivo uvádza konateľ Ľ. E.. Tento dokument mu nebol doteraz predložení ani s ním prediskutovaný. Bol celkom určite vykonštruovaný po odporúčaní právnika a ekonómky firmy. Jeho pozícia vo firme bola „technik" viď dôkaz fotografia zo stránky SIRCOLOR, ktorú si vyhotovil. K pozícii technik poznamenáva, že ho takto oslovovali kolegyne pred firemnými zákazníkmi, keď nejaký zákazník zavolal na firmu a potreboval odbornú radu ohľadom ich výrobkov. A takisto to bolo aj pri osobnej návšteve zákazníka na firme. Vo firme mal na starosti miešanie farieb, moridiel, lakov, patín... a nie predávanie ako zavádzajúco tvrdí majiteľ.
4.7. Vo veci uvádza, že mu firma nikdy nenavrhla inú prácu napr. šoféra, čo sú zo zákona povinný a až po jeho odmietnutí, pristúpiť k inej možnosti. Na jeho pozíciu „miešač (technik)" v minulosti zaúčal svojho kolegu S. Š.M., ktorý túto prácu (miešanie farieb) vykonával v čase jeho neprítomnosti (choroba... ). Hneď po vykonštruovanej výpovedí konateľ posunul S. Š. na jeho pozíciu a na jeho doterajšie miesto „šoféra" prijal iného človeka, ktorý bol riadne zaúčaný iným šoférom H. S..
4.8. Ďalej chce vyvrátiť vymyslenú skutočnosť majiteľa že nereagoval na jeho výzvu ohľadom jeho PN. Tu poskytuje dôkaz, že komunikácia ohľadom tejto veci s firmou SIRCOLOR prebehla, a to mailovou formou, kedy dňa 12.04.2021 zaslal firme mail s vyjadrením a vysvetlením. Nakoľko už dňa 01.04.2021 (ukončenie PN) nebol zamestnancom firmy SIRCOLOR, telefonicky sa informoval na Sociálnej poisťovni, komu má zasiať tlačivo o ukončení PN. Pracovníčka sociálneho úradu mu povedala, že pokiaľ už nie je zamestnancom firmy, tak má to poslať priamo im. To bolo dňa 01.04.2021. Túto skutočnosť firme oznámil, čiže znovu si konateľ firmy vymyslel, že mu nič neoznámil a ignoroval ich výzvy.
5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.07.2021, k vyjadreniu žalobcu zo dňa 27.06.2021, uviedol že žalobca predložil súdu USB kľúč, ktorý by mal obsahovať nejaké nahrávky a videá. K tomuto dôkazu („dôkazu“) zo strany žalobcu a tvrdeniam na to sa vo vyjadrení viažucich uvádza, že k týmto sa nebude a nemôže vyjadrovať z dôvodov procesnoprávnych, keď v zmysle ustanovenia § 187 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok") „Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov." V zmysle uvedeného za dôkaz možno považovať všetko čo môže prispieť k objasneniu veci, ale zároveň musí byť získané zákonným spôsobom. „Zákon pripúšťa každý prostriedok, ktorý je nositeľom informácie dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej, s výnimkou takých prostriedkov, ktoré neboli získané zákonom predpísaným alebo dovoleným spôsobom. Podobne „pokiaľ účastník navrhne alebo zadováži dôkaz, pričom zadovážením dôkazu došlo k porušeniu práv fyzickej alebo právnickej osoby, tak súd takýto dôkaz ako nezákonný nevykoná“ (Š., S.., P., S. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016). Podľa § 11 a § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Z výkladu týchto ustanovení je zrejmé, že vyhotovovať fotografie, či nahrávky (zvukové alebo obrazové), je možné len so súhlasom nahrávanej osoby. V prípade, ak ide o hlasovú nahrávku bez súhlasu nahrávanej osoby takáto hlasová nahrávka nie je získaná zákonom predpísaným a dovoleným spôsobom, keďže tu absentuje súhlas nahrávanej osoby. Zároveň obstaraním takéhoto dôkazu dochádza k porušeniu práv danej fyzickej osoby, a to ustanovenia
§ 11 a § 12 Občianskeho zákonníka. To isté platí aj v prípade obrazovej nahrávky. Vzhľadom na uvedené v prípade nahrávky bez súhlasu nahrávanej osoby ide o dôkaz získaný nezákonným spôsobom, pričom súd takýto dôkaz ako nezákonný nemôže vykonať. V tejto súvislosti je vhodné spomenúť doktrínu „ovocia z otráveného stromu" majúcu pôvod v judikatúre USA, ktorej uplatňovanie si našlo svoje miesto aj v našich podmienkach - pravidlo otráveného stromu hovorí, že z otráveného stromu (t.j. nezákonnosti) nemôže byť zdravé ovocie (zákonné výsledky). Podľa tejto teórie je nutné z dokazovania vylúčiť nielen dôkazy získané nezákonnou cestou (napr. hlasovú alebo obrazovú nahrávku),ale aj akékoľvek dôkazy z nich odvodené alebo získané na ich základe (napr. svedecké výpovede svedkov, ktorí vypovedajú pod vplyvom nezákonného dôkazu) - takto získané dôkazy sa považujú za absolútne neúčinné a musia byť vylúčené z hodnotenia pri zisťovaní skutkového stavu. Ak bol získaný dôkaz nezákonným spôsobom, tak potom za nezákonný sa považuje nielen dôkaz, pri ktorom bola nezákonnosť spôsobená, ale aj každý dôkaz, ktorý bol na základe tohto dôkazu získaný. Vzhľadom na uvedené v prípade, ak súd v tomto prípade disponuje dôkazom, ktorý bol získaný nezákonným spôsobom žiadame, aby postupoval v súlade s ustanovením § 187 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vyššie uvedenými závermi právnej teórie a takýto dôkaz vyhodnotil ako absolútne neúčinný a vylúčil ho z hodnotenia pri zisťovaní skutkového stavu v tejto veci.
5.1. K vyššie uvedenému sa nemôže vyjadriť ani z dôvodov hmotnoprávnych, pretože žiadnym takýmto „dôkazom“ nedisponujú, aby sa k nemu mohli vyjadriť (ak súd neuzná procesnoprávnu argumentáciu uvedenú vyššie - čo by však bolo v rozpore so zákonom a základnými zásadami civilného konania). Nevedia, čo tento USB kľúč obsahuje - aké nahrávky a iné „dôkazy“.
5.2. Vo vzťahu k výpovedi a k nadbytočnosti žalobcu žalovaný uvádza, že pán Q. bol predavač - mal na starosti predajňu nachádzajúcu sa v sídle spoločnosti. Pretože v čase pandémie bola predajňa dlhodobo zatvorená, tak sa stal S. Q. skutočne nadbytočným. V čase pandémie (počas prvej aj druhej vlny) nikto nepoznal, ako sa bude situácia ohľadom covidu vyvíjať a opatrenia, ktoré prijali tak vzhľadom k spoločnosti, zamestnancom, ako aj k odberateľom, boli v tej situácii nevyhnutnými opatreniami, ktoré sa ukázali ako správne. Ako spoločnosť na pandemickú situáciu zareagovali tým, že zmenili systém predaja, a to dovozom aj malým odberateľom, ktorý sa osvedčil. Vo vzťahu k miešaniu farieb uvádzajú, že tvrdenia žalobcu sú nepravdivé a účelové. V spoločnosti nemajú žiadne pracovné miesto, ktoré by sa týkalo výlučne miešania farieb. Miešanie farieb predstavuje marginálnu časť ich podnikania, väčšina je priamy predaj hotových výrobkov priamo od výrobcu. To znamená, že väčšinou si farby miešajú priamo odberatelia (napr. stolári a.i.). Ak je odberateľ, ktorý si žiada namiešať farbu, tak túto farbu namiešajú tí, ktorí odberateľa vybavujú. Žalobca miešal farby, ak si to niekto objednal na predajni (väčšinou sa však predávali zabalené výrobky priamo od výrobcu), šoféri si miešali farby sami, keď vykonávali rozvoz (ak bolo potrebné farbu namiešať - väčšinou sa však predávali hotové nemiešané farby priamo od výrobcu). Šoféri si tovar aj sami chystali a pripravovali podľa objednávok. Takže dá sa povedať, že v spoločnosti miešali a miešajú farby všetci - okrem administratívnych pracovníčok. Preto nesúhlasia s tvrdením žalobcu, že jeho pracovné zaradenie bolo miešanie farieb. Miešanie farieb bolo len jednou z náplní práce predavača.
5.3. Čo sa týka dohody so žalobcom, pokúšali sa s ním dohodnúť na skončení pracovného pomeru dohodou ku dňu 31.12.2020 so 4 mesačným odstupným. Žalobca však s tým nesúhlasil a kládol si podmienky, ktoré boli v rozpore so zákonom. Vydieračským spôsobom si vypýtal aj vianočný bonus 300,- €, s tým že bude vykonávať pridelenú prácu až potom, keď mu bude tento bonus vyplatený. Dňa 3.12.2020 mu bola vyplatená suma 300,-EUR v hotovosti. Následne bola táto odmena premietnutá vo výplatnom lístku za mesiac december 2020. Tvrdenie, že to dostal ako odškodné, za to, že na neho bola privolaná polícia je nepravdivé. Boli nútení na neho zavolať políciu, čo bolo oprávnené, pretože odcudzil diaľkové ovládanie, ktoré mu bolo odobraté pre jeho porušovanie pracovnej disciplíny a nevhodnému správaniu voči zamestnávateľovi a takisto odcudzil poznámky, ktoré zostavoval pri výkone svojej práce za rok 2020 a za ktoré mal zaplatenú mzdu a vykonával ich cez pracovnú dobu. Uvedené poznámky sú preto majetkom zamestnávateľa. Ďalším vydieraním dňa 2.2.2021 žiadal 5000,- €. Uviedol, že pokiaľ mu nebude finančné odškodnenie vyplatené, obráti sa so žalobou na súd.
5.4. Vo vzťahu k jeho zdravotnému stavu, tak za ten si môže výlučne sám, pretože aj v zimných mesiacoch chodil do práce na štvorkolke - bugine /vozidlo bez okien a kúrenia/, čo mu mohlo tiež napomôcť k následným zdravotným problémom. Uvedené mesiace nie sú vhodné na takýto druh prepravy, pretože mnohokrát pršalo a padal sneh.
5.5. Vo vzťahu k doručeniu výpovede z pracovného pomeru uvádzajú, že doručovali výpoveď žalobcovi osobne pred svedkami na pracovisku. Výpoveď vyhotovili v troch exemplároch. Keď mu výpoveď doručovali dňa 14.12.2020 do vlastných rúk, tak ju neprebral a tak mu jeden exemplár položili na stôl. Na druhom exemplári sa podpísali svedkovia, ktorí boli pri doručovaní výpovede žalobcovi - tú si nechali pre potreby spoločnosti. Tretí exemplár bol žalobcovi zaslaný poštou. Z uvedeného - ako aj z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že mu bola výpoveď doručená dňa 14.12.2020. To potvrdil aj žalobca vo svojom vyjadrení. Pre súd je podstatný ten fakt, že výpoveď bola žalobcovi riadne doručená dňa 14.12.2020 a výpovedná lehota začala plynúť 1.1.2021, a teda pracovný pomer skončil dňa 31.3.2021.
5.6. Čo sa týka celoplošného testovania v dňoch 31.10.2020 a 1.11.2020 - toto bolo na základe rozhodnutia hlavného hygienika SR. V piatok 30.10.2020 všetkým zamestnancom oznámili, že testovanie je dobrovoľné, ale kto sa nedá testovať bude musieť absolvovať 14 dňovú karanténu. Zamestnanci (okrem žalobcu) oznámili hneď po testovaní, že testovanie absolvovali a sú negatívni. Dňa 1.11.2020 konateľ žalovaného pánovi Q. telefonoval a to v čase o 19:50 hod. či sa bol testovať, že má ešte na to hodinu a pol a keď sa nedá testovať bude musieť absolvovať 14 dňovú karanténu. Žalobca oznámil, že on sa testovať nedá, že on je zdravý. Z uvedeného dôvodu informovali žalobcu, že má zostatok dovolenky 7 dní a ostatné dni má oznámiť, ako bude dokladovať dochádzku na ostatné dni a rozhovor ukončili. Dňa 16.11.2020 žalobca nastúpil do práce, ale nepredložil zamestnávateľovi žiadny doklad a ani nemal snahu sa dohodnúť ako tieto dni ospravedlniť. Do evidencie dochádzky za mesiac november 2020 bolo teda žalobcovi vykázaných 7 dní dovolenky a 3 dni neplatené voľno. Sú si vedomí, že mohli a mali mu dať absenciu podľa zákona, ale zvolil jemnejšiu formu, nakoľko žalobca je synovec konateľa žalovaného a nechceli mu vykázať absenciu, čo sa im teraz vypomstilo. V priebehu mesiaca november, a to konkrétne dňa 26.11.2020 vo štvrtok, žalobca oznámil, že dňa 27.11.2020 ide s bratom S.Q. k lekárovi ako doprovod. Nakoniec s bratom ako doprovod nešiel, ale ani neprišiel do práce a znovu nedoniesol ospravedlnenie. Aj tento krát len odpovedal, že to je problém konateľa žalovaného. Znovu boli nútení mu dať neplatené voľno, čo už predstavovalo v dochádzke za mesiac november 2020 štvrtý deň. Za uvedené 4 dni mu nebola vyplatená mzda - viď výplatná páska. Podľa zákona za neospravedlnené dni - absenciu je možné dať výpoveď za porušenie pracovnej disciplíny o čom boli informovaní aj Inšpektorátom práce.
