Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-56C/772/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci žalobcu: FC SENEC Ges.bH, s.r.o., Jantárová cesta 1872/25, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 45 343 004, zastúpený Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., Mlynské nivy 73/a, 821 05 Bratislava proti žalovanému: Slovenská republika v mene ktorej koná: Ministerstvo vnútra slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 za účasti Okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo výške 77.240,- eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 02.09.2015 sa žalobca domáhal proti žalovanému náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v sume 77.240,- eur s príslušenstvom, ktorá pozostávala z náhrady ušlého príjmu vo výške 62.240,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- eur. Zároveň sa domáhal proti žalovanému náhrady trov konania.

2.Žalobca sa svojho nároku uvedeného v bode 2/ cit. odôvodnenia domáha na tom skutkovom základe, že nezákonným rozhodnutím o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky a zákazom vstupu na územie Slovenskej republiky bola spôsobená škoda pôvodnému poškodenému M., štátnemu občanovi Iránskej islamskej republiky, od ktorého žalobca nadobudol na základe postúpenia žalovanú pohľadávku.

3.V žalobe uviedol, že M. mal udelený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účely osobitnej činnosť- športovej činnosti, pôsobil ako hráč futbalového klubu FK O. XXXX, a.s.. Dôvodil, že nezákonným rozhodnutím o jeho administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky a zákazom vstupu na územie Slovenskej republiky mu bola spôsobená škoda.

4.Prvostupňový správny orgán Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia policajného zboru rozhodol o administratívnom vyhostení poškodeného a zákaze jeho vstupu na územie Slovenskej republiky. Odvolací správny orgán Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava na odvolanie poškodeného predmetné rozhodnutie potvrdil a odvolanie poškodeného zamietol. Následne na základe predných právoplatných rozhodnutí bol poškodený vyhostený z územia Slovenskej republiky a zároveň mu bol zakázaný vstup na územie Slovenskej republiky na 3 roky. Zároveň poškodenému zaniklo aj právo na prechodný pobyt.

5.Na základe žaloby poškodeného o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/143/2013-46 dňa 09.12.2014 zrušil rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia policajného zboru Slovenskej republiky č .k. K.-E.-G zo dňa 02.05.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci správnym orgánom na nové konanie sa prvostupňovému správnemu orgánu nepodarilo v intenciách rozhodnutia súdu dostatočne preukázať taký skutkový stav, ktorý by odôvodňoval administratívne vyhostenie poškodeného. Správne konanie bolo zastavené z dôvodu, že odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu.

6.Vzhľadom na rozhodnutia správnych orgánov o administratívnom vyhostení musel poškodený najneskôr do 15 dní t. j. do 24.05.2013 vycestovať zo Slovenskej republiky do Iránu. Po tomto dátume sa už nemohol na územie Slovenskej republiky vrátiť a pokračovať vo výkone svojej hráčskej činnosti. Počas tejto doby nemohol vykonávať hráčsku činnosť a preto mu nebola vyplácaná ani dohodnutá odmena. Obdobie počas ktorého nebola poškodenému vyplácaná odmena trvala19,45 mesiaca, čiže poškodený stratil za toto obdobie príjem vo výške 62.240,- eur. Žalobca uplatnil voči žalovanému aj nárok na nemajetková ujma vo výške 15.000,- eur.

7.Žiadosťou podanou dňa 08.06.2015 požiadal poškodený Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky listom zo dňa 20.07.2015 odpovedalo, že žiadosť považuje za nedôvodnú.

8.Žalobca v žalobe poukázal na splnenie predpokladov zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej aj ako zákon č. 514/2003 z. z. ), ktorá mu vznikla nezákonným rozhodnutím, čo skonštatoval i Krajský súd v Bratislave, keď v rozsudku uviedol, že postup žalovaného správneho orgánu nebol súladný zo zákonom.

9.Žalobca dôvodil, že mu vznikla škoda v podobe ušlého zisku, ktorý nemohol po nútenom predčasnom ukončení profesionálnej kariéry na Slovensku dosiahnuť, zároveň mu vznikla nemajetková ujma v dôsledku zásahu do súkromného života a najmä v jeho profesionálnej kariére hráča futbalu. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody videl v tom, že pokiaľ by nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, poškodený by nebol administratívne vyhostený, nebol by mu zakázaný vstup na územie Slovenskej republiky, teda mohol by naďalej pokračovať vo svojej profesionálnej športovej kariére na Slovensku, nedošlo by k zásahu do súkromného života a jeho profesionálnej kariéry hráča futbalu.

