Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_39Csp-2-2018.pdf
PDF · 88.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-39Csp/2/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci žalobcu: PATRIOT GROUP, s.r.o., IČO: 45 407 657, so sídlom Legionarska 7158/5, 911 01 Trenčín, zastúpeného: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 256 907, so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: J. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt X. XXXX/XX, XXX XX U., o zaplatenie 70,70 €, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 02.01.2018 žiadal žalobca, ako postupník pohľadávok postupcu: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, IČO: 00 492 736, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 09.11.2017, zaviazať žalovaného na zaplatenie 70,70 € a náhradu trov konania, lebo žalovaný cestoval v dopravnom prostriedku žalobcu bez cestovného lístka.
2. Žalovaný na adrese hláseného trvalého pobytu je neznámy. Súdu sa vykonaným šetrením nepodarilo zistiť adresu jeho aktuálneho pobytu. Žalovanému bola žaloba s prílohami, poučením a výzvou, aby sa vyjadril k žalobe doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 28.03.2018. V zmysle § 116 CSP žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia o podanej žalobe za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.
3. Právny predchodca žalobcu je akciová spoločnosť s majetkovou účasťou Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorá vykonáva mestskú hromadnú dopravu (električkovú, trolejbusovú a autobusovú) podľa Prepravného poriadku integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji v súlade s dopravnými licenciami, pravidlami prevádzkovania dopravy na dráhe a so zmluvou o výkone vo verejnom záujme, ktorá stanovuje rozsah dopravy, uzatvorenou medzi žalobcom ako dopravcom a Hlavným mestom SR ako objednávateľom, v súlade so zmluvou o prevádzke v Integrovanom dopravnom systéme na území Bratislavského kraja uzatvorenou medzi dopravcom a koordinátorom IDS BK (spoločnosť Bratislavská integrovaná doprava, a. s.) a v súlade so schválenými cestovnými poriadkami. Nároky, ktoré si postupník pohľadávky v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo spotrebiteľského právneho vzťahu, keďže žalovaný využil prepravné služby poskytnuté právnym predchodcom žalobcu, ktorý konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalovaný pri využití týchto služieb ako podnikateľ nekonal.
4. Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb.) upravuje prepravné zmluvy (zmluvy o preprave osôb a zmluvy o preprave nákladu) v § 760 až 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná a obsahuje iba základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na
väčšie množstvo rôznorodých spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje špecifické úpravy, nebolo ani možné všetky otázky týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom zákonníku podrobnejšie. Preto § 772 Občianskeho zákonníka ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy ustanovujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify (Komentár k Občianskemu zákonníku).
5. Súd v zmysle § 297 ods. 2 CSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, keďže v prejednávanej veci sa rieši otázka jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota žalobcom uplatnenej pohľadávky bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 €.
6. Súd vykonal dokazovanie podľa § 295 CSP listinnými dokladmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, predovšetkým kópiou hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 13.12.2016 (č.l. 4), Oznámením právneho predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávky z 02.11.2017 (č.l. 2), lustráciou občianskeho preukazu žalovaného, z ktorého dokazovania súd zistil, že žalovaný dňa 13.12.2016 o 07:14 hod. cestoval dopravným prostriedkom právneho predchodcu žalobcu linkou č. 50 - autobusom a pri kontrole sa žalovaný na výzvu kontrolného orgánu nepreukázal platným cestovným lístkom (A- cestovanie bez cestovného lístka). Túto skutočnosť zaznamenal poverený zamestnanec právneho predchodcu žalobcu do hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 1030566. Totožnosť žalovaného bola zistená z občianskeho preukazu.
7. Podľa § 16 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave - Cestovný lístok a kontrola cestovných lístkov (1) Potvrdením o uzatvorení zmluvy o preprave osôb a o zaplatení cestovného je cestovný lístok v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe. Cestovný lístok v papierovej podobe obsahuje obchodné meno dopravcu, jeho identifikačné číslo a daňové identifikačné číslo, druh cestovného lístka, čas jeho platnosti, prevádzkový rozsah a sumu zaplateného cestovného. Ďalšie údaje, ako aj tvar cestovného lístka a spôsob jeho vydávania podrobnejšie určí prepravný poriadok po zohľadnení predpisov o účtovníctve a o dani z pridanej hodnoty. (2) Cestovné lístky sú jednorazové a časové. Jednorazový cestovný lístok oprávňuje cestujúceho na jednu prepravu do zastávky, po ktorú zaplatil cestovné. Časový cestovný lístok oprávňuje cestujúceho vo vyznačenom časovom období platnosti cestovného lístka na opakované prepravy všetkými spojmi jednej autobusovej linky; v mestskom dopravnom systéme alebo v integrovanom dopravnom systéme aj viacerými alebo všetkými linkami dopravného systému. (3) Jednorazový cestovný lístok je prenosný až do začatia prepravy. Časový cestovný lístok alebo jednorazový cestovný lístok vyhotovený na meno a priezvisko cestujúceho je neprenosný. (4) Cestujúci je povinný a) mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média, b) kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu, c) označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením. (5) Cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu, revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.
8. Podľa § 14 ods. 1 písm. d), ods. 2 cit. zákona - Povinnosti cestujúcich v pravidelnej doprave (1) Cestujúci je povinný ..... d) zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom. (2) Ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.