5.7. Žalobca mal už dlhšiu dobu problémy vychádzať k kolegami. Viackrát, keď ho kolegovia oslovili, že na predajni je zákazník, ktorého treba vybaviť, tak to odmietol urobiť. Žalobca dal podnet dňa 16.4.2021 na inšpektorát práce, na základe ktorého bola vo firme kontrola. Kontrola bola zameraná na podnet zo strany S. Q. na nevyplatenie odstupného. Čo sa týka kontroly inšpektorátu práce, tak ten skonštatoval, že odstupné bolo vyplatené v stanovenej lehote a správne. O iných vyjadreniach tejto inštitúcie nemajú vedomosti.
5.8. Takisto odmietajú tvrdenie, že na miesto žalobcu prijali nového zamestnanca. Takéto tvrdenie je nepravdivé, v čase doručenia výpovede nikoho neprijali, až od 1.4.2021 prijali šoféra, avšak miesto predavača po žalobcovi neobnovili.
6. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 29.10.2021, na ktorom žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že pre firmu Sir Color pracoval na pozícii technik a mal na starosti miešanie farieb, moridiel, patýn atď., nie na pozícií predavač, ako tvrdí žalovaný. Túto prácu vykonával od 7:30 hod. do 16:00 hod. a tak nemožno tvrdiť, že bol pre firmu nadbytočný a aj z tohto dôvodu dostal od zamestnávateľa neprávoplatnú výpoveď. Na pracovisku bol v poslednej dobe asi tak dva mesiace pred skončením pracovného pomeru slovne napádaný, diskriminovaný voči ostatným zamestnancom, napríklad tým, že mu konateľ žalovaného odobral kľúče, aby mu sťažil prístup do firmy, keďže všetky brány sú ráno zatvorené. Takže zamestnanci si takto mohli otvoriť bránu samostatne a im kľúče boli ponechané. Žalovaný vytváral pre neho šikanózne prostredie, keďže ho hrubo urážal, vykrikoval. Uvedené súviselo s tým, že pokiaľ sa narušili tieto vzťahy, že sa mu nepáčilo, že žalovaný neochraňoval jeho zdravie a podľa niekoľkých zákonov a Zákonníka práce by to mal robiť. Začal sa toho dožadovať, hlavne aby išiel na pľúcnu rekonvalescenciu, čo zamestnanci v iných firmách chodia. So žalovaným sú v rodinnom vzťahu, je to jeho strýko, mrzelo ho, že sa takto k nemu správa. Párkrát sa takto pochytili a potom to už išlo. Potom prišiel s tou dohodou o ukončení pracovného pomeru, s čím nesúhlasil. Konateľ žalovaného takisto nahovoril svojich dvoch zamestnancov a jeho kolegyne D. E. a H. V., aby klamali ohľadom neprevzatia výpovede. Ale výpoveď mu bola hodená na pracovný stôl počas pracovnej doby, ako miešal tie farby.
Túto výpoveď mu doručoval pán konateľ a spomínané kolegyne tam stáli a jasne videli, že mu to tam položil. Povedal mu konateľ, že tú máš výpoveď a potom odišli za roh a podpísali, že odmietol prevziať výpoveď. To, že výpoveď neprevzal bolo preto, že mal plné ruky práce, miešal farby a vedel, že mu to môže poslať domov. Potom ju položil na stolík, ktorý bol za jeho chrbtom. Ďalej uviedol, že on miešal farby a predávali kolegyňa D. E. a takisto pani H. V.Á., ktoré túto činnosť robia od nástupu do firmy.
6.1. K rozhodnutiu o organizačnej zmene žalovaného zo dňa 01.12.2020, týkajúcej sa jeho nadbytočnosti, žalobca uviedol, že o tomto rozhodnutí, označeného, že sa týka racionalizačných opatrení a znížení stavu zamestnancov, sa dozvedel prvýkrát keď mu to bolo poslané súdom spolu s vyjadrením žalovaného. Pokiaľ ide o možnosť prerokovať vopred so zástupcami zamestnancov takéto rozhodnutie dodáva, že u žalovaného, keďže je tam málo zamestnancov, takéto pozície tam neboli vytvorené. Ďalej uvádza, že mu nebolo ponúknuté iné pracovné miesto. Myslí si, že keby chcel žalovaný, mal možnosť mu ponúknuť prácu šoféra, keďže vie, že chystal sa prijať nového šoféra, pretože celé toto bolo účelové, lebo na jeho pozíciu chystal kolegu S. Š., ktorého on v minulosti zaúčal, ale dovtedy robil vodiča. Takže celé to bolo účelové, že jemu bude daná výpoveď, menovaný kolega bude vykonávať jeho prácu a žalovaný príjme nového vodiča.
7. Konateľ žalovaného Ľ. E. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca bol zamestnaný ako predavač, výlučne ako predavač, Nakoľko niektoré produkty nevedia doviesť hotové namiešané z Talianska, takže musel ich aj miešať, ale nikdy nespočívala jeho práca iba v miešaní. Za firmu miešanie predstavuje asi 20 % tržieb. Za celú históriu nemali na firme funkciu miešač ani technik. Nakoľko sú v rodinnom príbuzenstve, v minulosti plánoval, že keď raz bude mať dôchodkový vek, bude jeho nástupca, lebo v tej dobe nemal potomka. Pred 11 rokmi sa rozviedol, našiel si priateľku a má 4 a pol ročného syna a v roku 2017 zo strany žalobcu začalo peklo, lebo už vedel, že firmu nezdedí.
7.1. Kľúče žalobcovi vzal z toho dôvodu, lebo nemal jeho dôveru. V tej dobe bolo málo práce a on si po povalových priestoroch chodil robiť svoje fušky cez pracovnú dobu. Nakoľko firma bola zavretá, striedavo otvorená, od marca 2020, tak klientela k ním nechodila a musel urobiť reorganizáciu práce, o čom svedčí aj doklad z 01.12.2020, ktorý mu dal na stôl, vtedy si nebral svedkov, položil ho na pracovný stôl, v priebehu pracovnej doby, bolo to dňa 01.12.2020. Podľa neho žalobca sa s tým musel oboznámiť, nakoľko to ešte viselo aj na nástenke od 01.12.2020, táto nástenka sa nachádza v obchodných priestoroch, kde sa žalobca normálne pohyboval, kde sa zverejňovali potrebné informácie, aj on tam viackrát pripínal jeho paragrafy. Trvá na tom, že s tým bol oboznámený, nepokladal to za potrebné mu to doručiť doporučene. K tým kľúčom, ako majiteľ uviedol, že sa môže rozhodnúť, kto ich bude mať a kto nebude mať.
7.2. Konateľ žalovaného ďalej uviedol, že pokiaľ rozhodol o uvedenej nadbytočnosti pracovného zaradenia žalobcu nebolo to účelové, lebo v tej dobe zákazníci k ním neprichádzali, mali viac zavreté ako otvorené, tržby priamo v predajni boli nulové, vodiči si nachystali svoj tovar a rozviezli. Žalobca miešal farby iba pre predajňu, ale nikdy nie pre vodičov, lebo u nich si vodiči miešajú farby sami. Nakoľko bola predajňa zavretá, prišlo povinné testovanie a v piatok oznámil všetkým zamestnancom, že pokiaľ chcú prísť v pondelok do roboty musia ísť všetci na testovanie s tým, že je to dobrovoľné, pokiaľ niekto nepôjde, tak nech oznámi zamestnávateľovi, ako sa rozhodol. Zamestnanci, ktorí sa boli testovať mu cez víkend oznámili, že boli, žalobcovi volal osobne asi pred 19:50 hod., že či sa bol testovať, povedal, že sa nebude a on mu povedal, že má zbytok 7 dní dovolenky, takže tri dni nech zdokladuje, aké bude mať voľno. Do práce v pondelok neprišiel, ani neoznámil, že či príde do práce alebo nepríde do práce, len tvrdil, že sa testovať nedá. Keď prišiel o dva týždne do práce, vôbec nič nepredložil. Osobne išiel za ním a pýtal sa ho, ako bude dokladovať tie tri dni neprítomnosti v práci, tak mu povedal, že to je jeho problém, lebo je prekážka na jeho strane ako zamestnávateľa, takže nič nedokladoval. Potom o týždeň chcel ísť s bratom ako doprovod, že donesie paragraf, ale pondelok pri nástupe do práce zas nič nedokladoval a povedal, že bolela ho zas hlava. Potom sa radil s ekonómkou, čo má urobiť, ona mu povedala, aby mu dal 7 dní dovolenku a tie 4 dni absenciu. Nakoľko je žalobca jeho rodina, tak mu dal neplatené voľno, a to bola veľká chyba. Mal mu dať absenciu a nemusel tento súd existovať. Potom keď bol u nich Inšpektorát práce, tak mu povedali, že akým právom mu dal neplatené voľno. Bolo to preto, že mal s ním súcit, že keď mu dá absenciu nedostane podporu, ani odstupné. Žalobca vedel, že už je nadbytočný, nakoľko nemal prácu len vymýšľal, natáčal si cez pracovnú dobu videá, večne zavretý na záchode alebo pri telefóne. Kúpeľnú liečbu nikdy nežiadal ani nespomenul za celý pracovný pomer. Chodil na vyšetrenia a pred zamestnancami sa vyjadril, že ak mu niečo nájdu, tak ho dá zavrieť do basy.
Výpoveď bola doručená žalobcovi na stôl. Držal ju v ruke, žalobca bol pri okne a hral sa s telefónom. Povedal mu, že pokiaľ sa nedohodli o skončení pracovného pomeru dohodou, tak mu dáva výpoveď, a držal ju v ruke 3-5 minút, myslel si, že podíde a vezme si ju, ale tak neučinil, viac ho zaujímal telefón ako jeho slová, položil ju tam na pracovný stôl a D. E. a pani V., ktoré boli toho prítomné, spolu s ním odišli do kancelárie, nakoľko mal pripravené tri exempláre výpovede, jednu na doručenie priamo do rúk, v prípade že ju nepreberie na doručenie poštou a tretiu pre svoje potreby, ktorú si dal aj podpísať týmito dvomi svedkami.
7.3. Nie je pravda, keď žalobca tvrdí, že predávajú pani E. a V., lebo tieto dve pracovníčky sú administratívne, vystavujú faktúry, bloky na hotovosť, prijímajú telefonické objednávky, mailové objednávky a iná činnosť ktorá je s ňou spojená. Pokiaľ ide o pracovnú činnosť žalobcu, keď prišiel zákazník na predajňu tak žalobca ako predavač zákazníkovi poradil, že aké produkty sú vhodné a na základe toho ten tovar doniesol zo skladu alebo namiešal, všetko to čo bolo potrebné, objednávkový lístok dal pracovníčke V. alebo E. a oni na základe toho vystavili blok alebo faktúru, podľa toho, čo bolo treba. V minulosti mal plány, že žalobcu zaučí ako predavača v komunikácií so zákazníkmi a že ho jedného dňa zastúpi. Takže bol stále ako predavač, či už s predajcami, alebo zákazníkmi.