10.Škodu na strate ušlého príjmu vyčíslil za obdobie 19,45 mesiaca odo dňa núteného vycestovania z územia Slovenskej republiky do 08,01.2015 (právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/143/2013-46) pri dohodnutej odmene vo výške 3.200 eur mesačne, t.j. 62.240,- eur. Nemajetkovú ujmu žiadal priznať v sume 15.000,- eur z dôvodu zásadnej zmeny v jeho súkromnom živote a hráčskej kariére.

12.Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 26.11.2015. Namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, poukázal na ust. zák. č. 514/2003 zb. z. v zmysle ktorého aktívne legitimovaným na náhradu škody je osoba poškodená takýmto konaním, ktorá má za zákonne splnených predpokladov nárok na náhradu takto vzniknutej škody. Nárok tvrdený poškodeným osobou menom M. K. Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra v odpovedí na žiadosť o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody neuznala, nakoľko nebola dôvodná. Následne žalobca zaslal žalovanému oznámenie o postúpení pohľadávky. Žalovaný poukázal na ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a s poukazom na citované ustanovenia uviedol, že má za to, že postúpiť je možné len pohľadávku ktorá je určitá. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obdo7/2009 zo dňa 14.10.2010.

13.K žalobcom uplatnenému nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo výške 62.240,- eur uviedol, že v danom prípade nie sú súčasne splnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.

14.K prvému predpokladu zodpovednosti za škodu (nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) uviedol, že nárok na náhradu škody je možné posudzovať až po skončení konania, podľa názoru

žalovaného rozsudok ktorým bola vec vrátená na ďalšie konanie nie je rozhodnutím vo veci samej. Organy žalovaného- Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava vykonalo potrebné úkony k zisteniu skutočného stavu veci. Žalovaný má za to, že nájomná zmluva uzatvorená medzi Mestom Dunajská Streda a poškodeným nebola zverejnená v súlade s platnými právnymi predpismi a preto akoby ani nevznikla, z tohto dôvodu nebol naplnený prvý dôvod vzniku zodpovednosti za škodu.

15.K druhému predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu s ohľadom na žalobcom uplatnený nárok ktorý odvodzuje od mesačnej odmeny vo výške 3.200.-eur uviedol: Žalobca si tento nárok odvodzuje od nemožnosti nastupovať na zápasy. V zmysle hráčskej zmluvy však existujú možností kedy by mohla byť odmena znížená resp. nevyplatená. Súčasne poukázal aj na to, že dňa 05.03.2014 došlo k zmene štatutárneho orgánu športového klubu, čo malo za následok ukončenie viacerých hráčskych zmlúv, najmä vo vzťahu k zmluvám uzatvoreným so štátnymi príslušníkmi Iránu a Kamerunu. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru podľa ktorého poškodený nenastupoval často na zápasy, teda tvrdenie žalobcu o vzniku ušlého zisku považuje žalovaný za nepreukázané.

16.Pokiaľ žalobca uplatnil v konaní aj nárok náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000.-eur, žalovaný má za to, že ju neurčil akým spôsobom určil jej výšku. Podľa názoru žalovaného je potrebné vziať do úvahy osobu poškodeného, závažnosť vzniknutej ujmy, okolnosti ktoré sprevádzali jej vznik a následky tak v súkromnom živote poškodeného a v jeho spoločenskom uplatnení. S poukazom na žalobcom tvrdené postúpenie pohľadávky, má žalovaný za to, že žaloba žalobcu v časti náhrady nemajetkovej ujmy je nedôvodná . Žalovaný preto, že nie je naplnený prvý ani druhý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietol v celom rozsahu.

