Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cb/11/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu: MILENIUM STAVEBNÉ STROJE s.r.o., IČO: 36 738 514, so sídlom Bystrická 4, Žarnovica 966 81, proti žalovanému: IKRA s.r.o., IČO: 36 251 551, so sídlom Majakovského 393/3, Galanta 924 01, zast.: JUDr. Pavol Kolenčík, so sídlom Hlavná 56, Šaľa, o zaplatenie 8.000 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

III. Súd vracia žalovanému zo zaplateného preddavku evidovaného pod pol. reg. D14-33/2015 sumu vo výške 305,98 Eur.

IV. Upravuje sa učtáreň súdu, aby po právoplatnosti rozsudku sumu vo výške 305,98 Eur poukázala na adresu sídla žalovaného.

odôvodnenie:

1. Žalobca si žalobou doručenou súdu 18.12.2012 voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie sumy 8.000 Eur z titulu predfaktúry č. XXXX/XXX zo dňa 1.2.2011 na sumu 39.528,26 Eur, ktorá je súčasťou faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 1.2.2011 vystavenej na VB Leasing SK, a.s. na akontáciu a prvú splátku. Tieto mali byť uhradené na základe dohody leasingovej spoločnosti a strán sporu za stroj I. XXXE, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal, že tento záväzok bude v celom rozsahu znášať a zaplatí ho. Uvedenú skutočnosť preukazuje aj odsúhlasenie pohľadávok k 31.12.2011. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania (pozn. súdu: po pripustení zmeny žaloby na pojednávaní dňa 3.4.2013) vo výške 9,00% ročne zo sumy 19.528,26 Eur od 1.2.2011 do 9.2.2011, zo sumy 16.000 Eur od 10.2.2011 do 31.5.2011, zo sumy 10.000 Eur od 1.6.2011 do 23.4.2012, zo sumy 9.000 Eur od 24.4.2012 do 4.6.2012 a zo sumy 8.000 Eur od 5.6.2012 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania. 2. Súd dňa 18.1.2013 vydal platobný rozkaz č.k. 21Rob/470/2013-13, voči ktorému podal žalovaný odpor podaním doručeným súdu dňa 13.2.2013. Žalovaný sa bránil tým, že žalobca oslovil žalovaného ohľadne možnosti výhodnej kúpy stroja I. XXXE S., výr. č. A. - nového kolesového nakladača, ktorého bol žalobca výhradným dovozcom. Žalobca deklaroval, že rok výroby stroja je 2010. Stroj žalovaný nevidel, so žalobcom nepodpísal žiadnu obchodnú zmluvu. Žalobca vystavil predfaktúru č. XXXXXXXX na sumu 39.528,26 Eur. Z tejto sumy žalovaný zaplatil žalobcovi 20.000 Eur, s tým, že zvyšok zaplatí postupne. Dňa 19.1.2011 uzatvoril žalobca kúpnu zmluvu na stroj s VB Leasing SK, v ktorej sa uvádza rok výroby 2010 a v ten istý deň žalovaný uzatvoril s VB Leasing SK, leasingovú zmluvu. Dňa 21.2.2011 si žalovaný prehliadol stroj a na naliehanie žalobcu podpísal odovzdávací protokol, kde si nevšimli rok výroby. Žalobca priviezol stroj žalovanému až koncom marca 2011 a až vtedy si žalovaný všimol, že sa nejedná o nový stroj, ale o stroj s rokom výroby 2008. Uvedením stroja do prevádzky začali vznikať na