7.4. Pokiaľ ide o ponukovú povinnosť, nakoľko v tej dobe to vyzeralo veľmi zle a nevedeli, že či vôbec budú fungovať, nakoľko bol stále lockdown, nemal miesto, ani tušenie, čo by žalobcovi ponúkol, lebo to nevyzeralo dobre. Mal obavy, že bude musieť prepustiť všetkých a firma skončí. Žiadne voľné pracovné miesto nemal. Nakoľko sa rozhodol, že predajňa bude zavretá a sústredia sa na rozvoz, ako to robia ostatné špedičné firmy, tak videl v tom budúcnosť a všetko sústredil vodičom, aby to roznášali, takže predajňa môže byť kludne zavretá. Ale v tom čase sa nedalo uvažovať, ako tvrdí žalobca, o mieste vodiča, lebo bola zlá situácia, nevedeli, čo s nimi bude. Do 31.03.2021 neprijal nikoho, nakoľko žalobca tvrdil, že on chce naďalej pracovať a čakal, že príde a že sa dohodnú na nejakej inej práci, pokiaľ by to bolo možné. Ale on nemal o to záujem, on mal záujem len o podávanie sťažností na Inšpektorát práce, hygienu a žalobu na súd. Nakoľko ukončenie maródky ani k 31.03. neodovzdal a neupovedomil zamestnávateľa, že skončil jeho pracovný pomer, posielali mu mailom výzvy, nereagoval, to bolo už v apríli. Ale prišiel Inšpektorát práce, že mu nevyplatil odstupné, tak im vysvetlil, že mu nemal na akom základe vyplatiť odstupné, lebo žalobca mu nedal ukončenie PN. Z Inšpektorátu práce mu povedali, aby mu to poslal ešte doporučene, keď nereaguje na SMS a maily. Tak mu to poslali doporučene a odpísal im, že on nie je ich zamestnancom, takže súhlasil s výpoveďou. Za tých tri a pol mesiaca žalobca neprejavil záujem sa vrátiť.
7.5. Vzhľadom k tomu, že sa zrušila pracovná pozícia predavač, túto prácu už nevykonával nikto a ako už uviedol, zamerali sa na rozvoz. Od začiatku roka majú predajňu otvorenú len výlučne od 13:00 hod. do 15:30 hod. v tej dobe je tam vždy on, keď príde náhodou nejaký klient, tak mu poradí, pokiaľ je to v jeho silách ho obslúži, a keď je toho väčšie množstvo, tak mu odvezú vodiči na druhý deň. Robil si štatistiku, 14 ľudí príde za mesiac k nim a sú mesiace keď nikto. Podstata ich činnosti zostáva rozvoz veľkým firmám. Od 01.04.2021 prijal nového vodiča, pretože sa im osvedčil rozvoz. Teraz rozvážajú traja, ktorí to spolu namiešajú aj rozvezú. Miešanie z toho je 20% z rozvozu. Potvrdil, že najskôr ponúkol žalobcovi dohodu o skončení pracovného pomeru a že dostane štvormesačné odstupné. Dohodu žalobca nepodpísal, mal k tomu výhrady.
8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení vo veci, listom právneho zástupcu zo dňa 24.01.2022 uviedol, že čo sa týka rozhodnutia zamestnávateľa o racionalizačných opatreniach a znížení stavu zamestnancov, tak s týmto bol žalobca upovedomený a oboznámený, pretože okrem toho, že to bolo žalobcovi odovzdané na jeho pracovnom mieste, bolo to umiestnené aj na oznamovacej tabuli - ako je to vo firme žalovaného zvykom (to potvrdil aj žalobca, keď na pojednávaní dňa 29.10.2021 uviedol, že aj on sám tam pripol svoj doklad o PN). K uvedenému uvádzajú, že žalovaný doklady o PN, ktoré boli na oznamovacej tabuli uznával a teda aj toto preukazuje, že to bola bežná a všetkými akceptovaná komunikácia ohľadom informácií u žalovaného. Ďalším dôkazom o tom, že žalobca o týchto opatreniach vedel, je aj tá skutočnosť, že najskôr mu bola daná možnosť skončenia pracovného pomeru dohodou, z ktorej bol zrejmý aj dôvod skončenia pracovného pomeru - zrušenie pracovného miesta. Tento návrh dohody žalobca preukázateľne dostal, pretože ho sám priložil k žalobe aj spolu s jeho poznámkami a tento návrh dohody mu bol doručený skôr, ako výpoveď (je to zrejmé aj z dátumov uvedených na príslušných dokumentoch). Vo vzťahu k pracovnému zaradeniu žalobcu uviedol, že žalobca skutočne pracoval ako predavač v predajni, ktorá bola v sídle žalovaného a obsluhoval zákazníkov, ktorí do
predajne chodili. Jednou z činností pri predaji je aj miešanie farieb, moridiel a patín, nakoľko niektoré produkty sa predávajú namiešané a teda sa musia miešať. Sám žalobca uvádza, že mu zákazníci, ktorí prišli do predajne v sídle spoločnosti, nosili rôzne vzorky a to dosky, dlažby na miešanie farieb, moridiel a patín. Táto činnosť - miešanie - je taktiež súčasťou predaja, pričom predaj miešaného tovaru predstavuje 10-20% z celkového predaja. Hlavnú časť predaja u žalovaného predstavujú hotové produkty, čo je 80-90%. Teda miešanie moridiel, farieb, patín je len doplnková činnosť. Pracovné zaradenie - miešač farieb - žalovaný nikdy nemal a ani do budúcnosti nebude mať, pretože nie je potrebné takéto pracovné miesto vytvoriť, nakoľko ako uviedli už vyššie, miešanie je súčasťou predaja a pre zákazníkov v sídle miešal predavač (žalobca) a pre zákazníkov, ktorým sa produkty dovážali, miešali vodiči. Receptúry produktov žalobca odcudzil a teraz tvrdí, že sú jeho duševné vlastníctvo. Takéto poznámky sú majetkom žalovaného.
8.1. Čo sa týka kontroly zo strany Inšpektorátu práce, k tejto uvádzajú, že žalobca podal prvý podnet na Inšpektorát práce v decembri 2020. Na základe tohto podnetu bola pracovníčka inšpektorátu práce pani G. preverovať skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v podnete. Inšpektorát práce konštatoval, že žalobca vykonával prácu predavač a miešal produkty pre zákazníkov, čo je súčasťou predaja. Žalovaný nepovažuje a nepovažoval za nutné zmeniť pracovnú zmluvu, nakoľko ako uviedli, predaj miešaných moridiel, farieb a patín nie je podstatná časť predaja (je to len marginálna časť - 10 - 20%). Viac sa predávajú hotové produkty, a to 80-90%.
8.2. Ďalší podnet na Inšpektorát práce podal žalobca v apríli 2021 z dôvodu, že mu nebolo zaplatené odstupné. U žalovaného je zaužívaný výplatný termín - jedenásty deň v mesiaci za predchádzajúci mesiac. Dňa 11.4.2021 (prvý mesiac po ukončení pracovného pomeru) žalobca nedostal odstupné preto, lebo neodovzdal ukončenie práceneschopnosti ku dňu 31.3.2021. Toto skonštatoval aj Inšpektorát práce. Konateľ žalovaného preto kontaktoval všeobecného (praktického) lekára žalobcu, aby vystavil duplikát ukončenia práceneschopnosti. Po obdržaní tohto dokladu bolo vypočítané trojmesačné odstupné a následne vyplatené dňa 29.4.2021 na účet žalobcu. Žalobca si nesplnil základnú povinnosť a to tým, že neinformoval ani nedoručil ukončenie práceneschopnosti zamestnávateľovi. K uvedenému uvádzajú, že žalobcovi bolo riadne vyplatené odstupné v zákonnej lehote (hneď potom, ako si sám žalovaný zistil ukončenie práceneschopnosti žalobcu) a vo výške 3 mesačného odstupného.
8.3. Vo vzťahu k výpovedi z pracovného pomeru a výpovedných dôvodov, tieto považujú za platné. Od marca 2020 bola predajňa zatvorená nariadením hlavného hygienika. Žalovaný začal realizovať predaj rozvozom tovaru a zákazníci to uvítali. Nemusia ísť na predajňu a strácať čas. Predajňa je zatvorená aj v súčasnosti - v roku 2022. Majú za to, že žalobcovi ide v konaní len o finančný prospech. Je to zrejmé aj z dokladov, ktoré sú v spise - to a) návrh dohody o skončení pracovného pomeru, kde napísal, že žiada sumu 4.544,-EUR k 31.12.2020 + pracovať ešte tri mesiace a b) list žalobcu zo dňa 2.2.2021, kde žiada 5.000,-EUR. V uvedených dokladoch sa ani raz nezmienil o tom, že by chcel u žalovaného pracovať naďalej. Takisto počas práceneschopnosti žalobca ani raz nekontaktoval žalovaného - zamestnávateľa, či sa náhodou nezmenila situácia. Pohnútky žalobcu dokresľuje aj fakt, že v decembri 2020 si žalobca vypýtal vianočný bonus vo výške 300,-EUR, hoci naň nemal nárok a odmietol pracovať, kým mu nebude vyplatený. A na pojednávaní dňa 29.10.2021 už žalobca žiadal sumu 8.000,-EUR. Žalobca sa prezentuje na sociálnej sieti Instagram pod firmou Q. ako umelec, výrobca nábytku. Jeden z jeho výrobkov je umiestnený v reštaurácii Y., Š. J. X, G., kde minulý rok zhotovoval doplnky k barovému pultu. Okrem toho ponúka svoje výrobky aj na portáli bazos.sk. Sám žalobca si je vedomý, že pracovný pomer mu skončil (zanikol) dňa 31.3.2021, čo aj sám potvrdil v maile zo dňa 12.4.2021 a tak sa aj správal, keď neodovzdal tlačivá ohľadom PN žalovanému, ale len Sociálnej poisťovni. Súdu na pojednávaní dňa 29.10.2021 predložili k nahliadnutiu tento email, pričom ho súdu opäť zasielajú spolu s týmto vyjadrením. Okrem toho poukazujú aj na tú skutočnosť, že od decembra 2020 do apríla 2021 podal žalobca okrem tejto žaloby celkovo štyri podnety na úrady - dva na Inšpektorát práce a dva na Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Preto ak by aj súd rozhodol o neplatnosti pracovného pomeru - čo veria, že nerozhodne, nakoľko majú za to, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná - ako by mohol žalobca pracovať ďalej vo firme, na ktorú podáva podnety (podľa nich nedôvodné) a správal sa k zamestnávateľovi tak, ako uvádzajú v ich procesnej obrane.
9. Na pojednávaní dňa 23.03.2022 svedok M. Q. vo svojej výpovedi uviedol, je otcom žalobcu a švagrom konateľa žalovaného. U žalovaného pracoval 17 rokov a 8 mesiacov. Na dôchodok išiel 01.08.2019, ešte potom mesiac zaúčal jedného šoféra. V tom čase tam pracoval
žalobca, ktorého pracovná náplň bolo miešanie farieb a moridiel, keď prišiel zákazník, tak chodil do skladu vydávať farbu a on pracoval ako vodič. Farbu si však väčšinou pripravovali vodiči. Žalobca miešal farbu pre zákazníkov. Ďalej uviedol, že činnosť miešania vykonával žalobca stále, pokiaľ tam on pracoval. Takže na predajňu nechodil, neblokoval, na starosti to mala pani V.. Na otázku právneho zástupcu žalovaného koľko percent z predaja tovaru tvoril namiešaný tovar a koľko sa predávali napriamo výrobky, svedok uviedol, že na percentá to nevie povedať, do faktúr nevidel, to by mohla povedať pani V.. Je pravda, že vydával tovar podľa faktúr a mal toľko ľudí, že ledva to skasíroval.
9.1. Svedkyňa D. E. vo svojej výpovedi uviedla, že u žalovaného bola zamestnaná od 01.04.2018 vo funkcii administratívnej pracovníčky. Nie je v príbuzenskom vzťahu k stranám sporu. Pracovná náplň žalobcu spočívala vo vybavovaní zákazníkov, klientov, ktorí prišli na firmu, obsluhovať ich, poradenstvo a mal ich vybaviť, mal na starosti technické veci, poprípade keď niekto zatelefonoval, poradil aj po telefóne. Pripravoval tovar, takže keď prišiel zákazník, on mu tovar pripravil aj mu ho vydal. Materiál priniesol žalobca a potom už to mala na starosti pani V., pokiaľ išlo o zaplatenie ceny. Takto to prebiehalo stále, čo tam pracovala. Počas Covidu sa firma zatvorila, vykonával sa len rozvoz, vtedy to bolo iné aj pre žalobcu, keď boli chvíle, že nebolo čo robiť a robil sa len rozvoz. Potom to už začalo byť horšie aj čo sa týka ich vzťahov, a to medzi ňou a žalobcom. Napríklad keď prišli zákazníci na firmu a poprosila ho, aby ich išiel obslúžiť tak neodpovedal a odmietal to. Bolo to ešte predtým ako žalovaný prijal rozhodnutie, že žalobca je nadbytočný. Nevie prečo sa takto správal proste povedal, že nepríde dopredu. Vtedy žalobca bol v tom čase vzadu a pripravoval tovar, takže išla za ním ohlásiť ho a on odmietol prísť.