17.Prvostupňový súd vo veci rozhodol dňa 28. októbra 2016 tak, že žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodol uznesením sp. zn. 6Co/20/2017 zo dňa 28. júna 2017 odvolací súd Krajský súd v Bratislave tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil ďalšie konanie. 18.Odvolací súd Krajský súd v Bratislave v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že prvostupňový súd v ods. 41 nevysvetlil na akom základe dospel k záveru, že nebola preukázaná existencia podmienok vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. V ods. 42 prvostupňový súd nevysvetlil prečo je toho názoru, že aktívne vecne legitimovaným v spore je M. K.. Takýto záver mohol súd urobiť iba za predpokladu, že by v konaní nebolo preukázané, že zmluva o postúpení predmetnej pohľadávky je neplatným právnym úkonom. 19.Konajúci súd sa oboznámil s listinou- Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretej štátnym občanom Iránskej islamskej republiky Abbas Pahlavan ( postupca ) a žalobcom FC N. Ges. bH, s.r.o. Dunajská Streda ( postupník ) zo dňa 4. mája 2015 ktorou postupca postúpil pohľadávku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 z. z.. 20.Dňa 31.01.2018 oznámila svoj vstup do predmetného konania Okresná prokuratúra Bratislava V. K žalobe sa zástupca OP vyjadril na pojednávaní nariadenom dňa 23.03.2018 kedy uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie všetkých predpokladov vzniku nároku na náhradu škody podľa zákona 514/2003 z. z predovšetkým príčinnú súvislosť vzniku tvrdenej škody v dôsledku nezákonného rozhodnutia. Zo žalobcom predložených dôkazov nevyplýva skutočnosť, že mohlo dôjsť k vzniku škody vo forme ušlého zisku vo výške, ktorú si uplatňuje žalobca ako právny nástupca poškodeného. V celom rozsahu sa stotožnil s vyjadreniami žalovaného. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu zastáva názor, že ide o nárok, ktorý je nepostupiteľný na tretiu osobu.

21.Súd vo veci vykonal dokazovanie: výsluchom strán sporu žalobcu (štatutárneho zástupcu žalobcu), zástupcu žalovaného a po vyhodnotení listín predložených žalobcom a to Rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia policajného zboru v konaní č. p. K.-E.-G Rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia policajného zboru zo dňa 02.05.2013 č. p. K.-E.-G Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XS/XXX/XXXX-XX dňa 09.12.2014, Rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia policajného zboru zo dňa 16.04.2015 č. p. K.-E.-G žiadosť o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody podaná dňa 08.06.2015, odpoveď žalovaného č. KM-Q.-P-XX/XXXX zo dňa 20.07.2015, listina Hráčskej zmluvy, listina Záznam o registrácii hráča M. K. v Slovenskom futbalovom zväze, lekárske správy o zranení poškodeného, fotografie o zranení poškodeného, záznam o zápase, doklady o úhrade odmeny hráča.

22.V ďalšom konaní žalobca v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu v konaní predložil Zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretej štátnym občanom Iránskej islamskej republiky M. K. ( postupca ) a žalobcom FC N. Ges. bH, s.r.o. Dunajská Streda ( postupník ) zo dňa 4. mája 2015 a písomné vyjadrenie Dr. S.. univ. H. S. zo dňa 21.marca 2018 k osobe M. K., k jeho zdravotnému stavu a k jeho športovej činnosti a v súlade s týmto dokazovaním súd zistil nasledujúci s k u t k o v ý s t a v v e c i :

23.Z Hráčskej zmluvy medzi FK O. XXXX a.s. a M. K. zo dňa 06.08.2012 mal súd za preukázané uzavretie zmluvy s výškou odmeny hráča za výkon športovej činnosti v sume 3.200,- Eur mesačne. Zmluva bola uzavretá na obdobie do 06.08.2012 do 31.12.2015.

24.Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 04.05.2015 vyplýva, že M. K. oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky žalobcovi z titulu náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 z. z. , ktorú si listom zo dňa 20.07.2015 voči žalovanému uplatnil. V oznámení špecifikoval nezákonné rozhodnutia správnych orgánov, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorým boli označené rozhodnutia zrušené a zároveň uviedol výšku nároku na náhradu škody, z čoho pozostáva a za aké obdobie si náhradu škody uplatňuje.

25.Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom M. K. a postupníkom FC N. Ges. bH, s.r.o. súd zistil, že predmetom postúpenia bolo odplatné postúpenie pohľadávky na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 z. z. voči žalovanému v sume 62.240,- Eur ako náhrady za ušlý príjem a v sume 15.000,- Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy.

26.Z Rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru v konaní Č p.: K.-E.-G zo dňa 23.11.2012 súd zistil, že M. K. bol administratívne vyhostení na územie Iránskej islamskej republiky a bol mu uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na tri roky.

27.Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia vyplýva, že M. K. mal udelený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel osobitnej činnosti- športovej činnosti s platnosťou na dobu jedného roka do 05.02.2013. V zmysle ust. § 73 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov mu bol vydaný doklad- povolenie na pobyt do platnosti Zmluvy o nájme , teda na čas počas ktorého mal zabezpečené ubytovanie t.j. do 31.12.2012.