stroji poruchy, ktoré stroj znefunkčňovali. Žalobca najprv sľuboval vady odstrániť, ale neskôr, napriek aj následným urgenciám žalovaného tak neurobil. Žalovaný sa cíti byť podvedený, uvedený do omylu a žiadal žalobu zamietnuť s tým, že si uplatnil náhradu trov konania. Okolnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy a leasingovej zmluvy, a to že bol predmetný stroj žalobcom odovzdaný žalovanému potvrdil žalobca v podaním doručenom súdu dňa 2.4.2013. Žalobca uviedol, že na základe splnomocnenia leasingovou spoločnosťou zo dňa 19.1.2011 bol žalovaný splnomocnený v mene leasingovej spoločnosti poukázať žalobcovi sumu 39.528,26 Eur. Na základe uvedeného žalobca vystavil žalovanému preddfaktúru na uvedenú sumu, ktorú mal žalovaný zaplatiť do 1.2.2011. Z predfaktúry žalovaný neuhradil 8.000 Eur. Žalobca zaslal 18.1.2012 žalovanému odsúhlasenie pohľadávok voči žalobcovi, kde je pohľadávka špecifikovaná číslom faktúry XXXXXXXX, s označením stroja, pričom v tom čase bola suma pohľadávky žalobcu 10.000 Eur. Žalovaný stav pohľadávok žalobcu odsúhlasil svojim podpisom a predmetné odsúhlasenie pohľadávok doručil žalobcovi späť. Žalobca uviedol, že všetky zúčastnené strany vedeli, že rok výroby stroja je 2008, a že ide o stroj nový vo význame „nepoužívaný“. V kúpnej zmluve medzi žalobcom a leasingovou spoločnosťou došlo k technickej chybe, kedy po zadaní údaja pracovníkom leasingovej spoločnosti „nový“ sa automaticky vygeneroval rok výroby 2010. Uvedené tvrdenie o uvedení do omylu sa začalo objavovať až po tom, čo si žalobca začal vymáhať svoju pohľadávku. Pokiaľ sa na stroji vyskytli vady, tieto žalobca odstraňoval. Na pojednávaní dňa 3.4.2013 žalobca predložil súdu k nahliadnutiu predfaktúru č. XXXX/XXXX a faktúru č. XXXXXXXX a uviedol, že zo strany žalovaného boli na predfaktúru realizované úhrady, a teda žalovaný uznal dlh z faktúry. Žalobca namietal, že by stroj bol dovezený až v marci 2011. Uviedol, že stroj bol dovezený dňa 21.1.2011 cez dopravcu RR SERVIS TRANS spol. s r.o. Žalovaný v rámci obrany uviedol, že si uplatňuje zľavu z kúpnej ceny na stroj. Na pojednávaní sa strany vyjadrovali k údajným vadám a reklamáciám ohľadne stroja. Súd konštatoval, že medzi stranami nie je sporné uzavretie kúpnej zmluvy a leasingovej zmluvy a za spornú označil vedomosť žalovaného ohľadne roku výroby stroja, dátumu odovzdania stroja, jeho prezretie žalovaným a následnú reklamáciu vád, ktoré neboli zo strany žalobcu uznané. 3. V rámci konania došlo k zmene zákonného sudcu, ktorý na pojednávaní dňa 13.3.2017 v rámci predbežného posúdenia uviedol, že súdu nie je zrejmý právny titul, na základe ktorého si žalobca uplatňuje nárok, nakoľko sa v spise nachádza kúpna zmluva medzi žalobcom a VB LEASING SK, spol. s r.o. zo dňa 19.1.2011, ďalej leasingová zmluva medzi žalovaným a VB LEASING SK, spol. s r.o. zo dňa 19.1.2011. Súd tiež konštatoval, že tým netvrdí, že právny titul neexistuje, len žiadal o vyjadrenie, nakoľko žalobca odvodzoval nárok od predfaktúry č. 2011/0003, potom faktúry č. XXXXXXXX, ďalej dohody všetkých troch strán, resp. uznania záväzku v listinnej podobe a čiastočného plnenia. Súd ďalej upozornil na skutočnosť, že v spise sa nachádzajú dva odovzdávacie protokoly ohľadne stroja, jeden zo dňa 21.2.2011 a druhý nedatovaný. Tiež, že v odsúhlasení záväzkov je uvedená faktúra č. 2011/0006, ktorá bola vystavená spoločnosťou VB LEASING SK, spol. s r.o., nie žalovanému a predfaktúra č. XXXX/XXXX nie je účtovným dokladom. Na základe uvedeného bude teda súd pokračovať v dokazovaní ohľadne údajných vád predmetu leasingu po ozrejmení uvedených skutočností. Žalobca požiadal o odročenie pojednávania s možnosťou