9.1.1. Svedkyňa vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že vedela o tom, že žalovaný prijal rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov, s rozhodnutím bola oboznámená, ten papier bol vyvesený na nástenke a takisto to oznámil konateľ žalovaného aj slovne. Tá nástenka bola všetkým prístupná, bola umiestnená v prednej časti, kde boli aj oni, administratíva, aj kde boli zákazníci, keď prišli pre tovar. K potrebe práce žalobcu uviedla, že v podstate tam už nemal čo robiť, pretože bolo práce oveľa menej, vykonával sa vtedy iba rozvoz. Doteraz tak fungujú, že robia iba rozvoz. Takže funkcia predavača nie je potrebná. Materiál si pripravujú šoféri a idú následne na rozvoz. Podľa nej v tom čase, keď bola daná žalobcovi výpoveď, nebolo voľné žiadne pracovné miesto, myslí si, že nebolo voľné miesto ani vodiča.
9.1.2. Na otázku žalobcu, že ho oslovovali aj s pani V. ako technik a teraz povedala, že robil aj technické poradenstvo pre klientov, potom keď prišli na predajňu zákazníci, a potom čo si výrobky objednali, kto to išiel miešať, svedkyňa uviedla, že určité množstvo žalobca. Úlohou žalobcu bolo pripravovať pre zákazníkov to čo chceli. Takže to zobral buď zo skladu, keď to bolo hotové. Určité množstvo jeho činnosti bolo aj miešanie a väčšina bola hotová. Určite to žalobca nerobil od 8:00 hod. do 16:30 hod., pokiaľ ide o miešanie farieb. To bola pracovná doba ale nie doba miešania.
9.1.3. Na otázku žalobcu, či S. Š., jeho kolega ktorého zaúčal, robí dnes to miešanie, svedkyňa uviedla, že pán S. Š. robí šoféra, má aj svoje auto, pripraví si tovar na rozvoz a následne ho rozvezie. Na otázku žalobcu kto pripravuje vo firme žalovaného miešanie moridiel, farieb, tých 20 percent, svedkyňa uviedla, to percento, ktoré sa pripravuje na miešanie robí pán S. Š., má pozíciu šoféra.
9.1.4. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či počas konfliktov so žalobcom ju aj slovne urážal, svedkyňa uviedla, že áno, slovne ju nazval, že je sliepka. Bolo to v čase keď odmietol tých zákazníkov vybaviť. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či vie povedať, ako sa v rámci toho času COVID-u zmenila stratégia firmy, ako to fungovalo, aký bol systém predaja predtým a potom, vzhľadom k predajni, ktorá je v sídle zamestnávateľa, svedkyňa uviedla, že v tom čase sa predajňa zatvorila, zákazníci prestali chodiť a robil sa len rozvoz. V takomto režime je aj teraz predajňa, stále je zavretá. Tiež potvrdila, že v čase pred COVID-om keď bola predajňa otvorená, obsluhoval zákazníkov žalobca. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či vie približne povedať, koľko percent z predaja približne tvoria miešané farby, svedkyňa uviedla, že 20 percent z celkového množstva, tých 80 percent je hotové, čo sa zákazníkovi odovzdá. Tiež potvrdila, že šoféri si chystali tovar sami a v súčasnosti je to stále rovnaké. Na otázku právneho zástupcu žalovaného koľko áut je vyčlenených v spoločnosti na rozvoz tovaru uviedla, že 3 autá, vodičmi sú S. Š., H. S. M. V. Š..
9.1.5. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či bola pritom, keď bola žalobcovi doručená výpoveď, svedkyňa uviedla, že áno. Konateľ žalovaného výpoveď žalobcovi odovzdal, prišiel za žalobcom, ona tam bola s pani V. stála pri nich, a konateľ žalovaného povedal, „tu máš výpoveď prečítaj si to“. Bolo
to v zadnej časti, žalobca sa v tom čase hral na telefóne. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či vie o tom, že by niekedy bola vo firme vytvorená samostatná pozícia miešač farieb, svedkyňa uviedla, že nevie o tom.
9.1.6. Na otázku žalobcu, že spomínala že nebol po ňom prijatý nikto do firmy, teraz spomenula nového šoféra V. Š., svedkyňa uviedla, že V. Š. bol prijatý už po výpovedi danej žalobcovi, mohlo to byť odvtedy asi po 5-6 mesiacov. Nakoľko sa zvýšil rozvoz, lebo už tá činnosť spočívala len v tom. Svedkyňa ďalej vo veci uviedla, že danie výpovede žalobcovi nebolo účelové. Myslí si, že konateľ žalovaného sa snažil vždy každému vyhovieť.
9.2. Svedkyňa H. V. vo svojej výpovedi uviedla, že je zamestnaná u žalovaného druhý rok vo funkcii administratívny pracovník, predtým pracovala pre žalovaného na základe živnosti tú istú agendu, a to od 17.01.2005. Žalobca, keď prišiel nejaký zákazník na firmu, tak jeho úlohou bolo poradiť mu, pripraviť mu ten tovar, prípadne keď bolo treba niečo namiešať, tak to v rámci prípravy namiešal. Kanceláriu majú spojenú s predajňou, žalobca im to tam pripravil a ona to potom nablokovala, žalobca neblokoval. Dodala, že predajňa bola dlhodobo zatvorená v rámci opatrení súvisiacich s COVID-19. Pracovali, ale bol zavedený taký systém, že sa objednávalo telefonicky, mailami a čo si zákazníci objednali, to sa priamo k ním zaviezlo. Priamo v priestoroch sa nepredávalo v tej dobe. V súčasnosti majú naďalej zatvorené. Naďalej to zákazníci nahlasujú telefonicky, mailom, oni zapíšu objednávky, aby si to vodiči idúci na rozvoz mohli rozdeliť. Objednávky si vodiči zoberú, pripravia si to. U žalovaného sú traja vodiči. Rozhodnutie o organizačnej zmene bolo vyvesené na nástenke v kancelárií, takže každý z nich zamestnancov to mohol vidieť. Či to videl žalobca, to uviesť nevie. Podľa nej v tom čase bola pracovná pozícia žalobcu nadbytočná. V súčasnosti sa už neobnovila. Funguje to tým systémom ako povedala. Aj zákazníci si na ten systém zvykli, je to zabehnuté.
9.2.1. Na otázku žalobcu, že tvrdila, že jeho pozícia bola nadbytočná, ale vlastne on na tej pozícií ani nikdy nevykonával činnosť predavača, ale to vykonávali ona, teda svedkyňa a čo teda robil on, svedkyňa uviedla, keď prišiel zákazník žalobca mu poradil, keď bolo treba namiešal, podal mu tovar, pripravil, doniesol mu to, vysvetlil mu technický postup a ona to naúčtovala. Kancelária je spojená s predajňou, akurát je to v jednom priestore. Pokiaľ ide o nadbytočnosť to posudzuje z toho hľadiska, že zákazníci tam nechodili. Na otázku žalobcu, že čo vlastne robil on, či predával alebo miešal, svedkyňa uviedla, že v rámci činnosti to bolo poradenstvo, príprava a miešanie. Miešanie spočívalo asi 10-20 percent činnosti z toho objemu. Na otázku žalobcu, týkajúcu sa doručenia výpovede, svedkyňa uviedla, že vedúci to žalobcovi podal s tým, aby si to prečítal. Žalobca to nekomentoval, konateľ žalovaného to tam položil a odišli. Žalobca o tom, že tam bola položená výpoveď vedel.
9.2.2. Na ďalšiu otázku žalobcu, na akej pozícií pracuje S. Š., svedkyňa uviedla, že nemá prístup k pracovným zmluvám, vie, že rozváža tovar, pripraví si, namieša a rozvezie. Takto to robia traja šoféri. Tiež potvrdila, že vo firme žalovaného sú tri motorové vozidlá, traja šoféri, ktorí si pripravujú tovar sami.
9.2.3. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či vo vzťahu k žalobcovi, keď bola predajňa otvorená, obsluhoval žalobca zákazníkov, svedkyňa uviedla, že keď bola otvorená áno, ale postupom času sa on nezdržiaval stále na predajni, pretože on musel aj v sklade niečo pripraviť, takže potom ho tam chodili ohlásiť. Takže keď nebol v predajni, prišiel zákazník, potom žalobcu ohlásili. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaného v akom režime je predajňa teraz, svedkyňa uviedla že teraz je predajňa zatvorená. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či od COVID-u sa zmenila štruktúra, stratégia vo firme, z hľadiska predaja, svedkyňa uviedla, že za ten čas si zákazníci zvykli na ten spôsob ako predtým, naučili sa telefonicky nahlasovať, keď potrebovali poradiť tak im poradil konateľ žalovaného, šoféri tovar pripravili a rozvážali. Podľa nej miešanie farieb z predaja tvorilo 10-20 percent objemu predaja.
9.2.4. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či existujú vo firme nejaké odbory alebo zástupca zamestnancov, svedkyňa uviedla, že neexistujú. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaného, či podľa nej existovala niekedy, bola vytvorená, u zamestnávateľa pozícia miešač farieb, svedkyňa uviedla, že o takej pozícií hovorené nebolo.
10. Žalobca vo svojej záverečnej reči uviedol, že chce poukázať na to, že tak nákladnú rekonštrukciu si nemohol žalovaný nikdy predtým dovoliť a až teraz pretože prerába celú firmu, a je to dosť podozrivé, že ho vyhodil lebo ho v tom čase nemohol dovoliť, pričom podal dôkaz stiahnutý zo stránky Finstat,
kde je dokázané, že firma za rok, kedy bol vyhodený, má najvyššie tržby až do 500.000,- eur, to je nespochybniteľný dôkaz a následne tie peniaze investoval do svojej firmy, tá rekonštrukcia prebieha od roku 2020 stále. Je evidentné, že nadbytočnosť bola fiktívna a dôvodom nadbytočnosti, výpovede, boli ich nezhody, ktoré začali už kvôli tomu celoplošnému testovaniu, kedy najskôr tvrdil, že môže ísť do práce a v nedeľu, posledný deň, mu oznámil, že nemôže ísť do práce, bude mu odobratá dovolenka a následne 7 dní neplateného voľna. To bol ďalší dôvod, ktorý to všetko vyhrotil. Toto sú dôkazy toho, že žalovaný si tú výpoveď vymyslel, tým ho poškodil a pripravil o stabilný príjem.