28.Uvedená nájomná zmluva bola uzavretá medzi Mestom Dunajská Streda zastúpeným primátorom JUDr. L. E. a nájomcom M. K. na dobu určitú od 31.01.2012 do 31.12.2013. Dňa 19.11.2012 sa M. K. spolu s členom predstavenstva FK O. XXXX, a.s. p. G. M. dostavili na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda za účelom podania žiadosti o vydanie dokladu, ku ktorému okrem iného priložili aj odpis zmluvy o nájme bytu zo dňa 31.01.2012. Uvedený odpis zmluvy o nájme bytu bol spísaný medzi prenajímateľom Mestom Dunajská Streda zastúpeným primátorom Z.. L. E. a nájomcom M. K. na dobu určitú od 31.01.2012 do 31.12.2013.

29.Počas konania o žiadosti M. K. o vydanie dokladu, porovnaním priložených nájomných zmlúv došlo k podozreniu, že došlo k pozmeneniu dokladu tým spôsobom, že prvá strana zmluvy o nájme bytu, kde bola uvedená pôvodná doba nájmu do 31.12.2012 bola pravdepodobne oddelená a následne nahradená inou prvou stranou s uvedením novej doby nájmu do 31.12.2013. Správny orgán v konaní vypočul M. K., oboznámil sa s písomným stanoviskom Mestského úradu Dunajská Streda k platnosti nájomnej zmluvy s dobou nájmu do 31.12.2013 a ďalšími podkladmi a zistil, že k žiadosti o vydanie dokladu bol predložený odpis zmluvy o nájme bytu, ktorého prvá strana, kde bola uvedená doba nájmu do 31.12.2012 bola pravdepodobne oddelená a následne nahradená inou prvou stranou s uvedením doby nájmu do 31.12.2013.

30.V dôsledku odvolania podaného M. K. rozhodlo rozhodnutím o odvolaní Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru v konaní

Č. p.: K.-E.-G dňa 02.05.2013 tak, že odvolanie M. K. zamietol a napadnuté Rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru v konaní Č. p.: K.-E.-GXXX/ XXXX o dňa z 23.11.2012 potvrdil. Odvolací orgán zhodnotil prvostupňové konanie a dospel k záveru, že M. K. správnemu orgánu predložil pozmenený doklad, pričom k pozmeneniu došlo zásahom do údaja o dobe nájmu.

31.V dôsledku vyššie citovaných rozhodnutí podal M. K. žalobu na Krajský súd v Bratislave o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí vydaných orgánmi Hraničnej a cudzineckej polície. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S XXX/XXXX-XX zo dňa 09.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.01.2015 bolo rozhodnutie vydané Riaditeľstvom Hraničnej a cudzineckej polície Bratislava č.K.- E.-G zo dňa 02.05.2013 zrušené podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) OSP a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

32.Súd v odôvodnení rozsudku skonštatoval, že postup správnych orgánov nebol súladný so zákonom, keď údajné pozmenenie listiny nebolo nijakým relevantným spôsobom preukázané, bolo založené iba na domienke správneho organu prvého stupňa, s ktorou sa nijakým relevantným spôsobom odvolací organ nevysporiadal. V súlade s názorom Krajského súdu v Bratislave bolo úlohou správneho organu v ďalšom konaní zadovážiť si dostatok skutkových podkladov - originálu spornej nájomnej zmluvy, na základe ktorého bude možné posúdiť, či došlo k predloženiu pozmeneného dokladu.

33.Rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru zo dňa 16.04.2015 č. K.-E.-G bolo začaté správne konanie o administratívnom vyhostení M. K. zastavené, nakoľko v konaní nebolo možné zadovážiť dostatok skutkových podkladov pre vydanie nového rozhodnutia o administratívnom vyhostení resp. zadovážiť si dostatok dôkazov na zistenie skutočného stavu veci.

34.Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 z. z. zo dňa 04.05.2015 si M. K. uplatnil voči Ministerstvu vnútra SR nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky v celkovej sume 77.240,- Eur. Ministerstvo vnútra SR písomnosťou zo dňa zo dňa 20.07.2015 posúdilo žiadosť ako nedôvodnú a poukázalo na nesplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

35.V danom konaní, po vrátení veci z odvolacej inštancie Krajského súdu Bratislava, žalobca preukázal Zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú dňa 04.05.2015 medzi postupcom M. K. a postupníkom FC N. Ges. bH, s.r.o. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu žalobca tak odvodzoval od postúpenia pohľadávky na náhradu škody, ktorú mu poškodený M. K. postúpil a postúpenie bolo oznámené žalovanému písomnosťou zo dňa 04.05.2015.