vyjadriť sa k veci písomne, s čím žalovaný súhlasil. Súd mal za to, že odročenie pojednávania je dôvodné, nakoľko súd nanovo predbežne posúdil vec a mal za to, že stranám je potrebné umožniť vyjadriť sa k týmto skutočnostiam a navrhnúť dôkazy v súdom stanovenej primeranej lehote. Žalobca žiadal, aby žalovaný predložil leasingovú zmluvu s prílohami, ktorú výzvu žalovaný následne splnil. Pojednávanie bolo odročené na deň 18.9.2017. Podaním doručeným súdu dňa 16.8.2017 právny zástupca žalobcu oznámil súdu ukončenie právneho zastúpenia. Žalobca následne požiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu, že sa pokúša o to, aby jeho zastupovanie prevzal nový právny zástupca. O odročenie pojednávania požiadal aj právny zástupca žalovaného z dôvodu jeho práceneschopnosti, pričom žalovaný trval na osobnom zastúpení právnym zástupcom. Súd súhlasil s odročením pojednávania a následne odročil pojednávanie na 7.12.2017. Na tomto pojednávaní ospravedlnil svoju neúčasť žalobca z dôvodu práceneschopnosti konateľa žalobcu, ktorý trval na osobnej účasti. Preto súd odročil aj toto pojednávanie na 19.3.2018. V uvedený deň súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, nakoľko jeho ospravedlnenie (č.l. 439) sa vzťahovalo iba k pojednávaniu, ktoré bolo vytýčené na 7.12.2017. Žalovaný sa k listinným dôkazom a ani k skutočnostiam uvádzaným súdom v predbežnom posúdení ku dňu vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania vôbec nevyjadril. Dňa 16.4.2018 bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd zamietol žalobu. 4. Na pojednávaní dňa 10.6.2013 bol uskutočnený výsluch svedka Ľ. I., ktorý vypovedal ako svedok pri uzatváraní kúpnej zmluvy a leasingovej zmluvy za spoločnosť VB LEASING SK, spol. s r.o. Potvrdil uzatvorenie oboch zmlúv s tým, že sa nevedel presne vyjadriť k dátumom uzatvorenia. Tiež uviedol, že k odovzdaniu stroja došlo medzi stranami sporu. Ďalší svedkovia tiež potvrdili odovzdanie stroja žalobcom žalovanému, ale nevedeli presne určiť dátum jeho odovzdania. V ďalšom dokazovaní sa

strany zamerali na preukazovanie vád stroja, pričom v rámci konania bolo za týmto účelom uskutočnené znalecké dokazovanie. V ďalšej časti rozsudku sa však súd zameria iba na okolnosti, ktoré súd považuje za podstatné z hľadiska rozhodnutia súdu, a ktoré vyplynuli z dokazovania k týmto skutočnostiam do skončenia dokazovania. 5. Súd sa oboznámil so všetkými dôkazmi, ktoré predložili strany v rámci konania, a na ktoré poukázali. Vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby súd vyhodnotil ako relevantné najmä nasledovné listinné dôkazy: kúpna zmluva medzi žalobcom ako predávajúcim a VB LEASING SK, spol. s r.o. ako kupujúcim zo dňa 19.11.2011 (č.l. 17-19), odovzdávací protokol zo dňa 21.2.2011 (č.l. 20), protokol o prevzatí predmetu leasingu k D. ako príloha č. 3, bez dátumu (č.l. 45), odsúhlasenie pohľadávok voči firme MILENIUM STAVEBNÉ STROJE s.r.o. zo dňa 18.1.2012 (č.l. 46), výpis z knihy vystavených faktúr so zoznamom úhrad (č.l. 47), predfaktúra č. XXXX/XXXX vystavená žalobcom žalovanému na sumu 39.528,26 Eur (č.l. 52), faktúra č. XXXXXXXXX vystavená RR SERVIS TRANS Spol. s r.o. spoločnosti žalobcu dňa 22.2.2011 na sumu 623,52 Eur, s dátumom vzniku daňovej povinnosti 21.2.2011, faktúra č. XXXXXXXX vystavená dňa 1.2.2011 žalobcom spoločnosti VB LEASING SK, spol. s r.o. na sumu 180.000 Eur (č.l. 54), so splatnosťou 15.2.2011, Leasingová zmluva č. D. uzatvorená medzi VB LEASING SK, spol. s r.o. a žalovaným dňa 19.1.2011 (č.l. 363), splátkový kalendár k Leasingovej zmluve č. D. (č.l. 382), Všeobecné leasingové podmienky VB LEASING SK, spol. s r.o. zo dňa 19.1.2011 (č.l. 377-381). 6. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa § 152 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Podľa § 181 ods. 2 CSP, po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu. Podľa § 181 ods. 4 CSP, ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 153 a 154. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd vytýka žalobcovi najmä jeho pasivitu, po tom čo súd odročil pojednávanie dňa 13.3.2017 (a aj následne) na žiadosť žalobcu. Žalovaný sa však k meritu veci ku dňu skončenia dokazovania dňa 19.3.2018 (rok) vôbec nevyjadril. Súd teda vychádzal z dovtedajších tvrdení strán a predložených dôkazov. 7. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že dňa 19.1.2011 žalobca ako predávajúci uzatvoril s VB LEASING SK, spol. s r.o. ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je kolesový nakladač I. XXX B. S. X, rok výroby 2010, výrobné č. A. (ďalej len „KZ“). V zmysle čl. I.3 až I.5 KZ: „Predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k predmetu zmluvy, a v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy odovzdať kupujúcemu predmet zmluvy spolu s príslušenstvom a všetkými dokladmi...potrebnými na riadne užívanie predmetu zmluvy. Kupujúci sa zaväzuje zaplatiť predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu, a v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy prevziať predmet zmluvy o predávajúceho. Predávajúci berie na vedomie, že kupujúci ako leasingová spoločnosť, nadobudne vlastnícke právo k predmetu zmluvy výhradne z tým účelom, prenajať ho formou finančného leasingu konečnému užívateľovi - leasingovému nájomcovi, a to na základe leasingovej zmluvy...“. Podľa čl. II KZ: „Kúpna cena je tvorená dohodou strán a je stanovená na 180.000 Eur s DPH..“. Podľa čl. III.1 KZ: „...predmet zmluvy preberie od predávajúceho kupujúci alebo kupujúcim splnomocnený leasingový nájomca. O prevzatí predmetu zmluvy spíše predávajúci s preberajúcou osobou Protokol o prevzatí predmetu leasingu k leasingovej zmluve...v znení určenom kupujúcim.“ Podľa čl. III.2 KZ: „Odovzdanie a prebratie predmetu zmluvy sa uskutoční v čase a mieste dohodnutom medzi zmluvnými stranami, resp. dohodnutom medzi predávajúcim a splnomocneným leasingovým nájomcom, avšak nie skôr ako leasingový nájomca v súlade s ustanoveniami leasingovej zmluvy a Všeobecných leasingových podmienok VB LEASING SK, spol. s r.o. uhradí pripísaním na účet kupujúceho preddavkovú faktúru v plnej výške, alebo uhradí na základe splnomocnenia daného mu kupujúcim prvú zvýšenú splátku, resp. zálohu na leasingové splátky v plnej výške na účet predávajúceho. Predávajúci zodpovedá za škodu vzniknutú kupujúcemu odovzdaním predmetu kúpy leasingovému nájomcovi skôr ako je uvedené v tomto odseku.“. Podľa čl. V KZ: „Kupujúci nadobúda vlastnícke právo k predmetu zmluvy jeho prevzatím (čl. III. tejto zmluvy).“. Podľa čl. VII.3 KZ: „Predávajúci berie na vedomie, že uplatňovanie

