Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/110/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobkyne D. X., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., Y. vodojemom XXX, zastúpenej JUDr. Martinom Tomasom, advokátom so sídlom AK Poprad, ul. 1. mája 216/7, IČO: 43 267 408, proti žalovanému Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. B., Y. XXX, zastúpený spoločnosťou JUDr. Budziková & JUDr. Dachová, s. r. o., so sídlom Poprad, Námestie sv. Egídia 95, IČO: 47 257 113, o určenie vlastníckeho práva s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd p r i p ú š ť a zmenu petitu návrhu tak, že nový petit znie: „ Súd určuje, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely KN-C číslo XXX/XX o výmere XXXmX v kultúre orná pôda, ktorá vznikla v zmysle geometrického plánu č. XX/XX zo dňa 27.11.2001, vyhotoviteľ S.. Y. H. a úradne overeným 17.12.2001 N. úradom Y., katastrálnym odborom, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku.“ a žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že je výlučnou vlastníčkou parcely parc. č. XXX o výmere XXXXmX v kultúre orná pôda. Dôvodom podania žaloby sú tvrdenia žalobkyne, že v zmysle notárskej zápisnice o darovacej zmluve zo dňa 7.4.1972 sp. zn. N XXX/XX do výlučného vlastníctva nadobudla parcelu parc. č. XXX/b o výmere XXX štvorcových siah v k.ú. L. L. a v zmysle identifikácie parciel č. XXX/XX-P zo dňa 24.4.1995 sa v súčasnosti jedná o parcelu parc. č. XXX o výmere XXXXmX, pričom časť parcely parc. č. XXX o výmere XXX m2 bola vyvlastnená v zmysle rozhodnutia zo dňa 16.4.1973 č. XXXX/XX-On. S ohľadom na uvedenú skutočnosť má mať parcela výmeru XXXXmX. V zmysle kúpnej zmluvy vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XX zo dňa 6.6.1973 nadobudla žalobkyňa do výlučného vlastníctva časť parcely č. XXX o výmere XXXmX a v zmysle identifikácie parciel sa jedná o parcelu parc. č. XXX o výmere XXXmX. V zmysle notárskej zápisnice o osvedčení vlastníckeho práva zo dňa 7.6.1995 sp. zn. N 193/95 žalobkyňa nadobudla do výlučného vlastníctva parcelu parc. č. XXX o výmere XXXmX a ďalej v zmysle notárskej zápisnice zo dňa 14.10.1972 nadobudla žalobkyňa do výlučného vlastníctva parcelu č. XXX/ b o výmere XX árov a XXmX, pričom v zmysle identifikácie parciel sa jedná o parcelu č. XXX, z ktorej časť o výmere XXXmX bola vykúpená pre iný stavebný pozemok. Žalovaný je vlastníkom susedného pozemku a podľa žalobkyne si jeho právny predchodca dal k 4.1.1995 vyhotoviť geometrický plán č. XXX XX XXX-X/XX, v zmysle ktorého bolo právnym predchodcom žalovaného vydané osvedčenie o vydržaní sp. zn. N XX/XX a podľa žalobkyne hranice svojho pozemku parc. č. XXX/XX posunuli na úkor parcely vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa si nechala vyhotoviť geometrický plán č. XX/XX zo dňa 27.11.2001, ktorým bola vytvorená parcela XXX/XX o výmere XXX m2, ktorý však Správa katastra odmietla zaevidovať z dôvodu prebiehajúceho konania

ROEP. Vzhľadom na konštatované skutočnosti má žalobkyňa za to, že trvá stav objektívnej právnej neistoty a žiada, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou parcely parc. č. XXX o výmere XXXXmX v kultúre orná pôda.