36.Žalobca uplatnený nárok na náhradu škody zdôvodňoval nezákonnými rozhodnutiami orgánov cudzineckej polície, na základe ktorých bol administratívne vyhostený z územia SR M. K. a bol mu zakázaný vstup na územie SR dobu 3 rokov. Rozhodnutia orgánov cudzineckej polície citované v tomto odôvodnení boli neskôr zrušené z dôvodu nezákonnosti rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave. V dôsledku takéhoto rozhodnutia bola naplnená podmienka existencie nezákonného právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo príslušným orgánom zrušené.

37.Žalobca má za to, že pre uplatnený nárok preukázal splnenie aj ďalšej podmienky t. j., že pôvodný poškodený vyčerpal riadne opravné prostriedky (odvolanie podľa správneho poriadku). Poukázal na to, že na základe vydaných nezákonných rozhodnutí o administratívnom vyhostení musel poškodený vycestovať z územia SR najneskôr do 24.05.2013 a nemohol sa na územie SR vrátiť až do času nadobudnutia právoplatnosti Rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S XXX/XXXX-XX zo dňa 09.12.2014. V dôsledku v odôvodnení uvedených konaní a vydaných rozhodnutí nemohol poškodený v uvedenom období vykonávať hráčsku činnosť. Poškodenému bol udelený prechodný pobyt práve na účel výkonu športovej činnosti.

38.Poškodený M. K. nemohol vykonávať činnosť hráča futbalového klubu na základe hráčskej zmluvy v dôsledku toho, že stratil oprávnenie zdržiavať sa na území SR a preto aj stratil nárok na svoj príjem

podľa hráčskej zmluve mesačne v sume 3.200,- Eur. Žalobca potom uplatnil v danom konaní celkovo nárok za čas 19,45 mesiacov vo výške 62.400,- Eur (za obdobie od právoplatnosti rozhodnutia o administratívnom vyhostení až do zrušenia tohto rozhodnutia Krajským súdom v Bratislave ).

39. Pokiaľ žalobca uplatnila aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 15.000,- Eur, uviedol, že nedobrovoľným prerušením profesionálnej kariéry futbalového hráča, ako nedobrovoľným opustením územia SR mu vznikla nemajetková ujma. Ak by predmetné nezákonné rozhodnutie o administratívnom vyhostení nebolo vydané, mohol poškodený nerušene pokračovať vo svojom prechodnom pobyte na území SR a vo výkone hráčskej činnosti, preto má za to, že boli splnené podmienky pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu.

40.Konateľ žalobcu G. M. uviedol že bol členom predstavenstva futbalového klubu FC O. XXXX, a.s.. Klub v Dunajskej Strede bol veľmi zanedbaný, nemal žiadnu hráčsku základňu, bola zanedbaná práca s mládežou a neboli k dispozícii žiadni hráči. Preto v roku 2008 s partnermi vstúpili do tohto futbalového klubu, zabezpečili účasť klubu v najvyššej futbalovej súťaži s fúziou dvoch klubovou FC Senec a Dunajská Streda. Následne sa v Dunajskej Strede vytvorila možnosť zúčastniť sa najvyššej súťaže. Nakoľko k dispozícii neboli ani mládežnícki hráči museli pristúpiť k angažovaniu zahraničných hráčov. Kontakt na poškodeného M. K. klub získal cez jeho partnera Dr. S., ktorý je rakúskym občanom, ale je narodený v Iráne, pričom od detstva žije v Rakúsku. Cez podnikateľskú kanceláriu v Teheráne vyvinuli ďalšie kroky za účelom zabezpečenia kontaktovania futbalových klubov aj prestupy hráčov z Iránu smerom na Slovensko a opačne. Poukázal na to, že iránski hráči sú veľmi známi, kvalitní, viacerí zaznamenali úspechy v Nemecku, Taliansku a Anglicku. Podpisom hráčskej zmluvy a zaregistrovaním na Slovenskom futbalovom zväze ako hráča klubu sa stal p. M. K. hráčom klubu- žalobcu.