11. Právny zástupca žalovaného vo svojej záverečnej reči uviedol, že navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Najskôr sa vyjadrí k dnešnému pojednávaniu, poukazuje na zaujatosť svedka M. Q., ktorý okrem toho, že je otcom žalobcu, bolo aj z jeho správania na dnešnom pojednávaní vidieť, že je vo veci zaujatý, a preto je jeho výpoveď nedôveryhodná. Vo vzťahu k žalobcovi uvádza, že jeho vyjadrenie na dnešnom pojednávaní je nepravdivé, poukazuje na jeho zhodnotenie vyjadrenia na tomto pojednávaní. Ďalej poukazuje na to, že žalobca sám potvrdil aj na tomto pojednávaní, vo vzťahu keď aj hovoril o tých receptoch, že vybavoval a obsluhoval zákazníkov, ktorí prišli na predajňu. Vo vzťahu k svedkyniam uviedol, že tieto vypovedali len to, čo v skutočnosti vnímali svojimi zmyslami, ako to u zamestnávateľa je zaužívané, ako to bolo s výpoveďou, ako spoločnosť zamestnávateľa fungovala a funguje teraz. Z uvedeného, a to čo je podstatné pre toto konanie, je zrejmé, že žalobca bol pre žalovaného nadbytočným, tzn. bol daný dôvod tejto nadbytočnosti a takisto žalovaný vykonal všetky, či už procesné, alebo hmotnoprávne, úkony tak, že výpoveď z pracovného pomeru žalobcu je platná. S poukazom na príslušnú judikatúru vo veci poukazuje na to, že súd by sa mal sústrediť len na základné otázky, a to či ide o organizačné zmeny, či sa stal pracovník nadbytočným, či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou pracovníka a organizačnými zmenami. Majú za to, že okrem výsluchu žalovaného, z listinných dôkazov, ako aj výsluchov svedkov je zrejmé, že organizačné zmeny u žalovaného nastali, pracovník, ktorý mal na starosti predaj v predajni, obsluhu, za obsluhovanie zákazníkov, ktorí prídu na predajňu, tak tento zákazník je nadbytočný a na základe toho je daná aj táto príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou a týmito organizačnými zmenami. Je nesporné, že v súčasnosti pracovné miesto žalobcu nie je nikým obsadené ani vykonávané, a to aj s poukazom na to, že predajňa žalovaného je zatvorená. Práca šoféra je iný druh práce a bolo preukázané, že šoféri si chystajú, pripravujú tovar sami. Takisto je preukázané, že nebolo potrebné a ani nebolo zrealizované a existujúce žiadne nové alebo existujúce pracovné miesto u zamestnávateľa, ktoré by bolo možné žalobcovi poskytnúť, pretože každý si robil tú svoju prácu, tak ako bolo uvedené predtým a nebolo potrebné či už vytvoriť alebo zmeniť pracovné zaradenie alebo pracovné miesto. Poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobca počas celej výpovednej doby za tri mesiace do práce nechodil, lebo bol PN a počas tejto doby nebolo potrebné niekoho iného zamestnanca alebo iného človeka, ktorý by musel vykonávať túto prácu, pretože v tom čase už ten zamestnanec bol nadbytočný. Takisto poukazuje na samotné tvrdenie žalobcu, že jeho pracovný pomer skončil, a to aj s poukazom na listinný dôkaz, mailovú správu, ktorú do spisu doložili. To, že žalobca si bol vedomý, že pracovný pomer skončil preukazuje aj tá skutočnosť, že prevzal odstupné, ktoré mu bolo riadne a v súlade so zákonom, zaplatené. Má za to, že v tomto konaní odznelo veľa tvrdení a informácií, avšak len niektoré sú pre toto konanie dôležité a väčšina tých tvrdení, zo strany žalobcu, sa tohto konania vôbec netýkala. Tak ako ustálená judikatúra hovorí, tak nie je možné akýmkoľvek spôsobom v rámci tohto konania rozporovať alebo napádať rozhodnutie o racionalizačných opatreniach, pretože v tomto prípade nemá povahu právneho úkonu a dokonca judikatúra hovorí, že aj nedodržanie formy sa nepostihuje neplatnosťou. V tomto prípade zamestnávateľ riadne rozhodol, riadne vysvetlil, výpoveď riadne doručil a je preukázané, že toto rozhodnutie aj uviedol do praxe a vlastne na základe tohto sa zmenila aj celková štruktúra a stratégia firmy a systém predaja. Takisto poukazuje na to, že samotná výpoveď má všetky hmotnoprávne náležitosti a dá sa povedať, že táto skutočnosť nie je v tomto konaní sporná. Vo vzťahu k ďalším skutočnostiam poukazuje na všetky tri vyjadrenia žalovaného vo veci, na jeho vyjadrenie na pojednávaní s poukazom na iné listinné dôkazy ako aj výpovede dnes vypočutých svedkýň. Má za to, že súd by sa mal aj zaoberať tou procesnoprávnou skutočnosťou, kedy bola podaná žaloba a s poukazom na § 77 Zákonníka práce má za to, že žaloba nebola podaná riadne a včas v súlade s týmto ustanovením, a teda súd by mal už na základe tohto túto žalobu zamietnuť. V ostatnom ako uviedol poukazuje na všetky ich písomné a ústne vyjadrenia vo veci. Vo vzťahu k záverečnému návrhu poukazuje, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a zaviazal žalobcu zaplatiť trovy konania tak ako bolo uvedené vo vyjadrení žalovaného z 01.06.2021 na konci tohto vyjadrenia z dôvodu právnej istoty, ak by aj predsa len súd dospel k záveru, že by bola žalobca dôvodná, tak poukazuje na to, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, a to aj s poukazom na jeho vyjadrenia plné invektív a ponižovania
konateľa zamestnávateľa, ako aj vzhľadom na jeho pohnútku prečo sa ani nechcel dohodnúť. Preto dáva toto súdu do pozornosti a v prípade, že by žalobu nezamietol, je potrebný tento procesný úkon zo strany žalovaného tak urobený týmto spôsobom, ako bol navrhovaný v písomnom vyjadrení, je zrejmé, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával okrem skutočností že naozaj jeho pracovná pozícia neexistuje, nebol nikým nahradený a takisto aj to, že nie je u zamestnávateľ voľné žiadne pracovné miesto. Toto uviedol z dôvodu právnej istoty, v prvom rade navrhuje, aby súd žalobu zamietol.
12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, konateľa žalovaného Ľ. E., svedkov M. Q., D. E., H. V., oboznámením sa s obsahom pracovnej zmluvy, návrhu dohody o skončení pracovného pomeru, výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, oznámenia žalobcu podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, rozhodnutia žalovaného o racionalizačných opatreniach a znížení stavu zamestnancov, vyjadrenia žalobcu k opätovnému porušeniu pracovnej disciplíny, odpovedi Inšpektorátu práce Nitra, čestného prehlásenia Ing. S. K., ostatných listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
12.1. Dňa 31.05.2006 uzatvoril žalobca, ako zamestnanec, so žalovaným, ako zamestnávateľom, pracovnú zmluvu s dohodnutým dňom nástupu do práce 01.06.2006, s dohodnutým druhom práce predavač, H. XXXXXX. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú.
12.2. Z rozhodnutia žalovaného, označeného ako rozhodnutie zamestnávateľa o racionalizačných opatreniach a znížení stavu zamestnancov zo dňa 01.12.2020 vyplýva, že podľa odseku I. rozhodnutia, žalovaný musí riešiť svoju finančnú situáciu a pretrvávajúcu stagnáciu trhu z dôvodu pandémie, realizácie krokov, ktoré zabezpečia urýchlenú finančnú stabilizáciu a prijatím opatrení na zvýšenie efektivity práce. Medzi tieto kroky patrí najmä zníženie nákladov, a to znížením stavu zamestnancov a zvýšením efektivity práce ostatných zamestnancov. V súvislosti s uvedenými opatreniami SirCOLOR, s.r.o. prijíma rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov spolu o 1 pracovné miesto, a to: Pracovná pozícia predavač - zamestnanec: S. Q., nar, XX.XX.XXXX, bytom E. XX, L. S.. Uvedené rozhodnutie bolo zamestnávateľom prerokované a odsúhlasené dňa 01.12.2020. Z odseku II. rozhodnutia vyplýva, že rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov, ktoré je zároveň rozhodnutím o zrušení uvedeného pracovného miesta, SirCOLOR, s.r.o. prijíma s prihliadnutím na skutočnosť, že po vykonaní racionalizačných opatrení a pri súčasnom zefektívnení práce je schopná plniť svoje úlohy s takto zníženým počtom zamestnancov. Podľa odseku III. rozhodnutia, dôsledkom rozhodnutí uvedených v odseku I. a II. časti je nadbytočnosť zamestnanca, čím je daný výpovedný dôvod uvedený v ustanovení § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Podľa odseku IV. rozhodnutia, nakoľko SirCOLOR, s.r.o. nemá pre zamestnanca inú vhodnú prácu, navrhne mu v prvom rade možnosť skončenia pracovného pomeru dohodou s odstupným, v prípade nesúhlasu zamestnanca dá zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce - takisto so zákonným odstupným. Toto rozhodnutie o racionalizačných opatreniach a znížení stavu zamestnancov spoločnosti SirCOLOR, s.r.o. nadobúda účinnosť dňom vydania.
12.3. Z návrhu dohody o skončení pracovného pomeru vyplýva, že žalovaný, ktorý dohodu aj podpísal a opatril pečiatkou dňom 07.12.2020, navrhol skončenie pracovného pomeru žalobcovi dohodou dňom 31.12.2020 a vyplatenie odstupného za štyri mesiace. Táto dohoda, ako uviedol žalobca, mu bola doručená osobne, ku ktorej mal určité poznámky, ktoré aj vpísal do dohody a samotná dohoda nie je ním podpísaná, takže nedošlo k jej uzavretiu.
12.4. Z listu žalovaného zo dňa 11.12.2020, označeného ako vec: Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny vyplýva, že v súlade s § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce žalovaný týmto upozorňuje žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny - konkrétne sa jedná o nasledovné porušenia pracovnej disciplíny: „V dňoch 31.10 - 01.11.2020 bolo nariadené celoplošné testovanie, ktorého ste sa nezúčastnili. Druhou možnosťou pre občana bola 10 dňová karanténa. Pred nástupom na karanténu ste zamestnávateľa neinformovali, čo počas 10 dní budete dokladovať alebo čerpať. Zamestnávateľ rozhodol o vyčerpaní zvyšnej dovolenky a to 7 dní. Počas tohto obdobia ste nereagovali a nedvíhali telefón a ani neoznámili prípadný nástup do zamestnania. Dňa 16.11.2020 ste nastúpili do zamestnania. Na informáciu o nevykrytých dňoch bola Vaša odpoveď konateľovi firmy, že doklad nemáte, preto Vám bolo udelené neplatené voľno. Dňa 19.11.2020 ste priniesli dodatočne dve potvrdenia od lekára na deň
11.11.2020 a 13.11.2020, ktoré ste nepovažovali za dôležité odovzdať konateľovi firmy, ale pripli ste ich na nástenku“.
12.4.1. „Dňa 27.11.2020 ste znovu neprišli do zamestnania s tým, že 26.11.2020 ste oznámili konateľovi firmy, že idete s rodinným príslušníkom na kontrolu k lekárovi. V pondelok 30.11.2020 Vás konateľ firmy vyzval, aby ste dokladovali dochádzku dňa 27.11.2020. Vaša odpoveď bola, že žiadny doklad nemáte a bolela Vás hlava, tak ste zostali doma a máme Vám vykázať dovolenku, ktorú ste však už mali vyčerpanú, preto Vám bolo udelené neplatené voľno“.
12.4.2. V pracovnej náplni predavača máte aj činnosť príprav farieb a tovaru podľa potrieb zákazníkov. Túto prácu ste vykonávali bez problémov 12 rokov, ale v poslednej dobe túto prácu odmietate vykonávať a navyše odmietate vykonávať aj práce nariadené konateľom firmy. Dňa 26.11.2020 ste boli požiadaný, aby ste pripravili tovar pre dvoch zákazníkov, čo ste odmietli. Niektoré pracovné činnosti v spoločnosti nebolo možné vykonať, nakoľko ste svojvoľne zobrali z firmy pracovné postupy pri miešaní farieb, a to za celý rok 2020 a tieto ste odmietli dňa 02.12.2020, na vyzvanie konateľa firmy, vrátiť. Takisto ste svojvoľne zobrali z firmy diaľkový ovládač od vstupných brán a aj tento ste odmietli vrátiť. Všetky vyššie uvedené skutočnosti považujeme za porušenie pracovnej disciplíny. Uvedené porušenie pracovnej disciplíny vyplýva z porušenia ustanovenia § 81 Zákonníka práce, ako aj z ustanovení iných právnych predpisov, ktoré ste nedodržali. Upozorňujeme Vás, že v prípade, ak ešte raz - v nasledujúcich šiestich mesiacoch
- porušíte pracovnú disciplínu, budeme postupovať v súlade s § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce a bude Vám daná výpoveď z pracovného pomeru, resp. bude možné použiť aj § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce“.
12.5. Z výpovede žalovaného zo dňa 11.12.2020 vyplýva, že žalovaný dal žalobcovi výpoveď pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Z výpovede ďalej vyplýva, že: „Na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 01.06.2006 vykonávate prácu predavača. Naša firma prechádza organizačnými zmenami a znižuje stav zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, na základe čoho bolo zrušené Vaše pracovné miesto. Keďže bolo zrušené Vaše pracovné miesto a nemáme možnosť' Vás ďalej zamestnávať a ani nemáme pre Vás inú vhodnú prácu, stávate sa nadbytočným“. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalovaný dáva žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Súčasne žalovaný vo výpovedi uvádza, že v súlade s § 76 Zákonníka práce má žalobca nárok na odstupné v sume trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
12.6. Oznámením žalobcu žalovanému zo dňa 30.12.2020 žalobca oznamuje zamestnávateľovi, že dňa 14.12.2020 dostal neplatnú výpoveď, na základe fiktívnej nadbytočnosti, a preto trvá na tom, aby ho žalovaný aj naďalej zamestnával.
12.7. Z písomnej odpovede na podanie Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 10.02.2021, adresovanej žalobcovi, vyplýva, že pri výkone inšpekcie práce boli zamestnávateľom predložené doklady súvisiace pracovnoprávnym vzťahom žalobcu a so skutočnosťami uvedenými v podaní, bolo zistené nasledovné: „Zamestnávateľ s Vami uzatvoril pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.05.2006 s dohodnutým druhom práce: predavač, H. XXXXXX. Podľa zistených skutočností ste vykonávali súčasne s prácou predavača aj prípravu - miešanie farieb pre zákazníka, uvedená činnosť pribudla postupne počas pracovného pomeru, kedy sa práce u zamestnávateľa zmenili. Zamestnávateľ Vám nevyhotovil písomnú dohodu o zmene pracovnej zmluvy, a to zmenu druhu práce, čím porušil § 54 Zákonníka práce. Vo Vašej pracovnej zmluve Vám zamestnávateľ neuviedol podstatnú náležitosť, a to stručnú charakteristiku druhu práce. Z odpovede tiež vyplýva, že v mesiaci november 2020 zamestnávateľ bez žiadosti žalobcu mu poskytol pracovné voľno bez náhrady mzdy, čím porušil § 141 ods. 3 písm. c) Zákonníka práce“.
