Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7P/115/2017

Uznesenie

Okresný súd Rimavská Sobota v právnej veci navrhovateľa - G. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H.- XXXX X., H. X, G. proti manželke H. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H.-XXXX U., W. K. X, G., o rozvod manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu - O. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. T., takto

rozhodol:

I.Vyhlasuje sa, že Okresný súd Rimavská Sobota n e m á p r á v o m o c konať o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

II.Súd konanie o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu z a s t a v u j e .

III.Žiaden z účastníkov n e m á n ár o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1) Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Rimavská Sobota dňa 25. 09. 2010 domáha, aby súd jeho manželstvo s manželkou uzavreté dňa 10. 11. 2012 v G. U. rozviedol. Navrhol, aby súd maloletého O. S., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky a jeho zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 200,- Eur mesačne. Styk s maloletým otec žiadal ponechať na dohode rodičov, teda nenavrhol ho upraviť.

2) Jednou z podmienok konania, ktorú súd musí vždy skúmať, je i právomoc súdov Slovenskej republiky. Súdna právomoc je procesná podmienky a jej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok je neodstrániteľný a preto záver o nedostatku právomoci zásadne vedie k zastaveniu konania. Pomer právomoci slovenských súdov k právomoci súdov iných štátov zásadne riešia medzinárodné zmluvy. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je povinnosťou slovenských súdov aplikovať predpisy európskeho spoločenstva týkajúce sa právomoci súdov na prejednávanie sporov.

3) Právomoc súdu sa posudzuje podľa okolností v každom okamihu konania.

4) Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej iba ako „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej iba ako „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak.

5) Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

6) V danom súdnom konaní ide o konanie o rozvode manželstva s ktorým je spojené i konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Ide o občianskoprávny vzťah s medzinárodným prvkom, ktorý sa týka členských štátov Európskej únie, kde má prednosť aplikácia únijného práva.

7) Podľa čl. 1 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej iba ako „Nariadenie“), toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva; nadobudnutie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

8) Podľa čl. 1 ods. 2 písm. a) Nariadenia, záležitosti uvedené v ods. 1 písm. b) sa môžu týkať najmä opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom.

9) Podľa čl. 1 ods. 3 písm. e) Nariadenia, toto nariadenie sa nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť.

10) Podľa čl. 3 ods. 1 písm. a) druhá odrážka Nariadenia, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu na ktorého území manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva.

11) Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré ma obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

12) Podľa čl. 17 Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

13) Podľa čl. 20 ods. 1 Nariadenia, v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu.

14) Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.

15) Podľa čl. 3 vyššie citovaného Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

16) Podľa čl. 10 citovaného Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

17) Zo znenia Nariadenia vyplýva, že jedným z rozhodujúcich kritérií pre určenie právomoci súdov členských štátov vo veciach rozvodu manželstva je členský štát na ktorého území mali manželia naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva. V danom prípade mal súd preukázané, že manželia naďalej žijú v G. aj s maloletým dieťaťom.

18) Zo znenia Nariadenia rovnako vyplýva i to, že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na výkon rodičovských práv a povinností sa považuje obvyklý pobyt dieťaťa. Pojem „obvyklý pobyt“ je v súčasnosti už štandardným pojmom používaným v medzinárodných právnych nástrojoch. Nakoľko definícia tohto pojmu nie je obsiahnutá v

žiadnom z týchto nariadení, súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Treba však v tejto súvislosti zdôrazniť, že nariadenia sa neopierajú o koncept obvyklého pobytu, ako ho môže chápať vnútroštátne právo jednotlivých členských štátov, ale používa ho ako autonómny koncept európskeho práva, pričom obsah tohto pojmu sa musí vykladať v súlade s cieľmi a účelom nariadenia. V kontexte slovenského právneho poriadku a jeho terminológie preto pojem obvyklý pobyt nemožno stotožňovať s pojmom trvalý pobyt a ani s pojmom bydlisko. Pre koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter, preto úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste nie je pre jeho posudzovanie rozhodujúci. Podstatným je, kde sa osoba fakticky v prevažnej miere zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba po väčšinu roka zdržuje, kde pracuje, študuje a pod. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje predškolské alebo školské zariadenie, lekára a pod.

19) Súd pri zisťovaní štátu obvyklého pobytu maloletého dieťaťa zohľadnil všetky osobitné skutkové okolnosti tohto prípadu, kedy skúmal okrem iného trvanie, podmienky a dôvody pobytu maloletého na území G.. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť vôbec nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru jeho začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Súd má za to, že v danej veci právomoc slovenského súdu na konanie absentuje, s poukazom na stabilizovaný obvyklý pobyt maloletého dieťaťa v G.Ú., ktoré sa tam krátko po narodení spolu s rodičmi presťahovalo a vyrastá v osobnej starostlivosti svojej matky. Z obsahu spisu nie je žiadnym spôsobom možné vyvodiť záver o úmysle matky spoločne s maloletým dieťaťom trvalo žiť na území Slovenskej republiky.

20) S poukazom na čl. 8 Nariadenia, majú právomoc súdy členského štátu obvyklého pobytu dieťaťa, a teda právomoc konať vo veci určenia rodičovských práv a povinnosti v danej veci má miestne príslušný súd v G..

21) Taktiež pri určení právomoci súdu na konanie vo veciach týkajúcich sa výživného maloletých detí nie je rozhodujúce štátne občianstvo maloletého dieťaťa, ani miesto jeho trvalého pobytu, ale miesto jeho obvyklého pobytu, ktorým je v danom prípade G., pričom zároveň miesto obvyklého pobytu povinného (v tomto prípade otca), ktorý má byť v zmysle návrhu manžela zaviazaný na platenie výživného sa nachádza v súčasnosti v G.. Preto je potrebné, aby si otec maloletého dieťaťa uplatnil svoje práva novým kvalifikovaným návrhom na príslušnom súde v Rakúsku. Matka a maloleté dieťa majú obvyklí pobyt v Rakúsku, kde majú centrum svojho života. S prihliadnutím na ich rodinný a sociálny život, musel sa súd preto v prvom rade vysporiadať s otázkou právomoci vo veci konať.

22) Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia a príslušné ustanovenia nariadení rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a teda vyhlásil, že nemá právomoc konať o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a konanie pre nedostatok právomoci zastavil, s prihliadnutím na aktuálny stav v čase začatia konania.

23) O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci., (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. a v § 62 a § 63 Civilného mimosporového poriadku.. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov podľa § 127 Civilného sporového poriadku.