41.Žalovaný počas celého konania poukazoval na to, že rozhodnutia o administratívnom vyhostení sa vzťahujú len na konkrétnu osobu, z toho dôvodu nie je daná aktívna legitimácia žalobcu v spore. Rovnako uplatňované nároky považoval za nároky viažuce sa na konkrétnu osobu, ktoré nie je možné prevádzať na tretiu osobu, zmluvou o postúpení pohľadávky. Zároveň bol toho názoru, že zo strany žalobcu nebola splnená ani podmienka predbežného prerokovania nároku, nakoľko žiadosť o predbežné prerokovanie bola podaná osobou M. K..

42.Pokiaľ žalobca uplatnil aj nárok na nemajetkovú ujmu zdôraznil, že nebol preukázaný zásah mohol byť do práv do práv žalobcu. Žiadal aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu a nepreukázanie splnenia predpokladov na priznanie nároku na náhradu škody.

43.Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava V navrhol žalobu zamietnuť z dôvodov ako uviedol žalovaný.

44.Súd nárok žalobcu takto právne posúdil: Podľa Ústavy SR, čl. 46 ods. 3, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

45.Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a ) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

46.Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa ust. § 5 ods. 1 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

47.Podľa ust. § 6 ods. 1 cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

48.Podľa ust. § 6 ods. 2 cit. zákona , právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

49.Podľa ust. § 15 ods. 1 cit. zákona , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

50.Podľa ust. § 17 ods. 1 cit. zákona , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa ust. § 17 ods. 2 cit. práv. predpisu v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa ust. § 17 ods. 3 cit. zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Podľa ust. § 17 ods. 4 cit. zákona , výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

51.Podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

52.Podľa ust. § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom. 53.Podľa ust.§ 470 ods. 1 ( prechodné ustanovenia ) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa ust. § 470 ods. 3 na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Podľa ust. § 470 ods. 4 CSP, konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

54.Súd pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu, listiny predložené stranami sporu , právny názor odvolacej inštancie vyjadrený v uznesení sp. zn. 6Co/20/2017 zo dňa 28. júna 2017.

55.V prejednávanej právnej veci súd skúmal žalovaným namietanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Po posúdení Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 04.05.2015 medzi postupcom M. K. a postupníkom FC N. s.r.o súd uzatvára: zmluva o postúpení predmetnej pohľadávky je platným právnym úkonom, poškodený M. K. mohol postúpiť žalobcovi pohľadávku na náhradu škody pozostávajúcej z ušlého zárobku, ide o pohľadávku zo záväzkového právneho vzťahu (§ 488, § 489 Obč. zák.), ktorá je na postúpenie spôsobilá. Súd preto potom konal o uplatnených nárokoch žalobcu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím pozostávajúceho z nároku na náhradu ušlého príjmu poškodeného M. K. za obdobie 19,45 mesiacov a na náhradu nemajetkovej ujmy.

56.Vzhľadom na skutočnosť, že v Zmluva o postúpení pohľadávky je platným právnym úkonom, konajúci súd zisťoval či sú splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú poškodenému M.

K. nezákonným rozhodnutím v zmysle ust. § 6 zák. č. 514/2003 z. z. Žalobcom tvrdená škoda bola spôsobená M. K. právoplatným rozhodnutím policajného orgánu z 23.11.2012, č. K.-E.-G ktorým bol M. K. vyhostený zo Slovenskej republiky do Iránskej islamskej republiky. Toto právoplatné rozhodnutie nebolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 09.12.2014, č.k. XS/XXX/XXXX-XX nezrušil rozhodnutie policajného organu z 23.11.2012, ale zrušil rozhodnutie policajného orgánu o odvolaní z 02.05.2013, č. K.-E.-A a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne prvostupňový policajný orgán rozhodnutím zo 16.04.2015, č. K.-E.-G správne konanie vo veci vyhostenia M. K. zastavil. Právoplatné rozhodnutie z 23.11.2012, ktorým mala byť M. K. spôsobená škoda, nebolo ani zrušené ani zmenené, ale prvostupňový policajný orgán správne konanie zastavil. Tak došlo k tomu, že tu súbežne existuje neprávoplatné rozhodnutie, ktorým bol M. K. vyhostený a rozhodnutie, ktorým bolo správne konanie o jeho vyhostení zastavené.