nárokov kupujúceho z vád predmetu zmluvy bude uskutočňovať leasingový nájomca splnomocnený kupujúcim v leasingovej zmluve a Všeobecných leasingových podmienkach VB LEASING, spol. s r.o. Právo uplatňovať tieto nároky samotným kupujúcim zostáva nedotknuté.“. Podľa čl. VIII.1 KZ: „Túto zmluvu možno meniť iba formou písomných dodatkov k zmluve.“. Podľa čl. 4 Leasingovej zmluvy č. D. sa žalovaný zaviazal v prospech VB LEASING spol. s r.o. uhradiť v termínoch v splátkovom kalendári jednotlivé leasingové splátky. Nadobúdacia cena predmetu leasingu bola stanovená na 180.000 Eur (vrátane DPH). Poskytovateľ leasingu splnomocnil v čl. 5 príjemcu leasingu najmä k prevzatiu predmetu leasingu od dodávateľa a k uplatneniu všetkých nárokov zo záručných podmienok. Podľa splátkového kalendára k Leasingovej zmluve č. D. je suma 1. zvýšenej splátky 39.528,26 Eur. Z čl. 4.2 Všeobecných leasingových podmienok VB LEASING SK, spol. s r.o. vplýva, že príjemca leasingu je povinný uhradiť 1. leasingovú splátku do 7 kalendárnych dní od vzniku LZ, a to na účet poskytovateľa leasingu. Rovnako je uvedené v čl. 4.6, že peňažné plnenia príjemcu leasingu sa považujú za splnené dňom ich pripísania na bankový účet poskytovateľa leasingu. Z listinných dôkazov teda vyplýva, že leasingový nájomca (žalovaný) mal uhradiť prvú zvýšenú splátku spoločnosti VB LEASING SK, spol. s r.o. alebo na základe splnomocnenia vystaveného VB LEASING SK, spol. s r.o. predávajúcemu (žalobcovi), pričom predávajúci mal odovzdať predmet kúpy (stroj) leasingovému nájomcovi (žalovanému) až po úplnom zaplatení prvej zvýšenej splátky leasingovým nájomcom (žalovaným). Podľa odovzdávacieho protokolu na č.l. 20 žalovaný prevzal kolesový nakladač I. XXX B. S. G. (nový) s rokom výroby 2008 dňa 21.2.2011. V spise sa nachádza aj iný odovzdávací protokol (č.l. 45), ktorý je bez dátumu a preto neurčitý, súd teda na tento neprihliadol. Dňa 1.2.2011 vystavil žalobca spoločnosti VB LEASING SK, spol. s r.o. faktúru č. XXXXXXXX na sumu 180.000 Eur, so splatnosťou 15.2.2011, v ktorej sa uvádza, že suma 39.528,26 Eur z nej bola uhradená a zostáva zaplatiť 140.000 Eur. Dňa 1.2.2011 žalobca vystavil žalovanému predfaktúru č. 2011/0003, ktorá nie je účtovným dokladom, na sumu 39.528,26 Eur, so splatnosťou 1.2.2011. V odsúhlasení pohľadávok voči firme MILENIUM STAVEBNÉ STROJE s.r.o. zo dňa 18.1.2012 žalobca oznamuje žalovanému, že k 31.12.2011 eviduje voči žalovanému nižšie uvedené nezaplatené pohľadávky. Nižšie je špecifikovaná faktúra č. XXXXXXXX, z ktorej zostáva zaplatiť 10.000 Eur, so splatnosťou 15.2.2011. Nižšie v odsúhlasení je zakrúžkovaná odpoveď „Vami uvedené otvorené položky a zostatok uznávame“. V odsúhlasení je pečiatka žalovaného a podpis zodpovedného pracovníka. Vo výpise z knihy vystavených faktúr žalobcu za rok 2011 je evidovaný účtovný doklad č. XXXXXXXX na celkovú sumu 180.000 Eur, z čoho zostáva zaplatiť 8.000 Eur. Ako odberateľ je uvedený žalovaný. 