12.8. Z odpovede Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 18.05.2021 na podanie žalobcu vyplýva, že „pri výkone inšpekcie práce boli zamestnávateľom predložené doklady súvisiace s Vašim pracovnoprávnym vzťahom a so skutočnosťami uvedenými v podaní, bolo zistené nasledovné: Zamestnávateľ s Vami uzatvoril pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 3 1.05.2006. Dňa 14.12.2020 Vám zamestnávateľ dal výpoveď pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorú ste odmietli prevziať. Uvedenú skutočnosť svojim podpisom potvrdili svedkovia. Účinky doručenia výpovede nastali vo Vašom prípade aj po odmietnutí prijatia danej výpovede. Váš pracovný pomer sa mal podľa výpovede skončiť uplynutím trojmesačnej výpovednej doby a následne po skončení
pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne Vám mal zamestnávateľ vyplatiť odstupné vo výške trojnásobku Vášho priemerného mesačného zárobku. Podľa predložených dokladov - preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ste bolí od 28.12.2020 dočasne práceneschopný. Zamestnávateľovi ste neoznámili trvanie Vašej pracovnej neschopnosti, na základe čoho zamestnávateľ nemal informáciu o uplynutí Vašej ochrannej doby“.
12.9. Na pojednávaní dňa 23.03.2022 mal byť vypočutý ako svedok Ing. S. K.. Právny zástupca žalovaného predložil jeho čestné vyhlásenie, s tým, že nebude potrebná jeho výpoveď. Z čestného vyhlásenia Ing. S. K. vyplýva, že od roku 2009 spolupracuje s obchodnou spoločnosťou SirCOLOR, s.r.o. tým spôsobom, že od spoločnosti nakupuje tovar. V minulosti (do marca roku 2020) si tovar chodil kupovať najmä do predajne do sídla spoločnosti SirCOLO, s.r.o., kde ho obsluhoval a tovar vydával pán S. Q.. Komponenty k miešaným produktom kupoval v základných (výrobných) baleniach a miešanie farieb prevádzkuje vo vlastnej réžií. Od marca roku 2020 do súčasnosti došlo k zmene spôsobu predaja v spoločnosti SirCOLOR, s.r.o. tým spôsobom, že si tovar objedáva elektronicky a tovar mu do Trnavy vozia šoféri spoločnosti SirCOLOR, s.r.o. Čestné vyhlásenie datované dňom 22.03.2022.
13. Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce, Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.
14. Podľa § 63 ods. 1 písm. b), 2 Zákonníka práce, Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, alebo o výpoveď podľa odseku 1 písm. f), iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.
15. Podľa § 74 Zákonníka práce, Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
16. Podľa § 77 Zákonníka práce, Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
17. Výpoveď je jednostranným právnym úkonom, na ktorý sú oprávnení zamestnávateľ i zamestnanec. Na základe výpovede sa pracovný pomer končí uplynutím výpovednej doby ustanovenej v § 62. Zákonník práce predpisuje pre platnosť výpovede obsahové a formálne náležitosti. Obsahovými
náležitosťami sú: a) prejav vôle jedného účastníka pracovného pomeru skončiť pracovný pomer, b) presné vymedzenie výpovedného dôvodu. Ide o hmotnoprávne podmienky výpovede, ich nesplnenie zákon spája so sankciou neplatnosti tohto právneho úkonu.
17.1. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone a dôvod výpovede musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Výpovedný dôvod použitý vo výpovedi z pracovného pomeru je charakterizovaný skutkovým vymedzením, súd pri posúdení, o aký výpovedný dôvod ide vychádza zo skutkového opísania tohto dôvodu. Skutková konkretizácia výpovedného dôvodu je potrebná, aby nebolo možné dodatočne tento dôvod meniť. Na druhej stane Zákonník práce od zamestnávateľa nepožaduje, aby rozhodné skutočnosti boli opísané do najmenších podrobností. Na podanie platnej výpovede postačuje, ak zamestnávateľ výpovedné dôvody skutkovo vymedzí tak, aby ich bolo možné akceptovať na základe laického pochopenia, netreba vo výpovedi uviesť všetky detaily a rozvádzať ich do podrobností.
18. Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť skončiť pracovný pomer so zamestnancom z dôvodu jeho nadbytočnosti. K takémuto kroku pristúpi vtedy, keď potrebuje znížiť rozsah pracovnej sily a zamestnanca už na výkon práce nepotrebuje. Preto zákonník práce v § 61 ods. 3 ukladá povinnosť, v zmysle ktorej zamestnávateľ, ktorý dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto, a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.
18.1. Ak sa zamestnávateľ rozhodne zrealizovať organizačné zmeny (zmeniť výrobné, technologické postupy, zavádzať nové výrobné zariadenia) a zmeniť tak systém práce, systém úloh, technologické vybavenie, resp. inak zvýšiť efektívnosť svojej činnosti a v dôsledku toho zamestnávateľ nepotrebuje výkon práce od zamestnanca, tento zamestnanec sa pre neho stane nadbytočný. Nadbytočnosť musí byť v príčinnej súvislosti so zmenami v úlohách zamestnávateľa, jeho technického vybavenia alebo inými organizačnými zmenami, alebo musí súvisieť s rozhodnutím o znížení stavu zamestnancov, ktoré má zvýšiť efektívnosť práce. Tieto organizačné zmeny sa musia priamo dotknúť pracovnej pozície daného zamestnanca, s ktorým zamestnávateľ končí pracovný pomer výpoveďou pre tento výpovedný dôvod.
18.2. Zamestnávateľ musí prijať rozhodnutie o organizačnej zmene v písomnej forme. Rozhodnutie o tom, s ktorým zamestnancom zamestnávateľ skončí pracovný pomer pre nadbytočnosť, je výlučne v rozhodovacej právomoci zamestnávateľa. V súdnej praxi je pre zamestnávateľov ťažko preukázateľné, že organizačná zmena bola bezprostrednou príčinou straty potreby výkonu práce toho konkrétneho zamestnanca. Preto pri formulovaní samotného rozhodnutia o organizačnej zmene, alebo o znížení stavu zamestnancov, s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, ,je dôležité vyporiadať sa so všetkými aspektmi takejto zmeny a jej následkami v podobe nadbytočnosti práce určitej pracovnej pozície. Pri skúmaní platnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti je predmetom skúmania súdu aj skutočnosť, či rozhodnutie o organizačnej zmene, zahŕňajúce aj zníženie počtu zamestnancov, bolo prijaté s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce.
18.3. U zamestnávateľa môže nastať zmena v organizácií jeho činností a úloh tak, že nebude potrebovať výkon niektorých prác zamestnancov a tí sa pre neho stanú nadbytočnými. Nadbytočným je pre zamestnávateľa nielen zamestnanec, ktorého dohodnutý výkon práce už nebude zamestnávateľ potrebovať v celom rozsahu, ale aj zamestnanec, ktorému odpadne len časť pracovnej náplne, alebo len niektorá z viacerých doteraz vykonávaných prác.
18.4. Aby mohol zamestnávateľ uplatniť výpovedný dôvod nadbytočnosti zamestnanca, musia byť splnené nasledovné predpoklady: a) zamestnávateľ musí prijať písomné rozhodnutie o organizačnej zmene, b) musí byť daná nadbytočnosť zamestnanca a c) príčinná súvislosť medzi rozhodnutím o organizačnej zmene a nadbytočnosti zamestnanca. V čase podávania výpovede musí byť už o organizačnej zmene rozhodnuté a jej realizácia musí byť už zabezpečená tak, aby bolo nepochybné, že v organizačnej zmene dôjde v dohľadnom čase, ktorý sa spravidla rovná výpovednej dobe. Stav nadbytočnosti treba skúmať ku dňu účinnosti organizačnej zmeny.
18.5. Písomné rozhodnutie zamestnávateľa sa nepovažuje za právny úkon ale iba za skutočnosť - faktický úkon. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je možné skúmať platnosť rozhodnutia ako právneho úkonu. Rozhodnutie zamestnávateľa podľa judikatúry nie je samo o sebe spôsobilé vyvolať následky v právnych vzťahoch, nie je teda preskúmateľné súdom. Súd môže skúmať len to, či skutočne rozhodnutie bolo prijaté a či ho prijal oprávnený subjekt. Zákonník práce ani iné právne predpisy neustanovujú, akým spôsobom má byť zamestnanec informovaný o rozhodnutí zamestnávateľa o organizačnej zmene. V nadväznosti na judikatúru by postačovalo, ak by sa zamestnanec oboznámil s rozhodnutím o organizačnej zmene až vo výpovedi z pracovného pomeru. Podstatné informácie o organizačnej zmene by mali byť uvedené aj vo výpovedi, a to najmä z dôvodu, aby bol výpovedný dôvod dostatočne skutkovo vymedzený a aby bola preukázateľná aj príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnou zmenou. Je nevyhnutné, aby zamestnanec, ktorého sa rozhodnutie o organizačnej zmene týka, bol s jej obsahom oboznámený najneskôr vo výpovedi z pracovného pomeru.
18.6. Výber nadbytočného zamestnanca prináleží zamestnávateľovi. V súdnom spore súd neskúma výber nadbytočného zamestnanca. Skúma len, či existovala organizačná zmena a či v jej dôsledku sa stal zamestnanec nadbytočný.
19. Ustanovenie § 63 ods. 2 Zákonníka práce upravuje takzvanú ponukovú povinnosť zamestnávateľa. Ponuka vhodnej práce pred daním výpovede za považuje za hmotnoprávnu podmienku platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa. Ponukovú povinnosť musí zamestnávateľ splniť ešte predtým, než pristúpi k výpovedi. Malo by ísť pritom o akúkoľvek voľnú pracovnú pozíciu, ktorú je zamestnanec spôsobilý vykonávať a zamestnávateľ nie je povinný ponúkať pracovné podmienky, na ktoré bol zamestnanec doteraz zvyknutý a spájali sa s jeho doterajšou pozíciou, ale ponúka také, ktoré vyplývajú z ponúknutej pozície. Takže ponúknutá vhodná práca nemusí zodpovedať doteraz vykonávanému druhu práce, môže to byť akákoľvek práca, ktorá je pre zamestnanca vhodná. Musí ísť o prácu, na ktorú zamestnanec spĺňa zdravotné predpoklady a zamestnávateľ by mal prihliadnuť aj na to, aby iná práca bola vhodná pre zamestnanca aj vzhľadom na jeho schopnosti a kvalifikáciu.
20. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, podľa § 74 Zákonníka práce, je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať toto skončenie so zástupcami zamestnancov, inak je výpoveď neplatná. Nakoľko Zákonník práce formu prerokovania neupravuje, možno využiť preto akúkoľvek formu, ktorá nevzbudí pochybnosti o tom, že k prerokovaniu došlo. Cieľom prerokovania skončenia pracovného pomeru je podľa ustálenej judikatúry ochrana zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie.
21. Predmetom konania je určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru na základe výpovede zo stany žalovaného, ako zamestnávateľa, v zmysle § 63 ods. 1 pís. b) Zákonníka práce, a to listom žalovaného zo dňa 11.12.2020. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalobca vidí v tom, že výpoveď, ktorá mu bola daná dňa 14.12.2020 bola určite celkom vymyslená, keď žalovaný neprechádza žiadnymi organizačnými zmenami, pričom jeho pracovná náplň bolo miešanie farieb zákazníkom. Podľa žalobcu bolo nezodpovedné voči fungovaniu firmy skončiť pracovný pomer z organizačných dôvodov práve s ním. Poukázal tiež zo strany žalovaného na určitú diskrimináciu a šikanózne správanie konateľa žalovaného voči nemu. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného o racionalizačných opatreniach zo dňa 01.12.2020 bolo vypracované dodatočne až po výpovedi, ktorá mu bola daná ku dňu 14.12.2020. S týmto rozhodnutím nebol oboznámený. O rozhodnutí o organizačnej zmene sa dozvedel prvýkrát keď mu to bolo poslané spolu s vyjadrením žalovaného. Z dôvodov, pre ktoré podáva žalobu uvádza tiež nesplnenie ponukovej povinnosti zo strany žalovaného, keď mu nebola navrhnutá ani iná práca, napríklad práca šoféra. Podľa žalobcu jeho prácu začal vykonávať namiesto žalobcu S. Š., na ktorú pozíciu ho konateľ žalovaného posunul a žalovaný na jeho doterajšie miesto šoféra, t.j. S. Š., prijal iného človeka.