57.Odvolací súd v danej veci, v uznesení sp. zn. 6Co/20/2017 zo dňa 28. júna 2017 okrem iného uviedol, že túto situáciu spôsobil svojím pochybením odvolací policajný orgán, ktorý po zrušení jeho rozhodnutia o odvolaní a vrátení veci na ďalšie konanie v tejto veci ďalej nekonal. Odvolací policajný orgán mal po zrušení jeho rozhodnutia o odvolaní opätovne rozhodnúť o odvolaní M. K. a rozhodnutie prvostupňového policajného orgánu z 23.11.2012 mal zrušiť. Toto pochybenie odvolacieho policajného orgánu však podľa názoru odvolacieho súdu nemôže byť na ťarchu žalobcu, pretože by sa to priečilo zásade spravodlivého usporiadania občianskoprávnych vzťahov. Treba preto vychádzať z toho, že bol naplnený prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktorým je existencia samotného nezákonného rozhodnutia (i keď - ako je to uvedené vyššie - toto nezákonné rozhodnutie v konečnom dôsledku nebolo zrušené). Nárok na zaplatenie sumy 62.240,- eur je nárokom na náhradu ušlého zisku. Príčinná súvislosť medzi škodou vo forme ušlého zisku bude daná za predpokladu, že priamou a bezprostrednou príčinou vzniku tejto škody bolo práve nezákonné vyhostenie M. K. zo Slovenskej republiky.

58.Pokiaľ ide o postúpenia pohľadávky na náhradu nemajetkovej ujmy (§ 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 z.z. ) tu ide o právo osobnej povahy úzko späté s osobou poškodeného a takáto pohľadávka zaniká najneskôr smrťou veriteľa - poškodeného. Takúto pohľadávku v zmysle § 525 ods. 1 prvá veta Obč. zák. nemožno postúpiť.

59.V časti konania o uplatnenie nemajetkovej ujmy vyčíslenej sumou 15 000 Eur mohol byť aktívne legitimovaným iba M. K., ktorý mal právo sa domáhať náhrady za zásah do osobnostného práva. Smrťou veriteľa zanikne právo, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. V danom prípade žalobca tvrdil, že M. K. vznikla nemajetková ujma v dôsledku zásahu do súkromného života, ktorý mal následky v jeho súkromnom živote, kariére a spoločenskom uplatnení.

60.Z uvedeného vyplýva, že predmetom postúpenia tak bol nárok na náhradu osobnej nemajetkovej ujmy, kde nebola naturálna reštitúcia možná a peňažné plnenie predstavuje určitú materiálnu satisfakciu vo vzťahu k takejto ujme. Pohľadávka poškodeného v časti sumy 15.000,- eur bola postúpená v rozpore s ust. § 525 ods. 1/ OZ, preto súd má za to, že žalobca nemá v tejto časti konania aktívnu vecnú legitimáciu.

61.Pri posudzovaní aktívnej legitimácie súd vychádzal i z ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 z. z., v ktorom sú upravené skutočnosti, na ktoré je potrebné prihliadnuť pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že určenie výšky nemajetkovej ujmy vychádza zo všetkých nepriaznivých následkov a negatívnych dopadov dotýkajúcich sa osobnostnej integrity konkrétneho poškodeného. Tú je potrebné poukázať aj na vyjadrenie M. K. v správnom konaní, keď okrem iného uviedol, že administratívne vyhostenie sa nedotkne jeho súkromného a rodinného života, v domovskej krajine nebude mať vyhostenie akékoľvek následky, má sa kam vrátiť, má tam svoju rodinu. Pokiaľ podpisoval nájomnú zmluvu, nerozumel jej textu, nebola mu pretlmočená.

62.V časti uplatneného nároku na náhradu škody v sume 62.240 Eur za ušlý príjem, bol teda žalobca v konaní aktívne legitimovaným na základe postúpenia pohľadávky, keď postúpeniu nebránila ani jedna z označených skutočností v ust. § 525 OZ, uplatnený nárok má povahu práva, u ktorého je možný prechod, čo konštatoval vo svojom rozhodnutí i NS SR sp.zn. 1 M Cdo 8/2007 zo dňa 30.04.2009.

63.Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že postúpeniu pohľadávky nebránila žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ktorú podal žalovanému poškodený M. K. ako účastník správneho konania. Žalovanému bolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky dňa 14.08.2015, preto vzhľadom na uvedené sa súd nestotožnil s názorom žalovaného, že žiadosť o.predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mala byť zaslaná žalobcom. Postúpením pohľadávky prešiel na žalobcu nárok z uplatnenej pohľadávky z titulu ušlého zisku, zároveň na žalobcu prešli práva s touto pohľadávkou spojené, t.j. právo domáhať sa voči žalovanému nároku, ktorý si uplatnil v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku ( v časti ušlého zisku) postupca.