8. Žalobca nie je povinný podať právnu charakteristiku uplatneného nároku, je povinný len pravdivo a úplne opísať skutočnosti, z ktorých nárok vyplýva. Posúdenie právnej kvalifikácie patrí výlučne do právomoci súdu. Žalobca si žalobou uplatnil nárok z titulu predfaktúry č. 2011/003 zo dňa 1.2.2011. V podaní doručenom súdu dňa 2.5.2013 žalobca uviedol, že žalovaný bol splnomocnený leasingovou spoločnosťou, aby v jej mene poukázal sumu 39.528,26 Eur žalobcovi. Predmetným podaním žalobca doručil súdu aj odsúhlasenie záväzkov špecifikované vyššie, v ktorom mal žalovaný uznať svoj záväzok, ktorý si žalobca v konaní uplatňuje. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný čiastočne uhrádzal peňažné plnenia žalobcovi, a tým uznal svoj záväzok. V konaní tiež tvrdil, že došlo k dohode medzi stranami a leasingovou spoločnosťou. Na základe odvodzovania nároku žalobcu z rôznych právnych titulov súd žiadal vyjadrenie žalobcu. Žalobca sa nevyjadril. 9. Súd vyhodnotil, že suma, ktorú si žalobca uplatňuje je v zmysle listinných dôkazov, t.j. kúpnej zmluvy medzi žalobcom a VB LEASING SK spol. s r.o. časťou kúpnej ceny, resp. sumou 1. zvýšenej splátky z titulu leasingovej zmluvy medzi VB LEASING SK spol. s r.o. a žalovaným. Žiadna zo strán netvrdila postúpenie pohľadávky, resp. prevzatie či pristúpenie k záväzku z predmetných zmlúv. Súd nemá za preukázanú údajnú existenciu dohody strán a leasingovej spoločnosti ohľadne úhrady 1. splátky v zmysle leasingovej zmluvy v prospech žalobcu. Vystavenie faktúry na inú spoločnosť, resp. predfaktúry, ktorá jednak nie je účtovným dokladov a je súčasťou faktúry vystavenej na inú spoločnosť, nezakladajú žiadny nárok žalobcu voči žalovanému. Ani prípadné splnomocnenie, ktoré nebolo súdu preukázané, by nezakladalo zmenu v subjekte veriteľa. Obdobné sa vzťahuje na obranu žalovaného z dôvodu údajných vád na predmete leasingu. Príjemca leasingu je len splnomocnený poskytovateľom leasingu k ich uplatneniu, pričom hmotnoprávny nárok leasingovej spoločnosti zostáva zachovaný. 10. Žalobca poukázal na odsúhlasenie záväzkov žalovaným, ktorý tým podľa žalobcu uznal svoj záväzok. Podľa § 323 Obchodného zákonníka predpokladom uznania je, aby uznávaný záväzok bol „určitý“. V odsúhlasení pohľadávok je pohľadávka žalobcu špecifikovaná (o.i.) odkazom na doklad č. XXXXXXXX. V texte sa uvádza, že žalovaný uznáva „uvedené otvorené položky a zostatok“. Z textu však nie je určité či žalovaný položky uznáva ako záväzok podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo či položky eviduje v zmysle predpisov o účtovníctve, nakoľko uvedený dokument, resp. dokumenty s podobným obsahom sú v praxi používané práve vo vzťahu k plneniu povinností

v zmysle účtovných predpisov. Uznanie sa má týkať faktúry - účtovného dokladu, ktorý je vystavený na spoločnosť VB LEASING SK, s.r.o., čo strany nerozporovali a čo má súd za preukázané z iného listinného dôkazu (predmetnej faktúry). Z textu nie je zrejmé či žalovaný tým mal uznať celý záväzok vyplývajúci z predmetnej faktúry alebo iba časť (ktorá zostáva k zaplateniu) a tiež vo vzťahu ku komu tento záväzok má uznávať. Pokiaľ tým mal uznať záväzok voči žalobcovi, uvedené tvrdenie je v rozpore s listinným dôkazom - leasingovou zmluvou, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal k úhrade záväzku iba voči leasingovej spoločnosti a tiež v rozpore s listinným dôkazom - kúpnou zmluvou, podľa ktorej sa k úhrade kúpnej ceny zaviazala spoločnosť VB