9. Podľa § 17 ods. 2 cit. zák. - Sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.
10. Podľa § 100 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník (ďalej len OZ), sa právo premlčí ak sa nevykonalo v dobe, v tomto zákone ustanovenej ( §§ 101 a110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
11. Podľa § 108 OZ sa práva z prepravy premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb.
12. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,?že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
13. Podľa § 5 b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 01.05.2014, v znení účinnom ku dňu vyhlásenia rozsudku - Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával..
14. Podľa § 2 písmeno b/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.
15. Ustanovenie § 5b cit. zákona ukladá okrem iného aj súdu prihliadať na premlčanie ex offo. Je to explicitná právna úprava, tiež lex specialis, procesnej povahy (postup štátneho orgánu).
16. V § 108 OZ je stanovená jednoročná premlčacia doba na uplatnenie práva z prepravy. Toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 a § 773 OZ) s výnimkou práva na náhradu?škody v zmysle § 764 OZ, pre ktoré platí § 106 OZ. V jednoročnej premlčacej dobe v zmysle § 108 OZ sa teda premlčuje nielen nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z § 760 OZ ale i jeho nárok na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave. I tento nárok totiž patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ i keď v tomto ustanovení nie je výslovne uvedený.
17. Zákon č. 56/2012 Z.z. je verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravuje aj vzťahy medzi cestujúcim a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Keďže tento zákon neupravuje premlčanie nároku dopravcu na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom, treba otázku premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 Občianskeho zákonníka na základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie. Takýmto ustanovením Občianskeho zákonníka je práve § 108. Zákon č. 56/2012 Z.z neupravuje začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na cestovné a na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom. Preto podľa § 563 Občianskeho zákonníka dlžník - cestujúci je povinný dlh splatiť prvého dňa po tom, ako ho veriteľ - dopravca o plnenie požiadal. Takýmto dňom teda nastáva splatnosť dlhu a týmto dňom bolo možné právo vykonať?podaním?žaloby na súd.
18. Žalobca predmetnou žalobou uplatňoval cestovné a nezaplatenú úhradu (prirážku) podľa cestovného poriadku a tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, splatnú dňom porušenia povinnosti žalovaným mať zakúpený cestovný lístok, t.j. dňom 13.12.2016. Pre práva z prepravy platí premlčacia doba podľa § 108 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia jej dĺžka je jeden rok. Nakoľko návrh na začatie konania bol doručený súdu podľa prezenčnej pečiatky až 02.01.2018, bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby.
19. Účtovanú úhradu nie je možné posudzovať samostatne. Nárok na zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť samostatne a oddelene (aj keď môže byť samostatne a oddelene uplatnený na súde), ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného a oba nároky tak vznikajú len a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD, resp. z jej porušenia, a to súčasne; u oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 Občianskeho zákonníka. (Oba nároky majú rovnaký právny základ - porušenie podmienok zmluvy o preprave).
20. V zmysle ust. § 122 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní, začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Koniec lehoty pripadá na deň, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Koniec lehoty pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním (pri týždňoch) alebo číslom (pri mesiacoch a rokoch) zhoduje s dňom, na ktorý pripadá skutočnosť, od ktorej lehota začína plynúť (§ 122 ods. 2 OZ).
21. Žalovaný cestoval v hromadnom dopravnom prostriedku právneho predchodcu žalobcu bez platného cestovného lístka dňa 13.12.2016. Jednoročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku navrhovateľa na súde začala v predmetnom prípade plynúť dňa 14.12.2016 a v súlade s ust. § 122 ods. 2 prvá veta a § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 13.12.2017 (streda). Pri lehotách určených podľa rokov (daný prípad, jednoročná lehota) totiž platí, že začiatok lehoty je určený tak, ako pri počítaní podľa dní, tzn., že začiatok lehoty je určený začiatkom dňa, ktorý nasleduje po dni, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre jej počítanie. Deň, v priebehu ktorého nastala rozhodná skutočnosť sa do lehoty nezapočítava, aj keby k tejto skutočnosti došlo začiatkom tohto dňa. Pre začiatok plynutia tejto lehoty je dôležitý až deň nasledujúci po rozhodnej skutočnosti, a to i vtedy, ak by týmto dňom bola sobota, nedeľa alebo sviatok.
22. Keďže návrh bol podaný na súd podľa prezentačnej pečiatky až dňa 02.01.2018 nemohol súd z dôvodu premlčania práva, žalobcovi ako postupníkovi pohľadávky právneho predchodcu, ktorý konal v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti priznať plnenie voči žalovanému, ktorý má postavenie spotrebiteľa. V tomto prípade nie je podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom ku dňu vyhlásenia rozsudku potrebné, aby sa žalovaný sám takejto skutočnosti dovolával. Premlčanie práva žalobcu spôsobilo stratu nároku vymáhať právo súdnou cestou v dôsledku čoho súd žalobu zamietol.
23. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Žalovaný mal v konaní plný úspech a vzniklo mu právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prihliadol aj na hospodárnosť konania, lebo na základe § 262 ods. 2 CSP, by bolo potrebné po právoplatnosti rozhodnutia vydať samostatné rozhodnutie o výške náhrady trov konania a nakoľko úspešnému žalovanému preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)