64.Základnými predpokladmi pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím je existencia nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia, existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a uvedeným postupom alebo rozhodnutím. Povinnosťou žalobcu pre úspešnosť žaloby bolo pred súdom preukázať nezákonnosť rozhodnutia, vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti, ktorá musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.

65.Po dokazovaní uvedenom v dôvodoch tohto rozsudku súd dospel k nasledovným záverom: z troch vyššie uvedených kumulatívnych podmienok, potrebných pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa citovaného zákona bola splnená iba podmienka nezákonného rozhodnutia správneho orgánu, ktorú skonštatoval Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí v správnom konaní a zároveň v prejednávanej veci a aj v uznesení sp. zn. 6Co/20/2017 zo dňa 28. júna 2017.

66.K námietkam žalovaného, že pokiaľ rozsudok súdu, ktorým je vec vrátená na ďalšie konanie nie je konečným rozhodnutím vo veci, teda v danom prípade nie je splnený predpoklad zodpovednosti za škodu, súd uvádza: i keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 z. z. je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, treba mať na zreteli, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola odčinená (viď bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 MCdo 15/2009 uznesením občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. decembra 2010.).

67.Súd dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi uplatňovanou škodou a nezákonným rozhodnutím. Z citovaných rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že podkladom pre ich rozhodnutie bol odpis zmluvy o nájme bytu medzi Mestom Dunajská Streda a nájomcom Abbas Pahlavan, ktorý originál zmluvy potrebný pre rozhodnutie vo veci nepredložil, čím mohol predísť rozhodnutiu správneho orgánu v jeho neprospech a vzniku škody.

68.Súd nezistil, aby v konaní bolo sporné skutkové tvrdenie o tom, že Abbas Pahlavan mal udelený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel osobitnej činnosti- športovej činnosti mu bol udelený dňa 25.05.2012 s dobou platnosti do 05.02.2013, avšak v zmysle ust. § 73 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov mu bol vydaný doklad povolenie na pobyt do platnosti Zmluvy o nájme zo dňa 31.01.2012 do platnosti nájomnej zmluvy a to do dňa 31.12.2012.

69.M. K. mal vedomosť o tom, že platnosť Zmluvy o nájme má vplyv na vydanie dokladu na pobyt, skutočnosť, že relevantný doklad správnym orgánom nepredložil, nemôže byť na ťarchu žalovaného. Žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno ani k preukázaniu uplatnenej výške náhrady škody v sume 62.240 Eur. Výšku škody žalobca preukazoval iba Hráčskou zmluvou, príjmové doklady preukazujúce vyplácanie dohodnutej zmluvnej odmeny poškodenému nemajú náležitosti ktoré by osvedčovali pravdivosť tvrdení žalobcu v tomto smere. Žalobca ničím nepreukázal, že za obdobie od uzavretia Hráčskej zmluvy odo dňa 06.08.2012 do vycestovania hráča z územia SR bola vyplatená odmena vyplatená. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ušlý zisk v podobe straty na príjme za obdobie 19,45 žalobca mesiaca vyčíslil bez zohľadnenia daňových a odvodových povinností M. K.. 70.Súd zhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo a dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V časti nároku na náhradu škody za ušlý zisk žalobca v konaní nepreukázal kumulatívne splnenie podmienok pre priznanie požadovanej náhrady škody ani výška ušlého príjmu.

Pokiaľ žalobca uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnenej vo výške 15.000,- Eur, súd mal za to, že v tejto časti konania nebol žalobca aktívne vecne legitimovaným. Z uvedeného dôvodu žalobu súd zamietol v obidvoch nárokoch žalobcu .

71.Podľa § 470 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

72.Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

73.Podľa § 252 CSP, každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

Podľa § 255 CSP, (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

74.Podľa § 262 CSP, (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalovaný bol úspešný v konaní v celom rozsahu, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania v súlade s ust. § 255 CSP. V súlade s ust. § 262 odsek 2 súdny úradník samostatným uznesením rozhodne o výške náhrady trov konania po právoplatnosti tohto rozsudku.

75.Pokiaľ sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (V. Torija c. I. z 9. decembra XXXX, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) a do pozornosti súd dáva aj judikatúru ÚS SR.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).