21.1. V prípade posúdenia dôvodnosti použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce treba vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo k takej organizačnej zmene, ktorá by robila zamestnanca nadbytočným z hľadiska jeho funkcie a náplne práce.
22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 31.05.2006 uzatvoril žalobca so žalovaným pracovnú zmluvu s dohodnutým nástupom do práce dňa 01.06.2006 a miestom výkonu práce L. S., J.. M.. E. X, s tým, že v roku 2008 došlo k presťahovaniu spoločnosti žalovaného do Hosťoviec. Ako druh práce bol v pracovnej zmluve uvedený predavač, H. XXXXXX. Dňa 01.12.2020 prijal žalovaný rozhodnutie zamestnávateľa o racionalizačných opatreniach a znížení stavu zamestnancov, vzhľadom
na finančnú situáciu a pretrvávajúcu stagnáciu trhu z dôvodu pandémie, zabezpečenia urýchlenej finančnej stabilizácie a zvýšenia efektivity práce, v ktorej súvislosti bolo prijaté rozhodnutie žalovaným o znížení stavu zamestnancov o jeho pracovné miesto, ktorým bola pracovná pozícia predavač, s uvedením konkrétneho zamestnanca S. Q., t.j. žalobcu. Z rozhodnutia tiež vyplýva že bolo prijaté s prihliadnutím na skutočnosť, že po vykonaní racionalizačných opatrení a pri súčasnom zefektívnení práce je žalovaný schopný plniť svoje úlohy s takto zníženým počtom zamestnancov. Podľa tohto rozhodnutia, a to odseku IV. žalovaný uvádza, že nemá pre žalobcu inú vhodnú prácu a navrhne mu v prvom rade možnosť skončenia pracovného pomeru dohodou a v prípade jeho nesúhlasu mu bude daná výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Návrh dohody bol vypracovaný žalovaným, ktorý žalovaný podpísal dňom 07.12.2020, s ktorou dohodou žalobca nesúhlasil. Následne listom zo dňa 11.12.2020 dal žalovaný žalobcovi výpoveď pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Z dôvodov výpovede vyplýva, že prechádza firma žalovaného organizačnými zmenami a znižuje stav zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, na základe čoho bolo zrušené miesto žalobcu a žalovaný nemá možnosť žalobcu ďalej zamestnávať a ani nemá pre neho inú vhodnú prácu a stáva sa nadbytočným. K doručeniu výpovede došlo dňa 14.12.2020, čo potvrdil vo veci aj samotný žalobca, ktorý s výpoveďou nesúhlasil a dal to na vedomie žalovanému, dňa 30.12.2020, keď oznámil písomne žalovanému, že výpoveď považuje za neplatnú na základne fiktívnej nadbytočnosti.
23. Podľa ustanovenia § 61 ods. 2 Zákonníka práce, dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že dôvod výpovede musí byť v písomnej výpovedi z pracovného pomeru uvedený tak, aby boli zrejmé skutočné dôvody, ktoré viedli zamestnávateľa k tomu, že rozväzuje so zamestnancom pracovný pomer. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platnej výpovede z pracovného pomeru je potrebné, aby výpovedný dôvod bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých zamestnávateľ vidí naplnenie zákonného výpovedného dôvodu tak, aby neskôr nevznikli pochybnosti, z akého dôvodu je daná výpoveď. Pri úvahe, akým spôsobom má byť výpovedný dôvod konkretizovaný tak, aby boli splnené požiadavky vyplývajúce z ustanovenia § 61 ods. 2 Zákonníka práce, treba mať na zreteli, že ustanovenie § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce vymedzuje len skutkové podstaty pre danie výpovede. K tomu, aby bolo možné v danom prípade posúdiť, či výpoveď z pracovného pomeru je platným právnym úkonom, je potrebné zistiť, či nastali také skutočnosti, ktoré právna norma predpokladá ako dôvod k rozviazaniu pracovného pomeru. Dôvod výpovede je taxatívne stanovený v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ môže dať výpoveď ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, alebo o iných organizačných zmenách. Dôvod výpovede z pracovného pomeru musí byť uvedený nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov uvedených v ustanovení § 63 ods. 1 Zákonníka práce bol uplatnený, ale súčasne takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v čom sa vidí konkretizácia použitia dôvodu po skutkovej stránke, čo zaisťuje, že nevzniknú pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol so zamestnancom rozviazaný pracovný pomer.
23.1. Z listu žalovaného zo dňa 11.12.2020, označeného ako výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, vyplýva, že žalovaný prechádza organizačnými zmenami a znižuje stav zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, na základe čoho bolo zrušené pracovné miesto žalobcu. Keďže bolo zrušené a žalovaný nemá možnosť' žalobcu ďalej zamestnávať a ani nemá pre žalobcu inú vhodnú prácu, stáva sa nadbytočným. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalovaný dáva žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Z uvedeného je zrejmé, z akého dôvodu, z dôvodov uvedených v ustanovení § 63 ods. 1 Zákonníka práce, bola žalobcovi daná výpoveď, v čom sa vidí dôvod výpovede, keď ustanovenie § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce obsahuje jediný výpovedný dôvod, ktorým je nadbytočnosť zamestnanca vzhľadom na prijaté rozhodnutie o organizačných zmenách a tiež k akej organizačnej zmene došlo. Z obsahu výpovede sa tak žalobca dozvedel podstatné informácie o organizačnej zmene u žalovaného a tiež to, čo bolo dôvodom výpovede.
23.2. Z uvedeného vyplýva, že výpoveď je z formálno-právnych dôvodov v súlade s ustanovením § 61 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 14.12.2020, čo vo veci samotný žalobca potvrdil.
24. K predpokladom pre danie výpovede z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) patrí to, že o zmene úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách muselo byť prijaté zamestnávateľom, alebo príslušným orgánom, rozhodnutie, podľa ktorého sa konkrétny zamestnanec stal nadbytočným a že tu je príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a prijatými organizačnými zmenami. Zamestnanec, ktorého sa rozhodnutie týka, musí byť s ním oboznámený.
24.1. V danej veci žalobca namietal riadne prijatie rozhodnutia a jeho oboznámenie s rozhodnutím o organizačnej zmene, prijatej žalovaným, ktoré podľa neho bolo vypracované dodatočne. Z dokazovania mal súd za preukázané, že o rozhodnutí o organizačných zmenách sa dozvedel žalobca z obsahu výpovede, kde sa uvádza, že žalovaný prechádza organizačnými zmenami a znižuje stav zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, na základe čoho bolo zrušené pracovné miesto žalobcu. Keďže bolo zrušené a žalovaný nemá možnosť' žalobcu ďalej zamestnávať a ani nemá pre žalobcu inú vhodnú prácu, stáva sa nadbytočným. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalovaný dáva žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Z výpovede konateľa žalovaného vyplýva, že rozhodnutie o organizačných zmenách z 01.12.2020 položil žalobcovi na pracovný stôl v priebehu pracovnej doby dňa 01.12.2020 a rozhodnutie bolo ešte vyvesené aj na nástenke od 01.12.2020, ktorá sa nachádza v obchodných priestoroch, kde sa žalobca pohyboval, kde sa zverejňovali potrebné informácie. Uvedené potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa D. E., keď vo svojej výpovedi uviedla, že vedela o tom, že žalovaný prijal rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov. S rozhodnutím bola oboznámená, rozhodnutie bolo vyvesené na nástenke, ktorá bola všetkým prístupná, umiestnená v prednej časti, kde sa zdržiavala administratíva a kde boli i zákazníci, keď prišli pre tovar. Z uvedeného tak vyplýva splnenie podmienky zo strany žalovaného prijatia rozhodnutia a oboznámenie žalobcu s rozhodnutím o organizačnej zmene najneskôr vo výpovedi z pracovného pomeru.
25. Podmienkou pre platnosť výpovede je v zmysle § 74 povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov, inak je výpoveď neplatná. Ide o splnenie hmotnoprávnej podmienky, k splneniu ktorej musí dôjsť predtým, než zamestnávateľ voči zamestnancovi prejaví vôľu skončiť pracovný pomer s ním jednostranne z určitého výpovedného dôvodu. Zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník (§11a, ods. 1, prvá veta Zákonníka práce).
25.1. Ak na pracovisku nepôsobí žiadna forma zastúpenia zamestnancov, môže zamestnávateľ konať samostatne. V zmysle § 12 Zákonníka práce nemá výpoveď s kým prerokovať, a teda ani nemôže povinnosť podľa § 74 Zákonníka práce realizovať. Zákonník práce neustanovuje alternatívnu povinnosť prerokovania so zamestnancom.
25.2. Pretože u žalovaného nepôsobila a nepôsobí žiadna forma zastúpenia zamestnancov, nebol dôvod vo veci posudzovať podmienku prerokovania výpovede danej žalobcovi.
26. Vo veci sa súd ďalej zaoberal preskúmaním výpovedného dôvodu daného podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pričom aby mohol zamestnávateľ uplatniť výpovedný dôvod nadbytočnosti zamestnanca, musia byť splnené stanovené predpoklady: a) zamestnávateľ musí prijať písomné rozhodnutie o organizačnej zmene, b) musí byť daná nadbytočnosť zamestnanca, c) príčinná súvislosť medzi rozhodnutím o organizačnej zmene a nadbytočnosti zamestnanca. O rozhodnutie o organizačnej zmene, resp. organizačných zmenách, ide iba vtedy, ak sledovalo zmenu úloh zamestnancov, technického vybavenia, zníženia počtu zamestnancov a organizačnú zmenu za účelom zvýšenia efektívnosti práce. V prípade, že rozhodnutie o organizačných zmenách sleduje iné ciele, ako je napríklad zbavenie sa zamestnanca, nebol naplnený tak jeden z predpokladov uplatnenia výpovedného dôvodu nadbytočnosti zamestnanca. V takom prípade možno konštatovať, že rozhodnutie nebolo prijaté a na tom nič nemení to, že rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách nie je právnym úkonom a samo o sebe ho nemožno preskúmavať z hľadiska platnosti.
26.1. Jedným z predpokladov, uvedených vyššie v odseku, je prijatie rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene, k čomu došlo tak, ako je to uvedené vyššie v tomto rozsudku, v odseku 25. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 01.12.2020, označeného ako rozhodnutie o racionalizačných opatreniach a znížení stavu zamestnancov vyplýva, že musí riešiť finančnú, situáciu pretrvávajúcu stagnáciu trhu z dôvodu pandémie, zabezpečiť urýchlenú finančnú stabilizáciu prijatím opatrení na
zvýšenie efektivity práce najmä znížením nákladov a najmä znížením stavu zamestnancov a zvýšením efektivity práce ostatných zamestnancov. V tejto súvislosti tak rozhodol, že sa ruší jedno pracovné miesto, a to pracovná pozícia predavača konkrétneho zamestnanca, ktorým bol žalobca. Takže išlo o konkrétne jedno pracovné miesto, ktoré zastával žalobca, ktorý namietal potrebu jeho ním vykonávanej práce pre žalovaného, t.j. miešanie farieb, ktorú po ňom začal vykonávať S. Š.. Tieto tvrdenia žalobcu neboli v konaní preukázané. Z obsahu pracovnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, vyplýva dohodnutý druh práce predavač. Podľa žalobcu jeho pracovnou náplňou bolo miešanie farieb, ktoré tvrdenie poprel žalovaný keď uviedol, že v spoločnosti nemajú žiadne pracovné miesto, ktoré by sa týkalo výlučne miešania farieb. Miešanie farieb predstavuje pomerne menšiu časť jeho podnikania a väčšia časť pripadá na priamy predaj hotových výrobkov priamo od výrobcu. Činnosť miešania farieb je súčasťou predaja, ktorá predstavuje u žalovaného 10 - 20 percent z celkového predaja. Hlavnú časť predaja predstavujú hotové produkty, čo je 80 - 90 percent. Miešania farieb, podľa žalovaného, bolo len jednou z náplní práce predavača. Z výpovede konateľa žalovaného vyplýva, že žalobca miešal farby len na predajni a nikdy nie pre vodičov, ktorí si sami miešali farby a tiež si sami nachystali tovar pre rozvoz. Potvrdil to aj otec žalobcu M. Q. vo svojej svedeckej výpovedi, keď uviedol, že žalobca miešal farbu pre zákazníkov. Vodiči si farbu väčšinou pripravovali sami, toľko z výpovede svedka. Z výpovede svedkyne D. E. mal súd za preukázané, že pracovná náplň žalobcu spočívala vo vybavovaní zákazníkov, klientov, ktorí prišli na firmu, obsluhovať ich, tiež spočívala v poradenstve z jeho strany a mal na starosti technické veci. Pripravoval tovar pre zákazníka a tento mu aj vydával. Materiál prinášal žalobca do predajne, vyúčtovanie už mala na starosti pani V.. Z výpovede svedkyne H. V. vyplýva, že pokiaľ išlo o pracovnú činnosť žalobcu, tak keď prišiel nejaký zákazník na firmu jeho úlohou bolo mu poradiť, pripraviť mu tovar, prípadne keď bolo treba niečo namiešať, tak to v rámci prípravy namiešal. Kanceláriu majú spojenú s predajňou, žalobca to zákazníkovi pripravil a ona to potom nablokovala. Tiež uviedla, že miešanie spočívalo v 10 -20 percent činnosti celkového objemu predaja.