2. Žalovaný resp. jeho právni predchodcovia s podanou žalobou nesúhlasili, popreli skutkové tvrdenia žalobkyne a žiadali žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázali na skutočnosť, že hranica pozemku susediaceho s pozemkom žalobkyne je vytýčená správne s tým, že v predchádzajúcom konaní vedenom Okresným súdom Y. pod sp. zn. XC/XXX/XXXX súd určil hranicu parciel na druhej strane pozemku žalovaného a týmto boli v teréne, ako aj vo verejných listinách zastabilizované a určené právne hranice predmetnej parcely a v nadväznosti na existujúci geometrický plán XXXXXXXX-X L. K., ktorý bol v podstate grafickým podkladom pre zmenu aj popisných údajov v katastri v prospech právnych predchodcov súčasného žalovaného. S ohľadom úmrtie pôvodného žalovaného v 1/ rade sa v zmysle osvedčenia o dedičstve sp. zn. 11D/269/2013 zo dňa 19.2.2014 stal výlučným vlastníkom parcely parc. č. XXX/XX súčasný žalovaný. Žalobkyňa tak žalobu voči pôvodne žalovanej v 2/ rade zobrala späť, s čím žalovaná súhlasila.

3. Rozsudkom zo dňa 10.5.2016 súd vyhovel návrhu na zmenu žalobného petitu a žalobu zamietol. Uznesením Krajského súdu Prešov ako súdu druhej inštancie bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie s tým, že v zmysle pokynu súdu druhej inštancie sa mal súd prvej inštancie vyporiadať s nárokom voči pôvodne žalovanej v 2/ rade.

4. Po vrátení veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom žalobkyňa opätovne vzala žalobu voči žalovanej v 2/ rade späť, s čím právna zástupkyňa žalovanej súhlasila a konanie voči žalovanej v 2/ rade zastavil. Ďalej súd opätovne vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

5. V znaleckom posudku č. 08/2010 znalec Juraj Grega konštatoval, že vlastnícka hranica medzi parcelami mpč. XXX/b (žalovaný) a XXX/b (žalobkyňa) k.ú. L. L. prebieha medzi bodmi A,B,C, zakreslenými v prílohe č. X posudku s tým, že nesprávnym určením súradníc lomových bodov pri geometrickom pláne č. XX XXXXXX-X/XX zo dňa 4.1.1995 bola táto hranica posunutá do polohy označenej bodmi A´, B´, C´, čím novovytvorená parcela A. parc. č. XXX/XX evidovaná na LV č. XXX zasiahla do parcely mpč. XXX/b zapísanej v PK vložke č. XXX vo vzdialenosti od X,Xm do X,XXm a plochou o výmere XXX m2. Tento stav pravdepodobne vznikol v dôsledku chybného určenia súradníc bodov hraníc pôvodných parciel pri vyhotovení geometrického plánu č. č. XX XXXXXX-X/XX zo dňa 4.1.1995, na základe ktorého došlo k celkovému posunu, a to nie len novovytvorenej parcely parc. č. XXX/XX, ale aj parcely parc. č. XXX/X. Vzniknutý priestor medzi parcelami patriaci k pôvodnej parcele mpč. XXX/b bol pojatý do majetkovoprávneho vyporiadania parcely CKN č. XXX/X. Znalec tiež konštatoval, že parcely, ktorých hranica je sporná sa v čase vypracovania posudku nachádzali v extraviláne obce L. L. a v minulosti tieto využívalo JRD, pričom pri hospodársko-technických úpravách došlo ich zlúčeniu do jedného hospodárskeho celku a zlúčením parciel došlo tiež k narušeniu či zániku hraníc v prírode. V grafickej časti geometrického plánu č. XXXXXXXX-X/XX zo dňa 4.1.1995 došlo k obnoveniu spornej hranice medzi parcelami mpč. XXX/b a XXX/b, ako aj parcelami mpč. XXX/ b a XXX.

6. Parcela XXX/XX bola vytvorená geometrickým plánom Vladimíra Leskovjanského č. 17119448-1/95 zo dňa 16.1.1995 z časti pôvodných parciel mpč. XXX, XXX a XXX/b.

7. Zo znaleckého posudku Ing. Andreja Tarasoviča č. 4/2015 súd zistil, že do roku 1995 a 1996 mali strany sporu evidované sporné pozemky ako mpč. XXX/b (parc. č. XXX) a mpč. XXX/b (parc. č. XXX). Hranice medzi parcelami boli zadefinované v mape pôvodného pozemkového katastra. Geometrickým plánom Vladimíra Leskovjanského č. 17 119448-1/95 zo dňa 4.1.1995 boli určené hranice k novovytvoreným parcelám CKN parc. č. XXX/X o výmere XXXX m2 a CKN parc. č. XXX/XX o výmere XXXX m2. Tento geometrický plán slúžil ako podklad pre vyhotovenie verejnej listiny, notárskej zápisnice o vydržaní sp. zn. N XXX/XX, ktorou právny predchodca žalovaného nadobudol vlastnícke právo. Hranice - geometrické určenie pozemkov sa podľa tohto geometrického plánu stali záväznými údajmi katastra nehnuteľností.