LEASING SK spol. s r.o. Vo faktúre č. XXXXXXXX, na ktorú sa odsúhlasenie odvoláva, sa navyše uvádza, že suma 39.528,26 Eur (ktorú je totožná so sumou na predfaktúre č. 2011/0003) bola uhradená. Krajský súd v Banskej Bystrici v inej veci (ktorého závery Ústavný súd SR, IV. ÚS 313/2014-8 označil za zrozumiteľné a ústavne udržateľné) uviedol: „..Z ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka vyplýva, že uznanie dlhu je jednostranným právnym úkonom dlžníka voči veriteľovi, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma. Písomná forma dodržaná bola. Odvolací súd sa však stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, že prejav vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky nebol určitý a zrozumiteľný, nakoľko ani výkladom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nebol objektívne pochopiteľný, teda vzbudzuje pochybnosti o jeho obsahu... Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí byť prejav vôle urobený okrem iného určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Právny úkon je nezrozumiteľný, ak ani jeho výkladom nemožno zistiť, aký obsah mal byť týmto úkonom vyjadrený. Záver o neurčitosti právneho úkonu predpokladá, že vyjadrenie prejavuje síce zrozumiteľné, avšak neurčitý je jeho obsah... Odvolací súd poznamenáva, že ak by aj uznanie záväzku posudzoval podľa Obchodného zákonníka, dôvody jeho neplatnosti v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa v celom rozsahu vzťahujú aj na takéto právne posúdenie. Záväzok, ktorého sa uznanie týka, musí byť identifikovaný aj v prípade obchodného zákonníka takým spôsobom, aby nebol zameniteľný s iným (napr. uvedením konkrétneho dôvodu, odkazom na listinu, na základe ktorej vznikol a pod.). Uznať možno len záväzok určitý, ktorý existoval v čase jeho uznania. Určitosť písomného prejavu vôle, či už podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka, je objektívnou kategóriou a tento prejav by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb...“. Tiež, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21. januára 2009, sp. zn. 32 Cdo 3851/2007: „Ak ide o právny úkon, pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma, musí určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať z textu listiny, na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný a nie je postačujú stav, kedy je zmluvným stranám jasné, čo je predmetom právneho úkonu, ak to nie je inak z právneho úkonu samotného objektívne poznateľné. Uznanie záväzku je jednostranným právnym úkonom, pre ktorý predpisuje obligatórne písomnú formu, pričom ustanovenie § 323 ods. 1 ďalej vymedzuje ako podmienku uznania záväzku, že musí ísť o záväzok určitý, t. j., že musí byť jednoznačne identifikovaný. Ak potom zákon spôsob takejto identifikácie neurčuje, možno ju vykonať akýmkoľvek jednoznačným spôsobom. Určitosť uznávaného záväzku musí pritom vyplývať z písomného prejavu dlžníka a nemožno ju vyvodzovať z toho, že účastníkom muselo byť známe, aký záväzok dlžník uznáva. Určitosť predmetu písomného právneho úkonu nie je obmedzená len na prípady, kedy je tento predmet špecifikovaný v samotnom texte, ktorý obsah úkonu zachycuje, požiadavke určitosti vymedzenia predmetu písomného právneho úkonu vyhovuje aj písomný odkaz na inú listinu, z ktorej je predmet úkonu objektívne (teda každému, a nielen zmluvným stranám) poznateľný, samozrejme za predpokladu, že je v tejto listine označený úplne nezameniteľným spôsobom.