26.2. Zákon umožňuje zamestnávateľovi prijať rozhodnutie o organizačnej zmene, aby tak mohol regulovať počet svojich zamestnancov. Z dokazovania vyplýva, že organizačná zmena sa priamo dotkla pracovnej pozície žalobcu, tak ako bola uvedená v rozhodnutí o organizačnej zmene s uvedením mena žalobcu ako zamestnanca, ktorého sa organizačná zmena týkala. Žalobca bol zamestnaný u žalovaného v pracovnej pozícií, ktorá rozhodnutím o organizačnej zmene bola zrušená a tým sa stal žalobca nadbytočným pre žalovaného, pretože žalovaný nemal možnosť žalobcu ďalej zamestnávať.
27. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje zamestnávateľ a súd nie je oprávnený rozhodnutie v tomto smere preskúmavať. V danej veci bola nadbytočnosť preukázaná vykonaným dokazovaním, v ktorom žalovaný preukázal, že prechádzal organizačnými zmenami, ktoré súviseli s celosvetovou situáciou a bol nútený sa prispôsobiť k situácií. Ako uviedol žalovaný v priebehu roka 2020 mali viac predajňu zatvorenú ako otvorenú, počas pandémie a núdzového stavu odberateľov zásobovali priamym dovozom na ich prevádzky, produktov pre odberateľov na ich prevádzky pripravovali a pripravujú vodiči, ktorí objednávaný tovar aj rozvezú. Na základe toho, že predajňa bola dlhodobo zatvorená a zákazníci nahlasovali objednávky telefonicky alebo emailom na rozvoz priamo do ich prevádzok, žalovaný sa rozhodol zrušiť pracovnú pozíciu predavač, ktorú vykonával žalobca. Žalovaný vo veci poukázal najmä na tú skutočnosť, že boli nútení zareagovať na pandemickú situáciu a zmeniť systém predaja, a to dovozom aj malým odberateľom, ktorý sa mu osvedčil. Uvedené potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa D. E., keď uviedla, že počas Covidu sa firma zatvorila, vykonával sa len rozvoz a vtedy to bolo iné aj pre žalobcu, keď boli chvíle, keď nemal čo robiť, pretože práce bolo menej a vykonával sa vtedy iba rozvoz. Tiež uviedla, že doteraz tak fungujú, že robia iba rozvoz, takže funkcia predavača nie je potrebná. Materiál si pripravujú šoféri a idú následne na rozvoz. Z výpovede svedkyne H. V. vyplýva, že predajňa bola dlhodobo zatvorená v rámci opatrení súvisiacich s COVID-19. pracovali, ale bol zavedený taký systém, že sa objednávalo telefonicky, mailami a čo si zákazníci objednali, to sa priamo k nim zaviezlo. Priamo v priestoroch sa nepredávalo. V súčasnosti majú naďalej zatvorené. Naďalej to zákazníci nahlasujú telefonicky, mailom, oni si zapíšu objednávky, aby si to vodiči, idúci na rozvoz, mohli rozdeliť. Podľa nej pracovná pozícia žalobcu sa stala nadbytočná a v súčasnosti sa už neobnovila. Z dokazovania mal tak súd za preukázané, že u žalovaného nastala po prijatí rozhodnutia o organizačnej zmene zmena v organizácií činnosti úloh do takej miery, že nepotreboval výkon práce vykonávanej žalobcom. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že nadbytočným je pre zamestnávateľa nielen zamestnanec, ktorého dohodnutý výkon práce už nebude zamestnávateľ potrebovať v celom rozsahu, ale aj zamestnanec, ktorému odpadne len časť pracovnej náplne, alebo len niektorá z viacerých doteraz vykonávaných prác.
28. Z ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce vyplýva, že ponuková povinnosť zamestnávateľa predstavuje hmotnoprávnu podmienku platnosti výpovede. Citované ustanovenie dáva zamestnávateľovi dve alternatívy: po 1. ak nemá možnosť zamestnanca naďalej zamestnávať, čo znamená, že nemá pre zamestnanca žiadnu prácu (ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať) v takom prípade ponukovú povinnosť nemá; po 2. ak má pre zamestnanca také voľné pracovné miesto, ktoré je pre neho vhodné, je povinný predtým, než dá zamestnancovi výpoveď, túto prácu zamestnancovi ponúknuť, inak nie je splnená podmienka uvedená v ustanovení § 63 ods. 2 Zákonníka práce.
28.1. Žalobca v predmetnej veci namietal, že zo strany žalovaného nebola splnená ponuková povinnosť, keď mu neponúkol žalovaný prácu šoféra, pričom jeho prácu začal vykonávať namiesto žalobcu S. Š., ktorý predtým pracoval ako šofér a na jeho miesto šoféra prijal žalovaný iného človeka. Ponuku inej práce musí zamestnávateľ dať zamestnancovi predtým, než mu dá výpoveď z pracovného pomeru. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že ponukovú povinnosť, teda či má zamestnávateľ alebo nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, treba posudzovať podľa stavu existujúceho v čase dania výpovede. Z dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný v čase keď dával výpoveď žalobcovi, nemal pre neho voľné pracovné miesto. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žiadne voľné pracovné miesto nemal. Tiež vo veci uviedol, že nakoľko sa rozhodol, že predajňa bude zatvorená a sústredia sa na rozvoz, ako to robia ostatné špedičné firmy, tak videl v tom budúcnosť a všetko sústredil vodičom, aby to roznášali. Avšak v tom čase, ako uviedol žalovaný, sa nedalo uvažovať o mieste vodiča, lebo bola zlá situácia, nevedeli čo s nimi bude. Do 31.03.2021 neprijali nikoho. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že na jeho pracovné miesto prijal iného zamestnanca, resp. túto pracovnú pozíciu začal vykonávať S. Š.. Z výpovede svedkyne D. E. mal súd za preukázaný opak, a to, že S. Š.M. robí šoféra, má svoje auto, pripraví si tovar na rozvoz a následne ho rozvezie. Takže má pozíciu šoféra. Tiež uviedla, že v spoločnosti na rozvoz tovaru majú troch vodičov, tri autá a vodičov, ktorými sú S. Š., H. S. M. V. Š.. Podľa svedkyne V. Š. bol prijatý až po výpovedi danej žalobcovi, asi po piatich až šiestich mesiacoch. Súviselo to s tým, že sa zvýšil rozvoz, keďže činnosť žalovaného spočívala len v tom. Podľa nej danie výpovede žalobcovi nebolo účelové. Z výpovede H. V. vyplýva, že pracovná pozícia žalobcu bola nadbytočná a v súčasnosti sa už neobnovila. Z hľadiska časového v danej veci po uskutočnení organizačnej zmeny dňa 01.12.2020 do dania výpovede listom žalovaného, t.j. ku dňu 11.12.2020, nemal žalovaný pre žalobcu voľné pracovné miesto.
29. Žalobca vo veci uviedol, že bol zo strany žalovaného diskriminovaný. Súd toto tvrdenie nemal za preukázané, keďže o diskriminácií by bolo možné hovoriť vtedy, ak by u žalovaného v dôsledku prijatia organizačnej zmeny došlo k nadbytočnosti viacerých zamestnancov, pričom žalovaný by pri svojom rozhodnutí, komu zo zamestnancov dá výpoveď, zohľadnil jemu priaznivejšiu osobu a výpoveď dal tomu, s kým má negatívny vzťah. O takýto prípad v danej veci nejde. Za diskrimináciu nemožno považovať tvrdenia žalobcu, že mu konateľ žalovaného odobral kľúče, diaľkové ovládanie od brán a firemný mobil.
29.1. Tiež neboli zistené dôvody diskriminácie, tak ako sú uvedené v § 13 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého v pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
30. Z vykonaného dokazovania dospel ďalej súd k záveru, že organizačná zmena uskutočnená žalovaným nebola účelová s cieľom zbaviť sa žalobcu, ale smerovala k dosiahnutiu sledovaného cieľa uvedeného v rozhodnutí o organizačnej zmene. V konaní bolo preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok pre platnosť výpovede, preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
31. Na záver súd dodáva, že pokiaľ bola vyslovená námietka zo strany žalovaného, že podľa im doručenej žaloby je zrejmé, že žalobca podal žalobu o neplatné skončenie pracovného pomeru na súd dňa 09.02.2021 (vypracovaná dňa 5.2.2021). S poukazom na § 77 Zákonníka práce je však zákonodarcom určená prekluzívna lehota, kedy môže byť žaloba podaná na súd. Táto lehota je dva
mesiace odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť (§ 62). Výpoveď z pracovného pomeru bola žalobcovi daná 14.12.2020 a výpovedná lehota začala plynúť prvý deň mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede - teda od 01.01.2021, výpovedná lehota bola 3 mesiace a skončila dňa 31.3.2021 - teda týmto dňom skončil aj pracovný pomer žalobcu u nás. Lehota na podanie žaloby bola od 01.04.2021 do 31.05.2021. Preto považujú žalobu zo dňa 05.02.2021 doručenú súdu dňa 09.02.2021 za predčasne podanú s tým, že žalobca nemal v čase podania naliehavý právny záujem na určení, že skončenie pracovné ho pomeru je neplatné, nakoľko v tom čase mu pracovný pomer ešte neskončil. V súčasnosti už žalobca žalobu podať nemôže, nakoľko mu skončila prekluzívna lehota na jej podanie.
31.1. Podľa súdu nemožno žalobu žalobcu považovať za predčasne podanú, vzhľadom na uvedenú lehotu, vyplývajúcu z ustanovenia § 77 Zákonníka práce, podľa ktorého neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Ak chce zamestnávateľ alebo zamestnanec dosiahnuť toho, aby nenastali právne účinky vyplývajúce z právneho úkonu o rozviazaní pracovného pomeru, musí podať žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť. V danej veci pre rozhodovanie o žalobe žalobcu bolo podstatné, že táto bola podaná včas, teda v zákonnej dvojmesačnej prekluzívnej lehote.
32. Žalobca vo veci navrhol výsluch svedka Z. H., ktorý ho v minulosti zaúčal do miešania farieb a bol spoločníkom žalovaného, takže podľa žalobcu sa dokáže, že vykonával činnosť miešania farieb. Konateľ žalovaného k tomu uviedol, že Z. H. je jeho bývalý spoločník, ktorý pracoval vo firme a nahradil ho žalobca, takže čo svedok po 17 alebo 18 rokoch môže sa vo veci vyjadriť. Nepoprel to, že svedok žalobcu nezaúčal, ale aj v sklade mu vysvetľoval, ktoré produkty sú na čo a ktoré sa nemiešajú. Súd nevidel dôvod výsluchu svedka Z. H., ktorý vzhľadom na odstup času (17-18 rokov) čo pôsobil u žalovaného, o predmete konania nemal vedomosť, preto súd dôkazný návrh výsluchu menovaného svedka nepripustil a tento zamietol. Tiež súd nevykonal dôkaz oboznámením sa s predloženou nahrávkou žalobcu, s poukazom na zaznamenané nevhodné chovanie konateľa žalovaného, keď sa súd stotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalovaného, že predložená hlasová nahrávka nie je získaná zákonom predpísaným a dovoleným spôsobom, keď tu absentuje súhlas nahrávanej osoby, s poukazom na citáciu ustanovenia § 12 ods. 1 OZ.
33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Vzhľadom na úspech žalovaného, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, ktoré trovy pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za zastupovanie. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekučné konanie sa začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. ( § 48 ods. 1,2 zák. č. 233/1995 Z.z.). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu. Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zák. č. 233/1995 Z.z.).