Znalec konštatuje, že hranica medzi pôvodnými parcelami mpč. 509/b a XXX/b je identická s terajšou právnou hranicou parcely CKN parc. č. XXX/XX. Znalec potvrdil správnosť geometrického plánu č. 17 119448-1/95 zo dňa 4.1.1995. Vlastnícka hranica medzi pôvodnými pozemkami mpč. XXX/b a XXX/b je geometricky určená bodmi zo záznamu podrobného merania zmien č. XXX pre geometrický plán č. 17 119448-1/95 zo dňa 4.1.1995, úradne overený pod č. XX/XX a pri vyhotovení geometrického plánu nedošlo k zásahu do vlastníckych práv žalobkyne, teda do pôvodnej mpč. XXX/b. Po zameraní skutočného užívania pozemkov znalec konštatoval, že strany sporu v teréne nevyužívajú pozemky podľa platných právnych hraníc. Napriek tomu, že výmera nie je záväzným údajom katastra, meraním znalec zistil, že pozemok žalobkyne v skutočnosti predstavuje výmeru XXXX m2 (s konštatovanou odchýlkou XX m2), i keď žalobkyňa v skutočnosti využíva pozemok o výmere XXXX m2. Ak by si žalobkyňa nechala vytýčiť v teréne obvod pozemkov zapísaných na LV, výmera takto ohraničenej parcely by bola XXXX m2. Znalec konštatoval, že spornú hranicu určil o jeden meter polohovo inak ako znalec Grega, avšak súčasne uviedol, že identifikácia právneho stavu z máp pozemkového katastra na stav máp súčasného katastrálneho operátu s vykonáva prostredníctvom mapy pôvodného pozemkového katastra, mapy na matematickom základe vyhotovované od roku 1856 grafickou stolovou metódou v stereografickom azimutálnom zobrazení v siahovej mierke 1:2880. Táto mapa súčasne poslúžila ako najvhodnejšia mapa tzv. mapa určeného operátu pre spracovanie ROEP, nakoľko v tejto mape je zadefinované polohové a geometrické určenie pozemkov parciel registra E, ktoré v čase vyhotovenia mapy ešte neboli zapísané v registri CKN na LV. Aj táto mapa má obmedzenú presnosť a podľa smerníc pre meranie a vykonávanie zmien základná stredná súradnicová chyba zobrazenia bodu nesmie prekročiť hodnotu 0,16mm na katastrálnej mape. Pri mierke mapy 1:2880 1mm na mape predstavuje 2,88m v skutočnosti. Krajná odchýlka pre mapu s mierkou 1:2880 predstavuje 1,26m pri dĺžke do 50m a 1,46m pri dĺžke nad 50m. S ohľadom na skutočnosť, že znalec Grega, určil hranicu s odchýlkou od geometrického plánu Vladimíra Leskovjanského č. 17 119448-1/95 zo dňa 4.1.1995 od 1,1m do 0,95m a znalec Ing. Tarasovič zhodne s geometrickým plánom, znalec konštatuje, že hranica bola, s prihliadnutím na povolenú odchýlku, určená rovnako. Odchýlku znalec odôvodnil tým, že po vypracovaní znaleckého posudku znalcom Gregom došlo v rámci ROEP k zakresleniu ďalších hraníc pozemkov EKN do katastrálnej mapy, čím sa tieto údaje stali záväznými údajmi katastra. Súčasne znalec konštatoval, že ak by pripustil správnosť záverov znalca Gregu, žalobkyňa by neoprávnene nadobudla plochu o výmere 103m2, i keď už v súčasnosti užíva plochu s výmerou o XXmX väčšou ako má zapísanú na LV. Žalobkyňa nespochybňuje vlastnícku, ale užívaciu hranicu. Pokiaľ si žalobkyňa nechá v teréne vytýčiť hranicu svojich parciel, bude mať vytýčenú plochu s výmerou zapísanou na LV. Z uvedeného dôvodu znalec považuje za nezmyselné spochybňovať existujúcu hranicu parcely CKN XXX/XX. K dôvodom nepresnosti znalec uviedol, že v dávnej minulosti si vlastníci rodinných domov nechali pre výstavbu zamerať stavebné pozemky a po výstavbe rodinných domov zrejme bez vytýčenia hraníc následne oplotili ďalšiu časť pozemkov pričom nebol dodržaný smer hraníc podľa mapy pôvodného pozemkového katastra. Po spracovaní geometrického plánu č. 17 119448-1/95 zo dňa 4.1.1995 bol dodržaný priebeh hraníc a tieto preniesol do terénu pri vytýčení parciel CKN XXX/X a XXX/XX a javí sa, že hranice nenadväzujú na existujúce ploty, v skutočnosti sú však nesprávne postavené ploty. Záverom znalec konštatuje, že vlastnícka hranica medzi pôvodnými parcelami mpč. XXX/b a XXX/b je geometricky určená bodmi zo záznamu podrobného merania zmien č. XXX pre geometrický plán č. XX 119448-1/95 zo dňa 4.1.1995 a pri vyhotovení geometrického plánu nedošlo k zásahu do vlastníckych práv žalobkyne, strany sporu neužívajú v teréne pozemky podľa platných právnych hraníc a je potrebné, aby si pre zosúladenie právneho stavu a užívacieho stavu žalobkyňa nechala svoje pozemky vytýčiť v teréne.

8. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

9. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

10. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

11. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa ust. § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

13. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

14. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

15. Žalobkyňa sa domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že je výlučnou vlastníčkou parcely parc. č. XXX o výmere XXXX m2 v kultúre orná pôda nachádzajúcej sa v k.ú. L. L.. Podľa žalobkyne žalovaný, resp. jeho právni predchodcovia posunuli hranicu svojho pozemku na úkor žalobkyne a žalobkyňa sa domnieva, že výmera ňou obhospodarovanej parcely je menšia, ako jej náleží podľa príslušného listu vlastníctva. Podaním doručeným dňa 10.6.2015 žalobkyňa navrhla, aby súd pripustil zmenu žalobného petitu tak, že určí, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely CKN parc. č. XXX/XX o výmere XXX m2 vytvorenej geometrickým plánom Ing. Petra Grigera č. 49/01 zo dňa 27.11.2001. Geometrický plán bol úradne overený dňa 17.12.2001 pod č. 1091/01. Podľa žalobkyne mapa má zobrazovať rozdiel v prednej časti a zadne časti parcely, pokiaľ bola časť prednej parcely vyvlastnená. K uvedeným tvrdeniam žalobkyne súd konštatuje, že hranica časti pozemku, na ktorom stojí rodinný dom žalobkyne nie je predmetom konania.

16. Je nepochybné, že v konaní vedenom Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 8C/635/2001 súd právoplatne určil hranicu pozemku žalovaného v druhej strany pozemku s tým, že týmto boli v teréne, ako aj vo verejných listinách zastabilizované a určené právne hranice predmetnej parcely a v nadväznosti na existujúci geometrický plán č. 17 119448-1 Vladimíra Leskovjanského, ktorý bol v podstate grafickým podkladom pre zmenu aj popisných údajov v katastri v prospech právnych predchodcov súčasného žalovaného. Odchýlky v znaleckých posudkoch sú vzhľadom na dĺžku a líniu parciel prípustnou odchýlkou, predmetné odchýlky sú aj obsahom interných noriem na podklade ktorých sa realizuje grafické vytyčovanie bodov v teréne. Obaja znalci sa vysporiadali s otázkou určenia hraníc pôvodných mpč. parciel, na základe ktorých hraníc vznikla parcela, ktorá je predmetom sporu. Geometrický plán Ing. Grigera, ktorý si nechala vyhotoviť žalobkyňa, je nesprávny, predmetnú skutočnosť potvrdil znalec vo svojom znaleckom posudku, pričom aj riadne zdôvodnil na základe graficky skutkových okolností, prečo tento geometrický plán je neakceptovateľný. Rozsudok Okresného súdu Poprad vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/635/2001 je právoplatnou a vykonateľnou verejnou listinou, a v priebehu konania neboli preukázané iné skutkové okolnosti, ktoré by boli narušili pravdivosť zistení obsiahnutých v predmetnom rozsudku.