“. Tiež, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24. marca 2004, sp. zn. 29 Odo 1126/2003: „Určitosť záväzku nemožno stotožňovať s jeho výškou, ktorá má význam len pre vymedzenie rozsahu účinkov predvídaných v ustanovení § 323 ods. 1 OBZ.“. Súd preberá uvedenú právnu argumentáciu súdov vo vzťahu k listinnému dôkazu o odsúhlasení pohľadávok v celom rozsahu. Uvedený právny úkon je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Čiastočné plnenia žalovaného vo vzťahu k žalobcovi (§ 407 ods. 3 Obch.Z.), na ktoré sa žalovaný zaviazal v zmysle leasingovej zmluvy voči VB LEASING SK spol. s r.o. nezakladajú hmotnoprávny nárok žalobcu len z titulu platobného miesta, resp. dobrovoľného plnenia žalovaného na účet žalobcu. 11. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana konania, ktorá je nositeľom hmotnoprávneho práva (pohľadávky), má aktívnu legitimáciu, a ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existenciou tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009, podobne, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011). „Skutočnosť, že žalovaný v konaní svoju vecnú pasívnu

legitimáciu nespochybnil, nemôže mať podľa súdu za následok vznik jeho vecnej pasívnej legitimácie. Vyjadrenie právnej zástupkyne žalovaného, že pasívnu legitimáciu uznáva nie je spôsobilé privodiť žalovanému vznik hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) voči žalobcovi. Nie je ho možné považovať za uznanie záväzku (neexistujúci záväzok nemožno uznať) ani za iný úkon, ktorý by zakladal obligačnú alebo inú hmotnoprávnu zodpovednosť žalovaného voči žalobcovi.“ /rozsudok Okresného súdu II č. k. 23Cb/87/2009-172 zo dňa 22.3.2012 potvrdený Krajským súdom Bratislava rozsudkom zo dňa 13.5.2014 sp. zn. 2Cob/345/2012/. Súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie na strane žalobcu aj žalovaného, pretože žalobca nepreukázal, že žalobca je nositeľom hmotnoprávnej pohľadávky voči žalovanému, a že žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti voči žalobcovi z dôvodov, na ktoré sa žalobca v konaní odvolával. 12. O trovách súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 257 CSP. Napriek plnému úspechu žalovaného v konaní, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný v konaní namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu až po predbežnom posúdení súdom, pričom predchádzajúca obrana žalovaného spočívala v uplatňovaní zľavy z kúpnej ceny tovaru. Žalovaný tiež navrhol znalecké dokazovanie, ktorý dôkaz však súd v konečnom dôsledku nevyhodnocoval, vzhľadom na zamietnutie žaloby z nedostatku vecnej legitimácie. Súd má za to, že je vzhľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, aby každá strana hradila trovy, ktoré jej v konaní vznikli. Vzhľadom na skutočnosť, že po úhrade trov znaleckého dokazovania zostali na účte súdu nespotrebované finančné prostriedky z poskytnutého preddavku žalovaným, súd tieto prostriedky vrátil tak ako je uvedené vo výrokovej vete 3 a 4 rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).