17. Súd vo vzťahu k vytýčeniu hranice pozemku ďalej uvádza, že hranica pozemku je jedným z najdôležitejších údajov spomedzi právnych skutočností týkajúcich sa nehnuteľností. Neodborné a nepresné vytýčenie hraníc pozemkov, prípadne svojvoľné posunutie znakov určujúcich v teréne lomové body hraníc často vedie k dlhotrvajúcim susedským sporom. Účelom riadneho vytýčenia hranice pozemku je snaha vlastníka pozemku o vytýčenie priebehu hranice existujúcej v mape, avšak nezistiteľnej v teréne, resp. snaha získať kvalifikovaný podklad na vyznačenie priebehu hranice pozemku v katastri nehnuteľností s využitím geometrického plánu, ktorý sa v danom prípade vyhotovuje. Pri poľnohospodárskej pôde a lesnej pôde sa konkrétne hranice parciel v prírode nevyznačujú z dôvodu veľkoplošného užívania týchto parciel, nakoľko trvalé označenie týchto pozemkov by v praxi spôsobovalo veľké problémy pri intenzívnom využívaní pôdneho fondu.

18. Vytýčenie hranice pozemku nemá konštitutívny účinok. Vytýčením hranice pozemku nevznikajú, nemenia sa ani nezanikajú právne vzťahy k nehnuteľnostiam. Vytýčenie hranice pozemku má deklaratórny charakter. Ide o prenesenie súradníc z katastrálnej dokumentácie autorizovanou osobou na tvár miesta a vytýčením sa iba deklaruje stav, ktorý vychádza zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Určenie lomových bodov hraníc predstavuje transformáciu údajov zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností priamo do terénu. Vytýčením hraníc pozemku sa nemenia ani nezakladajú právne vzťahy k dotknutým pozemkom. Ak je hranica pozemku objektívne zistiteľná, súdne rozhodnutie má deklarovať existujúce vlastnícke právo.

19. V súvislosti s cit. ust. § 3 Občianskeho zákonníka súd konštatuje, že dobré mravy sú síce neurčitým právnym pojmom, ktorého obsah je dopĺňaný judikatúrou a často je problematické zistiť, ktoré konkrétne okolnosti možno alebo nemožno subsumovať pod tento pojem. Vo všeobecnosti sa zvykne o dobrých mravoch hovoriť ako o mimoprávnych hodnotách, spoločných určitej spoločnosti na určitom stupni jej vývoja - chápané ako nespochybniteľné minimum slušnosti všetkých spravodlivo uvažujúcich jedincov. Súhlasiť možno aj s chápaním dobrých mravov ako súboru určitých spoločnosťou vytvorených a uznávaných pravidiel slušnosti, ktoré vedú jednotlivcov ako k rešpektovaniu sa navzájom, tak aj k nepoškodzovaniu všeobecných záujmov spoločnosti (v zmysle jej civilizačného zachovania). Hoci Občiansky zákonník priamo pojem dobré mravy nedefinuje, vo všeobecnosti však možno s použitím § 3 cit. zákona hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorých sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie.

20. Ďalšou otázkou, ktorou sa súd zaoberal bolo splnenie podmienok stanovených ust. § 137 písm. c) C.s.p.

21. Pod existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení sa rozumie naliehavý právny záujem žalobcu. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektami: žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu konania je sporný. Jedná sa o existenciu aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami; jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom.

22. Určovacia žaloba podľa vyššie uvedeného § 137 písm. c) C.s.p. má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Uplatní sa tiež v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu, a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi stranami. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcii, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Závery o tom sú spojené nielen so žalobou o určenie, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha.

23. Na základe vyššie uvedených skutočností súd mal za to, že žalobkyňa neosvedčila naliehavý právny záujem na vydaní určovacieho výroku. Napriek nepreukázaniu naliehavého právneho záujmu súd ďalej konštatuje, že žalobkyňa tiež neuniesla dôkazné bremeno tak, ako to vyžaduje ust. čl. 8 C.s.p., podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi.

24. Pokiaľ základnou podmienkou konania o určenie v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. je preukázanie naliehavého právneho záujmu. Tento možno konštatovať pokiaľ existuje objektívne stav právnej neistoty, čo by mohlo byť konštatované za predpokladu, že by boli splnené ďalšie zákonné podmienky, teda že postavenie žalobkyne sa rozhodnutím zmení a súčasne rozhodnutie nevyvolá ďalšie spory. Vyhovením návrhu by došlo k zápisu vlastníckeho práva žalobkyne k parcele parc. č. XXX/XX o výmere XXX m2 vytvorenej geometrickým plánom Ing. Petra Grigera č. 49/01 zo dňa 27.11.2001 v evidencii nehnuteľností, avšak takýto rozsudok by bol v rozpore so zásadou spravodlivosti a súčasne by došlo k vyvolaniu ďalších sporov, nakoľko priamym dôsledkom by bolo vyvolanie reťazových (dominový efekt) sporov medzi vlastníkmi susediacich pozemkov, ktorí by požadovali posun hraníc podľa takto prípadne

nesprávne určenej hranice pozemku žalobkyne. Navyše požiadavka žalobkyne odporuje záverom vykonaného znaleckého dokazovania.

25. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať strany sporu na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti strán sporu.

26. Podľa § 215 ods. 1, ods. 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobkyňa uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

27. Súd postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci samej, uzavrel, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, teda nepreukázali existenciu ani dôvodnosť uplatneného nároku. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 C.s.p. je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. S prihliadnutím na obsah vykonaného dokazovania súd konštatuje pochybnosti o správnosti tvrdení žalobkyne.

28. Žalobou sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele. Toto vlastníctvo nevyplýva ani z jedného dôkazu, ktorý v priebehu konania žalobkyňa predložila či označila a tvrdenia žalobkyne navyše odporujú záverom znaleckého dokazovania.

29. Z hľadiska posúdenia oprávnenosti a odôvodnenosti návrhu je nevyhnutné, aby sa tento posúdil aj z hľadiska zásad občianskoprávnych vzťahov - základného a zásadného interpretačného pravidla obsiahnutého v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi“. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná s ohľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý, t. j. nesmie ísť o šikanózny výkon práva a musí byť v súlade s dobrými mravmi (napr. uznesenie najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 4/2014). Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zo strany žalobkyne je podaný návrh v rozpore s dobrými mravmi a mohlo by sa jednať o šikanózny výkonom práva a jediným výsledkom vyhovujúceho

rozhodnutia by bolo bezdôvodné obohatenie žalobkyne vo forme získania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na úkor žalovaného. Navyše by vyhovujúce rozhodnutie vyvolalo ďalšie spory.

30. Záverom súd konštatuje, že je jeho povinnosťou v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04). Žalobkyňa v konaní nepreukázala svoj nárok, t.j. vznik vlastníckeho práva k predmetu sporu. Z uvedených dôvodov súd podľa ustanovenia § 185 a 215 C.s.p. rozhodoval podľa skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, pričom dospel k záveru, že dôkazy predložené žalobkyňou nie sú postačujúce na to, aby preukázali jej tvrdenia uvedené v žalobe. Žalobkyňa v konaní nepreukázala žiadnym spôsobom, že by zo strany žalovaného došlo k posunu hranice susediacich pozemkov strán sporu, naopak znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že právna hranica parciel je určená správne, avšak užívacia hranica pozemku je posunutá žalobkyňou v neprospech žalovaného. Namiesto nedôvodného vytvárania ďalších parciel je tak potrebné presné vytýčenie parciel strán sporu v teréne, ktoré však žalobkyňa i žalovaný budú bez výhrad rešpektovať.

31. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu zamietol.

32. Nakoľko žalobkyňa v konaní navrhla pripustenie zmeny žalobného petitu a žiadala o určenie vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele parc. č. 960/24, súd zmenu žalobného petitu v zmysle ust. § 139 C.s.p. pripustil, nakoľko v prípade neexistencie dôkaznej núdze by výsledky dokazovania prípadne mohli byť podkladom pre rozhodnutie vo veci.

33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne v zmysle § 262 C.s.p. samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.